Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/409/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115227906
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115227906.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouMgr.ZuzanouČisovskouvovecinavrhovateľa:V..I.H.,T..XX.XX.XXXX,

H.: I. X, XXX XX Y. proti odporkyni: Y. H., T.. XX.XX.XXXX, H.: N.Á. C. V. Č.. X, XXX XX Y., v konaní
o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Manželstvo navrhovateľa a odporkyne, uzavreté dňa 29.4.1989, zapísané v knihe manželstiev bývalého
Obvodného národného výboru v Košiciach I., vo zväzku 96, ročník 1989, na strane 261, pod poradovým
číslom 202, r o z v á d z a.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.10.2015 domáhal, aby súd rozviedol jeho

manželstvo s odporkyňou. V návrhu uviedol, že s odporkyňou sa zoznámil v roku 1988 a po ročnej
známosti uzatvorili manželstvo. V ich vzťahu zo začiatku neboli vážnejšie nezhody alebo konflikty. Od
začiatku manželstva bývali v rodičovskom dome odporkyne, po roku dostal navrhovateľ družstevný byt
na Sídlisku Ťahanovce. Medzitým sa účastníkom narodil syn I.. Keďže odporkyňa mala lepšie zázemie
v rodičovskom dome, zostali tam bývať a byt neskôr predali. Potom realizovali prestavbu horného
poschodia rodičovského domu odporkyne, čím získali samostatný byt na hornom podlaží rodinného
domu a svokrovci zostali na prízemí. Prvé nezhody a názorové rozdiely sa začali prejavovať asi rok po

narodení syna I., odporkyňa prestala mať záujem o intímny život, nezhody umocňovalo aj spolužitie so
svokrovcami. S odporkyňou spájal navrhovateľa zo začiatku záujem o turistiku, avšak turistická partia
sa časom rozpadla a odporkyňa si našla nový okruh priateliek z nového zamestnania a prestala mať
záujem o turistiku. Názorové rozdiely, absencia spoločných záujmov, rozdielne povahy, skoro žiadna
vzájomná komunikácia a negatívny vplyv spolužitia so svokrou, to všetko sa časom prehlbovalo. Jediné
čonavrhovateľaudržiavalovovzťahusodporkyňoubolasnahaoto,abysynvyrástolvakotakfungujúcej
rodine. Syn medzitým dospel a začína sa osamostatňovať. Úplný koniec vzťahu s odporkyňou nastal

potom, ako si navrhovateľ našiel priateľku a po vzájomnej dohode s odporkyňou sa odsťahoval do
podnájmu. Po týchto udalostiach navrhovateľ už nevidí ani jeden dôvod na pokračovanie ich manželstva,
lebo neplní svoj spoločenský účel.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.1.2016 navrhovateľ oznámil súdu, že súhlasí
s rozhodnutím vo veci rozvodu bez nariadenia pojednávania.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.1.2016 odporkyňa oznámila súdu, že fakty,
ktoré navrhovateľ uviedol síce nekorešpondujú so skutočnosťou, sú v nich niektoré zavádzajúce
informácie dokázateľné v čase a vnímané navrhovateľom subjektívne, ale napriek tomu uplatnený návrh
navrhovateľa akceptuje a uznáva a súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.Podľaust.§115aods.1O.s.p.,naprejednanievecisamejniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie,akto
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných

dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

V danom prípade súd vo veci samej rozhodol v súlade s vyššie citovaným ust. § 115a ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania, pretože rozhodnutie v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania nie

je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov a vyjadrení účastníkov a obaja účastníci s takýmto rozhodnutím vyslovili súhlas.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, ako aj písomných
vyjadrení účastníkov a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 29.4.1989. U oboch
účastníkov išlo o prvé manželstvo.

Z potvrdenia Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Sever zo dňa 13.10.2015 súd zistil, že
posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania na ulici Z. T. Č.. XX D. Y..

Z vyjadrení účastníkov konania súd zistil, že vzťahy medzi sebou považujú títo za tak vážne rozvrátené,
že ich manželstvo už neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel a po prerušení ich
manželského spolužitia niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie.

Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba
Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v

odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľaust.§23ods.2Zákonaorodine,súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzi
manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov
pretrváva vážny rozvrat, prejavujúci sa hlbokým citovým odcudzením a nezáujmom o spoločný

manželský život. Príčina rozvratu tohto manželstva zrejme spočíva v rozdielnych povahových
vlastnostiach manželov, rozdielnych názoroch a postojoch vo vzťahu k rôznym otázkam,
vyplývajúcim z manželského spolužitia, neschopnosti vzájomnej uspokojivej komunikácie, čo viedlo k
vzájomnému citovému odcudzeniu, strate citovej náklonnosti a dôvery medzi manželmi. Miera rozvratu
vzťahov v tomto manželstve je daná aj jeho trvaním; z vykonaného dokazovania je zrejmé, že manželský

život účastníkov konania skončil odsťahovaním sa navrhovateľa do podnájmu, pričom navrhovateľ si
predtým našiel priateľku.Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa a predovšetkým výkonom práv a
povinností vyplývajúcich z inštitútu manželstva. Medzi pravidlá vzájomného správania sa manželov patrí
povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného

prostredia, povinnosť vernosti, povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti a
uspokojovania potrieb rodiny založenej manželstvom.

V danom prípade možno konštatovať, že manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní svoj spoločenský
účel, ktorý spočíva v plnení svojich základných funkcií. V danom prípade je zrejmé, že manželstvo

účastníkov neplní už žiadnu zo svojich funkcií, ktorými sú funkcia hospodárska, funkcia vzájomnej
pomoci, podpory a dôvery medzi manželmi a ostatnými členmi rodiny, ako aj funkcia biologická.
Vzhľadom na postoje oboch manželov už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti, preto súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky
pre rozvod tohto manželstva v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine a
preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. V danom prípade nebolo potrebné prihliadať na záujmy

maloletých detí; syn pochádzajúci z manželstva, I., je už plnoletý.

Podľa ustanovenia § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo
neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať náhradu
týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z
ktorého vyplýva, že účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania. Súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov konania.

Podľa ust. § 27 ods. 1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva
prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti
rozhodnutiaorozvodemanželstvamatričnémuúraduoznámiť,žeprijímaopäťsvojepredošlépriezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
I, vo dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( 205 ods. 2

O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 O.s.p. ).