Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/259/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7510211185
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7510211185.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci R. U. O. nar. XX.X.XXXX a
mal. K. W. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcich s matkou zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach deti rodičov H.. P. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v F. č.d. XXX
zastúpenej Mgr. Jaroslavom Martiňukom advokátom so sídlom v Košiciach na Braniskovej ul. č. 7 a A..
B. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v F. č.d. XXX zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou advokátkou so
sídlom v Košiciach na Škultétyho ul. č. 3 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo 6.5.2013 č. k. 9P/302/2010-408 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného od otca pre R. U. a pre mal. K. W. s
tým, že výživné pre R. U. je otec povinný platiť k jeho rukám.

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom od otca pre R. U. a pre mal. K. W. a vec v
rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril vtedy ešte obe mal. deti do osobnej starostlivosti
matky a zaviazal otca prispievať matke na výživu R. U. 500 Eur mesačne a na výživu mal. K. W. 400 Eur
mesačne od 7.9.2010 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné pre R. U. 12.470,08 Eur a pre

mal. K. W. 9.289,92 Eur u oboch za obdobie od 7.9.2010 do 30.4.2013 povolil otcovi splácať s bežným
výživným po 415,67 Eur u R. U. a po 387,08 Eur u mal. K. W. až do vyrovnania pod následkom straty
výhody splátok. Upravil styk otca so R. U. a s mal. K. W. každý párny víkend v roku od piatku 17.00 hod.
do nedele 18.00 hod., každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov od nedele 16.00 hod. do utorka
18.00 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin od prvej nedele 9.00 hod. do nasledujúcej nedele
prázdnin 18.00 hod., počas Vianoc každý rok od 26.12. od 9.00 hod. do 1.1. do 18.00 hod. a počas
letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 7.8. do 18.00

hod. s tým, že matka je povinná pripraviť deti na styk s otcom a odovzdať ich v určenom čase otcovi
v mieste bydliska detí a otec je povinný odovzdať mal. deti v určenom čase späť na rovnaké miesto.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a vyslovil, že o
náhrade trov štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Proti výrokom o určení výživného a o dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s
návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd

prvého stupňa pri rozhodovaní nevychádzal z jeho reálnych schopností, možností a pomerov, aj keď
boli riadne preukázané. Konajúcemu súdu vytkol, že nevzal do úvahy nepriaznivú ekonomickú situáciu
jeho spoločnosti od roku 2007. V tejto súvislosti poukázal na to, že na jej udržanie, ako aj na udržanie
zamestnanosti bol nútený požičať si od súkromných osôb, pretože malým podnikateľom banky úveryneposkytovali. Tieto prostriedky musel splatiť a časť z nich ešte stále dĺži. Namietal, že súd stotožnil
majetkové pomery jeho spoločnosti s jeho majetkovými pomermi, a že nezohľadnil, že od 21.4.2010
už nemohol sám rozhodovať o záležitostiach spoločnosti. O tom, že už v roku 2010 nedisponoval

prostriedkamisvedčípodľajehonázoruajfakt,žepožiadalmatkumal.detí,abyzačalačerpaťfinanciezo
stavebných sporení. Namietal závery znaleckého posudku týkajúce sa neopodstatnenosti uplatňovania
niektorých výdavkov na podnikanie a v tejto súvislosti zdôraznil, že išlo o výdavky, ktoré museli byť
zaúčtované v zmysle zákona o účtovníctve a v zmysle daňových zákonov. Tieto prostriedky spoločnosť
nemala reálne k dispozícii, čo potvrdila znalkyňa vo svojej výpovedi pred súdom. Konštatoval, že jeho

celková pôžička na účely investície do spoločnosti činila až 1.697.863,25 Eur, z čoho 373.514,19 Eur
ešte stále nesplatil. Poznamenal, že z predaja domu v Kráľovciach svojej matke vrátil ďalšiu časť pôžičky
v rozsahu 59.749,05 Eur. Uviedol, že čiastku, ktorú mu vyplatila spoločnosť 31.12.2010 v rozsahu
656.640,08 Eur tiež použil na splatenie pôžičky v rozsahu 135.406,88 Eur. Namietal, že za druhý podiel
v spoločnosti mu nebola vyplatená čiastka 82.985 Eur tak, ako to nesprávne konštatoval súd prvého
stupňa v odôvodnení rozsudku. Dodal, že spoločnosť aj napriek negatívnym výsledkom musela kupovať

osobné aj úžitkové motorové vozidlá na leasing, pretože ich nevyhnutne potrebovala na výkon svojej
činnosti. Vyjadril názor, že ak by bola spoločnosť zisková, mohla by si dovoliť financovať nákup z
vlastných prostriedkov.

Matka, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Výroky rozsudku o zverení detí do osobnej starostlivosti matky a o styku otca s deťmi neboli odvolaním
napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206
ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa
aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa
dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa relevantných zákonných ustanovení Zákona o rodine, a

správne rozhodol o určení výživného od otca pre R. U. a pre mal. K. W. od podania návrhu. Súd prvého
stupňa v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivosti prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutých výrokov presvedčivé a s ich
závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca

uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a
otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok
iné rozhodnutie o určení výživného pre deti. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne
posúdil pomery účastníkov v rozhodnom období a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého
stupňa, že výživné pre R. U. v rozsahu 500 Eur mesačne a 400 Eur pre mal. K. W., vzhľadom na

zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je
primeranépríjmovýmschopnostiamamožnostiamotcaazodpovedáodôvodnenýmpotrebámdetí,ktoré
sú vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania. Ani odvolací súd neuveril otcovi,
že v čase začatia konania poberal len minimálnu mzdu a neskôr ho živila len jeho matka, pretože z
listinných dôkazov bolo preukázané, že mal ako spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti F. D. s.r.o. a

dostatočné príjmy na to, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu. Konkrétne,
za predaj svojho obchodného podielu zinkasoval najprv 232.360 Eur v roku 2010 a následne 82.985
Eur v roku 2011. Pokiaľ otec spochybňoval, že mu nebola vyplatená čiastka 82.985 Eur, odvolací súd
poukazuje na jeho výpoveď, že táto čiastka, ktorú dostal za predaj svojho obchodného podielu, tvorí
jeho hypotetický plat, ktorý by dosiahol za dva a pol roka, počas ktorého školil zamestnancov svojej

bývalej spoločnosti pre nového spoločníka. Po prepočte na 30 mesiacov by príjem otca činil 2.766,16
Eur mesačne. Navyše, otcovi bolo v roku 2009 vyplatených 656.640,08 Eur z titulu záväzku spoločnosti
voči spoločníkovi, kde hlavnú čiastku 469.000 Eur predstavovalo preúčtovanie výsledku hospodárenia
minulých rokov (č.l. 152 spisu). Odvolací súd nepresvedčilo tvrdenie otca, že všetky tieto prostriedkypoužil na splatenie pôžičiek voči fyzickým osobám, ktoré si zobral za účelom investície do spoločnosti,
pretože s touto verziou prišiel až na záver konania potom, čo sa znaleckým posudkom podarilo odhaliť,
že okrem minimálnej mzdy a sumy z predaja obchodného podielu mu bolo vyplatených aj 656.640,08

Eur, o ktorých sa vôbec nezmieňoval. Hodnovernosť skutočnej existencie týchto pôžičiek spochybňuje
aj fakt, že zmluvy o pôžičkách na tak vysoké čiastky ako 41.600.000,- Sk (č.l. 346 spisu) a 7.200.000,-
Sk (č.l. 354 spisu) boli spísané na obyčajnom papieri bez notársky overených podpisov, resp. bez
notárskej zápisnice, ktorá by potvrdzovala, že k ich reálnemu uzavretiu došlo v čase, ktorý bol napísaný
na zmluvách. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by

boli pôžičky otca na investície do spoločnosti zaevidované v účtovníctve spoločnosti ako záväzok voči
spoločníkovi - otcovi tak, ako to bolo v iných prípadoch podľa znaleckého posudku. Ak by odvolací
súd akceptoval pôžičku, ktorú si otec zobral od A.. Z. V. (tu si však odvolací súd všimol, že sa jeho
priezvisko zhoduje s priezviskom mzdovej účtovníčky spoločnosti otca na č.l. 88,95,96,224) na 78.000
Eur, ktorá bola riadne notársky overená a aj záväzok voči spoločnosti, ktorej previedol svoj obchodný
podiel na základe Zmluvy o úvere zo 16.4.2010 na 265.552 Eur, otcovi by aj po ich splatení ostalo z

predaja jeho obchodného podielu a podielu na výsledkoch hospodárenia spoločnosti vyplateného v roku
2009 dostatok prostriedkov na výživu detí a aj na uspokojovanie vlastných potrieb v nadštandardnom
rozsahu. Samotná skutočnosť, že otec požiadal matku detí, aby uspokojovala ich potreby zo stavebného
sporenia nepreukazuje, že otec skutočne nedisponoval finančnými prostriedkami, pretože odvolací súd
po vykonanom dokazovaní nadobudol rovnaké presvedčenie ako súd prvého stupňa, že otec sa snaží

účelovo zahmlievať svoje veľmi dobré pomery v snahe znížiť si svoju oficiálnu vyživovaciu povinnosť
na minimum. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že otec napriek tvrdeniam o svojej veľmi
nepriaznivej životnej situácii celkovo prispel na výživu mal. detí až 4.760 Eur od júla 2012 do februára
2013, čo je v prepočte takmer 600 Eur na mesiac. Odvolací súd neakceptoval tvrdenie otca, že mu
na tieto platby poskytla prostriedky jeho matka, pretože v priebehu celého konania nepreukázal, že by

disponovala takými vlastnými úsporami, z ktorých by mu vedela pomáhať až v takom rozsahu. Odvolací
súd nezistil, že by súd prvého stupňa pochybil pri hodnotení príjmov otca tak, ako tvrdil otec v podanom
odvolaní, pretože z odôvodnenia napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že pri určení výživného
vychádzal z toho, čo mu bolo vyplatené ako spoločníkovi a nie z majetkových pomerov spoločnosti.
Tie vyhodnotil rovnako ako všetky ostatné dôkazy, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie z hľadiska §

132 O. s. p., pričom výsledky hospodárenia spoločnosti dal preverovať práve v dôsledku tvrdení otca
o nevyhnutnosti prevodu jeho obchodného podielu a záväzkov, ktoré si na seba vzal. Ani odvolací súd
neuveril oficiálnym stratovým výsledkom hospodárenia spoločnosti otca, pretože znalkyňa v podanom
znaleckomposudkuzistila,žespoločnosťbyvroku2009vykazovalazisk1.278,48Euravroku2011zisk
53.228,21 Eur, ak by nerealizovala výdavky, ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť na podnikanie. Odvolací

súd v tejto súvislosti uvádza, že nie všetky výdavky, ktoré spoločnosť otca uplatňovala v daňovom
priznanízaúčelomzníženiazákladudanemožnoprirozhodovaníovýživnomzohľadniťakonevyhnutné,
majúce prednosť pred výživným. Zákon o rodine je totiž špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k
daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné a preto východiskom a usmerňovateľom pre posudzovanie
potencionality príjmov povinného je výlučne Zákon o rodine a nie zákon o účtovníctve, resp. daňové

zákony, tak, ako sa domnieva otec. Vzhľadom k tomu, že pre rozhodnutie o výživnom boli podstatné
preukázateľné príjmy otca ako spoločníka z prevodu jeho obchodného podielu a z titulu vyplatenia
záväzku voči spoločníkovi, bolo bezpredmetné za zaoberať tým, či mohol alebo nemohol po prevode
svojho obchodného podielu sám rozhodovať o chode spoločnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd
potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného podľa § 219 ods. 1 O. s. p. a podľa § 219

ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu
procesných práv priznaných účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej
súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorýrozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samotným. Takýmto rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené

rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej
alebo o trovách konania. Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená
nejaká povinnosť, nemá možnosť, ak s rozhodnutím nie je spokojný, efektívne využiť svoje procesné
právo na napadnutie rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním, t.j. aby mohol odvolanie odôvodniť

podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., pretože ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo obsahuje dôvody,
ktorým sa nedá porozumieť, v takom prípade objektívne ani nemá možnosť posúdiť správnosť, či
nesprávnosť rozhodnutia, alebo postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,
ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Takýto
postup je porušením konkrétnych procesných práv účastníka a dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa
§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Podľa § 221 ods. 2 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého výroku o dlhu na výživnom dospel k záveru, že súd prvého
stupňa dôsledne nerešpektoval právo účastníkov konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
pretože v ňom dostatočne nevysvetlil, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a akým
výpočtom dospel k záveru, že otec zaplatil na výživu R. a mal. K. po 3.430 Eur, keď otec dal ku
rovnakým platbám mal. K. dva krát po 300 Eur. Navyše, konajúci súd vôbec neuviedol, prečo považoval

za primerané práve splátky dlhu na výživnom v rozsahu 415,67 Eur mesačne pre Samuela a 387,08 Eur
pre mal. K.. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne neodôvodnil výrok rozsudku o dlhu na
výživnom, odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho bolo potrebné zrušiť rozsudok
v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a v tomto rozsahu vec podľa odseku 2 tohto zákonného
ustanovenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou odstrániť

vytýkané nedostatky, opätovne rozhodnúť o dlhu na výživnom a rozsudok v tejto časti odôvodniť v súlade
s § 157 ods. 2 O. s. p. tak, aby z neho bolo zrejmé, na základe akého výpočtu dospel k určitej sume dlhu
na výživnom a na základe akých právnych úvah povolil otcovi splácať dlh v určitej čiastke.

Odvolací súd dodáva, že Samuel Eduard v priebehu konania dovŕšil vek plnoletosti, preto určil otcovi

platiť výživné k jeho rukám.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.