Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Oľga Lichnerová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/339/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313223512
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:4313223512.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: B. C. E. s.r.o., so sídlom R., L. 8, B.
XX XXX XXX zastúpeného C.. C. H., advokátom so sídlom R., L. X proti odporcovi F. H., bytom D., M.
XX, o zaplatenie 417,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 19.januára 2015, č. k. 17C/52/2014-86 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 417,34 eur s
príslušenstvom. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že E. sporiteľňa,
a.s., ktorá svoju pohľadávku previedla na navrhovateľa, ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa
XX.XX.XXXX zmluvu, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 31.500,- Sk, pri úrokovej
sadzbe 17,30 % ročne, ktorý sa odporca spolu s úrokom zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 855,- Sk mesačne, splatných vždy do 20. dňa mesiaca, a to pri splatnosti prvej
splátky dňa 20.1.2006 a poslednej dňa 20.11.2010. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca
mal navrhovateľovi podľa ich dojednaní na splátkach za celé obdobie trvania úveru zaplatiť čiastku
1.674,47 eur (855,- Sk x 59 = 50.445,- Sk), pričom navrhovateľovi zaplatil 2.082,51 eur. Vzhľadom
na tieto zistené skutočnosti súd vyzval navrhovateľa, aby jasne vyjadril skutkové okolnosti na základe
ktorých bolo odporcov účtovaných na úverovom účte 825,38 eur, čo je čiastka rozdielu medzi tým,
čo mal odporca zaplatiť podľa dojednania o splátkach a tým, čo mal zaplatiť podľa úverového účtu.
Na takto doručenú výzvu súdu advokát navrhovateľa reagoval len tak, že trvá na podanom návrhu v
plnom rozsahu a žiadnym spôsobom sa nevyjadril, čím je tvorené táto čiastka. K uvedenému treba
uviesť, že úlohou súdu nemôže byť to, aby súd z úradnej povinnosti pátraním po rozsiahlych zmluvných
podmienkach a výpisoch z účtu zisťoval, ako zmluvné dojednania a skutočnosti, boli základom toho,
že navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca odporcovi na jeho úverovou účte účtoval aj iné ako v
úverovej zmluve v jej podstatných náležitostiach dohodnuté čiastky. Navrhovateľ porušil svoju základnú
povinnosť spočívajúcu v tom, že je povinný tvrdiť všetky skutočnosti potrebné na preukázanie svojho
nároku, pričom túto povinnosť si nesplnil nielen na výzvu podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, ale ani potom, ako bol na nesplnenie povinností upozornený po doručení návrhu odporcovi.
Z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť navrhovateľom
uplatnený nárok. Preto súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol a navrhovateľovi náhradu trov
konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nepriznal.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Dôvodil tým, že svoj nárok čo
do právneho dôvodu aj výšky riadne špecifikoval, a to jednak v žalobnom návrhu, ako aj vo svojom
písomnom podaní zo dňa 11.08.2014, ktorým žalobný návrh doplnil. Poukázal na to, že uplatnená
pohľadávka predstavuje čo do právneho dôvodu nesplatenú časť úveru poskytnutého jeho právnym
predchodcom vo výške 364,60 eur, nezaplatené úroky z úveru vo výške 52,74 eur. Z predloženého
podrobného položkovitého výpisu obratov na úverovej zmluve je preukázaný kompletný historický vývoj
žalovanej pohľadávky, pričom je z neho preukázané, že k 20.11.2010, t. j. ku dňu konečnej splatnosti
úveru vykazoval stav úverového účtu zostatok nesplatnej pohľadávky vo výške zostatku úveru 364,60
eur. Rozpis uplatnených nesplatných riadnych úrokov úveru v sume 52,74 eur vyčíslených na základe
ročnej úrokovej sadzby 17,30% p. a. do termínu konečnej splatnosti úveru sa taktiež nachádza v
predloženom výpise obratov s označením „splátka úveru - riadny úrok“. S podaním zo dňa 11.08.2014
zároveň predložil súdu prvého stupňa prehľad všetkých odporcom uplatnených splátok, z ktorý je
zrejmé, kedy a v akej výške odporca jednotlivé splátky uhrádzal. Z predložených výpisov je tiež zrejmé,
že jeho právny predchodca z dôvodu porušovania platobnej disciplíny odporcom účtoval aj úroky z
omeškania. V súlade so základnými ustanoveniami Zmluvy o úvere mal byť predmetný úver splatný
formou 59 mesačných splátok vo výške 855 Sk, avšak len za predpokladu riadneho splácania zo strany
odporcu. Mal za to, že svoj nárok riadne a podrobne špecifikoval tak v žalobnom návrhu, ako aj podaním
zo dňa 11.08.20014, v ktorom sa vyjadril k právnemu dôvodu o pravosti a výške pohľadávky. Ním
predloženélistinypovažujezajednoznačnédôkazyopravostiavýškepohľadávky.Navrhol,abyodvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že zaviaže odporcu zaplatiť
navrhovateľovi istinu 417,34 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania vo výške 45,92 eur.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§
212 ods. 1, § 214 ods., 2 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 21.11.2013 sa navrhovateľ
domáhal proti odporcovi zaplatenia 417,34 eur spolu s úrokmi z omeškania 9% zo sumy 364,6 eur od
21.11.2010 do zaplatenia, ako aj zaplatenia súdneho poplatku a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil
tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.03.2013 medzi postupcom E.
E., a.s. so sídlom R., F. XX a navrhovateľom ako postupníkom, postúpil postupca na navrhovateľa
pohľadávku voči odporcom. Postupca a odporca uzatvorili dňa 15.12.2005 úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX. Vzhľadom k tomu, že odporca v rozpore so zmluvnými dojednaniami svoj záväzok
nesplnil v čase určenom v úverovej zmluve, t. j. v lehote splatnosti úveru do 20.11.2010, čím sa dostal
do omeškania s vrátením nesplatnej časti istiny poskytnutého úveru v sume 364,6 eur, nesplatených
zmluvných úrokov z úveru v sume 52,74 eur, navrhovateľovi tak vzniklo právo na zaplatenie tejto
pohľadávky spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 364,6 eur od 21.11.2010 do zaplatenia.
K návrhu pripojil listinné dôkazy, a to zmluvu o splátkovom úvere, špecifikáciu pohľadávky, oznámenie
o postúpení pohľadávky. Následne na výzvu súdu zo dňa 22.07.2014 navrhovateľ špecifikoval svoju
pohľadávkupísomnýmpodanímzodňa11.08.2014tak,žeuviedol,žeodporcasazaviazalúver,ktorýmu
bol poskytnutý vo výške 1045,61 eur splácať formou 59 pravidelných mesačných splátok so stanovenou
výškou splátky 28,38 eur s dátumu splatnosti jednotlivých splátok k 20.dňu príslušného kalendárneho
mesiaca, dátum splatnosti prvej splátky bol dohodnutý k 20.01.2006, dátum splatnosti poslednej splátky
k 20.11.2010. Ďalej uviedol, že na úver počas trvania úverového vzťahu odporca zaplatil sumu vo výške
2 082,51 eur a ku dňu konečnej splatnosti bol zostatok na úverovom účte - neuhradená časť úveru vo
výške 364,60 eur. Navrhovateľ sa preto domáha v tomto konaní zaplatenia neuhradenej časti úveru vo
výške 364,60 eur, ktorá pozostáva z nesplatnej istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie
od 15.12.2005 do dátumu konečnej splatnosti 20.11.2014 a z poplatkov vyčíslených za obdobie od
15.12.2005 od uzavretia úverovej zmluvy do 20.11.2014 a nesplatných riadnych úrokov vo výške 52,74
eur za obdobie od 21.11.20110 do 31.08.2011. Zároveň predložil listinné doklady : rozpis platieb - výpis
z úverového účtu, vyčíslenie riadnych úrokov, výpis obratov na úverovej zmluve, všeobecné obchodné
podmienky.
Súdprvéhostupňavytýčilpojednávanienadeň24.11.2014,ktorépojednávanieodročilpreneprítomnosť
navrhovateľa. V uznesení o odročení /v zápisnici o pojednávaní zo dňa 24.11.2014/ uviedol, že
pojednávanie odročuje s tým, že advokát navrhovateľa bude vyzvaný, aby súdu v lehote 10 dní oznámil,
čím je tvorený rozdiel medzi čiastkou 1 674,47 eur, čo je súčet všetkých dohodnutých splátok, ktorémal odporca zaplatiť v porovnaní s tým, čo navrhovateľovi zaplatil /2 082,51 eur/ a navrhovateľovi
ešte zaplatiť má /364,60 eur + 52,72 eur/, a keď z podaného návrhu nie je zrejmé, na základe akých
dojednaní a skutočností navrhovateľ odporcovi účtoval čiastku 825, 38 eur. Navrhovateľ na túto výzvu
súdu reagoval tak, že písomným podaním zo dňa 09.01.2015 oznámil súdu, že trvá na žalobnom návrhu
v spojení s predloženými dôkazmi a vyjadrením so špecifikáciou žalovanej sumy zo dňa 11.08.2014.
Následne súd prvého stupňa vo veci vyhlásil napadnutý rozsudok dňa 19.01.2015, ktorým návrh
navrhovateľa zamietol s odôvodnením, že vzhľadom na zistené skutočnosti podľa návrhu a doplnenia
návrhusúdvyzvalnavrhovateľa,abyjasnevyjadrilskutkovéokolnosti,nazákladektorýchboloodporcovi
účtovaných na úverovom účte 825,38 eur, čo je čiastka rozdielu medzi tým, čo mal odporca zaplatiť
podľa dojednania o splátkach a tým, čo mal zaplatiť podľa úverového účtu. Na takto doručenú výzvu
súdu advokát navrhovateľa reagoval len tak, že trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu a žiadnym
spôsobom sa nevyjadril, čím je tvorené táto čiastka. Poukázal na to, že úlohou súdu nemôže byť
to, aby súd z úradnej povinnosti pátraním po rozsiahlych zmluvných podmienkach a výpisoch z účtu
zisťoval, ako zmluvné dojednania a skutočnosti, boli základom toho, že navrhovateľ, resp. jeho právny
predchodca odporcovi na jeho úverovou účte účtoval aj iné ako v úverovej zmluve v jej podstatných
náležitostiach dohodnuté čiastky. Navrhovateľ porušil svoju základnú povinnosť spočívajúcu v tom, že
je povinný tvrdiť všetky skutočnosti potrebné na preukázanie svojho nároku, pričom túto povinnosť
si nesplnil nielen na výzvu podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ale ani potom, ako
bol na nesplnenie povinností upozornený po doručení návrhu odporcovi. Z vykonaného dokazovania
nevyplynuli skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť navrhovateľom uplatnený nárok.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že z návrhu navrhovateľa ani
po jeho doplnení nemožno vyvodiť riadne skutkový stav, ktorý by bolo možné právne posúdiť. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu, ak navrhovateľ svojim návrhom a následne písomným podaním zo
dňa 11.08.2014 dostatočne nešpecifikoval, aká časť zo sumy 364,60 eur pripadá na vrátenie peňazí
poskytnutých ako úver, aká časť na dohodnutý úrok a aká časť na poplatky, potom možno len
konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť žalovanej pohľadávky. V ostatnom sa odvolací súd
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p..
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.