Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Katarína Katková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914213508
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914213508.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej

a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o
maloletého O. U. Q., nar. XX. XX. XXXX a maloletú U. Q., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u otca,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Y. W., deti rodičov - matky
Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., Y. XX, W. Y. K., právne zastúpenej Mgr. Ing. Jaroslavom Pencom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Nejedlého 47, 841 01 Bratislava a otca O. Q., nar. XX. XX.
XXXX,trvalebytomV.XXXX/XX,XXXXXY.W.,t.č.bytomK.XX,XXXXXK.G.,vkonaníozmeneúpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na základe odvolania otca proti rozsudku

Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 11P/58/2014- 136 zo dňa 08. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti výroku o zmene rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
1P/113/2012-33 zo dňa 28. 06. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 06. 2012, ohľadne zverenia
maloletej U. Q., nar. XX. XX. XXXX, do výchovy a starostlivosti matky (časť prvého výroku); vo výroku o
výživnom pre maloletú U. Q. (druhý výrok); o úprave styku otca s maloletou (piaty výrok) a v súvisiacom
výroku o trovách konania (šiesty výrok) p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom zo dňa 08. 02. 2016 zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota,
č.k. 1P/113/2012-33 zo dňa 28. 06. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012, a to tak, že
maloletého O. U. Q., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloletý“) zveril do výchovy a osobnej starostlivosti
otca, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a maloletú U. Q., nar. XX. XX.
XXXX (ďalej aj „maloletá“) zveril do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a
spravovaťjejmajetok(prvývýrok).Otcoviuložilpovinnosť platiťnavýživumaloletejU.Q.výživnévsume

100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti
tohtorozsudku(druhývýrok).Matkeuložilpovinnosť platiťnavýživumaloletéhoO.U.Q. výživnévsume
100,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku (tretí výrok). Styk rodičov s maloletými deťmi upravil tak že matka je oprávnená stýkať
sa s maloletým O. U. v každom párnom kalendárnom roku nasledovne:1/ počas obdobia Vianočných
a Novoročných prázdnin, 2/ počas obdobia letných prázdnin v čase od 01. 08. do 15. 08.. Ďalej matka
je oprávnená stýkať sa s maloletým v každom nepárnom kalendárnom roku: 1/ počas Veľkonočných

prázdnin, 2/ počas obdobia letných prázdnin v čase od 16. 08. do 31. 08., s tým, že pred začiatkom
styku si matka maloletého prevezme v mieste jeho bydliska a po ukončení styku ho vráti otcovi v mieste
jeho bydliska (štvrtý výrok). Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou U. každý párny kalendárny rok:
1/ počas Veľkonočných prázdnin, 2/ počas obdobia letných prázdnin v čase od 16. 08. do 31. 08..Ďalej otec je oprávnený stýkať sa s maloletou U. každý nepárny kalendárny rok nasledovne: 1/ počas
Vianočných a Novoročných prázdnin, 2/ počas obdobia letných prázdnin v čase od 01. 08. do 15. 08., s
tým, že pred začiatkom styku si otec maloletú prevezme v mieste jej bydliska a po ukončení styku ju vráti

matke v mieste jej bydliska (piaty výrok). O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (šiesty výrok).
Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že o predchádzajúcej úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k.
1P/113/2012-33 zo dňa 28. 06. 2012, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol

zmenený rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 2P/179/2011-54 zo dňa 23. 11. 2011 tak,
že maloleté deti boli zverené do starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Matkasazaviazalaplatenímvýživnéhonakaždédieťasumouvovýškepo50,-Eurmesačne,vždydo25.
dňa v mesiaci do rúk otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Styk matky s maloletými deťmi nebol
upravený. Výrok rozsudku obsahoval aj súhlas matky na podanie žiadosti o povolenie na vysťahovanie
maloletých detí do T., ako aj na realizáciu samotného vysťahovania maloletých detí do T.. Okresný

súd zistil, že dôvodom uzatvorenia rodičovskej dohody bola skutočnosť, že maloleté deti boli reálne v
starostlivosti otca, pretože matka ako R. pracovala na území Y. a otec sa chcel vysťahovať s maloletými
deťmi do T.. Otec s maloletými deťmi vycestoval do T., avšak v septembri r. 2013 sa vrátil na územie
Slovenskej republiky.

Okresný súd mal preukázané, že od predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
došlo u matky k zlepšeniu jej bytových, ako aj materiálnych podmienok a istôt, pretože v K. získala
trvalú prácu, spoločne s partnerom, s ktorým má viac ako dvojročný harmonický vzťah, obývajú veľký
štvorizbový byt v meste H..
Zo znaleckého posudku č. 11/2015 znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a

poradenská psychológia V.. I. F. vyplýva, že maloleté deti sú na seba citovo naviazané, avšak nástupom
pubertálneho obdobia sa táto ich závislosť môže oslabovať. Obidve maloleté deti akceptovali ich
prípadné rozdelenie. Maloletá U. pociťuje istú krivdu, pretože sa jej nedostáva toľko pozornosti od otca,
ako ju má jej brat. Prejavila tiež isté obavné myšlienky z nástupu dospievania a podvedome vyhľadáva
pomoc a uistenie pre seba v osobe matky. Podľa názoru znalkyne je možné, aby maloletá U. vyrastala

s matkou v K. a maloletý O. U. s otcom na Slovensku. Maloletá prejavila vôľu byť s matkou. Naopak
maloletý chce zostať v starostlivosti otca. Napriek tomu, že maloleté deti vyrastajú spolu, majú sa rady,
vedia si predstaviť, že ich potreba byť s druhým súrodencom bude časom slabnúť a že do popredia
sa dostanú ich vlastné záujmy. Maloletý sa venuje vo voľnom čase Z., má potrebu byť s kamarátmi
a záleží mu na tom, aby sa v učení zlepšil a nadobudol primerané vzdelanie na strednej škole a popri

tom sa naďalej venoval Z.. V tomto zmysle vidí v osobe otca silnú podporu pre seba do budúcnosti.
Maloletá pociťuje isté prejavy žiarlivosti na brata, ktorému sa otec viac venuje. Cíti sa opomínaná a v
osobe matky vníma pre seba záruku, že v jej prostredí sa jej časom bude lepšie dariť, bude mať väčšie
istoty a uplatnenie v živote aj prostredníctom nadobudnutia jazykových znalostí. Prostredie u matky sa
maloletej páčilo, vníma aj to, že brat má iné záujmy a ciele a nezanedbateľnú rolu tu zohrávajú aj bežné

konflikty detí medzi sebou, ktoré maloletú viac zaťažujú ako jej súrodenca.
Podľa názoru znalkyne v súčasnej dobe je potrebné, aby boli zohľadnené vnútorné želania detí, ktoré
nie sú ovplyvnené rodičmi v ich postojoch a navrhla situáciu riešiť tak, aby maloletá U. vyrastala u matky
v K. a maloletý O. U. u otca na Slovensku s tým, aby obom deťom bol zaistený čo najčastejší kontakt v
rámci ich spoločných školských prázdnin, t.j. aby striedavo boli raz u otca a raz u matky.

Okresný súd zistil, že matka nikdy nestratila záujem o maloleté deti a stále si bola vedomá aj svojich
rodičovských povinností, t.j. starať sa o ne. Pokiaľ to bolo možné, bola s nimi neustále v kontakte
(minimálne elektronicky, prípadne telefonicky). Potom ako si vytvorila stále zázemie v K., začala sa s
nimi so súhlasom otca osobne stretávať. Nebolo zistené, že aj napriek určitému časovému odlúčeniu

(pokiaľ boli maloleté deti s otcom v T.), by došlo k prerušeniu väzieb medzi matkou a maloletými deťmi.
Deti strávili veľkonočné prázdniny v r.2015 s matkou v K., pričom žiadnu negatívnu skutočnosť u matky
nezažili.

Odvolávajúc sa na závery znaleckého dokazovania, preukázanú zmenu pomerov na strane matky, bol

okresný súd toho názoru, že v záujme maloletého O. U. bude, aby zostal naďalej vo výchove a osobnej
starostlivosti otca a v záujme maloletej U. bude, aby jej výchovu a osobnú starostlivosť zabezpečila
jej matka.V záujme zachovania citových väzieb medzi oboma deťmi, ako aj medzi deťmi a tým - ktorým rodičom,
súd upravil styk oboch rodičov s deťmi. Pri úprave styku bolo zohľadnené najmä to, v ktorom období
majú deti, ktoré budú žiť v rôznych štátoch, spoločné voľno, aby ten - ktorý rodič mohol byť s oboma

deťmi naraz.
Podľa názoru okresného súdu výživné v sume 100,- Eur mesačne zodpovedá oprávneným potrebám
maloletých detí a zároveň aj schopnostiam a možnostiam toho - ktorého povinného rodiča.

Okresný súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu otec podal v zákonnej lehote formálne odvolanie do celého rozsudku
okresného súdu. Z obsahu jeho odvolania však vyplýva, že sa de facto odvolal do výrokov rozsudku,
ktorésatýkalizvereniamaloletejU.doosobnejstarostlivostimatky(časťprvéhovýroku);výrokuohľadne
vyživovacej povinnosti otca k maloletej (druhý výrok) a úpravy styku otca s maloletou (piaty výrok).

Otec navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu a „vydal uznesenie, na základe
ktorého by zrušil rozsudok okresného súdu a návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej
starostlivosti a určenie výživného zamietol“.
Otec v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozdelením súrodencov, ktoré vychovával sám bez pomoci
matky. Maloleté deti sú slušne vychovávané, vždy sú čisto oblečené a majú zabezpečenú pravidelnú

stravu. Maloletým deťom vedel zabezpečiť vhodné rodinné zázemie i v období, keď ho nevedela matka
poskytnúť a žila si svoj vlastný život. Matka s maloletými deťmi nebola v období, keď ju potrebovali,
pretože matka žije v zahraničí. Zverením maloletej do starostlivosti matky by vznikla veľká rečová bariéra
(maloletá sa neučí K. jazyk), čo by mohlo mať vplyv na jej začlenenie sa do kolektívu a na nadviazanie
kamarátskych vzťahov. Uviedol, že sa matka s maloletými deťmi neučila. Maloleté deti sú na seba

nadviazané a ich vzťahy treba chrániť a upevňovať súrodenecký vzťah. Matka si mala zvážiť svoje
konanie, keď opustila spoločnú domácnosť a dobrovoľne súhlasila s tým, aby maloleté deti boli zverené
do jeho osobnej starostlivosti. Maloletá po oboznámení sa s rozsudkom, t. j. že by má byť zverená
do osobnej starostlivosti matky uviedla, že ku nej nechce ísť, ale sa jej to bojí povedať. Z uvedených
dôvodovžiadal,abyinaďalej zabezpečovalosobnústarostlivosťomaloletédetiamatkabolaoprávnená

sa stýkať s nimi. Uviedol, že po tom ako sa maloletá dozvedela o zmene výchovného prostredia, sa
psychicky zrútila a nechce odísť do cudzej krajiny.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok
prvostupňového súdu. Podľa jeho názoru prvostupňový súd vyhlásil rozsudok po dôkladne vykonanom

dokazovaní, rešpektujúc práva účastníkov konania, ako aj záujem maloletých detí vychádzajúc zo
záverov vykonaného znaleckého dokazovania. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že maloleté deti
akceptovali situáciu byť zverené do starostlivosti iného rodiča. Maloletá U. prejavila vôľu byť s matkou
a maloletý O. U. prejavil vôľu byť v osobnej starostlivosti otca. I napriek tomu, že maloleté deti vyrastajú
spolu, vo všeobecnosti sa majú rady, avšak vedia si predstaviť, že ich potreba byť s druhým súrodencom

bude časom slabnúť a do popredia sa dostanú ich vlastné záujmy.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že maloletá prejavila záujem byť v jej osobnej starostlivosti
a chce bývať s ňou v K.. Maloletá po rozvode manželstva účastníkov žila spolu s otcom a s bratom v
T., odkiaľ sa po rozchode otca s partnerkou vrátili. Sťahovanie pre maloletú nebolo žiadnym stresom.

Maloletá sa rozhodla žiť v spoločnej domácnosti s ňou už v období, keď sa zdržiavala v T. a komunikovali
často cez W.. Maloletý má vytvorené intenzívnejšie väzby s otcom, ktorý ho podporuje v jeho športových
záujmoch - v Z.. Maloletý sa vyjadril, že v prípade, ak by sa sestra rozhodla ísť k matke, zvykol by
si na túto situáciu. Odmieta tvrdenie otca, že by maloleté deti opustila. Po rozvode nemala kde bývať
v Y. W., pričom hlavne kvôli dlhom otca pracovala v Y. ako R. v dvojtýždňových turnusoch, preto

nebolo možné realizovať striedavú osobnú starostlivosť. Po vyplatení odporcových dlhov vzniknutých
počas bezpodielového spoluvlastníctva manželov, má toho času zabezpečené vhodné podmienky,
a to podstatne na lepšej úrovni ako otec, preto sa domáhala zmeny výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom. Nie sú pravdivé tvrdenia otca o jej nezáujme o maloleté deti. I maloleté
deti potvrdili pravidelnosť i obsiahlosť ich kontaktov, najmä cez internet, pokiaľ nebol možný osobný

kontakt. Ohľadne jazykovej bariéry uviedla, že v čase keď otec vycestoval s maloletými deťmi do T.,
sa nespýtal na názor maloletých detí. Pretože sú maloleté deti vysoko adaptabilné, zvykli si aj na T. a
spôsob života, ktorý sa tam vedie. Pred rozhodnutím prvostupňového súdu sa maloleté deti zdržiavali
v K., je im známe prostredie, v ktorom žije, a teda maloleté deti mali možnosť pred rozhodnutím súduzistiť, do akých podmienok by mohli prísť a potom sa slobodne a s vedomím informácií o možnom
ďalšom živote rozhodnúť vo veci starostlivosti o ne. Znalkyňa sa v posudku podrobne a objektívne
zapodievalaisdopadomrozdeleniasúrodeneckýchvzťahov.Tvrdeniaotcaohľadnenesúhlasumaloletej

byť v jej starostlivosti považuje za účelové a nepreukázané. Opätovne poukázala na vyjadrenia maloletej
pred znalkyňou. I v priebehu konania uviedla, že má na základe dohody zamestnávateľa vykonávať
prácu iba počas jednej zmeny, aby sa mohla starať o maloletú. Z uvedených dôvodov žiadala rozsudok
prvostupňového súdu potvrdiť.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(10ods.1O.s.p.),vecpreskúmalvmedziachdanýchodvolaním,vrozsahu
určenom ustanovením § 212 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214
ods. 2 O. s. p. a výrok rozsudku okresného súdu ohľadne zverenia maloletej U. do osobnej starostlivosti
matky (časť prvého výroku), vo výroku o výživnom pre maloletú U. Q. (druhý výrok), o úprave styku otca
s maloletou (piaty výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (šiesty výrok) ako vecne správne
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil z týchto dôvodov.

Podľa ustanovenia § 26 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj
„ZR“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv
a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Zákon o rodine explicitne nevyžaduje na zmenu súdnych rozhodnutí podstatnú zmenu okolností,
napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych
rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len
vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné
rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba

prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu
rozhodnutia však budú len prípady, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov.
Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými
pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom
súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená

požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom. Zmenu pomerov
možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase
predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú
intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd a to porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného
a to v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne pri porovnaní pomerov akceptoval stav zistený v
predchádzajúcom súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1P/113/2012, predmetom
ktorého bola zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

V súvislosti s odvolacími argumentmi otca odvolací súd uvádza, že okresný súd náležitým spôsobom
zistilzmenupomerovnastranerodičovi nastranemaloletej.Prisvojomrozhodovanísprávne vychádzal
zo záverov znaleckého posudku a hlavne prihliadol na názor maloletej, ktorý bol v konaní náležitým
spôsobom zistený.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k podstatnej zmene podmienok na strane otca (ktorý sa

s maloletými deťmi vrátil z T.), matky, ktorá v porovnaní s predchádzajúcou úpravou si vytvorila vhodné
bytové podmienky v W. Y. K., v ktorých bude môcť zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletú. Maloletá
prejavila vôľu byť zverená do osobnej starostlivosti matky.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že matka má vytvorený pozitívny vzťah k maloletým deťom, je s nimi
v pravidelnom kontakte, nikdy nestratila záujem o maloleté deti. Na jej strane nešlo o opustenie územia

Slovenskej republiky za účelom vyhýbania sa svojim rodičovským povinnostiam. Naopak, zamestnaním
v zahraničí (v Y.) matka musela operatívne riešiť finančnú situáciu účastníkov, a teda bola to práve
matka, ktorá svojim „obetovaním sa“ musela opustiť svoje maloleté deti. Z uvedených dôvodov nemohla
byť matka pri maloletých deťoch, pomáhať im v každej oblasti života (napr. i s domácimi úlohami), byť
im nablízku.

V súvislosti s odvolacími námietkami otca ohľadne rečovej bariéry na strane maloletej, narušenia
súrodeneckých vzťahov a ohľadne tzv. „psychického zrútenia sa maloletej“ odvolací súd konštatuje,
že rečová bariéra nemôže byť dôvodom, aby maloletá nemohla byť zverená do osobnej starostlivostimatky,ktorákomunikujevslovenskomjazyku.Rečovábariérasadáodstrániťvhodnouformou(výučbou,
absolvovaním jazykových kurzov, komunikáciou matky s maloletou v K. jazyku, atď...).

Podľa názoru odvolacieho súdu zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky nebudú narušené
ani súrodenecké vzťahy medzi maloletými deťmi, keďže okresný súd v adekvátnom rozsahu upravil styk
rodičov s maloletými deťmi tak, aby tieto mohli byť spolu počas realizácie styku, pričom existuje možnosť
telefonickej, internetovej komunikácie medzi deťmi, ktorú maloleté deti i t.č. využívajú s matkou, a teda
nedôjde k strate vzájomného sústavného kontaktu maloletých detí.

Údajné psychické problémy u maloletej neboli zistené počas konania a otec ani v odvolacom konaní
nepredložil žiaden relevantný dôkaz o nepriaznivom zdravotnom stave maloletej.
Strach maloletej z nového prostredia je prirodzený, avšak tento sa dá odstrániť lepším spoznaním
prostredia maloletou za pomoci matky, ktorá jej bude určite náležitou oporou a bude ju podporovať v
každej oblasti života.

Odvolací súd ďalej zistil, že okresným súdom určené výživné pre maloletú zodpovedá potrebám
maloletej vo veku XX rokov, možnostiam a schopnostiam povinného rodiča (otca), ktorý je zamestnaný
v Z. S. U. v K. G. v pozícii I., ktorý na pojednávaní dňa 18. 01. 2016 deklaroval svoj príjem vo výške
1000,- Eur mesačne i prihliadajúc na matkou deklarovaný príjem vo výške 1000,- Eur mesačne, ktorá

je zamestnaná ako R. v P. P.. Matka i otec majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému O. U..

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch rozsudku ohľadne
zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej U. Q. (časť prvého výroku, druhý výrok,
piatyvýrok)vrátanesúvisiacehovýrokuotrováchkonania(šiestyvýrok),pri ktoromokresnýsúdsprávne

aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 O.
s. p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. z ktorého vyplýva, že žiaden z účastníkov
nemá na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.