Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/571/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114218157
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114218157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. S.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. H. XX/XX, J., proti odporcovi: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/X,
V., o zaplatenie 3.050,00 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 27C/286/2014-55 zo dňa 18. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.050,00

Eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania z vyššie uvedenej sumy od 19.02.2013 do zaplatenia
a trovy konania vo výške 183,00 Eur, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 3.050,00
Eur s príslušným ročným úrokom z omeškania na tom skutkovom základe, že ako advokát zastupoval
odporcu v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4C/119/2003, za ktoré zastupovanie
mu vyúčtoval odmenu a ostatné náhrady advokáta vo výške 5.750,00 Eur, z ktorej mu odporca
dobrovoľne uhradil iba 2.000,00 Eur. Odporca pritom dňa 18.11.2012 pri osobnej návšteve jeho

advokátskej kancelárie písomne uznal nárok navrhovateľa na zvyšok vyúčtovaných trov 3.750,00 Eur s
tým, že ich uhradí dňa 18.02.2013, do ktorého dátumu uhradil len 700,00 Eur.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní, po jeho vyhodnotení v zmysle § 132 O.s.p. a prihliadnuc na
ust. § 120 ods.3 O.s.p. dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. V konaní bolo preukázané,
že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o zastúpení, na základe ktorej navrhovateľ ako advokát
zastupoval odporcu v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4C/119/2003. Ďalej
bolo preukázané, že navrhovateľ listom zo dňa 08.10.2012 vyúčtoval odporcovi odmenu za právne

zastupovanie vo vyššie uvedenom konaní vedenom na Okresnom súde Čadca, keď následne odporca
podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej už len „OZ“) uznal svoj dlh voči navrhovateľovi vo výške
3.750,00 Eur a zaviazal sa ho zaplatiť dňa 18.02.2013. Tiež bolo preukázané, že dňa 18.11.2012, kedy
došlo k uznaniu, odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 2.000,00 Eur. Na základe uvedeného okresný
súd konštatoval, že ak odporca uznal písomne svoj dlh čo do dôvodu aj čo do výšky, v zmysle § 558 OZ
sa predpokladá, že tento dlh v čase uznania trval. Nakoľko bolo v konaní tiež preukázané, že odporca
po uznaní dlhu zaplatil navrhovateľovi len časť dlžnej sumy - 700,00 Eur, zostáva mu zaplatiť zvyšok,

t.j. žalovanú sumu 3.050,00 Eur. Obranu odporcu, v ktorej uvádzal skutočnosti týkajúce sa konania
vedeného na Okresnom súde Čadca sp. zn. 4C/119/2003, resp. namietal, že odmena navrhovateľa ako
advokáta nemala podľa dohody prevýšiť 20 % z celkovej sumy, ktorú odporca nadobudne v konaní o
vyporiadanie BSM, okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko odporca v tomto smere nepredložilžiadnu zmluvu a iný dôkaz na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol ani nepredložil. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý ho navrhol zmeniť tak, že návrh navrhovateľa sa v celom
rozsahu ako nedôvodný zamietne.
V dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd založil svoje rozhodnutie len na dôkazoch, ktoré mu
predložil navrhovateľ, nevzal do úvahy jeho tvrdenia, ktoré prezentoval pred okresným súdom. V
podrobnostiach uviedol, že v súvislosti s udelením plnomocenstva navrhovateľovi sa vzájomne ústne

dohodli na podielovej odmene navrhovateľa v zmysle § 7 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z..
Konkrétne sa dohodli na odmene vo výške 20 % z hodnoty vecí, ktorú skutočnosť môže potvrdiť jeho
manželka Z. I., ktorá bola osobným svedkom tejto dohody. Vyúčtovaniu trov právneho zastúpenia, ktorú
mu predložil navrhovateľ, nerozumel, nakoľko bolo pre neho zmätočné. Navrhovateľ mu odmietol vydať
relevantný doklad o zaplatení sumy 2.000,00 Eur, ktorá bola adekvátna podielovej odmene vo výške
20 % z hodnoty vysúdenej sumy v konaní o vyporiadanie BSM, t.j. sumy 10.000,00 Eur.

Nakoľko ho navrhovateľ uviedol do omylu, uznanie dlhu z jeho strany bolo urobené len z nevedomosti
a pod nátlakom navrhovateľa. Neuvedomil si následky svojho podpisu, keby mu navrhovateľ vysvetlil,
aké právne následky bude mať jeho podpis, nikdy by listinu o uznaní nepodpísal. Je obyčajný človek,
ktorého právne povedomie je skutočne veľmi mizivé a práve od človeka, ktorý je erudovaný profesionál,
očakával maximálnu serióznosť a spoľahlivosť. Konanie navrhovateľa bolo v rozpore s ich počiatočnou

ústnou dohodou o odmene za jeho právne služby. Pokiaľ by bol vedel, ako bude navrhovateľ účtovať
trovy právneho zastúpenia, nebol by súhlasil so zastupovaním a oslovil by iného advokáta. Praktiky
navrhovateľa považoval za nezákonné a za rozporné s dobrými mravmi. V závere odvolania poukázal
na ust. § 49a OZ, podľa ktorého je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny

úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Odporca bol presvedčený, že takýto stav
nastal a uznanie dlhu považoval za neplatný právny úkon.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa nemožno stotožniť s tvrdením odporcu, že okresný
súd oprel svoje rozhodnutie len o dôkazy, ktoré mu predložil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku

vyplýva, že okresný súd v prejednávanej veci neodmietol vykonať ani jeden dôkaz, ktorý odporca
navrhoval na preukázanie svojich tvrdení, resp. na spochybnenie dohody o uznaní dlhu. Odporca
na svoje tvrdenia, že medzi navrhovateľom a ním mala byť uzavretá verbálna dohoda o odmene za
zastupovanie v spore vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4C/119/2003, neuviedol žiadny
dôkaz. Takýto dôkaz odporca ani nemohol uviesť, lebo neexistuje. Odporca naviac nepredložil žiadnu

zmluvu ani iný dôkaz a ani nenavrhol doplniť dokazovanie na preukázanie tej skutočnosti, že došlo k
dohode o odmene za právne zastupovanie podľa tvrdenia odporcu. O skutočnosti, že takáto dohoda
neexistuje, nasvedčuje aj správanie sa samotného odporcu, keď mu zaplatil za právne zastupovanie
sumu prevyšujúcu jeho spomínaných 20 % z hodnoty vecí, ktoré mal získať v rámci vyporiadania
BSM (10.000,00 Eur). 20 % z vyššie uvedenej sumy predstavuje iba 2.000,00 Eur, odporca mu však

zaplatil viac. Odporca naviac v odvolaní proti rozsudku uvádza len skutočnosti, ktoré uviedol už pred
súdom prvého stupňa, s ktorými skutočnosťami sa tento súd správne vysporiadal a náležite zdôvodnil
i v napadnutom rozsudku. Na základe týchto skutočností navrhol odvolaním napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) podľa § 219 ods. 1,
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.

2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov, v podstatných
bodoch na ne odkazuje, a preto uvádzať ďalšie dôvody už nepovažuje za potrebné.

Odvolacie námietky odporcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.Odvolací súd zhodne so záverom okresného súdu uvedeným v písomnom vyhotovení rozsudku
konštatuje, že odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že s navrhovateľom
(advokátom) sa dohodol na podielovej odmene v zmysle § 7 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z. z., ktorá odmena nemala prevýšiť 20 % z celkovej sumy, ktorú odporca nadobudne v konaní o
vyporiadanie BSM vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4C/119/2003. Pokiaľ odporca v
odvolaní poukazoval na to, že svedkom takejto dohody bola jeho manželka Z. I., ktorá to môže i potvrdiť,
odvolací súd na túto odvolaciu námietku nemohol prihliadnuť, nakoľko odporca bol na pojednávaní
konanom dňa 18.03.2015 poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., že všetky dôkazy a skutočnosti musí

označiť a predložiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy
a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada s tým, že skutočnosti a dôkazy uplatnené
neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O.s.p.. Z obsahu zápisnice o
pojednávaní zo dňa 18.03.2015 vyplýva, že odporca i napriek vyššie uvedenému poučeniu zo strany
prvostupňového súdu dôkaz výsluchom manželky Z. I. nenavrhol a na preukázanie existencie ústnej
dohody medzi ním a navrhovateľom, ktorá mala byť uzavretá v zmysle § 7 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR

č. 655/2004 Z. z., neuviedol a neoznačil žiadne iné dôkazy. Nakoľko odporca v odvolaní netvrdil, že
by výsluch svojej manželky nemohol bez svojej viny označiť do rozhodnutia prvostupňového súdu a
dôkaz výsluchom manželky odporcu nie je ani dôkazom v zmysle § 205a ods. 1 písm. a/, resp. b/ O.s.p.,
odvolací súd na dôkaz výsluchom manželky odporcu prihliadnuť nemohol.
Neobstojí ani odvolacia námietka odporcu, že navrhovateľ ho pri vyúčtovaní odmeny uviedol do omylu,

resp. že ním uznaný dlh vo výške 3.750,00 Eur zo dňa 18.11.2012 bol urobený z jeho nevedomosti
a pod nátlakom navrhovateľa. Odvolací súd i s prihliadnutím na tvrdenie odporcu, že je len obyčajný
človek, nemohol uveriť odporcovi, že dňa 18.11.2012 uznal dlh z nevedomosti, nakoľko každý človek (i
so základným vzdelaním a ktorý vie čítať) si musí byť vedomý toho, aký text, resp. prehlásenie podpisuje.
To platí zvlášť za situácie, kedy tento text je formulovaný jednoducho a zrozumiteľne, čo je aj prípad

uznania dlhu, ktorý podpísal odporca dňa 18.11.2012. Obranu odporcu, že uznanie dlhu podpísal pod
nátlakom navrhovateľa, resp. že jeho podpísaním bol uvedený do omylu, odvolací súd vyhodnotil ako
účelovú, nakoľko odporca v tomto smere neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani dôkazy.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko v tomto smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.