Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114202473
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114202473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa: CETELEM
SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom v Bratislave, ul. Panenská č. 7, v zastúpení JUDr. Marek
Czompoly s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie v Bratislave, ul. Ventúrska č. 16, proti odporcovi: L. Y.,
nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXX/X, Z., o zaplatenie 977,75 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14C/116/2014-50 zo dňa 5.2.2015 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 14C/116/2014-74 zo dňa 27.10.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd návrh navrhovateľa na zaplatenie úrokov

z omeškania zo sumy 977,75 eur nad rozsah 5,75% ročne od 4.4.2013 do zaplatenia zamietol a p o
t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Ďalších výrokov rozsudku sa krajský súd n e d o t ý k a .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 977,75 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 4.4.2013 do zaplatenia, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy konania vo výške 58,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,78 eur na
účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom (na
č.l. 74 spisu) súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 977,75 eur
nad rozsah 5,75% ročne od 4.4.2013 do zaplatenia.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 30.4.2012 uzatvorili účastníci zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej navrhovateľ poskytol úver odporcovi vo výške 1.249,80 eur na
financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v zmluve. Odporca sa zaviazal úver vrátiť
v splátkach po 106,59 eur, v počte splátok 15 a v celkovej sume 1.598,85 eur, pritom splatnosť prvej
splátky nastala 15.5.2012. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru 3.4.2013.

Okresný súd vyhovel návrhu navrhovateľa čiastočne, odporcu zaviazal mu zaplatiť 977,75 eur s úrokom

z omeškania 5,75% ročne od 4.4.2013 do zaplatenia. V rámci istiny priznal súd zvyšok dlžnej úverovej
istiny v celkovej sume 783,55 eur, dlžné úroky z úveru v sume 194,20 eur a úroky z omeškania vo výške
5,75 % ročne z celkovej sumy istiny 977,75 eur od 4.4.2013 do zaplatenia. Právo navrhovateľa na úrok
z omeškania okresný súd vyvodil z ustanovenia § 369 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka v spojenís § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Nestotožnil
sa súd s názorom navrhovateľa o aplikovateľnosti § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. na daný
prípad, podľa ktorého ak záväzkový vzťah vnikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi

podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. Súd poukázal na to, že síce
samotná zmluva bola uzavretá pred 31.1.2013, avšak nároky z nej vznikli a mali vzniknúť ( splatnosť
splátok ) až po 1.2.2013. Znamená to, že úroky z omeškania po odstúpení od zmluvy ( odstúpením
zmluva zanikla ) sa nemohli spravovať predchádzajúcou právnou úpravou, hoc zmluva o úvere a
záväzkový vzťah vznikli pred 31.1.2013. Súd zdôraznil, že veriteľ, ak chcel požadovať celé plnenie

splatné aj po 4.4.2013, musel od zmluvy odstúpiť, inak nemal z akého dôvodu právo požadovať takéto
úroky. Obchodný zákonník pre prípad ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, ustanovil právo veriteľa od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Preto uplatnenie tzv. defaultu, či predčasného splatenia nie
je ani iné zmluvné dojednanie či predčasná splatnosť plnenia poskytnutého v splátkach, veriteľ totiž
požičal peňažné prostriedky, ktoré sa mali vrátiť v presne dohodnutej dobe, nemohlo sa jednať o dohodu

splatnosti dlhu v splátkach, pretože dlh nie je totožný so záväzkom a dlh vzniká až omeškaním so
splnením záväzku. Uvedené úvahy viedli okresný súd k zamietnutiu návrhu v časti o zaplatenie úrokov
z omeškania zo sumy 977,75 eur nad rozsah 5,75% ročne od 4.4.2013 do zaplatenia.
Otázku náhrady trov konania okresný súd riešil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi od
odporcu náhradu trov titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 58,50 eur a titulom trov právneho

zastúpenia vo výške 142,78 eur (za 2 úkony právnej pomoci - príprava a prevzatie veci dňa 2.1.2014,
podanie žaloby 13.1.2014, vo výške 51,45 eur za jeden úkon podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. s prislúchajúcou náhradou paušálnych nákladov vo výške 8,04 eur ku každému úkonu
a náhradou DPH vo výške 20 % ( 23,80 eur ) z odmeny a paušálnych náhrad). Postupujúc podľa §
149 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd odporcu nahradiť trovy konania navrhovateľovi na účet jeho právneho

zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, jeho odvolanie smeruje
do výroku, v ktorom okresný súd jeho návrh o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 977,75 eur nad
rozsah 5,75 % ročne od 4.4.2013 do zaplatenia, zamietol. V tomto odvolaním napadnutom výroku žiadal

zrušiť rozsudok okresného súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Odvolateľ vytýkal súdu nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Považoval postup súdu spočívajúci vo vydaní
dopĺňacieho rozsudku za nesprávny a napadnuté rozhodnutie za zmätočné. Bol názoru, že o tomto
nároku už okresný súd rozhodol meritórnym rozsudkom č.k. 14C/116/2014-20 dňa 5.2.2015, ktorým jeho
návrh v dielčej časti zamietol, do tejto časti podal odvolanie, o tomto odvolaní podľa neho stále prebieha

odvolacie konanie, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo.
V pôvodnej odvolacej argumentácii, uplatnenej v rámci odvolania proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. 14C/116/2014-50 zo dňa 5.2.2015 nesúhlasil s názorom súdu, že oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti je potrebné hodnotiť podľa obsahu ako odstúpenie od úverovej zmluvy aj napriek
tomu, že predmetná listina nie je odstúpením, ale oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

na základe ktorej on oznámil odporcovi, že nastala zročnosť poslednej dohodnutej mesačnej splátky
úveru. On nikdy od predmetnej úverovej zmluvy neodstúpil, nemal ani dôvod ani úmysel prejavovať
svoju vôľu, zvolil si iný zmluvne dohodnutý spôsob ukončenia zmluvného vzťahu, a to, vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá v zmysle právne platnej úpravy, ako aj dohodnutých zmluvných
ustanovení nemala za následok zrušenie úverovej zmluvy od počiatku.

Svoj nárok na úroky z omeškania z istiny 977,75 eur presahujúce výšku 5,75% ročne od 4.4.2013
do zaplatenia odvolateľ vyargumentoval ustanovením § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v
znení neskorších predpisov, podľa označenej právnej úpravy ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po

31.1.2013. Odvolateľ poukazuje aj na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do
31.1.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Vychádzajúc z uvádzanej právnej úpravy odvolateľ bol názoru, že má nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 8,75% ročne od 4.4.2013 do zaplatenia a nie vo výške 5,75% ročne ako mu to

priznal súd v napadnutom rozhodnutí.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepredložil.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu danom v § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2

a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) potvrdil rozsudok okresného súdu v
odvolaním napadnutom výroku (zamietnutie návrhu navrhovateľa vo zvyšku) pre vecnú správnosť podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Prioritne odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť vydanie dopĺňacieho rozsudku okresným súdom
(pod č. k. 14C/116/2014-74 zo dňa 27.10.2015), ktorý konal tak v zmysle pokynov odvolacieho súdu po
zistení, že okresný súd nerozhodol o celom predmete konania a bolo nevyhnutné uvedenú nedôslednosť
podľa § 166 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k zostávajúcej časti predmetu konania odstrániť. Práve zostávajúca
časť predmetu konania sa dotýkala časti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáha zaplatenia úrokov z

omeškania zo sumy 977,75 eur nad rozsah 5,75% ročne od 4.4.2013 do zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi účastníkmi dňa
30.4.2012, ako aj ďalšia skutočnosť, že podľa uvedenej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo
výške 1.249 eur, odporca sa zaviazal úver vrátiť v splátkach po 106,59 eur (v 15 splátkach) v celkovej

sume 1.598,85 eur, zo splatnosťou prvej splátky 15.5.2012 a s výškou úrokovej sadzby 39%, RPMN
46,78%, priemerná RPMN 45,23%. Bolo nesporné, že v prospech predajcu tovaru bola odfinancovaná
suma 1.249,80 eur a odporca uhradil dve splátky po 318,77 eur dňa 31.8.2012 a 11.11.2013, celkom
sumu 635,54 eur.

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáha od odporcu zaplatenia: 1/ 783,55 eur - ide o zvyšok úverovej
dlžnej istiny, 2/ zaplatenia 194,20 eur - dlžné úroky z úveru, 3/ úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške
39% ročne zo sumy 783,55 eur od 4.4.2013 až do zaplatenia, 4/ úroky z omeškania 8,75% ročne zo
sumy 977,75 eur.

Odvolateľ jednoznačne vymedzil, že odvolanie podáva voči zamietnutiu jeho návrhu vo zvyšku,
konkrétne o úroky z omeškania presahujúce rozsah 5,75% ročne zo sumy 977,75 eur, keď zotrvával
na tom, že má nárok na úrok z omeškania z označenej istiny v rozsahu 8,75% ročne a nie v rozsahu
5,75% ročne ako to prisúdil okresný súd.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne uzavrel okresný súd odvolateľom namietanú otázku.

Krajský súd poukazuje na obsahové vymedzenie návrhu na začatie konania navrhovateľom, ktorý nárok
na úrok z omeškania si uplatňuje z istiny 977,75 eur od 4.4.2013, sám navrhovateľ uvedený nárok
dátumovo vymedzil od 4.4.2013, kedy sa dostal odporca voči nemu do omeškania. Nárok na úrok z

omeškania navrhovateľovi vznikol jednoznačne od 4.4.2013, v tej dobe prináležali úroky z omeškania
vo výške ako to uzavrel okresný súd. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z. ku dňu
splatnosti celého dlhu (splatnosť dlhu v súdenej veci nastala 3.4.2013 - ide o dátum, kedy v dôsledku
ukončenia zmluvného vzťahu navrhovateľ získal právo na zaplatenie dlhu od odporcu naraz) je výška
úrokov z omeškania o 5 percentuálnych (a nie 8 percentuálnych) bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa
názoru krajského súdu úkon navrhovateľa adresovaný dlžníkovi „ oznámenie o mimoriadnej splatnosti
dlhu „ treba hodnotiť podľa obsahu ako odstúpenie od zmluvy s právnym dopadom zrušenia úverovej
zmluvy od začiatku. Nárok na úroky z omeškania navrhovateľovi od odporcu tak vznikol až od 4.4.2013
teda v dobe kedy právny predpis (§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ) výšku úrokov z

omeškania stanovil o 5 percentuálnych bodov vyššiu ako základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej
banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Za tejto situácie potom aplikácia
ustanovenia § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku 31.1.2013 v otázke výšky úrokov z omeškania v rozsahu tak, ako
navrhovateľ požaduje je vylúčená.

Aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania krajský súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia
okresného súdu.Odvolaním nenapadnutej časti rozsudku sa krajský súd nedotýkal.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkom (žiadnemu z nich) nebolo

priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol,
mal by preto povinnosť nahradiť odporcovi ( úspešná procesná strana v odvolacom konaní ) trovy,
tento procesne úspešný účastník si však trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani z obsahu spisu
nevyplynulo, že by mu boli vznikli trovy v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .