Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/651/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213473
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213473.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., advokát a konateľ, proti odporkyni: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a

nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
6C/260/2012-53 zo 17. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a

nestranný súd podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol.
Navrhovateľov návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o
sťažnosti navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. O námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd v Banskej
Bystrici postupom podľa § 16 O. s. p. tak, že zákonnú sudkyňu JUDr. Adrianu Dulovičovú nevylúčil z
prejednávania a rozhodovania v predmetnej veci. Skutočnosť, že navrhovateľ s rozhodnutím Krajského
súdu nebol spokojný a podal sťažnosť na Ústavný súd SR, nebola dôvodom na prerušenie konania aj

vzhľadom k tomu, že Najvyšší súd SR už v obdobnej veci týkajúcej sa tých istých účastníkov ako v
tejto veci, vyslovil názor, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len
celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v
súladesozákonomobjektívne,nezaujatoaspravodlivo(3Cdo/102/2013zodňa11.03.2013).Onámietke
zaujatosti navrhovateľa bolo rozhodnuté v súlade so zákonom, preto nie je daný dôvod na prerušenie
konania

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. a/, b/, c/ a f/ O. s. p.. Tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods.
1 písm. h/ O. s. p.), prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Dôvod na prerušenie konania navrhovateľ súdu preukázal. Navrhovateľ podal
elektronicky na zverejnenú e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou
ústavnou sťažnosťou, v ktorej namieta porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci
nestranným súdom. Navrhovateľ už v návrhu upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
sudcu,ktorémubolavecpridelenánaprejednaniearozhodnutie,jepotrebnézkonaniavylúčiť.Okolnosť,

že krajský súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na
tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať zanestranného. Sudca Okresného súdu Rimavská Sobota má pomer k veci. Takémuto názoru dospeli aj
iné krajské súdy v Slovenskej republike, ktoré v dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho
súdu uviedli, že súd musí konať nestranne a musí sa navonok aj javiť ako nestranný. Pomer zákonného

sudcu k veci ako aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom,
že je sudcom vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená
navrhovateľovi škoda. Navrhovateľ s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor
s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho
súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na

nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby
do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a
rozhodoval vylúčený sudca. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
a opätovné rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporkyňou podané nebolo.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v
rozsahu odvolania navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu
o tom, že sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota nie sú z prejednávania a rozhodovania veci
vylúčení. Rozhodnutím krajského súdu, ktoré hodnotí navrhovateľ ako nesprávne, malo byť zasiahnuté
do základného práva navrhovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j.
práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky) a práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý
súdnyproceszaručenéhočlánkom6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd, t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom. Navrhovateľ predložil súdu aj fotokópiu ústavnej
sťažnosti, v ktorej tvrdí, že rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43NcC/518/2012 z 11.
10. 2012 boli porušené jeho základné práva a slobody. Okresný súd teda mal k dispozícii všetky listiny

predkladané navrhovateľom spolu s návrhom na prerušenie konania. Napriek tomu možno súhlasiť
s názorom prvostupňového súdu, že nebolo preukázané vedenie takého konania, pre ktoré by bolo
potrebné v predmetnej veci konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. prerušiť. Odvolací súd poukazuje
okrem argumentov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 30Cdo 727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu vecne a miestne príslušného

súdu nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť, že postupom
sudcu v inej veci mala byť žalobcovi spôsobená škoda. Nie je dôvodná námietka navrhovateľa, že
prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu
na prerušenie konania.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Sťažnosť navrhovateľa adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky sa má týkať uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43NcC/518/2012 z 11. 10. 2012. Rozhodnutie krajského súdu
pod takouto spisovou značkou vydané nebolo z dôvodu, že konanie o námietkach zaujatosti vedené
aj pod sp. zn. 43NcC/518/2012 spojil krajský súd na spoločné konanie pod sp. zn. 43NcC/242/2012

a práve uznesením sp. zn. 43NcC/242/2012 zo dňa 11. 10. 2012 rozhodol aj o tom, či sú sudcovia
Okresného súdu Rimavská Sobota vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.
6C/260/2012. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu, že nie je dôvod na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže
preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie
svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožnej veci napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 z 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s. r. o.
proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov
okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci na návrh navrhovateľa odmietol pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

O správnosti uznesenia okresného súdu svedčí zistenie odvolacieho súdu, že o sťažnosti navrhovateľa
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43NcC/518/2012, kvôli ktorej sa navrhovateľ
návrhom z 13. júna 2014 domáha prerušenia konania už rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS

553/2013-10 z 30. októbra 2013 tak, že ju odmietol.

Okresný súd dospel k správnemu záveru, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) O. s. p. nie je dôvodný.

Žiadna z odvolacích námietok navrhovateľa nebola uplatnená dôvodne.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.