Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 12, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010264
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5812010264.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Milana Repáňa, na neverejnom zasadnutí konanom 12. júla 2016 prejednal
sťažnosť podanú odsúdeným P. W., nar. XX.XX.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo,
č.k. 6T/95/2012-125 z 21.6.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného P. W. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo uznesením, č.k. 6T/95/2012-125 z 21.6.2016 vyslovil podľa § 70 ods. 1 Tr.
zák., že odsúdený P. W. sa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu
zákazu činnosti uloženej mu uznesením Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/95/2012-101 z 28.3.2014
neosvedčil a vykoná si zvyšok trestu zákazu činnosti v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov a 11 (jedenásť) dní
tak, ako mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu Žilina, č.k. 1To/6/2013-62 z 12.2.2013.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že odsúdený v skúšobnej dobe
podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vodiča opakovane porušil pravidlá
cestnej premávky, opakovane prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť, pričom v prípade priestupku zo
dňa 4.7.2014 je jednoznačne uvedené, že rýchlosť bola porušená závažným spôsobom a už len tento
priestupok sám o sebe je neospravedlniteľným, pretože sa jednalo o závažné porušenie pravidiel

cestnej premávky, a to len po 3 mesiacoch, ako súd odsúdenému na skúšobnú dobu upustil od výkonu
zvyšku trestu. Priestupku sa dopustil vedome, pričom aj dôvody na ktoré poukázal, sú absolútne
neakceptovateľné. Odsúdený nevyužil možnosť, ktorá mu bola daná podmienečným upustením od
výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti a opakovane sa dopustil priestupku na úseku cestnej premávky
(viacnásobné porušenie rýchlosti).

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 21.6.2016 vyplýva, že po vyhlásení uznesenia, jeho odôvodnení a
po poučení o opravnom prostriedku prítomný prokurátor prehlásil, že sa vzdáva práva podať sťažnosť
a odsúdený P. W. prehlásil, že zahlasuje sťažnosť.

Dňa 24.6.2016 súdu prvého stupňa bolo doručené písomné podanie odsúdeného P. W., označené ako
sťažnosť proti uzneseniu, s nasledovným textom:

„K trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Námestove pod spisovou značkou 6T/95/2012 okresný súd
na verejnom zasadnutí dňa 21.6.2016 rozhodol, že som sa v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom
upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti neosvedčil a, že zvyšok trestu vykonám. Proti tomuto
uzneseniu podávam v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodním v krátkej a primeranej lehote. Mám
za to, že som počas plynutia skúšobnej doby viedol riadny život a rozhodnutie súdu o neosvedčení je

nesprávne“.Súdny spis neobsahuje vyjadrenie príslušného prokurátora k sťažnosti odsúdeného P. W..

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je
vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.

a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,
bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu
konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k
porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré

sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu súdu je prípustná v súlade s ustanoveniami § 185 ods. 1, 2 Tr. por., § 437
ods. 4 Tr. por., § 417 ods. 3 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por. a
v lehote stanovenej § 187 ods. 1 Tr. por.

Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ktoré
zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa podrobne odôvodnil svoje rozhodnutie, v podstatnom dospel k záveru, že mal

jednoznačne preukázané, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život a spáchaním priestupkov
porušil počas skúšobnej doby podmienky kladené na jeho spôsob života v skúšobnej dobe pri
podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vodiča. Podmienečné upustenie od
výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vodiča teda nesplnilo svoj výchovný účel.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 70 ods. 1 Tr. zák. ak odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od zvyšku trestu zákazu
činnosti, viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že
sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav
veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie
o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú
treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom

konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či v priebehu skúšobnej doby podmienečného upustenia
od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti odsúdený viedol riadny život a vyhovel uloženým podmienkam.
Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí

vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdený P. W. vykoná zvyšok trestu
zákazučinnostiviesťmotorovévozidlá.Natomtomiestenadriadenýsúdpripomína,ževdvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu, a preto nadriadený súd v podrobnostiach poukazuje
na podrobne odôvodnené uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré dôvody si v plnom rozsahu osvojuje.

Bolo jednoznačne preukázané, že odsúdený P. W. sa v skúšobnej dobe podmienečného upustenia od
výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti vodiča dopustil dvoch priestupkov na úseku dopravy, za ktoré
mu boli uložené pokuty. Tieto skutočnosti nepopiera ani sám odsúdený, ktorý na svoju obhajobu len
bagatelizuje závažnosť priestupov na úseku dopravy, ktorých sa počas skúšobnej doby dopustil. Jehopostoj k priestupkom a dôvody, ktorými sa snažil obhájiť porušenie pravidiel cestnej premávky, nemôžu
zmeniť záver súdu prvého stupňa o tom, že odsúdený počas skúšobnej doby neviedol riadny život. S
týmto záverom sa bez výhrad stotožňuje aj krajský súd a neosvojuje si tvrdenie odsúdeného uvedené

v sťažnosti z 24.6.2016, podľa ktorého má odsúdený za to, že počas plynutia skúšobnej doby viedol
riadny život, a preto považuje rozhodnutie o neosvedčení za nesprávne.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa,

ktorý by odôvodňovali zrušenie, zmenu alebo doplnenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193
ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného P. W. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.