Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 1, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/238/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808010770
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3808010770.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 01. 04. 2015 v senáte zloženom z predsedu JUDr.

Pavla Bielika a prísediacich Pavla Dvorského a Ľudovíta Belku v trestnej veci proti obžalovanému Y. Q.

r o z h o d o l :

Obžalovaný Y. Q., nar. XX. XX. XXXX v N., trvale bytom F., A. Sv. I. číslo XXX/XX/X, t. č. vo výkone
trestu v Ústave na výkon trestu Banská Bystrica - Kráľová

j e v i n n ý, ž e:

1. dňa 19. 08. 2008 asi o 20.00 h v Prievidzi, na sídlisku N., na ulici Q., po tom čo stretol poškodeného
D. W., pristúpil k nemu a povedal mu, aby išiel s ním, aby sa nepokúšal utiecť, pretože mu strelí do
kolena, následne ho vyzval, aby nastúpil do vozidla zn. Q. C., evidenčné číslo PD - XXX BA, ktoré viedol
G. F., poškodený zo strachu pred ním nastúpil na zadné sedadlá vozidla spolu s obžalovaným, G. F. ich
odviezol na Ul. Sv. Cyrila, kde obžalovaný prikázal poškodenému, aby si presadol do jeho osobného
motorového vozidla značky Škoda Favorit, evidenčné číslo: PD- XXX BO, kde obžalovaný išiel pre svoju

priateľku N. O. a následne na uvedenom vozidle, ktoré viedol obžalovaný vyviezol poškodeného na
tzv. Banskú, nad mestom Prievidza, prikázal mu nech vystúpi z vozidla a nech sa vyzlečie do spodného
prádla, pričom sa mu vyhrážal, že, ak sa nevyzlečie, dobije ho, čo poškodený zo strachu pred ním
urobil, oblečenie uložil do vozidla, mobilné telefóny, peniaze a zapaľovač si poškodený ponechal, pričom
obžalovaný pri odchode z uvedeného miesta, keď videl poškodeného ako telefonuje, vystúpil z vozidla,
vytrhol poškodenému mobilný telefón značky F. GD XX z pravej ruky, v ktorej ho tento držal, potom
poškodeného dlaňou pravej ruky udrel do oblasti tváre a kopol do oblasti stehna z vonkajšej strany a
povedal mu, aby mu dal aj druhý mobilný telefón značky X. B. W XXX, poškodený zo strachu pred ním

mu ho vydal, čím poškodenému spôsobil škodu odcudzením vo výške 1 200 slovenských korún,
2. napriek tomu, že mu bol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi číslo 3 T 191/2007 zo dňa 03. 10.
2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 10. 2007 uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkého druhu na dobu dvoch rokov, dňa 19. 08. 2008 asi o 20.00 h viedol po ulici A. Sv. I. v
F. a tiež po ceste číslo I/50 v smere jazdy na Handlovú osobné motorové vozidlo zn. Q. C., evidenčné
číslo: PD- XXX BO
3. dňa 25. 10. 2006 o 22.00 h vo svojom byte v Prievidzi na J. Sv. I. číslo XX/X najskôr naliehal

na poškodeného Q. D., aby mu vrátil notebook zn. T., najneskôr na nasledujúci deň, keď to
poškodený odmietol, obžalovaný ho opakovane udieral po hrudníku a nohách drevenou palicou, k
pravému kolenu mu prikladal vyskakovací vreckový nôž a vyhrážal sa mu zabitím, ak na nasledujúci
deň v dopoludňajších hodinách neprinesie obžalovanému požadovaný notebook, čím poškodenému
spôsobil krvnú podliatinu ľavého predkolenia, čo si narušenie obvyklého spôsobu života poškodeného
nevyžiadalo a v poškodenom vzbudil obavu, že obžalovaný hrozby splní, preto dňa 26. 10. 2006 okolo
11. 00 h obžalovanému odovzdal požadovaný notebook

t e d a:v bode 1
- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri
sebe
- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
v bode 2
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje

rozhodnutie súdu o zákaze činnosti
v bode 3
- iného násilím, hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- so zbraňou,

t ý m s p á c h a l

v bode 1
- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky zákonov
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona č. 300/2005

Zbierky zákonov
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky zákonov
v bode 2
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona č. 300 /2005 Zbierky zákonov

v bode 3
- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona č. 300 /2005 Zbierky zákonov ( ďalej
Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a za to sa

a z a t o s a
o d s u d z u j e:

Podľa § 189 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), § 39 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Tr. zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Tr. zák. k súhrnnému trestu

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň z r u š u j e výroky o trestoch, ktoré boli uložené obžalovanému
Y. Q. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 3T 191/2007, zo dňa 03. 10. 2007, právoplatný dňa 03.
10. 2007, ako i všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 188 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, 2, § 37 písm. h), m) Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia
slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b)Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2, § 42 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), m) Tr. zák. k súhrnnému trestu zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 (päť) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň z r u š u j e výroky o trestoch, ktoré boli uložené obžalovanému
Y. Q. Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina 35T/73/09 zo dňa 4. 05. 2009, právoplatný dňa 28.01. 2010, ako i všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, potom čo podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v súvislosti so skutkom pod bodom 2 tohto
rozsudku a v súvislosti s týmto skutkom vykonal dokazovanie len ohľadne výrokov o treste; v súvislosti
so skutkami pod bodom 1, 3 tohto rozsudku vypočul obžalovaného, svedkov D., W., Y. Q., U. Q., W., G..
W., Ing. W., T., S., O., F. (F.), F.. Na hlavnom pojednávaní dňa 01. 04. 2015 podľa § 88 ods. 4 Trestného
poriadku prečítal výpovede svedkov Beňu a Dobrotkovej na čísle listu 681 - 683.

Podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy číslo listu 8 - 14, zápisnicu číslo listu 15, 28
- 34, konfrontáciu číslo listu 111 - 124, zápisnicu o ohliadke miesta činu číslo listu 125 - 128, správu
číslo listu 129, opatrenie a odborné vyjadrenie číslo listu 129 a - 129 c, evidenčnú kartu číslo listu 129
d - 129 e, úradné záznamy číslo listu 130 - 131 rozsudky číslo listu 132 - 136, správu o povesti číslo

listu 145, register priestupkov číslo listu 144, register trestov číslo listu 146, 747 - 748, listinný dôkaz
číslo listu 541 - 543. Tiež bol oboznámený pripojený spis Okresného súdu Žilina číslo 35 T 73/2009,
spis Okresného súdu Prievidza číslo 3 T/166/2011, spis Okresného súdu Prievidza číslo 3 T/191/2007.
Podľa § 269 Trestnom poriadku zo spisu 2 T 140/2007 boli oboznámené listinné dôkazy číslo listu 43 -
45, odborné vyjadrenie číslo listu 46, lekárska správa číslo listu 47, správy o povesti číslo listu 50, 52,

register trestov číslo listu 51.
Obžalovaný ku skutku pod bodom 1, okrem iného uviedol, že poškodený nastúpil do auta, potom čo
poškodeného stretol na sídlisku Zápotôčky, bolo to auto svedka Porubca. Potom sa odviezli autom F. a
poškodenému povedal, aby si presadol do jeho auta. Potom išli autom pre jeho frajerku. Poškodenému
povedal, aby si presadol dozadu, že dopredu si sadne jeho priateľka. Potom spolu všetci traja išli k

obchodnému centru Rozvoj. Tam si išiel ešte kúpiť cigarety. Poškodenému povedal, že ho nebude
biť, že mu nič nespraví, nepovedal nič také, čo je uvedené v obžalobe. Na otázku predsedu senátu
uviedol, že poškodeného nevyhľadal, stretol ho, v celej veci išlo o telefón. Vedel že ten telefón zobral
poškodený. Svedkyňa X. mu povedala, že ten telefón má ona. Povedala, že poškodený ten telefón
ponúkal na predaj. Takto sa dozvedel, že telefón je u poškodeného. Tento telefón požičal kamarátke F..

Na otázku prokurátorky uviedol, že na Banskej sa poškodený na jeho vyzvanie vyzliekol. Potom išiel s
frajerkou preč odtiaľ. Je pravda, že potom sa k poškodenému vrátil pre telefóny. Potom ako ho vyzval,
aby mu dal telefóny, telefóny mu dal, chcel práve volať otcovi. Je možné, že vtedy, keď ho vyzval, aby
mu telefóny dal, poškodený práve volal. Myslí si, že prvý telefón mu poškodený dal ešte kým sedel
v aute, je pravda, že potom vystúpil z auta. Zrejme z toho druhého telefónu volal. Ten druhý telefón

mu potom poškodený dal, nezobral mu ho. Fyzicky poškodeného nenapadol, nevie prečo to tvrdí. Na
otázku prokurátorky uviedol, že poškodený vyzlečené veci dal do auta, potom ho vyzval, aby si zobral
cennosti, ktoré tam boli v tých veciach. Predpokladá, že poškodený si zobral peniaze. Jeho priateľka
počas celej doby sedela v aute. Počula ako sa rozprával s poškodeným, sedela vedľa neho v aute.
Musela vidieť ako sa poškodený vyzliekal. Na otázku prokurátorky, či sa poškodený na začiatku, keď ho

vyzval, aby sadol do auta aj spýtal prečo má sadnúť do auta, uviedol, že nie, vtedy sa stretávali dosť
často. Nemali medzi sebou vážne konflikty. To, že podal na neho trestné oznámenie otec poškodeného
sa dozvedel až keď už bol vo väzbe. Na otázku prokurátorky, uviedol, že poškodený s tým telefónom
musel niečo mať, ponúkal mu namiesto telefónu peniaze, on potreboval telefón späť. Je pravda, že
na začiatku vystúpil z auta F., tento sa išiel otočiť a potom nastúpili s poškodeným do jeho auta. Na

otázku prokurátorky, že v prípravnom konaní neuvádzal, že sa rozprávali s poškodeným o telefóne ale
o družke, uviedol, že to je možné, odvtedy si pospomínal na veľa vecí. Na otázku prokurátorky, prečo
volal poškodeného do auta, uviedol, že to bola normálne, stretávali sa. Vtedy nevedel, kam idú. Nemal v
pláne odviezť poškodeného na Banskú a nechať ho tam. Rozhodol sa tak, až keď tam už išli. Je pravda,
že má plynovú pištoľ. Vedel o tom aj poškodený. Na otázku prokurátorky, či sa rozprával s poškodeným

cestou na Banskú, uviedol, že ani nie, rozprával sa s priateľkou. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede
z prípravného konania, kde uviedol, že sa s poškodeným rozprával o tom, čo malo znamenať to, že
otcovi povedal, že mal poškodeného naháňať s tyčou, tiež sa pýtal na ten telefón, bolo poukázané
na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že o tom trestnom oznámení otca počul, rozprávalo
sa o tom. Na otázku predseda senátu, prečo nepodal trestné oznámenie v súvislosti s tým telefónom,

uviedol, že to nepovažoval kvôli jednému telefónu za potrebné, netušil, že to tak dopadne. Na otázkuprokurátorky prečo podľa jeho názoru nevystúpil poškodený z auta predtým ako išli na Banskú uviedol,
že nevie, on ho nijako neobmedzoval. Na otázku, či bol nahnevaný na poškodeného, pre ten mobil,
uviedol, že áno. Na otázku prokurátorky, prečo nevystúpil poškodený z auta, keď on si chcel ísť sadnúť s

priateľkou, uviedol, že sa to tak vyvŕbilo, odohralo sa to veľmi rýchlo. Na otázku predsedu senátu, prečo
ho tak poškodený poslúchal, uviedol, že nevie. Na otázku predsedu senátu, že obsah SMS správy na
číslo listu 101 nasvedčuje tomu, že poškodený sa ho bál, obžalovaný uviedol, že poškodený možno
niečo tušil. Nevie, čo si má myslieť o obsahu SMS správy. Keby sa skutočne bál, odišiel by. Mal
viac možnosti, aby odišiel. Na otázku predsedu senátu, že poškodený sa možno bál odísť, obžalovaný

uviedol "že by som bol až taký postrach preňho? ". Predpokladá, že poškodeného do celej veci
tlačia jeho rodičia. Na otázku predsedu senátu ako si vysvetľuje skutočnosť, že prakticky vzápätí po
obdržaní SMS správy od poškodeného, rodičia poškodeného informovali políciu, uviedol, že ho tlačia
k tomu, aby proti nemu krivo svedčil. Predpokladá, že rodičia poškodeného majú záujem na tom, aby
bol vo výkone trestu. Na otázku prokurátorky uviedol, že s otcom poškodeného konflikt nemal a nevie
prečo to robí. Na otázku prokurátorky, či predtým ako sadol poškodený do auta sa sťažoval, že má

zdravotné problémy, uviedol, že nie. Na otázku obhajcu uviedol, že poškodeného nenútil na sídlisku
nastúpiť do auta. Na ďalšiu otázku uviedol, že keď nastupoval do auta, stáli pri ňom traja chalani.
Poškodený sa nebránil nastúpeniu do auta. Poškodenému sa nevyhrážal, že ak sa nevyzlečie dobije ho.
Poškodeného fyzicky nenapadol, hoci on uvádza, že ho udrel päsťou a dlaňou. Poškodený mal možnosť
4 alebo 5 krát z auta vystúpiť, nikto ho nestrážil. Počas doby, keď išiel pre priateľku, poškodený sedel

v aute vpredu sám. Na otázku obhajcu uviedol, že preto vyzval poškodeného, potom, čo sa vyzliekol,
aby si zobral cennosti, lebo nechcel, aby ho udal, že ho okradol. Nevie uviesť, kde mohol poškodený
utrpieť zistené zranenia. Na otázku predsedu senátu, či pri nasadaní poškodeného do auta na sídlisku
Zapotôčky sa mu vyhrážal, že ho strelí do kolena, uviedol, že nie. Obžalovaný ku skutku pod bodom
3, okrem iného uviedol, že poškodenému požičal 2 000 slovenských korún, poškodený mal problémy v

súvislosti s tým, že ukradol autorádia. Poškodeného prenasledovali nejakí chalani, a hľadali ho u neho.
Poškodenému požičal tých 2 000 slovenských korún, aby to s tými chlapcami vybavil. Potom, čo bola
prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, kde uvádzal, že tí chalani prišli za ním,
že mal ukradnúť autorádio on, uviedol, že áno, najprv prišli za ním. Zrejme si mysleli, že v tom ide s
poškodeným. Na otázku prokurátorky, či poškodený mal vrátiť peniaze alebo nejakú vec uviedol, že mal

vrátiť peniaze. Je pravda, že neskôr, už potom, čo mu tie peniaze dal sa poškodený vrátil, bol zbitý.
Povedal, že bol zbitý pre to autorádio, povedal, že tých 2 000 slovenských korún im dal. Kto ho zbil
nepovedal. Potom mu poškodený doniesol notebook, povedal, že ho má z domu. Ten notebook bola
protihodnota za tie peniaze za tých 2 000 slovenských korún. Potom neskôr ho oslovili policajti s tým,
že ten notebook má byť kradnutý. Je pravdou, že ten notebook mal tiež vo svojom aute. Poškodený mu

určite nepovedal, že notebook patrí inej osobe. Na otázku prokurátorky, či boli k nemu donesené domov
kradnuté veci uviedol, že poškodený to tvrdil pri konfrontácii, nie je to pravda, keby to pravda bola, nebol
by zobral tie veci. Na otázku prokurátorky uviedol, že poškodený bol u neho na návšteve v detskej izbe
možno 3 alebo 4 krát. Poškodeného poznal cez priateľku. Dňa 25. 10. 2006 u neho priateľka nebola, s
poškodeným sedel v detskej izbe. Nikto iný v izbe nebol, vo vedľajšej miestnosti bol brat, dvere medzi

miestnosťami boli bez skla. V tej dobe sedela matka v obývačke. Dvere z detskej izby sa nedali zamknúť,
do miestnosti sa nesnažil nikto vojsť. Ak poškodený tvrdí, že dvere do detskej izby boli zamknuté, bola
silnopustenáhudbaadomiestnostisasnažilavojsťjehomatka,niejetopravda.Naotázkuprokurátorky,
či použil voči poškodenému fyzické alebo verbálne násilie uviedol, že nie, akurát na neho kričal. Bol
na neho nahnevaný, notebook mu zobral z auta. Hovoril mu, aby mu doniesol peniaze alebo notebook.

Nevyhrážal sa mu bitkou, maximálne mu nadával. Fyzicky ho nenapadol, na otázku prečo to poškodený
tvrdí uviedol, že poškodený mu povedal, že bol na neho nahnevaný. Neskôr poškodený tvrdil niečo iné.
Na otázku predseda senátu, či tí dvaja, ktorým malo byť odcudzené autorádio, sa stretli s poškodeným,
uviedol, že nie. Na otázku, či je logické, že dal poškodenému 2 000 slovenských korún, keď autorádio
ukradol poškodený a prečo nešiel za tými dvomi a nepovedal im, že to autorádio ukradol poškodený, veď

s tou krádežou nemal nič spoločné, uviedol, že tí dvaja sa začali vyhrážať jemu. Na otázku, či potom, keď
mu ten notebook, ktorý mu doniesol poškodený zmizol, si bol istý, že to ukradol poškodený, uviedol že
mu to niekto povedal. Na otázku uviedol že ten notebook mu doniesol poškodený až potom, keď prišiel
k nemu zbitý, bolo to potom, čo mu dal 2 000 slovenských korún. Na otázku predseda senátu, prečo
podal poškodený trestné oznámenie na neho, ak ho zbil niekto iný, uviedol že bol na neho nahnevaný,

tak preto podal trestné oznámenie na neho. Nevie, prečo trestné oznámenie nepodal na skutočných
páchateľov. Na otázku, či v čase skutku mal doma basseballovú palicu uviedol, že nie. Potom, čo bola
prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania zo 04. 06. 2007, kde uviedol, že keď boli vizbe dal poškodenému facku otvorenou dlaňou, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný
uviedol, že tvrdí, že vo výpovedi uviedol, že facku nedal.
Svedok Y. Q. ku skutku pod bodom 3 okrem iného uviedol, že v čase skutku bol doma. Keď prišiel

poškodený k ním mal zranenú peru. Nepočul, že by sa v izbe obžalovaného niečo dialo, keby tomu tak
bolo, počul by to. Na otázku, či v ich domácnosti bolo bežné, že k nim chodievali návštevy po dvadsiatej
druhej hodine, uviedol, že nie. Počas návštevy sa poškodený zdržiaval v izbe obžalovaného. Dvere do
izby neboli uzatvorené, boli to normálne dvere. Na dverách bola drevená výplň, nie sklo. Dvere boli
na kľuč, dali sa zamknúť, zamknuté neboli. Matka bola v byte, do izby obžalovaného nechcela vojsť.

Z izby obžalovaného nebolo počuť krik, rozhovor bolo počuť. Nevie, či hrala hudba. Nevie ako dlho sa
poškodený zdržal v byte, odprevádzal ho obžalovaný. Potom, čo bola prečítaná výpoveď svedka z 25.
11. 2006, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že to bolo tak ako vypovedal
v prípravnom konaní. Jeho výpoveď z prípravného konania treba chápať tak, že videl obžalovaného
a poškodeného spolu v byte len v tom prípade, ktorý popisuje vo výpovedi z 25. 11. 2006. Na otázku
predsedu senátu, prečo spomínal už na začiatku výpovede, že poškodený mal zranenú peru, keď sa

ho na to nik nepýtal, uviedol, že to zranenie videl, obžalovaný, ani nikto iný ho nenahováral, aby o tom
hovoril. Na otázku prokurátorky uviedol, že obžalovaný nemá v detskej izbe basseballovú palicu. Na
otázku obhajcu uviedol, že na detskej izbe sa vymieňali dvere asi pred pol rokom. V čase skutku tam
boli podobné dvere, ale iné, asi sa dali zamykať.
Svedkyňa Q. matka obžalovaného, ku skutku pod bodom 3 okrem iného uviedla, že trvá na výpovedi

z prípravného konania. Poškodený v ten deň hľadal obžalovaného už odpoludnia, tento nebol doma.
Potom prišiel večer. S obžalovaným potom išli do izby. Spomína si, že obžalovaný bol na poškodeného
najprv nahnevaný, zvýšil na neho hlas. Hovoril mu, že mu robí problémy, vravela im, aby si to vysvetlili,
potom išli do izby. Dvere boli privreté, nepočula o čom sa rozprávali. Nie je pravda, že by dvere boli
zamknuté, v byte dvere nezamykajú. Dvere sa nedali ani poriadne zavrieť. Po chvíli sa išla do izby niečo

spýtať obžalovaného, boli v kľude. Hudba hrala, ale tak, že ju ani poriadne nezaregistrovala. Ona bola
v tej dobe v kuchyni, z detskej izby nepočula žiadny krik. Na otázku predsedu senátu, prečo zvýšil hlas
obžalovaný na poškodeného ako uviedla ,povedala, že sa neskôr obžalovaného spýtala na to, povedal
jej, že poškodenému požičal peniaze a on mu niečo za to dal a nakoniec poškodený peniaze nevrátil
a ešte mu niečo ukradol z auta. Na otázku prokurátorky uviedla, že poškodený sa zdržal v byte asi

15 minút. Na ďalšiu otázku uviedla, že v čase návštevy bola najprv v kuchyni, potom ako uviedla bola
raz v detskej izbe a keď bol kľud, išla do spálne. Keď tam bola v tej dobe poškodený odišiel. V spálni
mala privreté dvere. Keď bola v spálni rozhovor obžalovaného a poškodeného v detskej izbe nepočula,
bol ale kľud. V čase príchodu poškodeného, obžalovaný mal pustenú hudbu, má ju pustenú stále, keď
je sám viac nahlas, keď nie je sám, má ju tichšie. V čase príchodu poškodeného, tento mal niečo na

tvári zalepené ako keby ho niekto zbil. V byte nemajú basseballovú palicu. Na otázku predsedu senátu
uviedla, že v čase návštevy poškodeného bol v byte aj ďalší syn, sedel pri počítači v obývačke. Na
otázku predsedu senátu uviedla, že dvere na detskej izbe boli plné, neboli presklené.
Poškodený D. ku skutku pod bodom 3, na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Preto na hlavnom
pojednávaníbolipodľa§263ods.4Trestnéhoporiadkuprečítanéjehovýpovede zprípravnéhokonania.

Vo výpovedi dňa 03. 11. 2006, okrem iného uviedol, že dňa 22. 10. 2006 vykradol rodinný dom svojho uja
svedka W.. Z ukradnutých veci zaniesol obžalovanému notebook a plátený kufor s písomnosťami. Dňa
24. 10. 2006 kontaktoval obžalovaného, prišiel k nim pred dom okolo trinástej hodiny a žiadal, aby mu
kradnutý notebook vrátil. Videl, že tento notebook mal obžalovaný v kufri auta. Keď sa rozlúčili, videl, že
obžalovaný zabudol zamknúť auto, prišiel k autu a z kufra mu zobral ten notebook. Potom neskôr, žiadal

telefonicky obžalovaného, aby mu vydal aj kufor, ktorý mu dal. Dohodli sa, že k obžalovanému príde
večer. Dňa 25. 10. 2006 asi o dvadsiatej druhej hodine, prišiel k obžalovanému, doma bola aj jeho matka
a brat. Keď vošiel k obžalovanému do izby, tento dvere izby zvnútra zamkol. Keď zostal s obžalovaným
sám v izbe, tento ho fyzicky napadol, oboma rukami ho zvalil na posteľ, dopadol na chrbát a ako ležal
na posteli bil ho obžalovaný drevenou palicou podobnou baseballovej pálke, silno ho bil po celom tele

a nohách asi 3 minúty, potom ho prestal biť a upozornil ho, že má 5 minút na to, aby mu povedal, kde
má notebook. Vyhrážal sa, že ak mu to nepovie, bude v bití pokračovať. Bránil sa, tak, že si rukami
zakrýval hlavu a celé telo, v izbe bola celý čas pustená hlasná hudba okrem toho, že sa bránil aj kričal
stredne silne nech ho nebije. Obžalovanému na jeho vyhrážky povedal, že nevie kde notebook, potom
obžalovaný pokračoval v bitke drevenou palicou asi 2 minúty, potom vytiahol vyskakovací nôž o dĺžke

čepele asi 10 centimetrov, priložil mu ho k pravému kolenu, silne mu ho tlačil do kože, cez nohavice.
Potom mu povedal, že notebook mu zobral deň predtým z auta. Povedal, že mu ho má doniesť 26. 10.
2006 o desiatej hodine na čerpaciu stanicu Y. na N.. Povedal, že ak ho nedonesie, bude s ním zle,
že znova dostane takú bitku a aj horšiu ako u neho doma. Na druhý deň 26. 10. 2006 o 10:30 hodinezo strachu pred ním a pred bitkou doniesol na čerpaciu stanicu notebook, čakal tam obžalovaný ešte
s jednou osobou . Na otázku uviedol, že pri bitke 25. 10. 2006 v detskej izbe obžalovaného nikto iný
nebol, predtým ako mu dal obžalovaný nôž ku kolenu, zabúchala na dvere matka obžalovaného, kričala,

aby ho nebil, nerobil mu zle, nech sa ukľudní. Vo výpovedi dňa 13. 06. 2007 uviedol, že zotrváva na
skutočnostiach, ktoré uviedol vo výpovedi dňa 03. 11. 2006.
Poškodený W. ku skutku pod bodom 1 okrem iného uviedol, že trvá na výpovediach z prípravného
konania. Obžalovaný ho zastavil na sídlisku Zapotôčky, kde sa rozprával s kamarátmi. Povedal mu,
aby išiel s ním a neopovážil sa utiecť, lebo strelí do kolena. Potom nasadol do vozidla svedka F.

dozadu, obžalovaný si sadol vedľa neho do zadnej časti vozidla. Počas jazdy na Ulicu svätého Cyrila
sa obžalovaný s ním nerozprával. Na tej ulici prestúpili do auta obžalovaného. Potom sa odviezli na
aute na tú ulicu ako je generálne riaditeľstvo baní, potom nastúpila do auta priateľka obžalovaného
svedkyňa O. a potom išli na Rozvoj. Obžalovaný si išiel kúpiť cigarety a bol tam aj svedok F., s ktorým
sa chvíľu rozprával. Na otázku prokurátorky, uviedol, že na tej ulici kde brali priateľku obžalovaného,
obžalovaný vystúpil z auta, ale zostal stáť pri aute, on mal obavu vystúpiť z auta. Od toho Rozvoja išli

autom na Banskú, išiel tam obžalovaný, on a priateľka obžalovaného, F. s nimi nešiel. Na Banskej sa
vyzliekol, obžalovaný povedal, aby si zobral svoje osobné veci. Keď sa potom obžalovaný išiel na aute
otočiť, zavolal otcovi. Obžalovaný mu potom zobral obidva telefóny, jeden mu zobral z ruky, druhý mu
odovzdal. Bolo to pred tým ako ho obžalovaný kopol. Na otázku prokurátorky, uviedol, že na Banskej
mu obžalovaný povedal, aby vystúpil z auta. Aj obžalovaný vystúpil z auta. Zdá sa mu, že mu hovoril

len to, aby sa vyzliekol, nič viac. Na otázku predsedu senátu uviedol, že keď obžalovaný odtiaľ odišiel,
on zostal vyzlečený v trenkách a v ponožkách. Veci, ktoré si vyzliekol dal do auta obžalovaného. Z tých
osobných vecí, ktoré si zobral, zobral si mobily a peňaženku. Tiež si zobral nejaké kľúče. Na otázku
prokurátorky uviedol, že, keď obžalovaný videl, že telefonuje otcovi ,vytrhol mu mobil z ruky. Mobil vytrhol
tak, že sedel v aute a zastal pri ňom, nečakal to. Ten telefonát, ktorý mal nebol ukončený. Na otázku,

prečo mu odovzdal ten druhý mobil uviedol, že obžalovaný vystúpil z auta a hovoril, že ho dobije. Na
otázku prokurátorky, či okrem kopnutia ho obžalovaný aj inak fyzicky napadol uviedol, že nie. Potom, čo
bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde okrem iného uviedol, že obžalovaný
ho udrel slabšie do tváre, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že do tváre ho
neudrel. Na otázku predseda senátu, že v dvoch výpovediach v prípravnom konaní svedok uvádzal, že

dostal údery do tváre, svedok uviedol, že si to už nepamätá. Na otázku prokurátorky uviedol, že ten
kopanec dostal predtým ako mu dal ten mobil. Na otázku, prečo to všetko obžalovaný robil uviedol, že
to malo byť kvôli mobilnému telefónu. Potom, čo bola prečítaná časti výpovede svedka z prípravného
konania, kde uviedol že si myslí, že obžalovaný to robil preto, že jeho otec podal na neho trestné
oznámenie pre vyhrážky cez telefón, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že

to bolo aj preto. Na ďalšiu otázku uviedol, že predtým mala problémy s obžalovaným jeho priateľka.
Vedel približne o aký telefón sa jednalo, išlo o telefón svedkyne F.. Snažil sa obžalovanému vysvetliť,
že ten telefón nezobral, nedal si to vysvetliť. Bol ochotný obžalovanému uhradiť finančnú čiastku za ten
telefón, hovoril mu to, aj keď ho viezol v aute na Banskú. Na otázku prokurátorky, čo robila priateľka
obžalovaného, ktorá bola s nimi na Banskej, keď sa vyzliekal uviedol, že nič, sedela v aute. Na otázku

prokurátorky uviedol, že táto svedkyňa mohla vidieť ako mu obžalovaný vytrhol mobil z ruky. Sedela
na mieste spolujazdca. Na otázku prokurátorky uviedol, že ešte kým bol na Rozvoji snažil sa privolať
pomoc, písal SMS správu otcovi. Na otázku predseda senátu, či je to SMS správa, ktorá sa nachádza
v spise na čísle listu 101, uviedol, že áno. Slovo " help" je v SMS správe, to je žiadosť o pomoc. V
čase skutku vedel o tom, že obžalovaný má plynovú pištoľ. Na otázku prokurátorky, uviedol, že nevie o

tom, že by v tej dobe mal obžalovaný inú pištoľ. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede z prípravného
konania, v ktorej okrem iného uviedol, že F. mu povedala začiatkom augusta, že obžalovaný si kúpil
pištoľ na ostré náboje a videla tu pištoľ, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol,
že niečo také spomínala. Na otázku prokurátorky uviedol, že to, čo sa dialo na Banskej mohli vidieť
dvaja chalani, ktorí tam boli na Octavii, počuť to, ale zrejme nepočuli. Na otázku obhajcu uviedol, že

to, že sa má vyzliecť hovoril obžalovaný normálnym hlasom, bál sa ho však, lebo ho poznal. Niekedy
robil obžalovanému šoféra, keď potreboval niekam odviesť. Spomína si, že raz obžalovaný naháňal po
ulici jednu osobu. Tej osobe neublížil. Na otázku obhajcu uviedol, že ten prvý mobil ktorý mu vytrhol
obžalovaný mu obžalovaný ukradol. Priateľka obžalovaného musela vidieť moment, keď obžalovaný
vytrhol mobil, sedela vedľa obžalovaného na mieste spolujazdca, nevidela moment, keď sa vyzliekal,

vtedy bola otočená. Na otázku obhajcu uviedol, že pri nastúpení do vozidla obžalovaný voči jeho osobe
nepoužil fyzické násilie. Do vozidla nastúpil preto, lebo mal strach. Vie ako obžalovaný reaguje, keď
je nahnevaný. Na otázku predsedu senátu uviedol, že v tej situácii mal obavu, že aj keby ušiel z auta,obžalovanýbyhoneskôrnašiel.Naotázkupredsedasenátuprečosanechaltakponížiť,ževprítomnosti
cudzieho dievčaťa sa vyzliekol do trenírok a ponožiek, uviedol, že sa obžalovaného bál.
Svedok G. okrem iného uviedol, že 19. 08. 2008 asi okolo dvadsiatej hodiny mu prišla SMS správa na

mobil, bolo tam uvedené "zobral ma André, help". Správu poslal ich syn- poškodený z mobilu. Na toto
reagoval tak, že okamžite volal políciu. Dôvodom tohto postupu bolo aj to, že asi týždeň predtým volala
priateľka syna T., že obžalovaný je v ich byte, už vtedy okamžite volali políciu v Trenčíne. Potom, čo bola
prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania, kde okrem iného uviedol, že predtým ako 19.
08. 2008 zavolal políciu skúšal zavolať syna a T., bolo poukázané na rozpory vo výpovediach svedok

uviedol, že ak toto uviedol, bolo to tak. Polícii pri telefonáte oznámil, že sa niečo zrejme deje a polícia
začala konať. O niekoľko minút volal syn, že je na W., telefonát pravdepodobne prevzala manželka.
Hovoril, že je nahý, mal tam byť nejaký incident, o ktorom vie len z počutia. Následne druhýkrát volal
políciu, oznámil, že syn sa nachádza na Banskej. Po nejakej dobe sa syn ozval z cudzieho mobilu, že
je na Banskej, povedali mu, že to ohlásili na políciu. Potom asi za jednu alebo 2 hodiny, polícia doviezla
syna do ich bytu. Syn bol vyzlečený. Obžalovaného bližšie nepozná, videl ho len jedenkrát v prítomnosti

syna. Spomína si, že asi mesiac pred skutkom, obžalovaný naháňal syna po dvore až k ich dverám.
Prečo ho naháňal nevie uviesť. Na otázku predseda senátu uviedol, že syn sa určite obžalovaného bál,
usudzuje tak z toho, že pred ním utekal, keby sa obžalovaného nebál, neutekal by pred ním. Na otázku
predseda senátu, či sa pýtal syna mesiac pred skutkom, čo to malo byť ten útek pred obžalovaným,
uviedol, že syn mu neodpovedal na túto otázku.

Svedkyňa G. okrem iného uviedla, že o veci sa dozvedela 19. 08. 2008, keď prišla SMS správa. V čase
o 20:13 hodine dostala SMS správu s textom "zobral ma Y. help". Táto správa prišla z mobilu syna.
Týždeň predtým, po návrate z dovolenky, im volala priateľka syna T., že sa nemôžu dostať do svojho
bytu, že v byte je obžalovaný, F. a ich malý syn a nechcú ich pustiť dnu, tak zavolali na políciu do
Trenčína a požiadali, aby polícia zašla do toho bytu. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede svedkyne z

prípravného konania, kde nie je uvedená tá udalosť spred mesiaca, svedkyňa uviedla, že vyšetrovateľovi
to hovorila. Po tej SMS správe manžel zavolal na políciu, predpokladali, že obžalovaný je zase v tom
byte spolu s ich vnukom. Po desiatich minútach zavolal syn, že ho obžalovaný vyviezol na Banskú.
Obžalovaný ho donútil vyzliecť sa a nechal ho tam. V telefóne počula ešte niečo také "daj to sem" a
telefón sa vypol. Manžel potom opäť zavolal na políciu, že syn sa nachádza vyzlečený na Banskej. O

niekoľko minút jej zvonilo cudzie číslo, syn jej povedal do telefónu, že si požičal od okoloidúcich osôb
telefón lebo, že mu jeho telefón zobral obžalovaný. Povedali mu, aby tam čakal, že volali políciu. Po
nejakej dobe, asi za 15 minút, polícia doviezla syna zabaleného v deke k nim domov. Na otázku obhajcu
uviedla, že si spomína ešte na jeden prípad, vtedy bola v izbe, syna mal obžalovaný naháňať k nim
domov, synovi otvoril dvere manžel. Na ďalšiu otázku uviedla, že asi 3 alebo 4 dni po skutku, ktorý je

predmetom obžaloby bol za nimi brat obžalovaného s nejakou dievčinou a chceli, aby stiahli trestné
oznámenie. Vtedy už bol obžalovaný vo väzbe. Nie je pravda, že by bratovi obžalovaného povedala,
že je dohodnutá s políciou.
Svedkyňa T. okrem iného uviedla, že trvá na výpovedi z prípravného konania. Ku skutku pod bodom 1,
nevie nič uviesť. Na otázku prokurátorky, či vie niečo uviesť k mobilnému telefónu uviedla, že svedkyňa

Posová, ktorá v tej dobe bývala s ňou a jej priateľom poškodeným v byte, uviedla že ten mobil stratila.
Potom, čo bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania, kde uviedla, že obžalovaný
asi v máji požičal Posovej mobil, ktorý zmizol, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa
uviedla, že táto mala dva mobily, jeden mala požičaný. Teraz už nevie uviesť, či ten mobil, ktorý
mala požičaný od obžalovaného stratila alebo jej zmizol. Na otázku prokurátorky uviedla, že nevie

akým spôsobom ten mobil zmizol alebo sa stratil. Potom, čo bola prečítaná ďalšia časť výpovede z
prípravného konania, kde uviedla, že si obžalovaný myslel, že ho zobral jej priateľ - poškodený, uviedla,
že obžalovaný si pýtal ten telefón. Na otázku predsedu senátu prečo si myslel obžalovaný, že mobil
zobral poškodený, keď mobil zmizol Posovej uviedla, že nevie. Na otázku prokurátorky, či pred skutkom
pod bodom 1 mal poškodený problémy s obžalovaným uviedla, že jej povedal, že sa ho bojí. Prečo sa

obžalovaného bál jej bližšie nehovoril. Na otázku prokurátorky, či sa stalo niečo také, že sa obžalovaný
s ich dieťaťom v prítomnosti F. zatvoril u nich doma, uviedla, že F. volala, že priateľ má prísť domov. Na
otázku, či kontaktovali políciu uviedla, že priateľ zavolal svoju matku a táto zavolala políciu. Na otázku
prečo bol obžalovaný v ich byte, uviedla, že chcel hovoriť s jej priateľom. V tej dobe bola F. kamarátka
obžalovaného. Na otázku uviedla, že vedela o tom, že obžalovaný na plynovú pištoľ. Vedela to od F..

Vedel to aj poškodený. Na otázku obhajcu uviedla, že s rodičmi poškodeného vychádza veľmi dobre. Nie
je pravda, že by ju rodičia poškodeného ovplyvňovali ako má vypovedať. Nie je pravda, že by posielala
maily bratovi obžalovaného v čase, keď bol obžalovaný vo väzbe. Potom, čo obhajca predložil svedkyni
k nahliadnutiu mail uviedla, že na jej počítač chodí viac ľudí. Predložený mail ona nepísala. Taktiež nie jepravda, že by napísala bratovi obžalovaného ďalší mail, v ktorom malo byť uvedené, že musí vypovedať
tak ako jej povedia rodičia poškodeného, lebo inak jej zoberú deti.
Svedkyňa O. okrem iného uviedla, že trvá na výpovedi z prípravného konania. V tej dobe s obžalovaným

nemaliísťnaBanskú,malisiísťniekdesadnúť.Obžalovanýjejprezvonil,čakalnaňu,kýmsaoblieklaasi
5 minút, potom sa autom odviezli k Rozvoju. Už keď si sadla do auta, v aute sedel poškodený. Keď prišli
k tomu Rozvoju, obžalovaný chcel kúpiť cigarety, stretol sa tam s F.. Potom si išiel obžalovaný kúpiť tie
cigarety, ešte kým sa vrátil, F. odtiaľ odišiel. Myslela si, že si pôjdu niekam sadnúť, avšak išli na W.. Keď
sa obžalovaného pýtala, prečo tam idú, neodpovedal. Obžalovaný sa v aute s poškodeným nerozprával.

Potom prišli na Banskú. Poškodenému obžalovaný povedal, aby sa vyzliekol. Povedal mu, aby sa
vyzliekol a nechal si osobné veci. Potom išli odtiaľ preč. Poškodený vystúpil z auta, vyzliekol sa a veci
dal do auta. Vtedy ešte obžalovaný nevystúpil z vozidla, z vozidla vystúpil, až keď sa vrátili. Na otázku
prokurátorky, prečo sa tam vrátili uviedla, že obžalovaný uvidel poškodeného telefonovať a preto mu
chcel vziať telefón. Na otázku uviedla, že okrem telefónov si poškodený nechal doklady, obžalovaný mu
povedal, že ho nechce okradnúť. Potom, čo predseda senátu prečítal výpoveď z prípravného konania,

z ktorej vyplýva, že v prípravnom konaní svedkyňa neuviedla vo výpovedí, že mal obžalovaný povedať
poškodenému, že ho nechce okradnúť, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla,
že to vypovedala aj v prípravnom konaní. Poškodeného vyzlečeného nevidela, sedela vpredu. Videla ho,
keď sa vracali. Na otázku prokurátorky, svedkyňa uviedla že si myslí, že obžalovaný vystúpil z vozidla až
druhýkrát. Na ďalšiu otázku uviedla, že keď sa vrátili k poškodenému, obžalovaný ho vyzval, aby mu dal

telefón. Poškodený mu telefón podal, nenamietal. Keby to bolo nedobrovoľné, bola by to počula, že to
poškodený namieta, mala otvorené okno. Žiadne vyhrážky zo strany obžalovaného nepočula. Nevie, či
mal poškodený aj druhý telefón. Spomína si, že keď odchádzali, vypýtal si poškodený od obžalovaného
cigaretu. Obžalovaný mu povedal, že nie a išli preč. Vtedy bol obžalovaný asi vonku. Na otázku, či sa
pýtala obžalovaného, čo mala znamenať celá situácia uviedla, že áno, povedal, že poškodený vie prečo.

Nevidela,žebyobžalovanýfyzickynapadolpoškodeného.Naotázku,čosastalosvecamipoškodeného
uviedla,žezostalipravdepodobnevaute,aleniesijeistá.Naotázkuobhajcuuviedla,žeauto,doktorého
nastúpila, auto obžalovaného, bolo otvorené. Z toho auta mohol obžalovaný kedykoľvek odísť. Aj pri
Rozvoji bolo auto otvorené, keď si išiel kúpiť obžalovaný cigarety. Na otázku obhajcu, či počula, že by
na Banskej, obžalovaný nútil poškodeného vyzliecť sa, uviedla, že tak by to nenazvala. Poškodený tam

nekričal o pomoc, nevie, či tam nejakí ľudia boli. Na otázku predsedu senátu, či sa jej na začiatku nezdalo
divné, keď si chcela ísť s obžalovaným niekam sadnúť, že tam bol poškodený, uviedla, že áno, keď sa
obžalovaného pýtala, nevysvetlil jej to. Na otázku predsedu senátu, či v dobe, keď vyzval poškodeného
dať mobil bol obžalovaný podráždený, uviedla, že nie, len bolo jasné, že si chce niečo s poškodeným
vybaviť. Celá vec sa jej veľmi nepáčila, potom, keď odtiaľ odišli, išli si niekam sadnúť, avšak len na krátku

dobu, na polhodinu. Na otázku predsedu senátu uviedla však až dodatočne sa dozvedel, že celá vec sa
stala, pretože poškodený mal ukradnúť priateľke obžalovaného S. telefón. Podľa jej názoru poškodený
preto neprotestoval nad celou vecou, lebo vedel o čo ide.
Svedok F. okrem iného uviedol, že trvá na výpovediach z prípravného konania. V ten deň sa s
obžalovaným stretol, prišiel k nim domov, obžalovaný po ňom chcel, aby ho odviezol na sídlisko N.,

chcel si tam niečo vybaviť. Odviezol obžalovaného na sídlisko, vyložil ho pri škole na ulici Q. a išiel
na parkovisko. Mal mu zavolať, keď bude mať tú vec vybavenú, keď mu zavolal, išiel ho zobrať, bol
tam prítomný aj poškodený. Nastúpili do auta, odviezol ich domov k obžalovanému. Potom išiel preč a
ešte sa potom stretli pri stánku na Rozvoji. Na otázku prokurátorky, uviedol, že poškodeného poznal už
predtým, bol to sused obžalovaného. Nevie dôvod, prečo chcel obžalovaný odviezť, nevie prečo nešiel

vlastným vozidlom, možno mal s vozidlom problém. Na otázku prokurátorky uviedol, že keď si sadli k
nemu do vozidla, obžalovaný si sadol k nemu dopredu a poškodený dozadu. Podľa jeho názoru v aute
sa obžalovaný pýtal poškodeného na priateľku poškodeného, ako sa má. Je možné, že sa rozprávali
o nejakom telefóne, ale on si to už nepamätá. V tej dobe nevedel, že mali obžalovaný a poškodený
spory,dodatočnesatodozvedel.VauteobžalovanéhopriRozvojibolobžalovaný,poškodenýapriateľka

obžalovaného. V tej v dobe nevedel nič o údajnom odcudzenom telefóne obžalovaného, poškodeným.
Pri Rozvoji sa nerozprával s poškodeným, len pozdravil priateľku obžalovaného. V čase skutku sa
poznal so svojou manželkou F. teraz F., ešte spolu nechodili. O skutku niečo počul od manželky a tiež
od priateľky poškodeného. Počul, že poškodený mal ukradnúť obžalovanému mobil, obžalovaný mal
poškodeného odviesť na Banskú. Na otázku obhajcu uviedol, že poškodený bol v jeho prítomnosti v

aute dobrovoľne, keby chcel mohol odísť, bolo tam veľké množstvo ľudí. V jeho prítomnosti nebola
obmedzená osobná sloboda poškodeného. Taktiež sa obžalovaný v jeho prítomnosti poškodenému
nevyhrážal. Na otázku obžalovaného uviedol, že má vedomosť o tom, že poškodený a jeho priateľka
užívajú drogy.Na čísle listu 541 - 543 sa nachádza čestné prehlásenie svedkyne T. bez dátumu, ktoré bolo doručené
súdu v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní už po uskutočnení výsluchu uvedenej svedkyne
na hlavnom pojednávaní. V podaní je okrem iného uvedené, že vo výpovedi na hlavnom pojednávaní

svedkyňa nehovorila úplnú pravdu a to z toho dôvodu, že tomu bola donútená poškodeným, poškodený
sa jej mal vyhrážať, že povie svojim rodičom, aby už nikdy nevidela svojho syna. Povedali jej ako má
vypovedať a tak aj vypovedala. Obžalovaný im vždy pomohol, keď s poškodeným potrebovali pomoc. S
poškodeným brali drogy, obžalovaný jej veľmi pomohol, keď bola tehotná. Poškodený klamal v tom, že
obžalovaný ho zbil, že sa mu vyhrážal. Otec poškodeného nemá rád obžalovaného, pretože poškodený

mu klamal, že obžalovaný ubližuje poškodenému. Otec poškodeného v presvedčení, že im obžalovaný
ubližuje, im prikázal, aby svedčili proti obžalovanému, pretože by im viac nepomohol. Poškodený sa jej
vyhrážal, že ak nebude svedčiť proti obžalovanému, že si to s ňou vybaví. Poškodený jej veľakrát ublížil,
zbil ju a obžalovaný pomohol, poškodenému dohovoril.
Na hlavnom pojednávaní dňa 01. 04. 2015 boli podľa § 88 ods. 4 Trestného poriadku prečítané výpovede
svedkov W. a T. zo dňa 12. 11. 2013 na čísle listu 681 - 683. Svedok W. vo výpovedi okrem iného

uviedol, že potom čo sa oboznámil s obsahom z čestného prehlásenia F. W. na čísle listu 485 uviedla,
že nie je pravda, čo je uvedené v tomto čestnom prehlásení. Na hlavnom pojednávaní dňa 10. 12. 2008
vypovedal pravdu, neklamal, nie je pravda, že by W. po súde povedal, že na súde krivo vypovedal proti
obžalovanému. V roku 2010 túto osobu nestretol, nepamätá si na to, myslí si, že je možno stretol v roku
2008, približne v čase výsluchu na súde možno aj predtým, odvtedy ju stretol naposledy pred polrokom,

keď išla na súd. Nevie prečo spísala toto čestné prehlásenie, neboli veľkí kamaráti. X. T. vo výpovedi
okrem iného uviedla, že Benczíkovu pozná ako kamarátku jej a poškodeného. Nevidela ju asi 4 roky.
Prestali sa stýkať, pretože odišla niekam pracovať. Potom, čo sa oboznámila s čestným prehlásením
W. na čísle listu 485 uvádza, že to čestné prehlásenie nie je pravdivé, nie je pravda že by vypovedala
nepravdivo na hlavnom pojednávaní 10. 12. 2008. Po poučení ako svedkyňa a po svedeckej prísahe

vypovedala pravdu, čo vedela o veci. To čestné prehlásenie si nevie vysvetliť, určite nepovedala W.j, že
s poškodeným na hlavnom pojednávaní vypovedali nepravdivo.
Na čísle listu 111 - 124 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a poškodeným ku skutku pod
bodom 1 zo dňa 21. 08. 2008. V rámci konfrontácie, poškodený okrem iného uviedol, že išiel z domu
do baru, keď zrazu sa na chodníku objavil obžalovaný a povedal, že ho zbije a strelí do kolena, keď

ujde. Potom tam prišiel F. na aute a musel nastúpiť do auta, lebo mu to povedal obžalovaný. Bál sa,
tak skutočne nastúpil do auta, odviezli sa na ulicu svätého Cyrila v Prievidzi. Nevie povedať, či mu
obžalovaný povedal, že má prestúpiť do jeho auta, avšak musel to urobiť, lebo sa bál, či mu obžalovaný
niečo neurobí. Odkiaľ išli pre jeho priateľku, sedel vpredu vozidla. Keď nastúpila priateľka do vozidla,
presadol si dozadu, kázal mu to obžalovaný, na aute išli k Rozvoju, obžalovaný si tam kúpil cigarety,

vtedy tam napísal otcovi SMS správu. Následne išli na Banskú a tam sa musel vyzliecť do slipov a do
bosa, kázal mu to obžalovaný. Svoje veci dal do auta, predtým si zobral peniaze a mobilné telefóny.
Obžalovaný odchádzal na vozidle preč, ihneď sa však vrátil, vystúpil a povedal mu "volal si ocinkovi",
jedentelefónmuvytrhol,druhýmudalapritomhokopoldostehnapravejnohyarukouhoudreldooblasti
tváre. Obžalovaný potom odišiel, on tam zostal v slipoch, na mieste stál nejaký mladý chalan na vozidle

Octavia, od ktorého si vypýtal mobil a volal otcovi na matkin mobil. Obžalovaný v rámci konfrontácie
uviedol, že výpoveď poškodeného je skoro všetko klamstvo. Do vozidla F. nastúpil dobrovoľne, nijako
sa mu nevyhrážal. Bolo tam veľa ľudí. Na Banskej sa mu nevyhrážal bitím, dokonca mu povedal, že mu
nič neurobí. Kázal mu, aby sa vyzliekol do spodného prádla a nech si zoberie osobné veci, aby netvrdil,
že ho okradol, veci mu kázal dať do auta. Pokiaľ vie, poškodený si zobral peniaze a telefóny. Na vozidle

sa vrátil späť preto, aby poškodený niekomu netelefonoval, čo ho napadlo vo vozidle.
Na čísle listu 130 sa nachádza úradný záznam hliadky polície, v súvislosti so skutkom pod bodom 1.
Hliadka bola vyslaná na preverenie oznámenia oznamovateľky T., ktorá mala bližšie objasniť, čo sa
stalo s jej priateľom- poškodeným. Po príchode na miesto oznamovateľka o ničom nevedela a na otázku,
či nevie, kde je poškodený povedala, že okolo sedemnástej hodiny mal od nej odísť s tým, že ide na

pivo. Hliadka bola následne vyslaná na ulicu W., kam sa o niekoľko minút dostavila ďalšia hliadka, ktorá
priviezla poškodeného takmer nahého, mal na sebe len ponožky a spodné prádlo. Následne išli k jeho
otcovi, kde im tento povedal, že keď dostal od syna - poškodeného SMS správu zavolal poškodenému
na telefón a ten mu povedal, že je na Banskej, na základe čoho bol lokalizovaný hliadkou. Na mieste
bol vyťažený poškodený, ktorý uviedol, že asi o 17:15 hodine pred pohostinstvom Maják na ulici F. ho

obžalovaný prinútil pod hrozbou, že mu strelí do kolena, nastúpiť do vozidla škoda C., kde sedel aj
Ivan Porubec. Porubec vozidlo riadil a na vozidle išli na A. X. I., kde všetci vystúpili a tam uviedol F.,
že s vecou nechce nič mať a odišiel preč. Následne bol poškodený prinútený nastúpiť do vozidla Q. C.
tmavomodrej farby, do ktorého spolu s obžalovaným nastúpilo aj mladé dievča O. a išli smerom na W.,kde poškodeného obžalovaný prinútil vyzliecť veci až po spodné prádlo a zobral mu občiansky preukaz
jeho a tiež jeho družky a ďalej 2 mobilné telefóny, z ktorých jeden patril jeho družke T..
Na čísle listu 132 - 133 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Prievidza číslo 3T 191/2007 zo dňa 03.

10. 2007, právoplatný dňa 03. 10. 2007, ktorým bolo obžalovaný uznaný vinným z dvoch pokračovacích
prečinov marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a bol mu uložený
uložený trest odňatia slobody 6 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 2 roky.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Žilina číslo 35 T/73/2009 vyplýva, že trestným rozkazom
zo dňa 04. 05. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 01. 2010 bol obžalovaný uznaný vinným z
pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 2 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 4 roky, okrem toho bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 4 roky.

V spise 2T 140/2007 sa na čísle listu 47 nachádza odborné vyjadrenie MUDr. C. zo dňa 05. 11. 2006,
ktorý ošetroval poškodeného v súvislosti so skutkom pod bodom 3. Poškodený subjektívne uviedol
viacpočetné údery drevenou palicou do ľavej dolnej končatiny a do ľavej hornej končatiny. Napadnutie
bolo dňa 25. 10. 2006. Lekár konštatoval, že nachádza staršiu krvnú podliatinu na ľavom predkolení
veľkosti 4 krát 3 centimetre a na ľavej hornej končatine nenašiel príznaky vonkajšieho poškodenia.

Podľa lekára krvná podliatina mohla byť spôsobená úderom nejakým predmetom. Termín napadnutia
môže súhlasiť s charakterom rany na ľavom predkolení. Podľa lekára, zranenie nevyžadovalo
práceneschopnosť, trvalé následky nezanechalo.
Povyhodnotenívšetkýchdôkazov,ktorébolivykonanénahlavnompojednávaní,podľanázorusúdubolo
vykonanými dôkazmi preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku pod bodom 1 tohto rozsudku čím

naplnil všetky zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona číslo 300/2005
Z. z., všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona číslo
300/2005 Z. z. a tiež všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona číslo
300 /2005 Z. z., pretože bolo preukázané, že obžalovaný iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,
taktiež bolo preukázané, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú

mal iný pri sebe a tiež bolo preukázané, že proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní tiež bolo preukázané, že sa dopustil prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. na
to skutkovom základe ako je uvedené v bode 2 tohto rozsudku, pretože maril výkon rozhodnutia súdu
tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti. Dokazovaním na

hlavnom pojednávaní bolo tiež preukázané, že obžalovaný sa dopustil zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. na tom skutkovom základe ako uvedené v bode
3 tohto rozsudku, pretože iného násilím, hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - so zbraňou. Pokiaľ sa týka skutku pod bodom 2 tohto rozsudku, okrem vyhlásenia
obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku je trestná činnosť obžalovaného

preukázaná aj obsahom listinných dôkazov, ktoré v súvislosti s týmto skutkom boli zabezpečené v
prípravnom konaní a sčasti oboznámené na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ sa týka skutku pod bodom 1,
aj keď obžalovaný spáchanie skutku poprel, na začiatku hlavného pojednávania uviedol, že z uvedeného
skutku sa cíti byť nevinný, považuje súd obranu obžalovaného v tomto smere za účelovú, vedenú
snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti a hroziaceho vysokého trestu. Trestná činnosť obžalovaného

je preukázaná výpoveďou poškodeného Beňa na hlavnom pojednávaní, ktorý svojou výpoveďou na
hlavnom pojednávaní priamo obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčil a usvedčil ho zo
spáchania trestnej činnosti aj pri vykonanej konfrontácii s obžalovaným v prípravnom konaní. Pokiaľ sa
týka argumentovania obžalovaného a obhajoby, že poškodený predtým ako bol obžalovaným vyvezený
na Banskú mal viacero možnosti uniknúť obžalovanému počas transportu dvoma autami, dôvod, prečo

to poškodený neurobil, podľa názoru súdu poškodený vysvetlil, vysvetlil to obavou z obžalovaného, ako
sám uviedol, bál sa ho. Skutočnosť, že mal obavu z obžalovaného dosvedčuje aj SMS správa (číslo listu
101), ktorú zaslal v čase, keď bol obžalovaný mimo vozidla svojmu otcovi a ktorá bola volaním o pomoc,
o čom svedčí aj použité slovo "help" v preklade znamenajúce "pomoc". Je zrejmé, že poškodený mal
obavu z obžalovaného aj preto, že mal vedomosť o tom, že obžalovaný vlastní plynovú pištoľ a zrejme

aj preto, že už v minulosti obžalovaný poškodeného naháňal až pred dvere bytu rodičov poškodeného.
Je zrejmé, že za tejto situácie, keď obžalovaný stretol poškodeného na ulici Q. a povedal mu, aby sa
nepokúsil ujsť, pretože mu strelí do kolena, poškodený zo strachu pred obžalovaným uposlúchol a mal
obavu ujsť z auta, lebo sa bál, že by ho mohol prípadne obžalovaný neskôr chytiť a zbiť. V súvislostis otázkou, či sa skutok pod bodom 1 vôbec odohral treba poukázať na tú skutočnosť, že tento fakt
nenamietal ani obžalovaný a ani svedkyňa Kučová, ktorá bola priamou svedkyňou udalosti od momentu
ako nasadla do auta obžalovaného. Je pravda, že rovnako ako u obžalovaného, verzia udalostí podľa

svedkyne O. je iná, avšak ani táto svedkyňa nepopiera, že udalosť, ktorá tvorí skutok pod bodom 1 sa
stala. Treba poukázať aj na tú skutočnosť, že potom, čo obžalovaný na aute odišiel od poškodeného,
ktorý bol vyzlečený sa pokúsil poškodený telefonátom otcovi zabezpečiť si pomoc, obžalovaný násilím
zobral poškodenému telefón, s ktorým telefonoval poškodený s otcom. Poškodený potom druhý telefón,
zrejme z obavy pred obžalovaným, vydal obžalovanému. Tiež z výpovede poškodeného vyplýva, že

následne obžalovaný kopol do oblasti stehna poškodeného a tiež ho dlaňou pravej ruky udrel do oblasti
tváre. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci.
Okrem výpovede poškodeného obžalovaného zo spáchania skutku pod bodom 1 rozsudku nepriamo
usvedčujú z výpovede rodičov poškodeného, zabezpečená SMS správa od poškodeného, výpoveď
svedkyne T., úradný záznam polície spísaný bezprostredne po skutku a tiež aj ďalšie listinné dôkazy,
ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a oboznámené na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ sa týka

výpovede svedka F. na hlavnom pojednávaní, tento svedok v podstate potvrdil priebeh prvej časti skutku
pod bodom 1, je zrejmé, že vzhľadom na to, čo sa odohrávalo v tej dobe, nemal záujem sa ďalej na
skutku podieľať a odišiel preč. V súvislosti vieryhodnosťou jeho výpovede nemohol súd nezobrať do
úvahy priateľský vzťah uvedeného svedka s poškodeným. Súd skúmal v priebehu dokazovania na
hlavnom pojednávaní aj otázku čestných prehlásení T. a W., podľa ktorých T. a poškodený na hlavnom

pojednávaní mali vedome klamať v súvislosti so skutkom pod bodom 1. T. v tomto smere previedol
súd v zmysle § 88 ods. 4 Trestného poriadku prečítaním výpovedí poškodeného a T. k tejto otázke,
pričom obaja svedkovia potvrdili, že na hlavnom pojednávaní neklamali, uvádzali pravdu v súvislosti
so skutočnosťami, na ktoré sa ich súd pýtal. Podľa názoru súdu, dokazovanie pri skutku pod bodom 1
sústavou priamych a nepriamych dôkazov spoľahlivo usvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku a

zároveňtentoskutokvykazujeznaky vyššieuvedenýchtrestnýchčinov.Zospáchaniaskutkupodbodom
3 obžalovaného usvedčujú prečítané výpovede poškodeného Leitmana z prípravného konania, ktorý v
týchto výpovediach potvrdil, že obžalovaný dňa 25. 10. 2006 po 22:00 hod. vo svojom byte naliehal na
poškodeného, aby mu vrátil notebook, ktorý poškodený ukradol obžalovanému, v byte ho obžalovaný
opakovane udieral po hrudníku a po nohách, k pravému kolenu mu prikladal vyskakovací nôž a vyhrážal

sa mu zabitím, ak v nasledujúci deň dopoludnia neprinesie obžalovanému uvedený notebook. Vzhľadom
na takéto vyhrážanie, poškodený na druhý deň priniesol obžalovanému uvedený notebook na čerpaciu
stanicu. Fyzickým násilím, ktoré utrpel poškodený v byte obžalovaného, mu obžalovaný spôsobil krvnú
podliatinu ľavého predkolenia, ktorú mu lekár o niekoľko dní ošetril. Z odborného vyjadrenia, ktoré
vystavil lekára vyplýva, že zranenie vzniklo fyzickým násilím voči telu poškodeného. Z dokazovania je

zrejmé, že skutok sa odohral, aj keď obžalovaný uvádza, že žiadne násilie voči poškodenému počas
jeho návštevy 25. 10. 2006 po 22:00 hod. v jeho byte, nepoužil. Pokiaľ sa týka výpovedí rodinných
príslušníkov obžalovaného a to matky a brata, považuje súd tieto výpovede, vzhľadom na príbuzenský
pomer za účelové, vedené snahou zbaviť obžalovaného trestnej zodpovednosti. Aj tieto výpovede však
potvrdzujú, že návšteva poškodeného v byte obžalovaného sa skutočne odohrala, túto si poškodený

nevymyslel. Je tiež zrejmé, že v čase návštevy obžalovaný bol nervózny z toho, že jednak požičal, podľa
vlastného vyjadrenia poškodenému 2 000 slovenských korún, a obžalovaný mu navyše odcudzil z auta
notebook. Z uvedeného možno ustáliť záver, že obžalovaný reagoval tak ako reagoval a násilím a tiež
hrozbou násilia poškodeného nútil, aby niečo konal, teda, aby mu vrátil notebook. Všetky hore uvedené
skutočnosti viedli súd k tomu, že uznal obžalovaného za vinného aj zo skutku pod bodom 3 tohto

rozsudku, pretože všetky vykonané dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov
usvedčujúcich obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti.
Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov zo dňa 31. 03. 2015 bol doteraz sedemkrát súdne trestaný.
Druhým rozsudkom v poradí vo veci Okresného súdu Prievidza číslo 3 T 191/2007 zo dňa 03. 10.
2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 10. 2007 bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia

slobody 6 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Taktiež mu bol uložený
trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na dobu 2 roky. Štvrtým rozsudkom v poradí, trestným
rozkazom Okresného súdu Žilina číslo 35 T/73/2009 zo dňa 04. 05. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 28. 01. 2010 bol odsúdený k trestu odňatia slobody 2 roky so skúšobnou dobou 4 roky do 29. 01.
2014 a k zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 roky.

Pri ukladaní trestov sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona a za skutok pod bodom 3
tohto rozsudku súd uložil obžalovanému podľa § 189 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 4 § 37
písm. h), § 39 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne,
pričom pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a to ajs prihliadnutím aj na § 48 ods. 4 Trestného zákona. Súd zároveň uložil obžalovanému súhrnný trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 2 roky. Súd zároveň podľa § 42 ods.
2 Trestného zákona zrušil výroky o trestoch ktoré boli uložené obžalovanému rozsudkom Okresného

súdu Prievidza číslo 3 T 191/2007 zo dňa 03. 10. 2007 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 10. 2007.
Súd ukladal v tomto prípade, v prípade skutku pod bodom 3, súhrnné tresty z toho dôvodu, že skutok
pod bodom 3 tohto rozsudku bol spáchaný dňa 25. 10. 2006, teda predtým ako dňa 03. 10. 2007 bol
vyhlásený rozsudok vo veci Okresného súdu Prievidza číslo 3 T 191/2007. Taktiež v prípade skutkov
pod bodom 1, 2 tohto rozsudku pripadalo do úvahy uloženie súhrnných trestov, pretože tieto skutky boli

spáchané dňa 19. 08. 2008, teda predtým ako bol vyhlásený trestný rozkaz Okresného súdu Žilina číslo
35T 73/2009 zo dňa 04. 05. 2009 právoplatný dňa 28. 01. 2010. Súd uložil podľa § 188 ods. 1, § 42 ods.
1, § 41 ods. 1, 2 , § 37 písm. h) m) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov
nepodmienečne, pričom pre výkon trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňomstráženia.Súdtaktiežuložilobžalovanémuajsúhrnnýtrestzákazučinnostiriadiťmotoravozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výroky o trestoch, ktoré

boli obžalovanému uložené trestným rozkazom Okresného súdu Žilina číslo 35 T/73/2009 zo dňa 04.
05. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 01. 2010. Súd považuje tieto dva uložené súhrnné
tresty za zákonné, dostatočne vystihujúce spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a za tresty
potrebné na ochranu spoločnosti pred páchaním obdobnej trestnej činnosti. V prípade súhrnného trestu
v trvaní 3 roky nepodmienečne súd zároveň použil mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej

sadzby v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože má za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu
a pomery páchateľa by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovaného
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a to v
trvaní 3 roky. Treba uviesť, že aj keď sa dĺžka uložených trestov zdá relatívne prísna, podľa názoru
súdu najmä v prípade skutku pod bodom 1, pri ukladaní trestu nie je možné neprihliadať najmä na

spôsob spáchania činu, ktorý bol dosť bezohľadný a taktiež nemohol súd pri ukladaní trestu v súvislosti
so skutkom pod bodom 3 neprihliadnuť tiež na spôsob spáchania činu, ktorý tiež vykazoval určité stopy
bezohľadnostiobžalovaného.Súdzaradilobžalovanéhoprevýkonuloženýchtrestovdoústavunavýkon
trestu so stredným stupňom stráženia, pretože pred spáchaním trestnej činnosti, ktorá je predmetom
tohto rozsudku v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.