Rozsudok – Rodina a mládež ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/129/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413010337
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1413010337.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich

Miroslava Hájeka a Ľubice Tichej, v trestnej veci proti obžal. Z. S., na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 03. februára 2015 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd obžalovaného

Z. S., E.. XX.XX.XXXX/XXXX K. A., J. I. Y., Na Z.
XXX/XX, Z. I. I., G. XX, J..Č.. K. K. K. Ú.

I. F. XX.XX.XXXX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1 Pv 107/13, zo dňa 10.09.2013,
pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. g/, Trestného zákona , § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa

mal dopustiť tak,

ž e

ako otec mal. W..Ž.., E.. XX.XX.XXXX počas ich spoločných stretnutí v mieste prechodného bydliska
v byte v Bratislave na G. Q.. XX od presne nezisteného dňa roku 2011 do 09.02.2013 opakovane
niekoľkokrát sexuálne atakoval maloletého takým spôsobom, že maloletého chytal za penis, trel mu ho
až kým sa maloletý nepomočil, strkal mu prst do konečníka a rukou robil kmitavé pohyby, až kým sa

maloletý nepokakal, taktiež nútil maloletého, aby sa mu rukou dotýkal penisu, maloletého bozkával na
ústa a svoj jazyk mu strkal do jeho úst, pričom k týmto atakom došlo tiež
-dňa 26.01.2013, kedy maloletému chytal penis, strkal mu jazyk a prst do konečníka, maloletému držal
hlavu a nútil ho pozerať videonahrávku v mobilnom telefóne s obsahom sexuálnych aktivít iných osôb a
videonahrávku orálneho styku obvineného s maloletým, pri ktorom maloletému cmúľal penis,
-dňa 09.02.2013 opätovne chytal maloletého za penis, bozkával ho na sta a svoj jazyk mu strkal do úst,
strkal mu prst do konečníka a rukou robil kmitavé pohyby,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. Z. S. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie
výsluchom obžal. Z. S., výsluchom svedkov X. Ž., A.. F. J., A.. B. I., P. L., D. S., P. Z.F., A.. Y. K., O.M., A. F., X. S., U. S., S. S., A.. G. P., W. L., J. G., E. S., A. Ž., K.S. Y. A.. X. S., A., Z.. U. F., X..A..
B. D., Z.., prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, oboznámením obsahu znaleckých posudkov
listinnými dôkazmi a obrazovým a zvukovým záznamom.

Obžalovaný Z. S. po zákonnom poučení podľa § 257 Trestného priadku urobil vyhlásenie, že sa cíti
byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku. Na hlavnom pojednávaní vypovedal identicky ako v
predsúdnom konaní a uviedol, že s Adamkom má upravený styk tak, že sa s ním môže stretávať každú
stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu sobotu od 14.00 do 18.00 hod. Syna si bral v mieste

bydliska jeho matky. Po dohode s matkou maloletého ho môže mať aj dlhšie, ale Adamko nikdy od neho
neodchádzal neskôr ako o 20.00 až 20.30 hod. Adamko nikdy uňho neprespal.
Pokiaľ boli s Adamkom, tak sa spolu hrávali, sánkovali, zapájali ho s priateľkou aj dcérou do rôzny
činností, napr. pomáhal aj pri stolovaní, robil nápoje, bol aktívny, pričom doma len musel sedieť, pozerať
televíziu, alebo sa hrať s hračkami. S Adamkom, sa chodili spolu kúpať, chodili do ZOO, do cirkusov,
na Železnú studničku, na loďky, na lanovku, chodievali na zabíjačky, do kina, skoro na každú novú

rozprávku, do Sadu Janka Kráľa a chodievali spolu aj k jeho rodine. Chodievali spolu do Lozorna na
ranče, na hody, v zime sa chodili bobovať. Niekedy s nimi bola prítomná aj Lucka a Natálka. Keď nemali
takýto program, tak býval Adamko u nich, kde mal Adamko kúpený play station a lego. Doma si napr. aj
vyrezávali dyne, farbili vajíčka na Veľkú noc. Keď bol Adamko u neho, tak sa u neho aj stravoval.
K zdravotným problémom malého mu matka Adamka raz povedala len to, že mal problém s kakaním a že

by bola rada, keby sa uňho vykakal. Pri stretnutiach s Adamkom tento problém nezistili okrem jedného
razu, keď mal tvrdú stolicu. Adamko u nich kakal, keď mal tvrdú stolicu, a jedenkrát, si prdkol, tak mu
ušlo do slipkov. Keď mal Adamko tvrdú stolicu a nemohol sa vykakať, plakal, on mu s autíčkom jazdil
po rukách po brušku aby neplakal. Keďže mu hovienko trčalo, zobral ho do sprchy a osprchoval ho, prst
do konečníka mu nedával. Adamko bol vtedy nejaký uplačkaný. Potom, ho zobral na posteľ, ako ležal

na posteli, ho krémoval, natrel mu aj ritku Penatenom. Prstom pritom robil kývavé pohyby lebo sa musel
dostať medzi polovičky jeho ritky. Malý si pritom trochu cvrkol, alebo to mal mokré ešte od sprchovania.
Konečník malému nekrvácal. Na konečníku nič mimoriadne nevidel. Bol to normálny zadok. Lucia mu
pri tomto nepomáhala, bola síce doma, ale nepomáhala mu.
V uvedenom období mal jeden mobil a to Samsung, ten, ktorý bol aj skúmaný, iný mobil nemal, tento

mobil kúpil niekedy v októbri, novembri roku 2012. Nemal ani iný mobil požičaný, používal výhradne
svoj. Na tento mobil nahrával Vianoce s Natálkou, Adamka keď bol v hračkárstve. Adamka, keď bol
vyzlečený, nenahrával. Ani svoje sexuálne aktivity nenahrával. 26.01.2013 cez deň Adamko u nich
zaspal a preto, že mu to bolo vzácne, ho takto vidieť spať, tak si ho natočil.
Poprel, že by v uvedenom období syna chytal za penis, až pokým sa nepomočil. Nestrkal mu prst do

konečníka a nerobil kmitavé pohyby, až pokým sa nepokakal. Nenútil syna, aby sa rukou dotýkal jeho
penisu, na ústa Adamkovi pusu dal, ale jazyk mu do úst nedal. Ani 26.01.2013 synovi nechytal penis a
nestrkal mu prst do konečníka ani jazyk do konečníka. Poprel, že by synovi ukazoval videonahrávku
o sexuálnych aktivitách iných osôb

alebo videonahrávku orálneho styku jeho osoby s ním. Poprel, že by 09.02.2013 chytal Adamka za
penis, strkal mu jazyk do úst a prst do konečníka.
S dcérou Natáliou majú dobrý vzťah, táto u neho nikdy neprespala, nechodí pred ním nahá, pusinky si
dávajú len na líce. Nikdy sa jej nedotýkal žiadnych intímnych miest na jej tele, nikdy dcéru nezneužíval.
K svojej sexuálnej orientácii uviedol, že sa mu páčia ženy, má priateľku s ktorou má intímny pomer. Má

aj sexuálneho partnera. Muži ho ale veľmi nevzrušujú. Nevzrušuje ho pozerať sa na nahé detičky.
Dlhšiu dobu má problémy s matkou Adamka, celé je to pomsta z jej strany za to, že prehrala civilný
súd a hrozilo jej, že by mohol mať Adamka častejšie.
V prípravnom konaní okrem vyššie uvedeného uviedol, keď syna krémoval po sprchovaní krémom,
tak mu krémoval aj ručičky, nožičky, bruško, vajíčka a pipíka, inak vypovedal zhodne ako na hlavnom

pojednávaní

Svedkyňa X. Ž. k veci uviedla, že dňa 10.02.2013 jej doma Adamko povedal, že mu otec rozťahuje
od seba stehná na zadočku, že mu tam dáva prst dovnútra. A mal mu strkať jazyk do ritného otvoru.
Adam hovoril, že otec to robil často, ale dátumy nevedel uviesť. Povedal, že sa to deje od vtedy, čo sa

boli bobovať na Kolibe, čo bolo v januári 2011. Na hlavnom pojednávaní oproti predsúdnemu konaniu
uviedla, že dedukuje, že sa to začalo od januára 2010.
Keď sa syna podrobne pýtala čo sa stalo, povedal jej, že otec mu dal do ritky prst, strašne to bolí, je
to tak, ako keď sa hrá s angličákmi a jazdí hore dole. Povedal, že mu berie pipíka do úst, alebo sa srukou hrá s pipíkom a pchá mu prst až po predkožku a niekedy mu z toho tiekla krv. S pipíkom mu to
robí pokým sa nepociká a do ritky mu pchá prsty dovtedy, než sa pokaká. Adamko povedal, že otcovi
chytal penis a otec mu strká jazyk do úst. Otec ho mal aj nahrávať na mobil ako sa mu hrá s pipíkom a

počul ako Natálka a Lucia kričia na otca aby prestal. Otec potom všetkých nútil pozerať to video a tiež
videl video, kde otec strkal Natalke a Lucii prsty do šušulky.
Syn jej povedal, že mu ho otec zobral za nohy a mlátil mu hlavu o podlahu, ale nespomína si, že by mal
syna zranenia a nebola s ním u lekára.
Uviedla, že jej syn mal zápal na pipíkovi, ktorý mu liečila repíkovými obkladmi, bolo to asi pred rokom a

pol. Keď bola u lekárky tak o tom povedala lekárke a tiež to, že malý má zlatú žilu, nechodí pravidelne
na stolicu. Na synovi videla, že tento mal niekedy prasklinky v okolí konečníka, všimla si to vždy
po stolici. Pokiaľ ide o zdravotné problémy Adamka, určite posledné dva roky mal tento problémy s
vyprázdňovaním, neskôr u neho zistili aj zlatú žilu a niekedy Adamko odmietal jesť, alebo jedol veľmi
málo, aby nemusel chodiť na stolicu. Tieto problémy sa snažila riešiť stravou, čajmi, konečník mu
natierala masťou. Obžalovaného neinformovala, že Adamko má dlhodobo takýto zdravotný problém, len

keď sa v ten deň, keď ho mal mať obžalovaný, nestihol Adamko vykakať, tak ho na to upozornila. Po
návrate od obžalovaného Adamkovi konečník nekontrolovala
Uviedla, že od júna 2012 chodí so synom k psychologičke A.. I., lebo syn sa bál otca, ona mala so synom
konflikty a nevedela ho zvládať.
Ku dňu 26.01.2013 uviedla, že obžalovaný si syna vzal okolo 13.00 hod. a volala mu okolo 17.30 hod.,

kedy jej obžalovaný povedal, že malý je chorý a spí a má horúčku. Keď prišiel malý domov tak mal
teplotu a ona sa ho hneď pýtala, či mu robil otec zle, či na neho nekričal ale malý nič také nepotvrdil.
Následne mal malého obžalovaný 06.02.2012, ani vedy jej malý nič nepovedal.
Potom mal malého obžalovaný dňa 09.02.2012, kedy mali byť v kine a malý jej povedal, že otec mu
robil tie veci, že mu pchal prsty do ritky a chytal penis.

V období posledných dvoch rokov keď sa Adamka pýtala či mu otec nadával, nekričal na neho, alebo
ho nebil, Adamko vždy povedal, že nie.
Pokiaľ ide o vzťah Adamka k otcovi, Adamko jej hovoril, že otec s ním chodil na ihrisko, do kina, na
kolotoče, sánkovať sa. Nehovoril nič o tom, že by sa mu tam niečo

nepáčilo, hovoril len, že otec je popleta a trdlo. Pokiaľ ide o stretnutia Adamka s otcom, obžalovaný keď
prišiel, Adamka vystískal, vybozkával, zobral na ruky. Sama nebola svedkom nevhodných sexuálnych
aktivít obžalovaného voči synovi, jedenkrát videla, ako
majú obaja vyplazené jazyky a navzájom sa nimi dotýkali, vysvetlila som potom Adamkovi, že sa to

nesmie robiť.
Skutočnosti o údajnom zneužívaní Adamka si u jeho otca neoverovala. Nekontaktovala ho preto, aby
nevymazal Adamkom uvádzané video. Nespomína si, že by niekomu v škôlke alebo obžalovaného
informovala o tom, že má malý Adamko zápaly na pipíkovi. Nespomínam si, či obžalovaného alebo
učiteľky v škôlke informovala o tom, že Adamko má zlatú žilu. O tom, ako vznikla zlatá žila u Adamka,

sa len domnieva, myslím si, že to má pôvod v jeho sexuálnom zneužívaní, ale dokázať to nevie.
Svedkyňa požiadala súd, aby nemusel byť Adamko vypočúvaný.

Svedkyňa Mgr. F. J. k veci uviedla, že pracuje ako detská logopedička a W. Ž. bol jej klientom od
júla 2009. Maloletý chodieval vždy v sprievode matky. Maloletý k nej chodieval pre narušený vývin

reči, jedná sa o vrodenú poruchu a zajakávanie, ktoré mohlo byť spôsobené narušeným vývinom reči,
alebo prežitou udalosťou, traumou, ale tu je potrebný kumulatívny vzťah k týmto uvedeným vadám. Zo
zdravotnej dokumentácie však žiadna takáto prežitá udalosť nevyplýva. Matka Adama sa jej sťažovala
len na jej spory s otcom maloletého, bolo to v roku 2009, ale bližšie to nekonkretizovala. Nespomína
si, či pri vyšetreniach Adam spomínal aj svojho otca. Deti s narušeným vývinom reči majú ťažkosti s

rozlišovaním pojmov vyjadrujúcich časové vzťahy. Matka Adamka jej uviedla, že jej rozchod s otcom
Adamka mal význam pre oneskorovanie jeho reči.

Svedkyňa Mgr. B. I. uviedla, že pracuje ako detská psychologička a W. Ž. je jej klient od 22.12.2010.
Hlavným dôvodom návštevy matky so synom bolo to, že medzi matkou a otcom maloletého dochádza

k výchovným nezhodám. Matku v podstate zaujímal hlavne vývin Adamka, lebo mala podozrenie, že
zaostáva vo vývine v porovnaní s rovesníkmi.
Od decembra 2010 malý začal dobre znášať stretnutia s otcom, otec maloletého sa vie dobre
odprezentovať. V mesiaci február 2011 ju matka upozornila, že malý je po príchode od otca podráždený,neposlušný, že u otca hráva hry na PC alebo Play statione, čo nie je podľa nej pre syna dobré. V marci
2011 jej matka uviedla, že ju syn prestal rešpektovať. V máji 2011 Adamko pôsobil pokojne. V júni 2011
mala matka pocit, že Adamko je vnútorne viacej napätý, aj keď navonok pôsobí dobre.

Ona diagnostikovala problém ako neurotický vývin, čo znamená, že dieťa je zvýšene úzkostné. Dieťa
žije v rozpore z dôvodu nejednotnej výchovy rodičov.
Počas pohovorov s maloletým Adamom maloletý nevyslovil ani náznak toho, že by ho mal otec biť, ani
nezistila to, že by sa Adam otca bál, bolo mu v prítomnosti otca dobre.
Matka maloletého jej nespomínala, že by mal byť Adamko sexuálne zneužívaný.

Svedkyňa P. L. uviedla, že je sestrou obžalovaného. Obžalovaný mal s Adamkom veľmi dobrý vzťah,
malý ho mal rád. Otca Adamko oslovoval „tatino“. Obžalovaný spomínal, že je s Adamkom málo,
chodievali sa spolu kúpať, chodili do lunaparku, k rodičom do Zohoru. Vie, že matka Adamka robila
obžalovanému problémy pri preberaní chlapca. Dobý vzťah má obžalovaný aj k dcére Natálke. X.
Ž. malého veľmi drezúrovala, šikanovala, malý sa uvoľnil až keď bol s obžalovaným. Adamko sa

obžalovaného nebál. Vie že raz keď obžalovaný sprchoval malého u rodičov a ona tam bola, malý
povedal, že ho štípe ritka. Obžalovaný tiež spomínal, že Adamkovi musí mastiť zadok. Nebola svedkom
toho, že by obžalovaný Adamka fyzicky napadol. Podľa nej obžalovaný nemohol také veci pre ktoré
je stíhaný malému robiť, na vlastné oči videla, že ho má malý rád. Je presvedčená, že si to Renáta
vymyslela.

Svedkyňa D. S. uviedla, že s obžalovaným majú spoločnú dcéru Natáliu. S dcérou sa obžalovaný
stretáva. Dňa 26.01.2013 bola Natália u obžalovaného, vtedy sa mali ísť sánkovať, ale nešli, lebo

malému Adamovi bolo zle. Obžalovaný mu varil čaj a boli doma. Obžalovaný Natáliu priniesol k nej
domov okolo 18.30 hod. a Natália jej doma nepovedala nič zvláštne čo by sa malo u obžalovaného stať.
Dcéra má obžalovaného rada, otca vníma ako autoritu, Obžalovaný chodieva aj na rodičovské združenia
dcéry. Majú medzi sebou bezproblémový vzťah. Obžalovaný by nebol schopný sexuálne zneužívať
Natáliu.

Pokiaľ ide o vzťah obžalovaného a Adamka, tento hodnotí ako veľmi dobrý. Adamko má obžalovaného
rád. Vylučuje, že by obžalovaný mohol Adamkovi ublížiť.

Svedkyňa P. Z. uviedla, že s obžalovaným žije asi 3 roky v spoločnej domácnosti. Obžalovaný má
Adamka v stredu a každú druhú sobotu. V stredu nemajú veľa času, tak sa idú v zime sánkovať, alebo

na jeseň chodili do Horského parku, cez leto sa chodili kúpať. V sobotu keď sú doma sa hrajú sa s
autodráhou, s legom, plastelínou, hrajú Play station, bijú sa na posteli, smejú sa pritom.
Nikdy nevidela, že by obžalovaný so svojim synom, alebo dcérou prevádzal nejaké sexuálne praktiky.
Nič zvláštne na chovaní Adama ani Natálie si nevšimla.
Vie že Adamko mal problémy s kakaním, raz sa trocha pokakal, na záchodíku sa hral s autíčkom. Keď

sa Adamko pokakal, obžalovaný mu utrel zadok, osprchoval mu spodnú časť tela. Ona Adamka holého
nevidela. Obžalovaný dával Adamkovi stravu aby nemal Adamko zápchu. Adamko sa nesťažoval na
to, že by ho bolelo bruško, alebo konečník. Adamko má s obžalovaným dobrý vzťah, keď mal odísť
k mame, nechcel, plakal, chcel ostať u obžalovaného. Adamko pri stretnutiach s obžalovaným nebol
nešťastný, nebola svedkom toho, že by Adamko plakal alebo volal o pomoc. Nebola svedkom ani

žiadneho fyzického násilia zo strany obžalovaného voči Adamkovi, ak mal nejaké zranenie, tak to len
vonku, keď si odrel koleno. Adamko mal k obžalovanému a obžalovaný k Adamkovi dobrý vzťah,
Adamko chcel byť s obžalovaným, tohto poslúchal.
Pokiaľ ide o predmet stíhania obžalovaného, nebola som svedkom ničoho takého, čo mu je kladené
za vinu. Nič nevie o údajnej videonahrávke so sexuálnou tematikou, ktorú mal obžalovaný natáčať s

Adamkom. Adamko u nich nikdy na noc nebol. Pokiaľ ide o vzťah Ž. k stretnutiam obžalovaného a
Adamka, táto mala k tomuto vždy výčitky, že prišli neskoro, nevidela nikdy, že by Adamka pohladkala,
alebo že by sa na neho usmiala. Keď mal Adamko od nás odísť, nechcel odísť, chcel zostať s
obžalovaným, hovoril, že mama je zlá. Adamko volal obžalovaného tatinko. Nikdy nebola svedkom toho,
že by obžalovaný v potravinách bil Adamka po hlave, je to najväčší nezmysel. Nebola svedkom, že by

mal obžalovaný biť Adamka v aute. Adamkovi obžalovaný nikdy nenadával.
Pokiaľ bola u nich Natálka, nebola svedkom nejakého nevhodného správania sa obžalovaného voči
Natálke. V období, čo s obžalovaným žili, vie len o jednom mobile obžalovaného. Videla na tomtotelefóne, že mal obžalovaný nahraté oslavy narodenín, rozbaľovanie darčekov. Nepamätá sa, že by
obžalovaný Adamkovi ukazoval nejaké nahrávky zo svojho telefónu.
Ich sexuálne vzťah s obžalovaným bol normálny, nevšimla si na ňom žiadnu úchylku. Pohlavný styk mali

pravidelne. Iniciatíva bola obojstranná.
Uviedla, že nemôže uveriť obvineniu obžalovaného, nikdy si nevšimla u neho žiadne nevhodné
správanie.

Svedkyňa Mgr. Y. K., uviedla, že od X. Ž. sa dozvedela čo sa malo stať Adamkovi. Táto ju požiadala

ešte pred podaním trestného oznámenia o radu. Po príchode k Ž. chceli skúsiť, či aj jej povie Adamko
tie veci, čo povedal matke. Adamko jej povedal, že sa obžalovaného bojí, že ho tento pravidelne bije,
že ho zbil v aute na diaľnici, že mu povedal že je debil. V Auparku v Terne ho zbil po hlave a povedal

mu že je debil. Povedal, že prvý krát ho zbil, keď sa boli bobovať na Kolibe, alebo boli na nejakom výlete.
Otec ho mal niekoľkokrát udrieť po hlave, mal ho zdvihnúť dole hlavou, triasol ho ako visel dolu hlavou.

O tomto jej Adam rozprával asi hodinu a pol. Iné veci jej ani po výzve matky nepovedal, s odôvodnením,
že to môže povedať len mame. Ohľadom sexuálnych vecí jej Adamko nepovedal nič.
Potom ako obžalovaného zatkli jej Adamko povedal, že sa už nemusia báť, lebo otec je v base.
Ona osobne obžalovaného nepozná, pozná ho len z videnia. Pri jednom stretnutí videla, ako obžalovaný
zobral Adamka na ruky a bozkával ho na ústa, pritískal si svoju tvár na tvár Adamka. Jazyk do úst

Adamkovipribozkávaníobžalovanýnedával.Nebolasvedkominéhonevhodnéhosexuálnehosprávania
sa obžalovaného voči Adamkovi. Nebola svedkom verbálneho ani fyzického útoku obžalovaného ani na
Adamka ani na pani Ž..

Svedok O. M. uviedol, že obžalovaného pozná 10-12 rokov, pravidelne sa stretávajú. Pokiaľ ide o vzťah

Adamka s obžalovaným, uviedol, že obžalovaný k nim prišiel s Adamkom na zabíjačky a medzi nimi
nevidelžiadnezvláštnesprávanie.Adamkosatamhralsdeťmi.Vieotom,žeobžalovanýmalproblémys
Adamkovou matkou, táto mu robila zle, nechcela mu syna dávať. Nechce, aby sa spolu stretávali. Pokiaľ
ide o Adamka, nezdalo sa mu, že by tento na zabíjačke odmietal jesť, jedol normálne. Ak má hodnotiť
správanie Adamka k obžalovanému, správa sa k nemu ako k rodičovi, tatko sem, tatko tam, nebál sa

ho, bol rád, že je s ním. Obžalovaný chodil na zabíjačky len s Adamkom. Pokiaľ vie, tak obžalovaný v
tom čase používal len jeden mobil. Žiadne videonahrávky mu na tomto mobile neukazoval.

Svedok A. F. uviedol že obžalovaného pozná vyše 10 rokov. Pokiaľ ide o vzťah Adamka a obžalovaného,
vzťah medzi nimi bol normálny, obžalovaný by mu dal všetko. Keď boli vonku, tak mu kúpil malinovku,

bol pozorný, milujúci otec. S Adamkom a obžalovaným sa stretával možno jeden dvakrát do týždňa.
Bolo vidieť, že sa obžalovaný o Adamka staral. Od obžalovaného vie, že sa s Adamkovou matkou
o Adamka súdil, táto mu robila peklo a nechcela mu dať Adamka na vychádzku. Obžalovaný bol z
toho nešťastný. Pokiaľ ide o stretávanie sa obžalovaného, stretávali sa v meste, obžalovaný tam chodil
malého kočíkovať. Obžalovaného s Adamkom videl aj vtedy, keď už bol Adamko starší, mohol mať 2

roky. Či sa s nimi stretol aj v rokoch 2011, 2012, 2013 uviesť nevie. Pokiaľ ide o sexuálnu orientáciu
obžalovaného, vie, že tento miloval ženy, pokiaľ ide o orientáciu na mužov a deti, o tomto nič nevie.
Nebol svedkom žiadneho nevhodného sexuálneho správania obžalovaného voči deťom.

Svedok X. S., otec obžalovaného uviedol, k vzťahu obžalovaného a Adamka že keď k nim napríklad v

januári2013prišli,Adamkoobžalovanémustálehovorillentatinko,tatinko.Stálebollensotcom,vešalsa
mu okolo krku, bol veselý, s obžalovaným nemali čas sa ani porozprávať. Zakaždým, keď k nim Adamko
a obžalovaný prišli, Adamko behal, skákal, smial sa, hral sa s babkou a so psom. Mal k obžalovanému
kladný vzťah. Ako často sa obžalovaný s Adamkom stretával, uviesť nevie, ale vie, že Adamkova matka
mu ho nechcela dávať, mala na to rôzne výhovorky. Na návštevy k nim chodil Adamko a chodila k nim

aj Natálka. Adamko mal s Natálkou dobrý vzťah. Adamko obžalovaného oslovoval tatinko. Adamko u
nich nikdy nespal. Obžalovaný im spomínal, že mal Adamko nejaké problémy so stolicou a chcel si od
nich aj požičať takú liečivú lampu. Hovoril, že mal zápal konečníka, mohlo to byť niekedy v roku 2012.
Okrem problémov s konečníkom vie, že Adamko zle rozprával. Pokiaľ ide o Adamkove hračky, vie, že
tento hovoril, že si domov k sebe nemôže nosiť hračky a tak si ich nosil k synovi. Niektoré mal aj u

nich. Nepočul, že by obžalovaný Adamkovi nadával. Adamko bol živý, ale obžalovaný ho nikdy fyzicky
netrestal, nedal mu ani po zadku. Aj keby si to niekedy zaslúžil. Nevidel nikdy žiadne nevhodné sexuálne
správanie obžalovaného k Adamkovi ani k Natálke.Svedkyňa U. S., matka obžalovaného uviedla, že pokiaľ ide o vzťah Adamka a obžalovaného, tento
vzťah bol dobrý, dobrý vzťah mal obžalovaný aj s dcérou. Stretávali sa obžalovaný s Adamkom tak, ako

to určil súd, v stredu a v sobotu. Občas chodili k nim, vie, že chodievali spolu na ranč, na výlety, kúpať
sa. K nim chodievali asi tak jedenkrát za mesiac. Naposledy bol obžalovaný s Adamkom u nich v januári
2013, lebo mal u nich ešte aj darček. Bol veľmi šťastný, hneď si darček rozbalil a hral sa. Pokiaľ ide
o vzťah Ž. a obžalovaného, Ž. je ježibaba, zlá žena. Asi pred 3 rokmi bola u nej Adamkovi vinšovať a
vtedy jej Ž. povedala, že od obžalovaného nechce ani výživné a nebude mu ho dávať. Obžalovaný sa

na to aj sťažoval, že mu syna nedáva. Pokiaľ ide o Adamka, vie, že mal tento boľavú ritku, vyparenú,
bolo to asi tri až tri a pol roka dozadu, vtedy boli ešte spolu so Ž., kedy som mu dala bio lampu. X.Á.
Ž. Adamkovi všetko zakazovala, nemohol jesť ani zmrzlinu ani malinovku, len vodičku. Na Adamka
sa ani nikdy neusmiala, nepobozkala ho, ani si ho k sebe neprivinula. Keď k nim prišla nechcela pre
Adamka zobrať ani balíčky s čokoládou s odôvodnením, že on to nemôže. Adamko mal s Natálkou
dobrý vzťah, chodili k nim spolu. Obžalovaného Adamko oslovoval ocinko. Adamko si hračky od nich

domov nemohol brať, pretože povedal, že mama mu ich hodí do popelnice. Jedol dosť málo. Nevidela,
že by obžalovaný Adamka udrel, alebo že by mu nadával. Aj mu hovorila, čo mu jednu necapne a na to
obžalovaný uviedol, „mám ho iba chvíľu a mám ho biť?“. Nezistila žiadne nevhodné sexuálne správanie
obžalovaného voči synovi.

Svedok S. S., brat obžalovaného uviedol, že pokiaľ ide o vzťah obžalovaného s Adamkom, vzťah mali
dobrý, ako otec so synom. Stretávali sa v súdom určené dni, ale kedy to presne bolo, uviesť nevie.
Chodievali k nim aj na návštevy, v roku 2012 boli u nich viackrát, keď chodievali na ranč kŕmiť zvieratá.
Potom sa u nich zastavili na kávu. O vzťahu obžalovaného so Ž. nevie nič povedať. Adamko volal
obžalovanéhotatinko.Otom,žebymalAdamkoproblémysostolicou,nevie.Adamkobolživý,vyžadoval

si pozornosť, stále obžalovaného otravoval, ale nič nezvyčajné v správaní medzi nimi nevidel.

Svedkyňa A.. G. P. uviedla, že pracuje ako detská lekárka a malý W. Ž. je u nej vedený od narodenia.
Matka maloletého v novembri roku 2012 ku nej prišla s tým, že malého bolí bruško a má ťažkosti s
vyprázdňovaním, niekedy má riedku, niekedy tvrdú stolicu. Uvedené problémy sú u detí škôlkárskeho

veku bežné, dieťa sa často pri hre zabudne pýtať na záchod a na stolicu a vtedy sa môže stať, že
mu v konečníku zostáva tvrdá stolica a okolo nej mu vyteká tekutina, čo môže matka považovať za
riedku stolicu. Odborne sa to nazýva paradoxná opstipácia. Matke navrhla diétu, viac ovocia, zeleniny
a naordinovala malému glycerínové čípky. Či ich matka malému dala, nevie. Ona som bližšie konečník
ani penis malému nevyšetrovala. Matka jej pri návšteve nehovorila nič o tom, že by mal byť maloletý

Adam sexuálne zneužívaný.
Pri kontrole maloletého, myslí, že to bolo okolo 04.12.2012, problémy už ustúpili, len matka spomínala,
že maloletý častejšie močí, vzorku moču odoslala na vyšetrenie, moč bol negatívny. Uvádza, že
matka spomínala, že s malým navštevuje logopéda a psychológa, záznamy z týchto návštev nemá. Pri
návšteve v ambulancii komunikovala s matkou, je bežné, že pri takýchto návštevách deti nekomunikujú.

Na otázku obžalovaného svedkyňa uviedla, že matka maloletého jej nespomínala, že by mal mať
Adamko zlatú žilu. Nespomínala jej matka, že by mala ísť maloletému krv z pipíka ani zo zadku. Na
Adamkovi si pri návšteve nevšimla zmeny v jeho psychike, vždy bol taký utiahnutý. Nebol ani nejako
veľmi chudý, bol ako každé dieťa v jeho veku.
Pred novembrom 2012 mal Adam v karte ešte jeden záznam s problémom so stolicou a konečníkom

a bolo to 15.04.2009, kedy sa uvádza, že mal riedku stolicu bez známok dehydratácie a má vyparený
konečník, teda začervenalý konečník. Po tomto dátume už

žiadne iné záznamy ohľadne problémov so stolicou a konečníkom v karte nie sú. Ani matka maloletého
sa na nič také nesťažovala. Zo zdravotnej karty nevyplýva nič o tom, že by mal maloletý niekedy

začervenalý alebo zapálený penis, alebo by sa pomočoval.
Pri vyšetrovaní maloletého nikdy na jeho tele nevidela modriny. Na Adamkovi si nevšimla známky
fyzického násilia.

Svedkyňa W. L. uviedla, že je učiteľkou v škôlke v triede, kam chodí maloletý W. Ž.. Otec Adamka brával

tohto zo škôlky v stredu Adamko spomínal, že s otcom idú do kina, sánkovať sa. Keď pre Adamka príde
otec nič zvláštne sa nedeje, Adamko si zloží hračky a ide za otcom a ide s ním domov. Správanie sa
Adamka keď prišiel obžalovaný pre neho, bolo štandardné, dohral sa, uložil si hračky a išiel k otcovi.
Na Adamkovi si nevšimla žiadne zmeny v jeho správaní a to ani po údajnom skutku, ktorý sa mal stať.Zmeny v správaní na Adamkovi nezistila ani v roku 2011, ani po skutkoch, ktoré sa mali stať 26.01.2013,
resp. 09.02.2013. Adamko rozprával rád a veľa, pri jeho bežnej komunikácii spomínal aj otca aj mamu,
ale nič o svojom sexuálnom zneužívaní nespomenul. Ani od matky Adamka sa nič takéto nedozvedela.

Pokiaľ ide o zdravotné problémy malého so stolicou a s močením, o týchto nevedela, len jedenkrát
matka maloletého priniesla jabĺčko, aby ho zjedol s tým, že má nejaké problémy so stolicou. Maloletý sa
na problémy so stolicou nesťažoval. Na Adamkovi nevidela žiadne modriny. Adamko bol sebavedomé
dieťa, nebol ani utiahnutý, nemal ani problémy so spánkom.
Vie, že určité obdobie, keď bol Adamko doma, a niekto sa mu venoval ohľadom rečovej vady, zlepšil

sa vo vyslovovaní písmena „r“.
Pokiaľ ide o zmeny v správaní Adamka, od žalovaných skutkov u neho nezbadala ani zvýšené prejavy
agresivity, Adamko vo všeobecnosti mal niekedy hnevy pri hre, ale to bolo počas celého obdobia, čo
ho ona mala ako učiteľka.
Keď obžalovaný mal pre Adamka prísť, nestalo sa nikdy, že by Adamko k otcovi nechcel ísť, odmietal
sa s ním stretnúť, schovával sa, alebo že by žiadal, aby za ním prišla mama.

Svedkyňa J. G., uviedla, že obžalovaného, pozná ako otca maloletého Adamka, ten pre neho chodieval
v stredu do škôlky. Vídavala ho podľa toho, ako bola v práci. Ona mala maloletého Adamka v triede
v rokoch 2010-2011, v roku 2013 už nebola jeho učiteľkou, bola riaditeľkou v škôlke, ale s Adamkom
boli v dennom styku.

Keď prišiel obžalovaný pre Adamka, Adamko bol v pohode, tešil sa na otca, že príde pre neho a aj zo
strany obžalovaného to bolo rovnako. V období od februára 2013 na Adamkovi nevidela žiadne zmeny
v jeho správaní.
Pokiaľ sa rozprávali o tom, čo Adamko robil, keď nebol v škôlke, rozprával bežné veci, čo zažil, najmä
čo videl v televízii, bavili ho dokumentárne filmy. Po Vianociach v roku 2012 Adamko hovoril, že dostal

stavebnicu Lego a tešil sa, že si bude s tatom stavať z neho helikoptéru. Mal z toho radosť.
Nevie o nejakých zdravotných problémoch Adamka, ktoré by súviseli s problémom s jeho stolicou alebo
močením. O nejakých problémoch obžalovaného s Adamkom ona nič nevedela, o predmetnom trestnom
stíhaní sa dozvedela od polície. Matka Adamka jej o tom nič nehovorila, až po tom, ako sa o skutku
dozvedela od polície, jej o tom hovorila aj matka maloletého, ktorá jej povedala asi to, že tam bolo

sexuálne zneužívanie dieťaťa.
Ona si, pokiaľ bola s Adamkom, na ňom nevšimla žiadne modriny, ani nejaké jeho agresívne správanie
sa voči ostatným deťom.
Nepočula od žiadnej učiteľky, že by Adamko vyzýval deti, aby sa išli nevhodne hrať, napr. že by si
chytali pipíky alebo strkali prsty do ritky. Pokiaľ ide o akcie, ktoré škôlka organizovala pre deti, vie, že

obžalovaný sa zúčastňoval korčuľovania detí, bol sa pozerať na Adamka. Po skončení korčuľovania mu
pomáhal sa prezuť, prezliecť, odprevadil ich k autobusu a nevidela vtedy na Adamkovi, že by mal z
obžalovaného strach.

Svedkyňa E. S., uviedla, že obžalovaný je jej otcom, Adam je jej nevlastným bratom. S otcom sa
stretávali často, nevie presne povedať, koľkokrát do mesiaca. Keď v období rokov 2012-2013 chodievala
k otcovi k nemu domov, tak chodievali buď na výlety, von alebo sme doma hrali play-station. Brat ho rád
hrával. Otec doma býval aj s priateľkou Luciou a keď chodili von, chodili sme von spolu.
Adamko mal otca veľmi rád, keď za ním tatino prišiel do škôlky, utekal za ním. S Adamkom sa moc o

rodičoch nerozprávali, ale vie, že Adam hovoril o svojej mame, že ju nemá rád. Ona aj Adam mali s
Luciou dobrý vzťah, Adam sa rozprával aj s Luciou, mal ju rád. Na správaní sa otca k Adamovi si nič
zvláštne nevšimla. Nevidela, že by otec Adama zbil.
Pokiaľ ide o otca, tento ich filmoval na mobil len na Vianoce, keď si rozbaľovali darčeky, alebo na jej
alebo bratove narodeniny. Na kameru ich nefilmoval, to, čo nahral na mobil, jej neukazoval.

Keď mala ísť vypovedať na políciu, mamina jej nehovorila, ako má vypovedať, len jej povedala, aby
povedala pravdu. To čo hovorila na polícii je pravda.
Keď bola u otca, nevidela, že by Adam mal problémy s cikaním alebo kakaním, ani sa tam o tom
nehovorilo.
Na otázky obžalovaného, či svedkyni hovoril obžalovaný, aby chytala Adamka za pipíka, uviedla, že nie.

Neutierala ani zadok Adamkovi. Keď mal ísť Adamko od otca domov k mame, tak plakal a nechcel ísť. V
byte nemá obžalovaný na stene zavesené žiadne železo. Obžalovaný ani jej, ani Lucii neroztrhal sukňu,
pančuchy a nehodil ich do kontajnera. Z obžalovaného nemala nikdy strach, má ho rada. Ani Adamko
nemal z obžalovaného strach a myslí si, že by nedokázal obžalovaný Adamkovi ublížiť.Nebola vždy pri každom stretnutí Adamka s otcom, ale väčšinou áno, presne nevie uviesť, koľkokrát to
bolo. Chodili aj pre Adamka do škôlky nepravidelne. Počas obdobia rokov 2011-2013 nezaregistrovala,
že by mal Adamko nejaký zdravotný problém alebo problémy, alebo že by sa tieto riešili.

Nebola svedkyňou toho, že by Adamko ležal u otca na posteli holý a obžalovaný bol pri ňom. Nevidela
zo strany obžalovaného na Adamkovi používanie nejakých nevhodných sexuálnych praktík.
Keď súd oboznámil svedkyňu s časťou výpovede maloletého Adama, ktorý uvádzal, že táto svedkyňa a
priateľkaobžalovanéhoLuciamalibyťsvedkomtoho,akoobžalovanýstrkáAdamkoviprstdokonečníka,
svedkyňa uviedla, že nič také nebolo.

Ona keď chodievala k otcovi na návštevy, tak u neho neprespávala. Adamko keď bol u otca, nikdy nebol
holý, vždy bol oblečený, Ona ho nahého nevidela.
Na otázku predsedu senátu svedkyňa uviedla že teraz, keď prišla vypovedať na súd, ju nikto
neovplyvňoval v tom, ako mám vypovedať.

Nakoľko v čase kedy vypovedala svedkyňa v prípravnom konaní bola osobou mladšou ako 15 rokov,

bol jej výsluch v prípravnom konaní zaznamenaný na obrazový záznam a preto súd oboznámil aj text
výpovede svedkyne z prípravného konania a obrazový záznam z jej výsluchu. Svedkyňa v prípravnom
konaní rovnako ako na hlavnom pojednávaní poprela všetky skutkové okolnosti uvádzané v obžalobe
a vypovedala identicky.
Z obrazového záznamu je celkom zrejmé, že keď vyšetrovateľ zistil, že svedkyňa nepotvrdzuje to, čo

uviedol v uznesení o vznesení obvinenia obvinenému Schultzovi a že vyvracia výpoveď maloletého W.
Ž., začal na svedkyňu vyvíjať neprimeraný psychický nátlak a vyhrážal sa jej „flajstrom“. Toto urobil aj
za prítomnosti prokurátorky.
Z obrazového záznamu pri porovnaní s textovou časťou výpovede svedkyne v prípravnom konaní
vyplýva, že na obrazovom zázname chýba časť výpovede svedkyne na strane č. 4 od „pokračovania

vo výsluchu svedkyne“. To tiež navodzuje podozrenie na snahu orgánov činných v trestnom konaní
ovplyvniť výpoveď svedkyne tak, aby vypovedala v intenciách uznesenia o stíhaní obvineného.

Súd neakceptoval návrh obžaloby, aby svedkyňa vypovedala po súhlase jej zákonného zástupcu. Podľa
§ 135 Trestného poriadku nakoľko na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. Z obsahu
výpovede svedkyne v predsúdnom konaní nevyplývajú žiadne skutočnosti, o ktorých by svedkyňa
vypovedala, ktoré by mohli pri oživovaní v pamäti nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj.
Svedkyňa v prípravnom konaní nepotvrdila tvrdenia obžaloby a z toho dôvodu by bolo hypotetické

konštatovanie, že svedkyňa by si mohla v pamäti oživovať také veci, ktoré by mohli ovplyvniť je
duševný alebo mravný vývoj. Jedná sa o svedkyňu, ktorá vypovedala o bežných veciach bez sexuálnych
podtónov a vypovedala o vzťahu k obžalovanému.

Svedkyňa A. Ž., uviedla, že v januári 2013, keď bola u dcéry v Bratislave, raz keď malý prišiel od

obžalovaného, bol nervózny, bolo mu zle, bolo mu na zvracanie, túlil sa ku nej. Keď ju chcel ísť bozkať,
tak jej dával jazyk do úst, na čo ho upozornila, že takto sa nebozkáva. Keď ho obžalovaný doniesol,
Adamko si ľahol na gauč, pričom ako ležal, tak stále vrtel zadočkom. Potom zistila, že má červený
konečník, mal tam tri hrčky, veľké ako hrášok, jedna bola do modra. Aj pipíka mal nafúknutého, taký až
krvou zájdený. Adamko jej povedal, že mu otec pchal prst do zadočku a dovtedy mu to robil, kým sa

nepokakal. Oco mu s pipíkom tak robil rukami, až kým sa nepocikal a ešte Adamko hovoril, že mu pri
bozkávaní obžalovaný pchal jazyk do úst a do uška. Ešte jej Adamko hovoril, že ho otec pri tom nahrával
na mobil, takisto aj Natalku a potom to museli pozerať.
Keď bol Adamko u nej doma na východe, tak u nich zjedol všetko, nič ho nebolelo, pravidelne kakal aj
cikal. Keď bol u nich, spočiatku bočil od deda, ale potom, keď si k nemu sadol, tak povedal, že dedo

ukážem ti, ako sa bozkáva môj tatino a vtedy dedovi strčil jazyk do úst. Keď sa doma dedo prezliekal,
tak Adamko k nemu prišiel s tým, že mu povedal, že toto mi robí tatino a ukázal, ako ide prst strčiť dedovi
do zadku. Malý Adamko bol u nich v januári 2013, v júli až auguste 2013 a ešte na Veľkú noc.
Ona odovzdávala Adamka obžalovanému, keď bola dcéra v robote, nevie, kedy to bolo naposledy. Keď
mal ísť Adamko k otcovi, tak nechcel ísť, išiel nasilu, nechcel s ním ani telefonovať.

V roku 2012 si pamätá, že malý mal na nôžke modriny, na ramenách, hocikde a keď sa ho pýtala, či
spadol, Adamko povedal, že nie, že to má od otca.
Nepamätá si, kedy jej dcéra hovorila o Adamkových problémoch s kakaním, ale jej to hovorila, keď
uvádzala, že videla na konečníku Adamka tri hrčky, vtedy bola v Bratislave.S dcérou sa spolu rozprávali aj o obžalovanom a Adamkovi, o tom, čo sa stalo sa rozprávali v auguste
2013, rozprávali sa spolu aj predtým, ale o čom sa s dcérou rozprávali, to si už nepamätá. Vzápätí
uviedla, že sa o tom čo sa Adamkovi stalo dozvedela nie v auguste 2013, ale v apríli 2013, ale si

nepamätá či vtedy bola v Bratislave u dcéry.
To, čo je predmetom obžaloby, sa dozvedela od svojej dcéry, táto o tom vedela už skôr, ale jej to nechcela
skôr povedať. Tie veci, čo zistila ona, si nedávala do súvislosti s takýmto konaním obžalovaného. Nevie,
čo si myslela, keď videla na Adamkovom konečníku tie tri hrčky.
Keď uvidela tie hrčky na konečníku Adamka, tak mu ich aj liečila, keď bol Adamko u nej, tak ona mu na

to dávala také rozpustené kryštáliky, ktoré mu prikladala na konečník.
Na otázku prečo keď svedkyňa vedela o údajnom zneužívaní Adamka tohto dávala obžalovanému,
uviedla že si presne nepamätá, kedy sa to dozvedela. V januári 2013 bola pri tom, ako obžalovaný
Adamka vracal z návštevy, vtedy Adamko nehovoril nič o tom, že by mal byť zneužitý.
Na otázku, či to čo sa dozvedela od Adamka o zneužívaní bolo v apríli 2013 alebo pred týmto dátumom,
svedkyňa uviedla, že si to už nepamätá, ale hovoril jej to aj v roku 2012 aj v roku 2013.

Ona sa Adamka nepýtala na to, kde mu mal obžalovaný to s prstom a zadočkom robiť. Nepamätá
sa presne, či v období rokov 2011-2013 zistila na Adamkovi nejaké zdravotné problémy. Adamko mal
problémy sa vykakať, strašne dlho mu to trvalo. Dcéra mu

aj kúpila takú stoličku, aby mal vyššie nohy, aj mu tam dávali hračky, aby sa vykakal, aby zabudol, že ho
to bolí. Pri kakaní mal bolesti, po kakaní mal konečník červený. Nevie, ako dlho mal Adamko problémy
so stolicou, nevie to ohraničiť, ale keď prišiel k nim na východ, so stolicou žiadne problémy nemal. Vie,
že maloletý mal problémy so zajakávaním a keď prišiel od otca, tak sa mu to zhoršilo. Ona však nie
je logopéd.

Adamko neprejavoval nejaké sexuálne aktivity, nehral sa s pipíkom, práve naopak, akoby sa ho bál
dotknúť.
Nevie povedať, kedy bola dcéra s Adamkom u lekára po tom, čo ona u neho zistila na konečníku tie
hrčky a zakrvácaný pipík.
Na otázku predsedu senátu, ako vysvetlí, že všetky lekárske správy a výpovede ošetrujúcich lekárov

a znalecký posudok a výpoveď znalca vyvrátili, že by mal maloletý zlatú žilu, hemeroidy, mechanické
poškodenie konečníka alebo pohlavného údu, svedkyňa uviedla že to nevie vysvetliť.
Keď uvádzala, že konečník Adamkovi liečila kryštálmi, do roztoku namáčala obväz a prikladala mu ho
na konečník, do konečníka mu to nevkladala. Tento recept mala od jednej vrchnej sestry z detského
oddelenia, predtým, ako jej to poradila, táto osoba Adamka neprezrela.

Keď súd oboznámil svedkyňu s tým, že všetci doposiaľ vypočutí svedkovia nepopisujú, že by mal
Adamko z obžalovaného strach, svedkyňa toto nevie vysvetliť.

Znalec MUDr. X. S., A. sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní odvolal na závery písomne
vypracovaného znaleckého posudku, kde uviedol, že pri vyšetrení maloletého neboli zaznamenané

žiadne traumatické zmeny na vonkajšom genitále a konečníku. Nález jednoznačne nepotvrdzuje
sexuálne praktiky, avšak vzhľadom na rozšírené žilové pletene v sliznici konečníka je možné pri
manipulácii prstom alebo iným cudzím predmetom spôsobiť krvácanie po podráždení tejto často
konečníka, nedá sa to vylúčiť, vzhľadom na dlhý odstup času od poslednej udalosti - február 2013. V
následnosti na to sa mohli u maloletého vyvinúť ťažkosti s vyprázdňovaním ako následok mechanického

poranenia vnútorných partií sliznice konečníka s rozšírenými žilami, kedy pri bolestivej defekácii dieťa sa
nemohlo dostatočne vyprázdniť. Takisto mohli byť problémy s močením - bolesti po podráždení a drobnej
mechanickej iritácii sliznice penisu. Podľa starších záznamov a faktov v spise je však pravdepodobné, že
k mechanickému poškodeniu anogenitálnej oblasti druhou osobou prišlo a mohlo sa jednať aj o sexuálne
zneužívanie.

Nahlavnompojednávanídodal,žemaloletýsaprivyšetrenísprávalprimeranesvojmuveku,privyšetrení
spolupracoval, bolestivosť neprejavoval. Maloletý pri vyšetrení nerozprával, dotazoval sa ho, len či
pociťuje nejaké bolesti, na bolesti sa nesťažoval. On na maloletom nezistil žiadne známky sexuálneho
násilia,aleprivypracovaníposudkumalkdispozíciiajinézáveryznalcovaspisovýmateriál.Privyšetrení
sa malého nepýtal na podrobnosti, ktoré sú uvedené v spise, zameral sa len na znaleckú stránku

vyšetrenia. Ani s matkou maloletého sa nerozprával o skutočnostiach, ktoré sú predmetom vyšetrovania.
Pokiaľideotzv.zlatúžilu,udetímôžesatotoochorenieobjaviťtým,žemajúnatovrodenúpredispozíciu,
tvrdá stolica sa môže u malého dieťaťa objaviť v dôsledku zlej stravy, v dôsledku nedostatočných tekutín,
čo môže vyvolať komplikácie v súvislosti s týmto ochorením. Detský chirurgovia však v žiadnom prípadeneodporúčajú pri takýchto problémoch zachádzať do konečníka rukou. Toto ochorenie môže do určitej
miery skomplikovať aj nedostatočná hygiena.
Pri vyšetrení u maloletého nenašli typické uzlíky, ktoré bývajú pri tzv. zlatej žile.

Keď súd oboznámil znalca s popisom hygieny a ošetrenia konečníka tak, ako ju popisoval obžalovaný
na hlavnom pojednávaní, znalec uvádza: Osprchovanie a natretie vonkajšieho konečníka je v poriadku.

Znalec PhDr.U. F. sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní odvolal na závery písomne
vypracovaného znaleckého posudku, kde uviedol, že u maloletého W. Ž. psychická zrelosť maloletého
zodpovedá jeho fyzickému veku, jeho intelektový výkon je nadpriemerný. Možnosť poškodenia CNS
sa prejavuje zhoršením koncentrácie a stálosti pozornosti, menšou výdržou. Maloletý je schopný
správne vnímať, interpretovať aj reprodukovať realitu, jeho intelektový výkon je zjavne nadpriemerný.
Je pravdepodobné, že maloletý vypovedal v zásade o prežitých skutočnostiach ( v hlavných rysoch) v

zhode s tým ako ich vnímal, pričom nemožno ale vylúčiť, že niektoré (skôr vedľajšie) okolnosti si mohol
vo výpovedi na polícii a pred znalcom dotvoriť svojou fantáziou, resp. mohli byť ovplyvnené aj reakciami
matky, ktorej to hovoril. Toto sa však netýka zásadných okolností jeho výpovede.
Celková spolupráca s maloletým pri vyšetrení bola sťažená pre jeho nestálosť, slabšiu schopnosť
koncentrovať sa a pod. Vo vzťahu k obvinenému sa vyjadruje skôr negatívne, hovorí, že mu otec

robil zle, zdôrazňoval jeho silu, v rámci čoho sa objavovali známky strachu. Jeho vzťah k k otcovi je
dosť poznačený strachom. Je málo pravdepodobné, že by vzhľadom na vek dokázal plne pochopiť
sexuálny význam správania sa obvineného, dokázal ale vnímať správanie sa svojho otca voči nemu ako
nepríjemné, resp. také, ktoré mu spôsobovalo bolesť a tak ho dokázal popísať, pričom zjavne tušil, že
sa deje aj niečo nesprávne. Čo sa týka toho, ako zreteľne dokázal dať najavo svoj nesúhlas, znalec sa

domnieva, že vzhľadom na pocity strachu voči otcovi toho nemusel byť schopný.
Na hlavnom pojednávaní k posudku dodal, že maloletý trpí poruchou artikulácie, má dobrú slovnú
zásobu, ale pri poruche artikulácie je mu niekedy ťažšie rozumieť, resp. pri niektorých slovách je
zrozumiteľnosť sťažená. S maloletým absolvoval celkovo 4 sedenia, v zásade v tých rozhodných
uzlových tvrdeniach vypovedal maloletý rovnako.

Pokiaľ ide o otázky cieleného klamstva, konfabulácie dodal, že pokiaľ dieťa uvádza cielené klamstvo,
vypovedá ochotne, naučene, s cieľom presvedčiť o tom, čo hovorí. Pokiaľ v posudku uvádzal, že v
hlavných zásadných otázkach maloletý vypovedal zásadne o tom, čo prežil, je to to, ako uvádzal, že
keď mu otec strkal prst do konečníka, pociťoval to, ako keď po ňom jazdia angličáky. To zásadne musel
prežiť. Tie ostatné okolnosti okolo týchto hlavných sa môžu meniť. Pokiaľ ide o známky sexuálneho

zneužívania, zistil u maloletého známky úzkosti, je tam strach z otca a vysoká pravdepodobnosť z toho,
že maloletý popisuje skutočnosti tak, ako ich prežil.
Pokiaľ ide o ADHD, jedná sa o biologickú záležitosť, nie je získaná nejakými inými vplyvmi, tieto poruchy
bývajú väčšinou vrodené. Dieťa s takýmito syndrómom môže mať intelekt v poriadku, môže byť aj
nadpriemerne inteligentný, ale prejavuje sa v emočnej labilite, poruchami koncentrácie, hyperaktívnym

správaním. Pokiaľ ide o rečovú vadu maloletého, ako vyplýva zo správy logopéda, je to vada vrodená,
môže súvisieť s ADHD.
Pokiaľ ide o správanie sa Adamka pri výsluchu na polícii, tento nebol veľmi spolupracujúci, bola s ním
trošku ťažšia spolupráca.
K jeho ďalším vyšetreniam u znalca tento uviedol, že sedenia boli do dvoch, maximálne troch týždňov

od jeho výsluchu na polícii a sedenie trvalo od jeden a pol do dvoch hodín. Pri týchto stretnutiach bol
maloletý len privedený matkou, pri vyšetrení matka nebola, pri poslednom stretnutí im nechal 20 minút,
aby mohol pozorovať ich spoločné správanie, bolo to na konci sedenia.
Na otázky obhajoby, či sám Adamko povedal, že bol sexuálne zneužívaný, znalec uviedol, že on sa
ho len pýtal čo sa stalo. Otázka, či bol sexuálne zneužívaný, je pre tak maloleté dieťa otázka ťažko

pochopiteľná.
Otca maloletý hodnotil viac menej v negatívnom svetle.
Skutočnosť, že Adamko sa nechá nosiť na rukách, nechal si dávať pusinky, nevylučuje skutočnosť, že
má z obžalovaného strach. Môže mať dieťa anbivalentný postoj k rodičom, na jednej strane môže strach
pociťovať a na druhej strane pri inej situácii ho môže potláčať.

Znalec uviedol, že si nepamätá, či sa pýtal maloletého na to, či ním uvádzané skutočnosti mohol maloletý
vidieť aj na fotkách.Pokiaľ ide o postupnosť jednotlivých sedení s maloletým, maloletý sám hovoril, že už o tých okolnostiach
hovoril a že o tom už hovoriť nechce a znalec mal z neho pocit, že o tom hovorí nerád. Pokiaľ bola matka
pri výsluchu maloletého na polícii, pokiaľ si pamätá, do jeho výsluchu nezasahovala.

Keď súd konfrontoval závery posudku o strachu maloletého z obžalovaného a obsahy výpovedí svedkov,
kde takýto strach popisovaný nie je, znalec uviedol že v niektorých situáciách môže byť ten strach
potlačený, neprejavuje sa navonok.
Súd oboznámil znalca so stanoviskom pedagogicko-psychologického poradenstva zo dňa 18.11.2013
a k otázke vhodnosti vypočúvania maloletého pred súdom ku ktorému znalec uviedol, že zastávam

také isté stanovisko, ako bolo prečítané, z hľadiska maloletého dieťaťa nie je vhodné tohto na súde
vypočúvať, nakoľko by takýto postup mohol dieťa retraumatizovať.
V doplnenej výpovedi uviedol, že u sexuálne zneužívaných detí môže dôjsť k zmene ich správania. Na
jednej strane môžu byť utlmené, môžu u nich byť neurotické, psychosomatické ťažkosti a niekedy sa
môžu prejavovať zvýšenou impulzivitou.
Takto zneužívané deti sa skôr zdôverujú osobám, ktoré sú k nim bližšie, ku ktorým majú určitý citový

vzťah.
Skutočnosť, či mohol maloletý veci o ktorých rozprával vidieť v televízii, v časopise, alebo počuť z
rozprávania považuje za málo pravdepodobnú. Vzhľadom na intelekt maloletého považuje za málo
pravdepodobné, že by odpozorované či vypočuté veci mohol tak podrobne preniesť na svoju osobu.
Znalec uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či popisovanie o údajnom zneužívaní nevlastnej sestry

maloletého obžalovaným ako to maloletý uviedol možno považovať za podstatnú okolnosť.
Skutočnosť že sa maloletý obžalovaného bál zistil znalec z kresby maloletého a z jeho vyjadrenia „aby
ho zjedol kocúr“. K tvrdeniu svedkyne A.. I., ktorá žiadny strach maloletého z obžalovaného nezistila,
znalec uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť, psychika dieťaťa sa vyvíja. Pri fotografiách, kedy je maloletý
šťastný a nadšený sa mohol javiť maloletý spokojne, čo však nevylučuje na pozadí možný pocit strachu.

Znalec spochybnil zážitky uvádzané maloletým o agresii obžalovaného.
Vzhľadom na ADHD u maloletého bola spolupráca s maloletým sťažená a s takým dieťaťom sa nedá
podrobne analyzovať situácia.
Znalec pripustil, že niektoré maloletým uvádzané skutočnosti mohol maloletý uvádzať ešte z obdobia,
kedy bola malý a bol prebaľovaný v postielke.

Znalec tiež pripustil, že keď bol maloletý pri podávaní trestného oznámenia jeho matkou, mohol jej
tvrdenia neskôr sám reprodukovať.

Znalec X..A..B. D., Z.., sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní odvolal na závery písomne
vypracovaného znaleckého posudku, kde k osobe obvineného uviedol, že osobnosť obvineného je

charakteristická zmiešanou poruchou s prevládajúcimi znakmi z okruhu histriónskej a disociálnej
poruchy, s vystupujúcim silným narcizmom, emočnou instabilitou, poruchami kontroly, takmer
vymiznutou pracovnou adaptáciou, spojenou s príživníckym spôsobom života, poruchami sociálnej
adaptability, neschopnosti udržať trvalé a zmysluplné partnerské vzťahy. Nie je nositeľom závažne
sociálnej patológie.

Konanie vyšetreného je prvoplánové, poznačené zhoršenými regulačnými a kontrolnými mechanizmami
v dôsledku emočnej instability, motivačné zdroje pramenia z prednostného a bezodkladného
uspokojovania vlastných potrieb. Psychosexuálna nezrelosť vystavuje vyšetreného rizikám zo správania
vedúceho k uspokojovaniu pohlavného pudu. Bola zistená znížená tolerancia voči záťaži, pri minimálnej
frustrácii je vysoká pravdepodobnosť zlyhávania kontrolných mechanizmov so zhoršenou moduláciou

uvoľňovania emócií.

U vyšetreného znalec nenachádza agresivitu a formy násilného správania v jadrovej výbave osobnosti
obvineného.

Všeobecná vierohodnosť výpovede obvineného je znížená, významnú úlohu hrá vysoké skóre lži v
osobnostnom dotazníku, tendencia javiť sa v sociálne prijateľnejšom svetle i za cenu klamstva.
Znalec uviedol, že nemôže konštatovať, či sa obvinený skutku dopustil, ale s ohľadom na poruchy
v psychosexuálnom dozrievaní, nejasnej alebo slabo zakotvenej sexuálnej identite, nevyhranenej
orientácii, silnom narcizme a poruchám kontroly pri strese vyplývajúcom z nedostatku ventilovania

nadpriemernej miery pohlavného pudu bol by toho schopný.
Motivačným pozadím skutku, pokiaľ by sa ho dopustil obvinený je neventilovaný sexuálny pud v kontexte
poruchy osobnosti, pričom deviácia sa nepreukázala.Pri PPG vyšetrení sa zistila nadpriemerná tumescenčná aktivita bisexuálne orientovaného jedinca. PPG
nález potvrdzuje prítomnosť juvenilných sexuálnych objektov (homo, aj hetero) v záujmovom spektre
vyšetreného, relevantného pre uspokojovanie pohlavného pudu. Preferenčné poradie stanovil: ženské

dospelé podnety, mužské dospelé podnety, medzi týmito je navzájom signifikantný rozdiel v prospech
ženských. Nasledujú kvantitatívne štatisticky menej významné pedofilné podnety v poradí chlapčenské,
následne dievčenské s tým, že medzi týmito chlapčenskými a dievčenskými je rozdiel v prospech
chlapčenských, avšak nie je štatisticky významný. Všetky typy podnetov radíme do spektra relevantného
pre uspokojovanie pohlavného pudu u vyšetreného, pričom preferenčné ťažisko ostáva na dospelých

subjektoch. Deviáciu u vyšetreného nezistili, sexuálne nevhodné konanie je zo zdroja nezvládnutého
pudu na pozadí poruchy osobnosti.

K osobe svedkyne X. Ž. uviedol, že jej osobnosť je v oblasti kognitívnych funkcií a procesov forenzne
významným spôsobom alternovaná. Nie sú prítomné znaky svedčiace pre duševnú poruchu, organické
poškodenie mozgu, ani znaky svedčiace pre závislosť od psychoaktívnych látok. Ide o osobnosť

akcentovanú s poruchami sociability v oblasti partnerských vzťahov, inak pracovne a v roli rodiča
adaptovanú.
Pri analýze vierohodnosti s poukazom na skutočnosť, že u vyšetrenej nejde o opis udalostí, ktoré
zažila priamo, ani o ňou pozorované objektívne skutočnosti, znalec konštatuje že nenachádza žiadne
znaky oprávňujúce ho znížiť špecifickú vierohodnosť jej výpovede vo vzťahu k interpretáciám synových

vyjadrení. Nezistil skutočnosti smerujúce k úvahe o fabulácii vo vzťahu k týmto údajom, ani snahy
smerujúce k vedomému skresľovaniu výpovede syna. Nebola istená účelovosť jej výpovede.

Na hlavnom pojednávaní dodal, že PPG vyšetrenie obžalovaného trvalo viac ako 22 minút. Popísal
spôsob vyšetrenia. Za sexuálne relevantné podnety považoval pre tento prípad podnety zobrazujúce

heterosexuálny styk, podnety spojené s homosexuálnymi aktivitami a podnety pedofilné. Priebeh
vyšetrenia zobrazuje PPG krivka, ktorú znalec predložil. Z uvedeného priebehu krivky znalec vizuálnym
prvotným zhodnotením usúdil, že z hľadiska sexuálnej aktivity ide o nadpriemerný záznam, na každý z
prezentovaných podnetov nachádza pozitívnu odozvu tak, ako je to zjavné z tejto krivky.
Predmetnú krivku vytlačil v ten deň, ako ju urobil, hoci tam nie je uvedený dátum, lebo tvorila podklad

na vypracovanie posudku.
PPG vyšetrenie má svoje štandardy, jednak vydané britskou psychologickou asociáciou, jednak
asociáciou terapeutov sexuálnych násilníkov, znalec tieto štandardy dodržiava. Pri PPG vyšetrení sa
použili 4 typy ukážok, pričom niektoré z tých ukážok sa opakovali, preto je tam uvedených spolu 16
podnetov. Tieto podnety boli v krivke zoradené tak, ako sú v krivke označené aj písomne.

PPG vyšetrenie je vo svojej podstate ako aj na základe medzinárodných štandardov pomocnou metódou
do tej miery, že ho nie je možné hodnotiť samostatne a pokiaľ nezodpovedá kontextu iného nálezu, tak
nie je možné na neho vôbec prihliadať.

Nie je možné konštatovať na základe vyšetrenia, či sa páchateľ dopustil nejakého skutku a v tomto

prípade sa nachádza možnosť, že by mohol byť obžalovaný toho schopný s ohľadom na psychologické
vlastnosti (poruchy v psychosexuálnom dozrievaní, nejasnej slabo zakotvenej sexuálnej identite, silnom
narcizme a poruchách kontroly pri strese) v prípade ak existuje miera libida, pohlavného pudu, ktorá ho
k takémuto správaniu vedie.
V doplnenej výpovedi na hlavnom pojednávaní znalec uviedol, že skutočnosť že pri PPG vyšetrení nie

je zadaný tzv. vek skúmanej osoby nemá žiadny vplyv na závery vyšetrenia. Vek osoby je známy. Pokiaľ
ide o vlastnú krivku, kde je uvedený vek, jedná sa o rozdiel medzi dátumom vyšetrenia a dátumom
narodenia vyšetrovanej osoby jemu počítač nedrží dátum vyšetrenia.
Pri sexuálnom zneužívaní dieťaťa rodičom sa prejav agresivity páchateľa nemusí vôbec prejaviť. Pravý
devianti dokážu s deťmi pracovať tak, že ich prejavy deti nemusia ani chápať ako agresivitu. Pokiaľ ide o

nežiadúce sexuálne aktivity, tieto môžu plynúť z túžby po uspokojovaní deviantného pudu, ide o pedofíliu
v pravom slova zmysle a v druhom prípade ide o zneužívanie detí ako náhradné, variantné správanie,
ako náhradu za nemožnosť uspokojovania pohlavného pudu preferovaným spôsobom.
Samotné prejavy náklonnosti, telesné kontakty v žiadnom prípade nie je možné považovať za prejav
neadekvátneho sexuálneho správania smerujúceho k uspokojovaniu pohlavného pudu. Dokonca ani v

tom prípade, ak sú tieto kontakty intenzívne, časté. Ani aktivity v oblasti genitálií nemusia niesť erotický
náboj, ako príklad uviedol znalec umývanie pohlavných orgánov u dieťaťa. Samotné dotyky, bozky a ani
dotyky v oblasti pohlavných orgánov nie je možné považovať za prejav zneužívania.Výsledky PPG vyšetrenia závisia od psychiky obvineného. Aj výsledky do budúcnosti sú ovplyvnené
touto psychikou. Psychosexualitu obžalovaného znalec považuje za nezrelú v jej stabilite a
diferencovanosti a je vo vývine. Je vysoko pravdepodobné, že z dôvodu vývinu obžalovaného by

výsledky PPG vyšetrenia zohľadňovali tento vývinový proces.

Súd s poukazom na vyjadrenie znalca a detskej psychologičky o nevhodnosti výsluchu maloletého
W. Ž. na hlavnom pojednávaní z dôvodu možnej retraumatizácie a s prihliadnutím na nesúhlas matky
maloletého s jeho opätovným vypočúvaním, prečítal výpoveď maloletého z prípravného konania,

oboznámil obrazový a zvukový záznam a oboznámil prepis jeho výpovede predložený prokurátorom a
prepis jeho výpovede predložený obhajobou.
W. Ž. uviedol, že keď mu obžalovaný strkal prst do pipíka a do riťule, mal taký zlý pocit, ako keby sadol
z nejakej lode do vody, alebo keby bol na nejakom kolotoči, ktorý ide strašne rýchlo a je bláznivý.
Keď ho otec bil, tak sa obraňoval nohami a rukami aby mu neublížil a potom sa naháňali. Otca on vybil
a otec sa aj zranil na kolene. Keď sa pobili, tak vtedy sa naháňali.

Otec vždy nehovorí pravdu, on v skutočnosti nie je jeho syn, lebo keď bol malé dieťa, tak sa oňho vôbec
nestaral. Otec mu vždy nechal stratiť nejakú hračku. Niečo si pamätal on, niečomu rozprávala mama.
Otec vždy klame, klame, klame. Na chodbe dal zo steny visieť na lane železo a povedal, že má novú
hračku a to natiahol, a on vedel že je to nebezpečné. Chcel mu ublížiť. Nútil ho pozerať škaredý film, boli
tam všelijaké obludy a to mu dal pred spaním volalo sa to desať ton. Pred spaním ho to nútil pozerať.

Doniesol ho na posteľ, vyzliekol mu gate a robil mu pipíkovi zle. Dával mu tam prst do pipíka, do úst si
ho dával, alebo mu dával prst do riťule a začal mu dávať ústa do riťule. Aj riťulu si dával do úst aj prst
tam dával. Prst mu dával do pipíka do riťule, aj prst dával do úst, riťulu dával do úst. Nevie ako dával
riťulu do úst, dával si ju pred ústa. Tými ústami pod riťulov to bolo iba jeden krát. Do riťule mu jazyk
nedával, len dával tvár pred riťulu a prst do riťule aj hýbal prstom. Keď mu to robil, tak sa pokakal, alebo

pocikal. Bolo to nepríjemné a zlé.
On sa potom postavil, v tej omamnej vode sa osprchoval, obliekol a začali sa naháňať.

Mame to povedal preto, lebo bol správny čas, aby mohol hovoriť škaredé slová.
Natália a Lucia boli pri tom, nadávali otcovi, že čo zošalel, že či prišiel o rozum, keď bol otec zohnutý,

tak po ňom skákali ako na trampolíne. Lucia bola pritom aj prvý krát, keď to robil a aj keď to robil tými
ústami, keď tam spal.
Otec jeho aj Luciu natáčal na mobil. Natáčal čo tam dával ritulu pred ústa, do ritule prst a do pipíka
prst, pipíka do úst. Lucii a Natálii na videu to robil do šušule, pchal im dnu prst dával pred ňu ústa,
dával do riťule prst aj riťulu pred ústa. Lucii dal dole sukňu, aj ju roztrhal a dal do smetiaka. Aj Natálii

roztrhal sukňu, dal ju do smetiaka, aj gaťky a punčochy, ktoré mali. Video on nechcel pozerať, otec ho
zo všetkých síl držal a on mu odťahoval ruky. On na tom videu spal. Keď pozerali video, tak tam bola aj
Lucia a Natália. Bolo to niekedy už po Ježiškovi, lebo už mal darčeky.
Keď mu otec dával pusu, dával mu jazyk do úst alebo do ucha. On si jeden krát nožíkom nabrúsil zuby
a tými zubami otca pohrýzol do jazyka.

Keď sa u otca troška pokakal, tak ho sprchovala Lucia, alebo občas Natália. Lucia ani Natália sa ho
nedotýkali na pipulákovi. On si chytil svojho pipíka keď sa umýval, alebo utieral, iného ako svojho pipíka
v rukách nedržal. Otec chcel, aby ho chytil za pipíka, ale on to nespravil. Otec chcel, aby ho Natálka
Lucia chytili za pipíka, ale oni ho neposlúchli.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal výpovede neprítomných svedkov.
Mgr. X. Z., ako zástupkyňa opatrovníka poškodeného uviedla že asi v roku 2010 matka W. Ž. uviedla,
že malý Adam má pred otcom rešpekt a strach, že sa k nemu bojí ísť a že takto reaguje aj jeho dcéra
z prvého manželstva. Inak nič bližšie k veci neuviedla.
Z. L. k veci uviedol to, že obžalovaný má svoje deti rád, snažil sa byť dobrým otcom, inak nič podstatné

k veci neuviedol.
J. G. uviedla, že jej X. Ž. povedala na prelome zimy a jari, že údajne pán S. mal zneužívať Adama, ale
nepovedala jej ako. Povedala jej, že sa to prevalilo po Vianociach, že jej to povedal Adamko, že tam
nechce chodiť, že sa mu deje niečo zlé. Nevie sa vyjadriť k tomu, či sa Adam zmenil v správaní za rok
2012 alebo 2013. Nebola svedkom toho, že by obžalovaný Adamka káral, alebo na neho kričal, prípadne

ho trestal. Keď bola prítomná toho, ako obžalovaný pre Adamka prišiel, alebo ho priniesol, hovoril mu
Adam, Adamko. Inak viac nič podstatné k veci neuviedla.Súd po splnení zákonných podmienok prečítal obsah znaleckého posudku Výskumného ústavu súdnej
optiky, z ktorého vyplýva, že v zaistenom mobilnom telefóne obžalovaného sa nenašli žiadne mailové
správy vzťahujúce sa k predmetu obžaloby, ani žiadne zvukové záznamy vzťahujúce sa k predmetu

obžaloby.
Nachádza sa v telefóne jedna neprečítaná SMS správa, ktorá bola zaslaná obžalovanému s textom
„ Ahoj počuj, náhodou ťa neosierajú v telke. To čo exka sa potrebuje pomstiť?“
Z obrazových záznamov sú dva záznamy zobrazujúce šťastného Adamka pod stromčekom ako
rozbaľuje darčeky, jeden záznam zobrazujúci šťastného Adamka ako sa hrá, jeden záznam zobrazujúci

ako Adamko spí v posteli zakrytý perinou a je oblečený, dva záznamy zobrazujúce korčuľujúce sa deti
zo škôlky.
Všetky dostupné obrazové, zvukové a audiovizuálne súbory nachádzajúce sa v pamäti telefónu boli
zaistené. V zaistenom telefóne neboli detekované žiadne odstránené údaje.

Súd oboznámil listinné dôkazy.

ZosprávyzprešetreniapomerovvrodineÚPSVaRzodňa20.10.2010vyplýva,žematkaAdamauviedla,
že obžalovaný na syna nedáva dostatočný pozor a nebude brániť otcovi stretávať sa so synom bez jej
prítomnosti, ak zistí, že sa vie o syna postarať. Zo

správy nevyplýva nič o sexuálnom zneužívaní Adama ani o zlom zaobchádzaní s Adamom zo strany
obžalovaného.
Z logopedických správ na maloletého W. Ž. vyplýva, že Adam navštevuje centrum od veku 2 rokov
a 9 mesiacov s poruchami reči a zajakavosťou. Zo správy nevyplýva nič, o sexuálnom násilí zo
strany obžalovaného, ani o zlom správaní obžalovaného voči Adamovi ani nič, čo by odôvodňovalo

konštatovanie, že dôvodom rečovej poruchy maloletého je konanie obžalovaného.
Zo správ Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie nevyplývajú žiadne relevantné
skutočnosti súvisiace s predmetom obžaloby.
Z lekárskej správy MUDr. Ď. zo dňa 13.02.2013 vyplýva, že Adam sa mal priznať matke, že mu otec
dával do zadku predmety, dotýkal sa jeho pohlavných orgánov orálne a mával ťažkosti so stolicou.

Vyšetrením bolo zistené, že okolie konečníka je kľudné bez prítomnosti ragád, bez začervenania, drobné
začervenania len v oblasti uretry. Nie je možné ani potvrdiť, ani vyvrátiť uvádzané skutočnosti.
Zo spisu Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 2P/11/2010 nevyplýva nič, čo by nasvedčovalo na
sexuálne zneužívania maloletého Adama obžalovaným, ani na nevhodné správanie sa obžalovaného
voči maloletému. Matka sa s otcom nevedeli dohodnúť na úprave ich rodičovských práv a povinností

voči maloletému Adamovi. Styk s maloletým bol upravený tak, že obžalovaný je oprávnený stretávať sa
s maloletým každý týždeň v stredu od 16.00 hod. do 17.30 hod. a každú párnu sobotu od 14.00 hod.
do 18.00 hod.
Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 9C/271/2005 nevyplýva nič, čo by nasvedčovalo na
sexuálne zneužívania maloletej E. S. obžalovaným, ani na nevhodné správanie sa obžalovaného voči

maloletej. Otec má záujem o dcéru Natálku, kontaktuje sa s ňou, prispieva na jej výživu, má dcéru rád.
Rozsudkom bolo manželstvo obžalovaného a D. S. rozvedené a Natália bola zverená do výchovy matke.
Styk otca s maloletou nebol nijako obmedzený.
Zo spisového materiálu k spisu Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 3P/172/2013 vyplýva, že matka
Adama podala dňa 16.04.2013 návrh na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému Adamovi, kde

navrhla zakázať styk otca so synom Adamom, ktorý odôvodňovala podaným trestným oznámením v
predmetnej trestnej veci.
Súd oboznámil profil obžalovaného na internete z ktorého nič podstatné vo vzťahu k predmetnej veci
nevyplýva.
Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva zo dňa 18.11.2013 vyplýva, že v žiadnom

prípade neodporúčajú výsluch W. Ž.Q. pred súdom v predmetnej veci. Téma je pre dieťa traumatizujúca
a hrozí u neho dekompenzácia v podobe psychických porúch.
Súd ako listinný dôkaz oboznámil vyjadrenie predložené obhajobou, ktorého súčasťou je prepis
výpovede maloletého W. Ž. a zhodnotenie priebehu jeho výsluchu.
Súd oboznámil predložený prehľad stretnutí maloletého Adama s otcom v období júl-august 2012 z

ktorého vyplýva, že rodičia maloletého Adama si tohto odovzdávali na základe podpisu. Z prehľadu
nevyplýva nič, čo by nasvedčovalo na sexuálne zneužívania maloletého Adama obžalovaným, ani na
nevhodné správanie sa obžalovaného voči maloletému.OboznámenáPPGkrivkajesúčasťouznaleckéhoposudkuvypracovanéhoznalcomRNDr.A..B.D.,PhD,
ktorý sa ku krivke vyjadril vo svojej výpovedi.
Súd oboznámil aj listinné dôkazy predložené obžalobou a to správu o komunikačných schopnostiach

W. Ž. zo dňa 29.11.2013 ktorej vyplýva ž od februára 2013 sa komunikačné schopnosti Adama zlepšili.
Ťažkosti v reči a komunikácii môžu byť spôsobené rôznymi faktormi. U maloletého pôsobil vrodený
faktor, ktorý má za následok ťažkosti v reči od ranného veku a obdobia kedy sa jeho reč a komunikácia
zhoršila mohli byť spôsobené aj vplyvom prostredia. Počas stretnutí logopedička nepozorovala prejavy
zneužívania, maloletý sa o otcovi nezmienil.

Súd oboznámil správy na maloletú E. S. z 26.11.2013 a 29.06.2010 z nevyplýva nič, čo by nasvedčovalo
na sexuálne zneužívania maloletej E. S. obžalovaným, ani na nevhodné správanie sa obžalovaného
voči maloletej.
Z lekárskej správy z júla 2010 vyplýva, že maloletá E. S. bola hospitalizovaná na detskej klinike pre

záchvat agresivity so záverom sy ADHD (ten istý syndróm má aj maloletý W. Ž.). Súd oboznámil
posudok zo školy na maloletú E. S. zo dňa 25.6.2010. Ani z lekárskej správy, ani z posudku na maloletú
nevyplývajú žiadne skutočnosti týkajúce sa prejednávanej trestnej veci a skutkovej vety obžaloby a
nesúvisia s predmetnou trestnou vecou. Z listinných dôkazov nevyplýva nič, čo by nasvedčovalo na
sexuálne zneužívania maloletej E. S. obžalovaným, ani na nevhodné správanie sa obžalovaného voči

maloletej.
Súd oboznámil uznesenie o zastavení trestného stíhania UJaKP Bratislava IV, sp.zn. ORP-422/OVK-
B4-2009, zo dňa 20.05.2010, ktoré bolo Okresnej prokuratúre Bratislava IV doručené 24.05.2010, z
ktorého vyplýva, že maloletá E. S. mala byť v období apríl až máj 2009 sexuálne zneužitá dvomi
maloletýmiosobami.Zodôvodneniavyplýva,žemaloletájeschopnásprávnevnímaťprežitéskutočnosti,

neboli u nej zistené tendencie ku konfabulovaniu ani sklony k nadmernej fantázii.
Z potvrdení o zasielaní výživného na W. Ž. obžalovaným vyplýva, že tento mu na bankový výpis písal:
„Mám ťa rád Adamko“ a „Ľúbim ťa Adamko“.
Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol desať krát prejednávaný
za spáchanie priestupku na úseku dopravy, jeden krát bol prejednávaný za spáchanie priestupku proti

občianskemu spolunažívaniu. Hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.

Súd zamietol návrh obžaloby na znalecké vyšetrenie svedkyne E. S. s poukazom na listinné dôkazy,
ktoré obžaloba predložila na ostatnom hlavnom pojednávaní. Súd poukazuje na to, že orgány činné
v trestnom konaní v prípravnom konaní vedeli o tom, že maloletá E. S. bola v minulosti sexuálne

zneužitá inými osobami. V predsúdnom konaní mali orgány v činné v trestnom konaní k dispozícii všetky
listinné dôkazy v danej veci, ktoré prokurátorka predkladala až na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2013.
Keď v prípravnom konaní orgány činné v trestnom konaní nepovažovali za potrebné vykonávať
znalecké vyšetrenie uvedenej svedkyne, súd nezistil žiadny objektívny dôvod na vykonanie takéhoto
dôkazu po podaní obžaloby. Súd poukazuje na to, že svedkyňa E. S. vypovedala ako v prípravnom

konaní, tak i na hlavnom pojednávaní identicky, jasne zrozumiteľne a logicky. Súd mimoriadne citlivo
a precízne poučoval svedkyňu o význame svedeckej výpovede z hľadiska všeobecného záujmu a o
všetkých právach a povinnostiach svedka v trestnom konaní. Z oboch výpovedí svedkyne nevyplývajú
žiadne rozpory, svedkyňa vypovedala identicky ako drvivá väčšina vypočutých svedkov na hlavnom
pojednávaní. Z predložených listinných dôkazov prokurátorkou na hlavnom pojednávaní nevyplýva nič,

čo by spochybňovalo jej schopnosť správne vnímať prežité skutočnosti a ani v minulosti neboli u nej
zistené tendencie ku konfabulovaniu ani sklony k nadmernej fantázii.

V predmetnej veci bolo na hlavnom pojednávaní vykonané rozsiahle kontradiktórne dokazovanie
všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Prvostupňový súd rešpektoval právny názor

odvolacieho súdu na doplnenie dokazovania a všetky navrhnuté dôkazy prvostupňový súd vykonal a
opätovne ich vyhodnotil.
Súd vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že
vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby.K priebehu prípravného konania a námietkam obhajoby na neprocesnosť výsluchu maloletého W. Ž.
z dôvodu nedodržania zásady kontradiktórnosti v prípravnom konaní musí súd uviesť, že maloletý bol
vypočutý dňa 14.02.2013 po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia obvinenému Z. S. v čase

kedy nebol daný dôvod nutnej obhajoby. Obvinený v čase výsluchu maloletého bol zadržaný. Pokiaľ
ide o výsluch osoby, mladšej ako pätnásť rokov (teraz osemnásť rokov) a táto osoba aj v konaní pred
súdom je stále osobou mladšou ako pätnásť rokov, platí výnimka zo zásady kontradiktórnosti v zmysle
ust. § 135 ods. 2 Trestného poriadku a preto súd pripustil možnosť čítania výsluchu maloletého W. Ž.
z prípravného konania na hlavnom pojednávaní.

Súd však nemôže nepoukázať na zjavné nedostatky prípravného konania, ktoré súd zistil na hlavnom
pojednávaní, ale ktoré vo svojom súhrne neodôvodňovali vrátenie veci do prípravného konania.
Predovšetkým je to zjavne zlá taktika vedenia výsluchu maloletého W. Ž. vyšetrovateľom, kedy
vyšetrovateľ pripustil, aby bola pri výsluchu maloletého prítomná jeho matka, ktorá mala byť neskôr v
konaní vypočutá ako svedkyňa a ktorá mala vypovedať o tom, čo sa od Adama dozvedela. Keďže bola

matka prítomná pri výsluchu jej syna, to značne znehodnocuje obsah jej následnej svedeckej výpovede,
nakoľko počula pri výsluchu maloletého to, čo hovoril vyšetrovateľovi a pri svojej výpovedi už musela
byť ovplyvnená tým, čo počula od syna pri jeho výsluchu a nemusela správne interpretovať to, čo od
syna počula ešte pred podaním trestného oznámenia.
Pri podávaní trestného oznámenia matkou maloletého sedel maloletý na kolenách matky, takže počul,

čo táto na polícii vypovedala a mohol si jej vyjadrenia sám zapamätať a tieto neskôr interpretovať ako
vlastné, čo napokon pripustil aj vypočutý znalec. To značne znehodnocuje následný obsah výpovede
maloletého.
Výsluch maloletého v predsúdnom konaní má byť vykonaný tak, aby nemusel byť vykonaný znova
a maloletá osoba nemá byť viac krát v konaní vypočúvaná aj vzhľadom na jej vek aj vzhľadom na

traumatizujúce skutočnosti o ktorých vypovedá. Z obsahu výpovede maloletého je však zrejmé, že
tento bol pred procesným výsluchom políciou niekoľko krát už vypočúvaný a procesný výsluch nebol
jeho jediným výsluchom v danej veci. Tým si maloletý pri neustálom opakovaní výsluchov, mohol
niektoré tvrdenia namemorovať a nemuseli tieto zodpovedať skutočnosti. Okrem toho, ako vyplýva
z obrazového záznamu, procesne vykonaný výsluch bol vykonávaný v čase, kedy maloletý strácal

koncentráciu, pozornosť, bol zjavne unavený. To vzhľadom na vek vypočúvanej osoby tiež môže
ovplyvniť vierohodnosť jeho výpovede. Orgány činné v trestnom konaní sa nemôžu vyhovárať v tomto
smere na nedostatok času a časovú tieseň pri podávaní návrhu na vzatie obvineného do väzby.
Štát má prostredníctvom svojich orgánov zabezpečiť dostatočné materiálne, technické a personálne
zabezpečenie svojich útvarov vykonávajúcich prípravné konania tak, aby mohli byť úkony trestného

konania vykonané v súlade s trestným poriadkom. Ak to tak neurobí, nemôže táto skutočnosť byť na
škodu obvinenému.

Za ďalší už vyššie uvádzaný nedostatok prípravného konania súd považuje používanie psychického
nátlaku pri výsluchu. Celkom zjavne a nepopierateľne bol tento nátlak kladený na svedkyňu E. S..

Posledným zisteným nedostatkom je to, že písomné zachytenie úkonov vykonaných v prípravnom
konaní v niektorých prípadoch nezodpovedá skutočnému obsahu vykonaných úkonov. Tak je to pri
prepise výpovede maloletého W. Ž. orgánmi činnými v trestnom konaní, kde súd zistil, že tento prepis
je neúplný a nesprávny a pri hodnotení výpovede maloletého súd použil prepis predložený obhajobou,

ktorýjeidentickýsvýpoveďoumaloletého.PrivýsluchuE.S.zasechýbanaobrazovomzáznamečasťjej
výsluchu, čo tiež neprispieva k tomu, aby mohol súd bezvýhradne konštatovať zákonnosť vykonaného
dôkazu.

Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní musí súd konštatovať, že obžaloba oprela svoje
obžalobné tvrdenia o výpoveď maloletého W. Ž., ako o jediný priamy dôkaz v danej veci. Tvrdenia
maloletého má nepriamo potvrdzovať jeho matka X. Ž., stará matka A. Ž. a čiastočne závery znaleckých
posudkov. Všetky ostatné vykonané dôkazy a závery znaleckých posudkov však skutkové okolnosti
uvádzané v podanej obžalobe, rovnako ako aj sám obžalovaný vyvracajú.

Maloletý W. Ž. vo svojej výpovedi neuviedol dátum, ani obdobie, kedy sa mal skutok uvedený v podanej
obžalobe stať. Matka Adama len dedukuje, že to bolo raz od januára 2011, potom dedukuje že to bolo
od januára 2010 a dátumy 26.01.2013 a 09.02.2013 tiež len dedukuje. Podľa matky Adama, táto sao skutkoch uvedených v obžalobe dozvedela od Adama 10.02.2013. Podľa svedkyne A. Ž. sa táto o
skutkoch dozvedela v januári 2013 od Adama, Potom zase uviedla, že sa to dozvedela od matky Adama
v auguste 2013, potom zase uviedla, že v apríli 2013 a napokon uviedla, že Adam jej o zneužívaní hovoril

už v roku 2012. Doba spáchania skutkov uvedených v obžalobe nie je objektívne ničím preukázaná.
Prvostupňový súd nikdy netvrdil, že si maloletý Adam mal zapamätať dátumy skutkov. To nikto od neho
vzhľadom na jeho vek ani nemôže žiadať. Dátumy skutkov by si však mali zapamätať dospelé osoby,
matka maloletého a stará matka maloletého. A v týchto výpovediach oboch svedkýň ako je to vyššie
uvedené sú ohľadne času spáchania skutkov neodstrániteľné rozpory.

Maloletý W. Ž. uviedol, že okrem iného, mu mal otec pchať prst do pipíka. Z technického hľadiska je
tento úkon nemožný. Adam nehovorí v tomto pravdu.
Ďalej uvádzal, že pred spaním ho nútil obžalovaný pozerať strašný film, kde boli príšery, pričom z
dokazovania vyplýva, že Adam u obžalovaného nespával. Adam v tomto nehovorí pravdu.
Adam popisuje ataky obžalovaného, ktoré sa mali podľa obžaloby stať 26.01.2013, pričom uvádzal,

že mu to bolo nepríjemné, bolo to bolestivé, ale následne uviedol, že sa po týchto útokoch sám išiel
osprchovať do omamnej vody, obliekol sa a potom sa s obžalovaným naháňali. Takéto tvrdenie je
nelogické.
Adam uvádzal, že obžalovaný si ho pri uvádzaných atakoch natáčal na mobil. Následne však uviedol,
že pri tom spal. Je nelogické, ak sú ním uvádzané ataky také nepríjemné a bolestivé, aby ostal spať

a nezobudil sa.
Adam uvádzal, že pri útokoch mali byť prítomné Natália a Lucia. Videl ako aj voči nim obžalovaný útočí,
roztrhal im odev, natáčal ich na video. Obidve svedkyne to jednoznačne popreli. Adam v tomto smere
nehovorí pravdu.
Adamhovoril,ževideomalobžalovanývtelefóne.ZposudkuVýskumnéhoústavusúdnejoptikyvyplýva,

že žiadne takéto video tam nie je a ani nebolo, lebo nebolo z telefónu ani vymazané. Nachádza sa tam
len Adam ako šťastný chlapec, alebo ako spí oblečený, zakrytý pernou v posteli. Adam v tomto smere
nehovorí pravdu.
Adam hovoril, že ho v byte obžalovaného sprchovala aj Natália aj Lucia a že obžalovaný chcel od nich
aby ho chytili za pipíka. Obe svedkyne toto jednoznačne popreli. Adam v tomto smere nehovorí pravdu.

Adam popisoval matke to, že ho obžalovaný aj fyzicky bije. Z výpovede jeho matky, lekárskych správ,
výpovedí ošetrujúcej lekárky, psychologičky, učiteliek v škôlke, z výpovedí svedkov nevplýva žiadne
fyzické násilie zo strany obžalovaného voči Adamovi. Neboli na ňom nájdené žiadne modriny od inej
osoby. Adam v tomto smere nehovorí pravdu.

X. Ž. vypovedala len sprostredkovane o tom, čo sa dozvedela od Adama. Uvádzala, že ku skutku
zneužívania malo dôjsť okrem iného aj dňa 26.01.2013. sama však uviedla, že keď Adam v uvedený
deň prišiel domov od obžalovaného sám jej

povedal, že mu otec dňa 26.01.2013 nič zlé nerobil. Ak teda Adam vtedy vlastnej matke hovoril pravdu,
tak skutok zo dňa 26.01.2013 sa nemohol stať.
Svedkyňa uviedla, že určité podozrenie na to, že sa obžalovaný správa voči synovi nevhodne mala
už 25.1.2013, napriek tomu syna obžalovanému dala aj 26.01.2013, aj 06.02.2013, aj 09.02.2013 bez
toho, aby niečo s obžalovaným riešila, aby sa obžalovaného spýtala na to, čo uvádzal Adam, alebo aby

vyhľadala políciu, alebo odbornú pomoc. Takéto konanie matky dieťaťa je nanajvýš nepochopiteľné a
nelogické.
Uviedla, že jej Adam popisoval brutálny fyzický útok obžalovaného na neho, to, ako ho bije, búcha hlavu
o zem, ale sama na tele Adama nezistila žiadne stopy po cudzom fyzickom napadnutí. Adam v tomto
smere nehovoril matke pravdu.

A. Ž. vypovedala prvý krát až na hlavnom pojednávaní, vypovedala zmätočne, svoje tvrdenia popierala
novými tvrdeniami, menila dátumy. Súd jej výpovedi neuveril. Súdu je nepochopiteľné to, že ak by bola
pravda to čo svedkyňa hovorí a táto vedela o sexuálnom zneužívaní Adama od roku 2012, ako jeho
babka vo veci nič neurobila. Nepovedala to matke Adama, nevolala políciu, Adama bez problémov aj

potom odovzdávala obžalovanému takýto postoj svedkyne v konaní je nielenže nepravdepodobný, ale
súdmázato,žesvedkyňaúčelovosasnažípotvrdiťvýpoveďAdamaasvojejdcéry,alenehovorípravdu.Tvrdenia obžaloby mala potvrdiť priateľka X. Ž., A.. Y. K., ktorá bola ako prvá osoba po matke Adama
konfrontovaná so zistenou situáciou, ale jej Adam o žiadnych nevhodných sexuálnych praktikách
obžalovaného voči nemu nič nehovoril, pritom sa jednalo o jemu známu osobu, vedel, že sa s mamou

pozná a nemal dôvod svedkyni o atakoch, ak sa skutočne stali nehovoriť. Ak to nepovedal tejto osobe,
ktorú poznal, je zarážajúce že bez akýchkoľvek problémov o svojich prežitých atakoch rozprával na
polícii úplne neznámym osobám. Svedkyňa K. potvrdila, že nebola svedkom ani žiadneho verbálneho,
ani fyzického útoku zo strany obžalovaného na Adama.

Obžaloba sa snažila počas celého konania spájať zdravotné problémy Adama súvisiace s ťažkosťami
pri vyprázdňovaní a poruchy jeho reči s konaním obžalovaného. Táto spojitosť nebola ničím potvrdená
a preukázaná a takéto spájanie rečových a zdravotných problémov Adama s obžalovaným nemá oporu
vo vykonaných dôkazoch. Adam trpí rečovou vadou od malička. Ak sa jeho rečové ťažkosti upravujú, je
to dôsledok dlhodobej logopedickej pomoci. Zdravotné problémy Adama súvisiace s vyprázdňovaním
sú problémy bežné u detí v jeho veku, čo potvrdila jeho ošetrujúca lekárka. Čiastočne sú spojené aj so

syndrómom ADHD, ktorým Adam trpí. Pri jeho hyperaktivite Adam zabúdal ísť na potrebu, zadržiaval
stolicu, čím vznikali jeho problémy pri vyprázdňovaní a bolesti pri stolici. Na spájanie týchto zdravotných
ťažkostí Adama s konaním obžalovaného nie je žiadny objektívny dôkaz.
Súd tiež poukazuje na subjektívne hodnotenie zdravotného stavu Adama jeho matkou a babkou, ktoré
uvádzali, že Adam má zlatú žilu, hemeroidy, modré hrčky na konečníku. Z lekárskych správ, nálezov,

z výpovede ošetrujúcej lekárky a znaleckého posudku vyplýva, že nič z toho, čo svedkyne uvádzajú
zistené a potvrdené nebolo.

Skutkové tvrdenia obžaloby mali potvrdiť znalci.
MUDr. S. nezistil u Adama žiadne traumatické zmeny na vonkajšom genitále a konečníku. Nález

jednoznačne nepotvrdzuje sexuálne praktiky. Teoretická možnosť, že k sexuálnemu zneužitiu mohlo
dôjsť nie je dôkaz, že k nemu skutočne aj došlo. Ak znaleckým dokazovaním sexuálne násilie nie je
potvrdené, nemožno závery znalca vykladať tak, že to potvrdené bolo.
RNDr.A.. D., Z.., nenašiel agresivitu a formy násilného správania v jadrovej výbave osobnosti
obvineného, ani deviáciu u vyšetreného nezistil. Sama skutočnosť že

obžalovaný mohol byť schopný konania popísaného v obžalobe nepreukazuje, že sa ho dopustil.
Znalec podmienil takúto možnosť tým, že obžalovaný by sa mohol takéhoto konania dopustiť s
ohľadom na poruchy v psychosexuálnom dozrievaní, nejasnej alebo slabo zakotvenej sexuálnej identite,
nevyhranenej orientácii, silnom narcizme a poruchám kontroly pri strese vyplývajúcom z nedostatku

ventilovania nadpriemernej miery pohlavného pudu bol
by toho schopný v prípade ak existuje miera libida, pohlavného pudu, ktorá ho k takémuto správaniu
vedie. Dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný v čase páchania skutkov bol strese
vyplývajúcom z nedostatku nadpriemernej miery pohlavného pudu. Obžalovaný mal vzťah s priateľkou,
mal s ňou pravidelný sexuálny styk, mal občasný sexuálny styk s priateľom a nemožno hovoriť v žiadnom

prípade, že by sexuálne abstinoval a tým sa dostával do stresu z nedostatku sexu. Nebol zistený motív
konania obžalovaného, ktorý ako znalec uviedol by vyplynul z neventilovaného sexuálneho pudu.
Znalec aj v doplnenej výpovedi konštatoval, že pri druhej forme nežiadúcich sexuálnych aktivít, nakoľko
pedofília u obžalovaného zistená nebola, ide pri zneužívaní o náhradné uspokojovanie pohlavného
pudu, ak tento nemožno upokojovať preferovaným spôsobom. Z toho vyplýva, že ak by nemal

obžalovaný dostatok možností na preferovaný pohlavný styk, mohol by svoj pohlavný pud uspokojovať
nežiadúcimi sxuálnymi aktivitami. Z dokazovania však vyplýva, že obžalovaný netrpel abstinenciu
preferovaného sexuálneho pudu, takže neexistuje ani žiadny objektívny dôvody na to, aby svoj sexuálny
pud uspokojoval nevhodnými sexuálnymi praktikami voči svojmu maloletému synovi.
Znalec jednoznačne konštatoval, že zistené a popisované prejavy náklonnosti obžalovaného voči

maloletému, ich telesné kontakty v žiadnom prípade nie je možné považovať za prejav neadekvátneho
sexuálneho správania smerujúceho k uspokojovaniu pohlavného pudu. Dokonca ani v tom prípade, ak
sú tieto kontakty intenzívne, časté. Ani aktivity v oblasti genitálií nemusia niesť erotický náboj, ako príklad
uviedol znalec umývanie pohlavných orgánov u dieťaťa. Samotné dotyky, bozky a ani dotyky v oblasti
pohlavných orgánov nie je možné považovať za prejav zneužívania. Ak by tomu tak bolo, tak každý

rodič, ktorý sa pri sprchovaní maloletých detí stará o hygienu ich pohlavných orgánov by bol potenciálny
zločinec.
Z výpovede znalca je zrejmé, že v konaní nemá žiadny význam opakovať PPG vyšetrenie u
obžalovaného, nakoľko jeho psychosexualita je vo vývine a je zrejmé, že pri každom následneopakovanom vyšetrení, ako by sa psychosexualita obžalovaného vyvíjala, by sa výsledky vyšetrenia
menili. Tak by mohlo byť vykonaným nespočet vyšetrení a vždy by mohol byť výsledok iný.

K osobe matky maloletého znalec nekonštatoval dôvody, ktoré by spochybňovali jej tvrdenia. To
akceptuje aj súd. Svedkyňa len hovorila to, čo od syna počula. Nebola priamym svedkom skutočností,
ktoré sú predmetom konania.

PhDr. F. uviedol, že je pravdepodobné, že maloletý vypovedal v zásade o prežitých skutočnostiach (v

hlavných rysoch) v zhode s tým ako ich vnímal, pričom nemožno ale vylúčiť, že niektoré (skôr vedľajšie)
okolnosti si mohol vo výpovedi na polícii a pred znalcom dotvoriť svojou fantáziou, resp. mohli byť
ovplyvnenéajreakciamimatky,ktorejtohovoril.Totosavšaknetýkazásadnýchokolnostíjehovýpovede.
Ako hlavné rysy, kedy mal maloletý hovoriť pravdu znalec uviedol to keď maloletý uvádzal to, že keď mu
otec strkal prst do konečníka, pociťoval to, ako keď po ňom jazdia angličáky. To zásadne musel prežiť.
Následne však pripustil, že to mohol maloletý počuť od svojej matky a mohol jej tvrdenie reprodukovať.

Znalec nevedel hodnoverne súdu vysvetliť prečo skutočnosti uvádzané maloletým o údajnej agresivite
obžalovaného, ktoré boli jednoznačne vyvrátené a skutočnosti o údajnom sexuálnom zneužívaní E. S.,
ktoré bolo tak isto celkom jednoznačne vyvrátené ako aj o účasti priateľky obžalovaného, svedkyne P.
Z.F., pri sexuálnych praktikách obžalovaného, ktoré boli tiež vyvrátené, nepovažuje za podstatné

okolnosti. Súd naopak tieto okolnosti za podstatné považuje. Svedčia totiž o tom, že maloletý si veci
vymýšľal a nehovoril pravdu Do pozornosti dáva súd aj to, že pre orgány činné v trestnom konaní bolo
tvrdenie maloletého o zneužívaní E. S. tak podstatné, že v tejto veci začali trestné stíhanie, ktoré nakoľko
nemali iné dôkazy neskôr zastavili. Súd poukazuje, že toto obvinenie bolo postavené na tých istých
dôkazoch ako v prípade údajného sexuálneho zneužívania maloletého Adama. Teda len z jeho tvrdení,

ktoré ako súd vyššie uviedol a aj znalec pripustil, že mohli byť odpočuté od jeho matky.
Znalec tiež nehodnoverne súdu vysvetlil svoje tvrdenie o tom, že maloletý mal z otca strach. Tvrdenie
znalca, že k tomu dospel z kresby maloletého a jeho slov, o zjedení kocúrom, sú pre súd nedostatočné
a nepresvedčivé. O tom, že maloletý z obžalovaného strach nemal, svedčia vyššie uvedené tvrdenia
svedkov, ktorí podrobne popisujú vzťah obžalovaného s maloletým a aj zaistené obrazové záznamy.

Súd jednoducho neverí, že by sa maloleté dieťa tak správalo k niekomu, koho sa bojí.
Za ďalší významný fakt, ktorý spochybňuje závery znaleckého posudku je tvrdenie znalca o tom, že
takto sexuálne zneužívané dieťa ako bol maloletý zmení svoje správanie a popisuje aj ako. Z výpovedí
vyššie uvedených svedkov, najmä nestranných učiteliek z materskej škôlky, kam maloletý chodil vyplýva,
že k žiadnej zmene psychiky maloletého z dôvodu údajného sexuálneho zneužívania nedošlo, ako to

predpokladal znalec. Z toho vyplýva, že keď nedošlo k zmene psychiky maloletého, asi tie ním uvádzané
traumatické zážitky neprežil a skutok sa nemohol stať tak, ako ho popisuje.

Znalecký posudok nie je absolútny dôkaz a závery posudku musí súd vyhodnocovať s poukazom na
ostatné vykonané dôkazy. Z dokazovania vyplýva, že Adam mal bolesti pri stolici. Pocit bolesti uvádzaný

Adamom teda potvrdený bol.
Z dokazovania vyplýva že pri stolici obaja rodičia zmierňovali Adamovi tieto bolestivé pocity tým, že mu
počas stolice nosili hračky a hrali sa s ním. Je teda potvrdené aj jazdenie s angličákmi.
Z výpovede obžalovaného vyplýva, že po takto bolestivej stolici, Adama umyl a natrel mu konečník, ktorý
bol ešte bolestivý krémom, pričom musel pohybovať prstom, aby sa dostal ku konečníku Adama. Tým je

potvrdený aj pocit Adama bolestivosti pri natieraní krému prstom na bolestivý konečník. ( tento spôsob
ošetrovania konečníka po stolici odobril znale MUDr.S.).
Je teda zrejmé, že Adam mohol bolesť po stolici a následné krémovanie konečníka vnímať
bolestivo ako vnikanie do konečníka, ku ktorému však v konečnom dôsledku nedošlo. Jedná sa o
vnímanie šesťročného dieťaťa, ktorý nechápe medicínske postupy pri ošetrovaní konečníka, vníma len

bolestivosť, ktorú si spája s osobou, ktorá mu ošetrovanie robí. Takéto skreslené vnímanie skutočnosti
ktorú skutočne Adam mohol prežiť, ako uvádza znalec, mohol Adam nesprávne interpretovať. Do
pozornostidávasúdtenfakt,žeAdamvosvojejvýpovediuvádzal,žemuobžalovanýdávaldokonečníka
prst, ale pri lekárskom vyšetrení dňa 13.02.2013 uvádzal, že mu tam dával predmety. To je podstatný
rozdiel.

ZnalecPhDr.Obuchvposudkuuvádza,žeostatnéAdamomuvádzanéskutočnostinemusiabyťpravdivé
amoholsiichdotvoriťsvojoufantáziou,mohlibyťovplyvniteľnéajmatkou,pričomuvádza,žeideomenej
významné skutočnosti, súd však tieto nepotvrdené skutočnosti ako je to vyššie uvedené, nepovažuje
za menej významné. Adamom uvádzané brutálne fyzické útoky z strany obžalovaného na neho, bitie,boli celkom jednoznačne vyvrátené výpoveďami obžalovaného, matky Adama, lekárskymi správami,
výpoveďami lekárky Adama učiteliek v škôlke, priateľov a rodinných príslušníkov obžalovaného, aj
svedkyňou K.. Nebolo potvrdené Adamom uvádzané konanie obžalovaného voči Natálii a Luccii,

nebolo potvrdené Adamom uvádzané video v telefóne. Podľa súdu sú to významné skutočnosti, ktoré
jednoznačne spochybňujú vierohodnosť tvrdení Adama.
Znalec uvádzal, že Adam má z otca strach. Toto tvrdenie je však v rozpore s výpoveďami svedkov, ktorí
takýto strach Adama nepopisujú. Z obrazového záznamu o výsluchu Adama vyplýva, že tento nemal
absolútne žiadny strach vypovedať o tejto veci.

Z obrazových záznamov z telefónu obžalovaného vyplýva, že Adam je v jeho spoločnosti šťastný. Pocit
šťastia a pocit strachu nejdú spolu dohromady a súd jednoducho neverí, že dieťa s pocitmi strachu
vyzerá tak, ako Adam na týchto záberoch. Ak by mal Adam z otca strach, museli by si to všimnúť učiteľky
v škôlke ktoré nič také nezistili.

Znalec vo svojom posudku neskúmal hodnovernosť výpovede Adama vo vzťahu k týmto vyššie
citovaným dôkazom, ktoré jeho výpoveď nielenže spochybňujú, ale vyvracajú.
Nebola vyvrátená možnosť, že Adam tie veci o ktorých rozprával mohol vidieť v televízii, v časopise,
mohol sa o tom dozvedieť z rozprávania iných osôb lebo znalec len konštatuje že je to málo
pravdepodobné, ale celkom to nevylúčil.

Na druhej strane je výpoveď obžalovaného, výpovede svedkov, listinné dôkazy aj závery znaleckých
posudkov, ktoré svedčia v prospech obžalovaného a ktoré preukazujú to, že sa žalovaný skutok nestal.
Obžalovaný vypovedal celé konanie identicky, poprel spáchanie žalovaného skutku, popísal svoj vzťah
k Adamovi, spôsob stretávania sa popísal čo spolu robili. Poprel akékoľvek nevhodné správanie sa

voči synovi uviedol, že má syna rád. Neuvedenie krémovania maloletého na iných častiach tela okrem
konečníka na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému konaniu nepovažuje súd za zmenu výpovede
obžalovaného, alebo jej zásadný rozpor.
Tvrdenie obžalovaného pokiaľ ide o jeho pozitívny vzťah k Adamovi potvrdili svedkovia D. S., P. Z., P.
L.Á., O. M., A. F., X. S., U. S., S. S., W. L., J. G., E. S..

Tvrdenie obžalovaného, že sexuálne Adama nezneužíval potvrdili okrem vyššie uvedených svedkov aj
Mgr. I., A.. P.. A.. K..
Ani z jednej lekárskej správy nie je potvrdené sexuálne zneužívanie maloletého Adama. Jednoznačne
to nie je potvrdené ani znaleckými posudkami a výpoveďami znalcov.
Z oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že ani v súdnom civilnom konaní neboli zistené žiadne

náznaky nevhodného, či už fyzického, alebo sexuálneho správania sa obžalovaného voči synovi.
Nezistila to ani sociálna kuratela v rámci šetrenia pomerov v rodinách oboch rodičov Adama.
Zo znaleckého posudku RNDr.A.. B. D. absentuje objektívny motív takého konania obžalovaného voči
maloletému, ako je popísaný v obžalobe.
Za veľmi podstatné v danej veci súd vyhodnocuje výpovede osôb, ktoré sú nestranné a ktoré prichádzali

do styku s Adamom a ktoré by si vzhľadom na svoje profesionálne odbornosti a skúsenosti určite všimli
na Adamovi to, že by bol sexuálne zneužívaný. Ošetrujúca detská lekárka Adama za celý čas, čo k nej
chodil nezistila žiadne stopy, ani len náznaky nejakého sexuálneho zneužívania, ani fyzického násilia.
Psychologička, ku ktorej maloletý Adam chodil a logopedička, ktorú navštevoval, rovnako nič takéto
nezistili. Učiteľky v materskej škôlke, kam Adam chodil, svedkyne L. W. G. boli v dennom kontakte s

Adamomajevylúčené,abysiučiteľkynaAdamovinevšimlinejakézmenyvjehosprávaníavsprávanísa
k obžalovaného, ktoré by nasvedčovali na takéto sexuálne zneužívanie. Podľa obžaloby mal obžalovaný
maloletého sexuálne zneužívať dva roky, podľa matky Adama až tri roky. Je proste vylúčené, aby sa
takéto zneužívanie neprejavilo na psychike malého dieťaťa. Jednoducho súd tomu nemôže uveriť.
Zo záznamu z mobilného telefónu obžalovaného jednoznačne vyplýva, že Adam je v spoločnosti

obžalovaného šťastný, hrá sa, je spokojný. Takto sexuálne zneužívané dieťa a fyzicky bité dieťa
nevyzerá.
Pokiaľ ide o jediný prípad z uvádzaných foriem sexuálneho zneužívania obžalovaným a to dotýkanie
sa jazykmi pri bozkávaní, ktorý potvrdila svedkyňa X. Ž., obžalovaný poprel aj túto formu kontaktu s
maloletým. Napriek tomu súd konštatuje že akýto samostatný jeden prípad dotyku jazyku otca a syna

pri bozkávaní nemôže byť

vyhodnocovaný a právne kvalifikovaný ako trestný čin, čo potvrdil aj znalec RNDr.A.. D..Z vykonaného dokazovania vyplýva že v danej veci sa jedná o dlhodobé a pretrvávajúce problémy medzi
rodičmi maloletého Adama o spôsobe výchovy spoločného syna. Pokiaľ matka maloletého bazíruje
na prísnejšej výchove, vyťažuje maloletého rôznymi aktivitami (anglický jazyk, hudobná výchova),

otec volí voľnejšiu, hravú formu výchovy a je to logické vzhľadom na krátkosť času, ktorý môže so
synom tráviť. Tieto problémy zákonite vyúsťujú do vzájomnej averzie rodičov, robenia si naschválov,
ktorých sa maloletý Adam zúčastňuje. V rámci takejto atmosféry mohla matka nevhodne v prítomnosti
Adama komentovať správanie sa obžalovaného, tento pod vplyvom matky si osvojoval určité jej
postoje a negatívne nastavenia voči otcovi a pod týmto vplyvom mohol skutočnosti ktoré uvádzal

a ktoré mohol predtým pred tým odpozorovať v televízii, ktorú pravidelne sleduje, v časopisoch, v
predmetnom konaní nesprávne interpretovať a prezentovať, čo nebolo vyvrátené. Tvrdenia W. Ž. o
spáchaní žalovaného skutku obžalovaným však v trestnom konaní neboli preukázané jednoznačne
mimo akúkoľvek pochybnosť.

Senát prvostupňového súdu vykonal rozsiahle dokazovanie vyčerpávajúcim spôsobom všetkými

dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu na doplnenie
dokazovania. Dôkazy súd vyhodnotil podľa najlepšieho svedomia a vedomia rešpektujúc všetky zásady
trestného konania.
Súd poukazuje na to, že má dostatok odborných a životných skúseností na to, aby mohol objektívne
vykonané dôkazy vyhodnotiť.

Súd vykonané dôkazy vyhodnotil a podrobne rozobral v odôvodňujúcej časti rozsudku. Dôkazy rozdelil
na dôkazy ktoré svedčia proti obžalovanému a dôkazy, ktoré svedčia v jeho prospech, pričom
poukazuje na to, že prokurátor dôkazy, ktoré svedčili v prospech obžalovaného úplne ignoroval.
Súd veľmi podrobne, precízne a logicky odôvodnil svoje závery a logicky poukázal na rozpory v
jednotlivých dôkazoch. Po hodnotení dôkazov dospel súd k logickým a presvedčivým záverom, ktoré

podrobne rozviedol v písomnej časti rozsudku. Súd odmieta tvrdenie že hodnotil dôkazy jednostranne.
Prvostupňový súd vždy pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zákona a podľa svojho najlepšieho
vedomia a svedomia a vnútorného presvedčenia.
Na rozdiel od odvolacieho súdu, senát prvostupňového súdu bol v osobnom bezprostrednom kontakte
s vypočúvanými osobami a má dostatok skúseností na to, aby aj cez verbálny prejav, mimiku, správanie

sa vypočúvaných osôb mohol k vierohodnosti ich výpovedí zaujať zodpovedné stanovisko. Svedkyňa
X. Ž. pri výsluchu vypovedala mimoriadne ticho, musel byť často vyzývaná k odpovediam, klopila
zrak, vyhýbala sa priamemu očnému kontaktu, neustále si medlila ruky. Svedkyňa A. Ž. bola zjavne
subjektívne nastavená proti obžalovanému jej verbálny prejav bol útočný. Na druhej strane svedkyňa P.
Z. vypovedala bez emócií, jasne, zrozumiteľne. Veľmi silný dojem na súd zanechala výpoveď svedkyne

E. S., ktorú súd aj vzhľadom na jej vek veľmi citlivo poučil a výsluch bol vedený obzvlášť zodpovedne
vzhľadom na jej vek. Táto svedkyňa vypovedala veľmi presvedčivo, podrobne, plne v súlade so svojou
výpoveďou z prípravného konania, vypovedala jasne, zrozumiteľne. Emotívny bol odchod svedkyne z
pojednávacej miestnosti po jej výsluchu, kedy sa pri dverách otočila a povedala obžalovaného, že ho
ľúbi. Takýto prejav zjavne nesvedčí tomu, že by mala byť svedkyňa prítomná pri konaní obžalovaného

uvádzanom v obžalobe, tak ako to uviedol maloletý Adam.
Súd dáva do pozornosti, že to bola prokuratúra, ktorá sa všemožne snažila znemožniť výsluch tejto
svedkyne na hlavnom pojednávaní, nakoľko výpoveď tejto svedkyne do značnej miery spochybňuje
dôvodnosť obžalobných tvrdení. Súd opätovne dáva do pozornosti aj to, že keď táto svedkyňa
vypovedala v prípravnom konaní a neuvádzala skutočnosti, ktoré by potvrdzovali dôvodnosť stíhania

obžalovaného, vyšetrovateľ za

prítomnosti prokurátorky na svedkyňu jednoznačne vyvíjal psychický nátlak, aby zmenila svoju výpoveď
a vyhrážal sa jej. Je zarážajúce, že práve z výsluchu tejto svedkyne zmizol časť prepisu jej výpovede,

ktorá je v prospech obžalovaného. Preto je nevyhnutné pri hodnotení dôkazov podrobne sa oboznámiť
s nahratými video záznamami z vykonaných výsluchov a aj z výsluchu tejto svedkyne.

Č. 36/1968: Ak nie je skutočný stav veci správne zistený a ak je odvolací súd toho názoru, že je tomu
tak preto, že okresný súd nehodnotil správne dôkazy vo veci vykonané, môže odvolací súd upozorniť

prvostupňový súd v ktorých smeroch má byť konanie doplnené alebo čím sa treba znova zaoberať,
nesmie však pre spôsob hodnotenia dôkazov udeľovať záväzné pokyny.Č. 57/1984:Odvlací súd môže vytknúť chyby pri hodnotení dôkazov, ktorých sa podľa jeho názoru
dopustil súd prvého stupňa /nelogickosť záverov, opomenutie niektorých okolností a.p./, nie je však
oprávnený dávať mu záväzné pokyny k akým záverom má dôjsť pri hodnotení jednotlivých dôkazov, ani

pokyny, aké celkové zistenia má urobiť. Je oprávnený iba na to, dať súdu prvého stupňa záväzné pokyny
znova vykonať dôkazy alebo vykonať nové dôkazy.

Č. 53/1992 Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 6 Tr.por.,
t.zn., že ich hodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a vykonal logicky odôvodnené úplné
skutkové zistenia, nemôže odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho
presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž
nemožno napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu.

Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa sta

skutok, ktorý je predmetom trestného konania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho
svedka je pochybná (č. 14/1964).

Pre záver o hodnovernosti svedeckej výpovede nestačí, že svedok zotrváva na svojej výpovedi a že
obsah svojej predchádzajúcej výpovede potvrdil aj pri konfrontácii s obvineným a po opätovnom poučení

o povinnostiach svedka a o následkoch krivej výpovede. Zotrvanie svedka na predchádzajúcej výpovedi
aj po opätovnom poučení nemôže viesť k záveru, že svedok hovorí pravdu. Hodnotenie dôkazov musí
súd vykonávať tak, že uváži všetky okolnosti prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, teda že skúma či výpoveď
svedka je logická, či sa svedok aj v okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej pôvodnej
výpovede./R NS č. 30/1966-I/.

Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne
zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam kde nie je možné bezpečne
určiť, ktorý z variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých
dosiahnuteľných dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší. / R NS č. I/1966/.

Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých
pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného /in dubio pro reo/ č. 22/1968-II).

Súd v danej po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov konštatuje, že jediný usvedčujúci

priamy dôkaz voči obžalovanému, ktorým je výpoveď maloletého W. Ž. bola vykonaným dokazovaním
z prevažnej väčšiny úplne vyvrátená a vo zvyšku

spochybnená. V danej veci neexistuje ani ucelená reťaz nepriamych usvedčujúcich dôkazov, ktoré by

preukazovali, že sa žalovaný skutok stal.
Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne potvrdené a preukázané, že sa žalovaný skutok
stal, musel súd ak chcel rozhodnúť podľa platných zásad trestného konania, najmä zásady objektívnej
pravdy, zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady in dubio pro reo rozhodnúť tak, ako je to uvedené
v o výrokovej časti rozsudku a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v
Bratislave.