Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113203672
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113203672.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

navrhovateľky: V. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXX, B. W., proti odporcovi : M. Š.Z., N.. XX.X.XXXX, A.
K. XX, K., zast. opatrovníkom Q.. W. F., zamestnancom Okresného súdu K. - Y., v konaní o rozvod
manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: B. Š., N.. X.X.XXXX, bytom
u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa X.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
Košice - Staré Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.

Mal. B. Š.Č., N.. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. B. B., N.. X.X.XXXX vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky od právoplatnosti rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým dieťaťom prvú sobotu v mesiaci v čase od 9,00 hod.
do 12,00 hod. za prítomnosti matky.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania o rozvod.

O trovách štátu súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 15.2.2013 žiadala, aby rozviedol manželstvo s odporcom,
nakoľko neplní svoj spoločenský účel.

V prípade rozvodu manželstva navrhla maloleté dieťa zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcu
zaviazať prispievať na jeho výživu sumou 100,- € mesačne. Ohľadne úpravy styku navrhla, aby bol otec
oprávnený s dieťaťom stretávať sa neobmedzene, prípadne každú nepárnu sobotu v mesiaci od 9,00
hod. do 12,00 hod. za jej prítomnosti.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.

V prípade rozvodu manželstva súhlasil so zverením maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky
a výživné ponechal na úvahu súdu. Ohľadne stretávania sa s dieťaťom žiadal, aby bolo bez prítomnosti
matky a každý nepárny víkend od piatku od 17,00 hod. do nedele do 16,00 hod..Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným
súdu dňa 6.5.2013 navrhol v prípade rozvodu manželstva zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti

matky, výživné určiť podľa majetkových, zárobkových možností a schopností otca s poukazom na
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Nakoľko sa rodičia na úprave styku nevedeli dohodnúť, navrhol
znalecké dokazovanie.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v

knihe manželstiev matričného úradu Mestskej časti Košice - Staré Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX,
str. XXX, pod por. č. XXX. U navrhovateľky išlo o manželstvo druhé, u odporcu o manželstvo prvé. Z
manželstva pochádza mal. B., N.. X.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania M. K.
N. S. XX.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo uzatvárali z lásky po ročnej známosti. Zo začiatku

bolo manželstvo harmonické. Následne zistila, že odporca je gambler a snažila sa ho konfrontovať s
uvedeným zistením. Odporca ju ubezpečil, že hrať prestane ale nestalo sa, viackrát ho pri tom prichytila.
Celá situácia mu prerástla cez hlavu, zadĺžil sa, pričom speňažil všetky cennosti a veci, ktoré mali
hodnotu nachádzajúce sa v spoločnej domácnosti, ako i tie, ktoré nadobudla do výlučného vlastníctva
ešte pre uzavretím manželstva. S odstupom času skonštatovala, že odporcovi slepo dôverovala, pričom

on svoju závislosť na hracích automatoch napriek jej prosbám neriešil. Odporcovi dlhy narastali každým
dňom, pričom o všetkých nemá vedomosť. Odporca ju opakovane klamal a zľahčoval vzniknutú situáciu,
pričom postupne stratila ku nemu dôveru a city ochladli. Neprechováva voči nej žiadny rešpekt, úctu
ani lásku a zistila, že má mimomanželský pomer. Z uvedených dôvodov nemá záujem o obnovenie
manželského spolužitia s odporcom a má za to, že vzájomné vzťahy sú hlboko rozvrátené a narušené.

Manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu, žije v neustálom strese a má obavy o budúcnosť.

Navrhovateľka nemá žiadne zamestnanie. Finančne jej vypomáhajú rodičia, u ktorých spolu s dieťaťom
býva.

Mal. B. mala 4 a pol roka, navštevovala materskú školu. Výdavky v škôlke boli 5,- € školné, mesačne
22,- € strava, akcie v priebehu roka 15,- €, strava, oblečenie, zdravotná starostlivosť.
Odporca na výživu dieťaťa odkedy nežijú v spoločnej domácnosti neprispel. S dcérou sa stretával
nepravidelne.

Navrhovateľka uviedla, že odporca o dieťa nejaví záujem. Naposledy ho videl pre rokom. Pri stretnutí
bola prítomná aj matka odporcu, ktorá zabezpečovala starostlivosť o dieťa.

Z výpovede odporcu súd zistil, že s výpoveďou navrhovateľky ohľadne uzavretia manželstva súhlasí.
Odporca uviedol, že nie je gambler a je to len subjektívny názor navrhovateľky. Nie je si vedomý predaja

cennosti zo spoločnej domácnosti a nie si je vedomý dlhov. Všetko sú to nepodložené skutočnosti. Od
roku 2009 bol zamestnaný v Chorvátsku ako generálny manažér hotela. Keďže navrhovateľka bola
nezamestnaná, jeho príjmy pokrývali výdaje na Slovensku od roku 2009 spojené s domácnosťou na
Slovensku,ktorúužívalanavrhovateľkaamaloletádcéra.Postupnesiprestalisnavrhovateľkourozumieť
a odporca si našiel mimomanželský vzťah. Z uvedeného dôvodu preto nemá záujem o manželské

spolužitie.

Odporca uviedol, že od januára 2013 nevykonáva žiadnu činnosť a nemá žiadny príjem. Býva u svojej
mamy, ktorej na bývanie prispieva sumou 150,- €, strava 150,- €. Uvedené výdavky hradí zo svojich
našetrených peňazí. Výživným na dcéru neprispieval a to z dôvodu, že s ňou nebol v kontakte. Pokiaľ

s ňou bude v kontakte, začne prispievať na jej výživu.

Nakoľko rodičia maloletého dieťaťa sa nevedeli dohodnúť na úprave styku, súd nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru psychológia odvetvie klinická psychológia detí a dospelých.

Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. XX/XXXX dňa 10.1.2014.

Znalec v závere znaleckého posudku uviedol, že psychický vývin maloletej je v jej veku primeraný,
aktuálne je jej emotívne prežívanie situácie v rodine bez neurotických prejavov. Maloletá má rada obochrodičov, žiadneho z nich pocitovo neodmieta, aktuálne neodmieta ani ostatné spolubývajúce osoby. U
maloletej neboli zistené príčiny negatívneho vzťahu k otcovi, k matke a k ostatným spolu žijúcim osobám.
Maloletá má pozitívny citový vzťah k matke, k otcovi, ako aj k ostatným. Znalec uviedol, že úprava styku

na hodiny počas dňa je pre dieťa navštevujúce predškolské zariadenie nevýhodná. Rodič by ale mal
dostať právo krátko sa stretnúť s dieťaťom aj počas dňa ak je na to príležitosť. Najvhodnejšou úpravou
styku sa javí každý druhý víkend v mesiaci. Čo sa týka sviatkov a voľných dní mali by byť rovnako
rozdelené medzi oboch rodičov. Styk maloletej s rodičom, ktorému dieťa nebude zverené do výchovy
neohrozuje jeho zdravý vývoj a výchovu. Znalec považoval za potrebné rodičom ešte raz zdôrazniť

skutočnosť, že obaja rodičia majú nielen výchovné práva ale aj povinnosti. Jednou z nich je vychovávať
dieťa k úcte a láske k druhému rodičovi a byť tomuto dieťaťu vzorom svojim vlastným správaním. Rodičia
by sa mali k sebe správať citovo neutrálne, svoje problémy neriešiť cez maloletú, aby tým neohrozovali
je zdravie, citový a osobný vývin.

Odporca s v mieste trvalého bydliska nezdržiava, iný prechodný alebo trvalý pobyt v šetrení zistení

nebol. Na základe uvedeného mu súd ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní v zmysle § 29
ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľka vzhľadom na to, že otec je nezamestnaný a nemá žiadny príjem navrhla, aby súd určil
výživné v minimálnom rozsahu. Ohľadne úpravy styku navrhla, aby bol otec oprávnený stretávať sa s

dieťaťom prvú sobotu v mesiaci v čase od 9,00 hod. do 12,00 hod. za jej prítomnosti.

Kolízny opatrovník po opätovnom prešetrení pomerov navrhol zveriť maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti matky, výživné s prihliadnutím na potreby dieťaťa ako aj majetkové pomery otca. Úpravu
styku navrhuje v rozsahu ako uviedla matka dieťaťa s prihliadnutím na to, že otec sa s dieťaťom nestretol

posledný rok a nedá sa posúdiť ako dieťa zareaguje na stretnutie po dlhšom čase.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný
príjem za obdobie 03/2014 do 06/2014 bol vo výške 547,67 € netto.

Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania a úprava rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu.

Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú
povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného

Podľaust.§22citovanéhozákonakzrušeniumanželstvarozvodommožnopristúpiťlenvodôvodnených

prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,

ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov

manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajúna výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené
a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé

životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v
Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu
spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti
obnovenia základných funkcií manželstva.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak
navrhovateľka ako aj odporca odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru,
že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu

vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa
rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to,
u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na
tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové

potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné
prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich
bude zastupovať a spravovať majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná

na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potriebje odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov
sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostiprihliadolnaschopnosti,možnostiamajetkovépomeryrodičov

ako aj odôvodnené potreby mal. dieťaťa, vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch
rodičov, z odôvodnených potrieb detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú
starostlivosť matky o mal. deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec
ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre

určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 30% zo

sumy životného minima mesačne je primerané (Podľa ust. § 2 písm. c) 1/ Z.č. 601/2003 Z.z. o životnom
minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa
posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa)

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec
podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.