Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 2, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/19/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111231887
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4111231887.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovu v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., IČO:

36049581, Karadžičova 10, Bratislava, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Karadžičova 10, Bratislava,
proti odporcom: 1. rade: JUDr. Václav Kuna, súdny exekútor, IČO: 36100251, Piaristická 2, Nitra, zast.
Advokátska kancelária - Advokáti Heinrich s.r.o., IČO: 36865966, so sídlom Bratislava, Lombardíniho
22/B, v 2. rade Slovenská republika v zastúpení: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie sumy 376,36 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania vo výške 100 %.
III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 376,36 € s
príslušenstvom, nakoľko na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Perspektívou družstevnou
zdravotnou poisťovňou "v konkurze" nadobudol uvedenú pohľadávku, preto sa stal oprávneným
subjektom v exekúcii, v rámci ktorej už odporca vymohol od povinného časť pohľadávky vo výške
1059,18 €, túto avrhovateľovi poslal, avšak vymohol aj zvyšnú časť pohľadávky, ktorú neposlal, pričom
neexistuje medzi ním a odporcom žiadna dohoda, ktorá by ho oprávňovala ponechať si na účte peňažné

prostriedky, ktoré je odporca povinný bezodkladne posielať na účet navrhovateľa, ide o hmotnoprávny
návrh navrhovateľa, ktorý odporca zadržiava bez právneho dôvodu, čím napĺňa dikciu ustanovenia 451
Občianskeho zákonníka. Ďalej v návrhu uviedol, že argumentácia odporcu, že svojím konaním z dôvodu
právnej opatrnosti neposiela prostriedky navrhovateľovi je nesprávny názor, nakoľko poukázal na
rozhodnutia 4 Krajských súdov v obdobných veciach, ktoré vyhlásili platobné výmery vydané správcom
konkurznej podstaty za relevantné nenulitné exekučné tituly a taktiež bola vyriešená otázka platnosti
postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na súčasného navrhovateľa.

Okresný súd v Nitre rozsudkom č.k. 9C 19/2012-383 zo dňa 18.6.2013 zamietol návrh navrhovateľa
na zaplatenie sumy 376,36 eura s príslušenstvom, ktorého sa domáhal titulom vydania predmetu
bezdôvodného obohatenia a neskôr titulom náhrady škody, ktorú mu mal odporca spôsobiť tým, že
ako exekútor v exekučnom konaní finančné prostriedky vymožené od povinného nepoukázal na účet
oprávneného. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 415, § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3, § 443 Občianskeho
zákonníka, pričom konštatoval, že ak navrhovateľ nárok odvodzuje od exekučného titulu - platobného

výmeru, tento je nulitným právnym aktom. Exekučné konanie vedené pred Okresným súdom Žilina
pod sp. zn. 24Er/1108/2005 začalo na základe návrhu oprávneného, JUDr. Tomáša Kozovského,
správcu konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva družstevná zdravotná poisťovňa v likvidácii, so sídlom
v Bratislave, proti povinnému Peter Juríček - P-M-Trans Žilina, pre vymoženie pohľadávky v sume43.247,00 Sk. Exekučným titulom bol platobný výmer č. 644/2004 zo dňa 23.11.2004, ktorým bol povinný
zaviazaný zaplatiť poplatok z omeškania z dlžného poistného. Vykonaním exekúcie bol poverený
súdny exekútor JUDr. Václav Kuna dňa 31.08.2005. Z dôvodu postúpenia pohľadávky zmluvou o

postúpení pohľadávok zo 07.07.2005 sa oprávneným z pohľadávky stal navrhovateľ. V exekučnom
konaní ako oprávnený podal viackrát návrhy na zmenu exekútora. Odporca v exekučnom konaní
(exekútor) podal dňa 08.12.2011 exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie s poukazom na
rozhodnutie Ústavného súdu SR 3/ÚS 86/2010, NS SR sp. zn. 5Cdo/109/2010, sp. zn. 1Cdo/95/2010
s odôvodnením, že správca a ani úpadca nemajú vecný dôvod predpisovať a vymáhať pohľadávky,

predpísať poistné zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by musel pripustiť zákon,
ale toto oprávnenie čo zákona nevyplýva. Platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je
nulitným aktom. Exekučný súd následne exekúciu zastavil a Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn.
17CoE/170/2009 rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil, exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil s odôvodnením, že exekučný titul je nulitným aktom, bez právnej sily
a účinnosti. Navrhovateľovi nemohla vzniknúť žiadna škoda, keďže exekučný titul je nulitným právnym

aktom a exekučné konanie, v ktorom mu mala byť pôvodne vymožená pohľadávka, bolo zastavené.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8Co/275/2013-404 zo dňa 27.3.2014 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, s tým že ho posúdi podľa
ust. zákona č. 514/2003 Z.z. S poukazom na právne posúdenie veci podľa z.č. 514/2003 Z.z. nariadil

súdu vyzvať navrhovateľa na správne označenie pasívne legitimovaného účastníka konania, pretože
subjektom zodpovednosti za orgány uvedené v zákone je štát, ktorý zodpovedá za orgány verejnej moci,
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci buď nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom a posúdiť či súdny exekútor spôsobil

navrhovateľovi škodu, ktorú uplatňuje v tomto konaní.

Okresný súd v Nitre uznesením č.k. 9C 19/2012 - 418 zo dňa 20.6.2014 pripustil, aby do konania na
straneodporcuvstúpilakoodporcav2.radeSlovenskárepublikavzastúpení:Ministerstvospravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že vzhľadom na pripustenie odporcu v 2. rade navrhovateľ podal
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku náhrady škody, pričom oznámením zo dňa 2.3.2015 MS
SR tejto žiadosti nevyhovelo. Ďalej uviedol, že o škode sa dozvedel navrhovateľ až na pojednávaní,
kedy uviedol odporca v 1.rade, že preposlal finančné prostriedky povinnému, dovtedy mal za to, že

mu nevznikla škoda, ale bezdôvodné obohatenie, z opatrnosti nezobral návrh späť voči odporcovi v
1. rade. Poukázal na skutočnosť, že nemôže nastať situácia, že súdny exekútor si ponechá finančné
prostriedky na neobmedzenú dobu a potom ich prepošle povinnému a tým sa zbaví zodpovednosti, je to
v rozpore so zákonom a ústavou čl. 2 ods. 2 a exekučného poriadku, pričom súdny exekútor postupuje
ako vykonávateľ verejnej moci v oblasti verejného práva z čoho vyplýva, že argument odporcu v 1.rade,

že nemožno respektíve nie je ustanovenie v exekučnom poriadku, ktoré priamo porušil, preto neobstojí
a nie je úlohou navrhovateľa uviesť, ktoré ustanovenia exekučného poriadku porušil exekútor. Uviedol,
že k vzniku škody došlo na základe porušenia zo strany súdneho exekútora, ktorý konal postupom, ktorý
nie je upravený všeobecne záväzným právnym predpisom, výška škody je zrejmá, existuje, exekútor má
k dispozícii rozúčtovanie danej pohľadávky, z ktorej určitú časť preposlal navrhovateľovi a časť použil na

úhradu svojich trov a vo zvyšnej časti po odčítaní časť, ktorá pripadá na trovy súdneho exekútora bola
stanovená výška na 376,36 €. Vyjadril sa, že posudzovanie nulity exekučného titulu nemožno podradiť
pod výkon rozhodnutia, ktorý vykonáva súdny exekútor z dôvodu, že výkon rozhodnutia prebieha
pod dozorom exekučného súdu a bez ohľadu na pocity alebo domnienky súdneho exekútora tento je
povinný postupovať zákonným spôsobom až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie, nulita

exekučného titulu v konaní nemá žiadnu súvislosť s nezákonným spôsobom súdneho exekútora. Ďalej
uviedol, že výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia je v tomto prípade vzhľadom na začiatok
počítania premlčacej lehoty irelevantná, keďže v tom čase podľa názoru navrhovateľa neoprávnene v
rozpore so zákonom súdny exekútor stále zadržiaval finančné prostriedky t.j. mohla nastať situácia,
že by tieto v súlade s ústavou a exekučným poriadkom preposlal oprávnenému, preto škoda podľa

zákona 514/2003 by nevznikla, pre začiatok počítania subjektívnej premlčacej lehoty je relevantný
vznik škody a nie výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom zodpovednostný vzťahy medzi
navrhovateľom a odporcom v 1. rade existoval. Uviedol, že v tomto prípade je podstatný právny režim,
pod ktorý v určitom časovom okamihu uplatnenie nároku spadá, aj vzhľadom na rozhodovaciu prax NSSR a ÚS má vzťah bezdôvodného obohatenia nároku na náhradu škody subsidiárnu povahu, preto by
sa navrhovateľ nemohol úspešne domáhať svojho nároku voči odporcovi v 1. rade v čase, keď poznal
zodpovedný subjekt, ktorý v tom čase disponoval finančnými prostriedkami a nedomáhal by sa ho

návrhom na vydanie bezdôvodného obohatenia, až vedomosťou o preposlaní finančných prostriedkov
na pojednávaní v roku 2013 začína plynúť subjektívna premlčacia lehota. Uviedol, že nezákonným
postupom orgánu verejnej moci je aj postup, ktorý nemá zákonný podklad, to znamená, že keď orgán
verejnej moci koná postupom, ktorý nie je uvedený v zákone, preto nemožno poukázať na konkrétne
zákonnéustanovenie. Poukázalnaskutočnosť,že podstatnéniejepreposlaniefinančnýchprostriedkov

v čase právoplatného rozhodnutia o zastavení, ale ich nepreposlanie v čase, keď takéto rozhodnutie
neexistovalo.

Právny zástupca odporcu v 1. rade navrhol návrh voči odporcovi v 1. rade zamietnuť. Uviedol, že
navrhovateľ si uplatňuje nárok z titulu škody, ktorej premlčanie počíta od momentu poskytnutia peňazí
povinnému, pričom v čase keď odporca v 1.rade poslal peniaze povinnému už existovalo právoplatné

vykonateľné rozhodnutie o zastavení exekúcie, teda úkonom poslania peňazí povinnému nemohlo prísť
k porušeniu žiadneho ustanovenia exekučného poriadku, exekúcia bola ex lege zastavená a jedinou
možnosťou bolo peniaze poskytnúť povinnému. Ak porušením malo byť zadržiavanie peňazí, o tom
vedel navrhovateľ už od 3.2.2011, preto je námietka premlčania zo strany odporcu v 2.rade zmysluplná.
Uviedol, že odporca v 1.rade na výzvu navrhovateľa zo dňa 3.2.2011 odpovedal listom zo dňa 4.2.2011,

kdevyzvalnavrhovateľanadoplneniepodstatnýchpodkladov,následne bolpodanýnávrhnazastavenie
exekučného konania a v čase kedy súd už mal takýto návrh predložený, nemohol súdny exekútor
rozúčtovávať peniaze, exekútor postupoval v súlade s § 3, § 61 b exekučného poriadku a exekučný titul
bol nulitný od začiatku, preto z nulitného právneho úkonu nemôže nikto žiadať bezdôvodné obohatenie
alebo škoda.

Odporca v 1. rade uviedol, že neobstojí tvrdenie právneho zástupcu, že sa dozvedel o vrátení finančných
prostriedkov až v exekučnom konaní respektíve v súdnom konaní, pretože navrhovateľ podal podnet
MS SR na začatie disciplinárneho konania voči jeho osobe, pričom zadržiaval finančné prostriedky asi v
12 veciach, teda aj ohľadne povinného Petra Juríčka, ktorému vrátil finančné prostriedky po nadobudnutí

uznesenia o zastavení exekučného konania a základe tohto podnetu bol vykonaný štátny dohľad vo
všetkých, nezistilo sa zavinené porušenie povinnosti exekútora pri výkone exekučnej činnosti a podnet
bol vyhodnotený ako nedôvodný. Poukázal na to, že finančné prostriedky sú na osobitnom účte súdneho
exekútora, ktorý nie je žiadnym spôsobom postihnuteľný pričom bolo povinnosťou oprávneného, keď
mu bol známy nález ÚS o nulite rozhodnutí od 18.2.2010, podávať návrhy na zastavenie exekúcie,

Vyjadril sa, že navrhovateľ poukazoval asi na 5 rozhodnutí súdov, ktoré boli čiastočne v ich prospech,
pričom on disponuje približne 300 rozhodnutiami v neprospech navrhovateľa, ktoré sa zaoberali otázkou
nulity exekučného titulu.

Odporca v 2. rade uviedol, že súdneho konania, predmetom ktorého v zmysle právnych názorov

odvolacieho súdu má byť nárok navrhovateľa na náhradu škody uplatnenej podľa zákona č. 514/2003 a
z výzvy navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 1.2.2011 je zrejmé, že navrhovateľ
už vtedy mal vedomosť o vzniku údajnej škody, ktorú požaduje. Poukázal na to, že návrh voči pasívne
vecne legitimovanému subjektu bol podaný až 10.6.2014, vzniesol námietku premlčania podľa § 19
ods. 1 zákona č. 514/2003, nárok bol uplatnený po uplynutí 3-ročnej subjektívnej lehoty ako súde tak

aj u orgánu príslušného na prerokovanie nároku na náhradu škody. Navrhol návrh zamietnuť.

Uviedol, že odporca v 1. rade neporušil žiadnu zákonnú povinnosť a v súdnom konaní nebol preukázaný
ani vznik škody, uplatnený nárok je neodôvodnený a účelový, neboli splnené zákonné predpoklady

vyžadované zákonom č. 513/2003 pre vznik zodpovednosti štátu za škodu titulom nesprávneho
úradného postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní. Uviedol, že neuvádzanie porušenia
kompletnej povinnosti súdnym exekútorom je nesprávne, pretože navrhovateľ nesie bremeno tvrdenia
ako aj dôkazné bremeno, pričom neuviedol, aké konkrétne zákonné povinnosti súdny exekútor porušil,
v dôsledku čoho by mu bola vznikla škoda. Nesúhlasil s tvrdením, že škoda mala vzniknúť až pred

poslanímfinančnýchprostriedkov,nakoľkovzmyslezákonasubjektívnapremlčacialehotazačínaplynúť
okamihom,kedysapoškodenýoškodedozvedel,vtomtoprípadesanavrhovateľdozvedelozadržiavaní
finančných prostriedkov v exekučnom konaní. Poukázal na to, že navrhovateľ odvodzuje vznik škody od
skutočnosti, že súdny exekútor bezodkladne nepreposlal finančné prostriedky oprávnenému, čo vyplývaz návrhu aj v jeho posledných vyjadrení, preto vznik škody nesúvisí s otázkou jej výšky, to znamená,
že v čase keď škoda vznikla poškodený ešte nemusí vedieť v akej výške, pričom navrhovateľ mal o
tom vedomosť už vo februári 2011.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania doplnil dokazovanie oboznámením sa s upovedomením
o začatie exekúcie, s čiastočným vyúčtovaním, s fotokópiou poštových peňažných poukazov, s
výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia, s kópiou doručenky, s rozhodnutiami krajských súdov,
s nálezom Ústavného súdu, s rozsudkom NS SR, so zrušením súhlasu oprávneného s vymáhaním

fin. prostriedkov, s odpoveďou na výzvu oprávneného, s obsahom spisu, so žiadosťou o vrátenie
vykonaných zrážok, s uznesením NS SR, s uznesením Ústavného súdu, s výzvou povinného na vrátenie
fin. prostriedkov, s vyjadrením oprávneného k výzve povinného na vydanie bezdôvodného obohatenia,
s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, s rozsudkom NS SR, s uzneseniami súdov, so
zmluvou o postúpení pohľadávok, s prílohou k zmluve, s rozhodnutiami súdov, s exekučným spisom
24Er1108/2005, s oznámenie o výsledku predbežného prerokovania o náhradu škody, s oznámením

o výsledku prešetrenia podnetu, s podnetom na začatie disciplinárneho konania a dospel k tomuto
skutkovému a právnemu záveru:

Podľa exekučného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 24Er1108/2005 bolo začaté exekučné konanie
na návrh oprávneného: JUDr. Tomáš Kozovský, správca konkurznej podstaty úpadcu Perspektíva

družstevná zdravotná poisťovňa v likvidácii so sídlom Bratislava, Pluhová 2 proti povinnému: Peter
Juríček - P-M Trans Žilina, Fatranská 16, pre vymoženie pohľadávky 43.247,- Sk s príslušenstvom,
na základe exekučného titulu platobného výmeru oprávneného č. 944/2004 zo dňa 23.11.2004, ktorým
bola uložená povinnému povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania z dlžného poistného. Vykonaním
exekúcie bol poverený súdny exekútor t.j. odporca - JUDr. Václav dňa 31.8.2005. Žiadosť o udelenie

poverenia bola podaná na Okresný súd v Žiline dňa 25.8.2005. Dňa 16.2.2005 bol podaný návrh
na zmenu účastníka na strane oprávneného z dôvodu postúpenia pohľadávky zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 7.7.2005. Oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 1.3.2010,
žiadal poveriť exekútora JUDr. Alenu Szalayovú, ďalší návrh na zmenu exekútora podal dňa 31.8.2010,
žiadal poveriť vykonaním exekúcie exekútora JUDr. Juraja Kašinského. Odporca v 1. rade ako poverený

exekútor podal na Okresný súd v Žiline dňa 8.12.2011 návrh na zastavenie exekúcie, pričom uviedol,
že z pohľadávky oprávneného bolo vymožené 1.971,80 €, z čoho bola rozúčtovaná suma 1.526,92 €
dňa 28.7.2008, nerozúčtovaná zostala suma 444,88 € a to na základe uznesenia Ústavného súdu SR
III.ÚS 86/2010 a následne Najvyšší súd SR v uzneseniach č.k. 5Cdo109/2010 a č.k. 1Cdo 95/2010,
uviedol, že správca ani úpadca nemal vecný dôvod tieto pohľadávky vymáhať a predpisovať, teda právo

predpísať poistné zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by musel pripustiť zákon, čo
z právnej úpravy nevyplýva. Platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je nulitným aktom,
v exekučnej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie a nie je zrejmé komu prináležia
finančné prostriedky. Ďalej v návrhu poukázal, že v obdobných exekučných konaniach súdy exekúcie
zastavujú. Uviedol tiež, že ho právny zástupca oprávneného prípisom zo dňa 1.2.2011 vyzval na vydanie

bezdôvodného obohatenia, na výzvu eagoval prípisom zo dňa 4.2.2011, kde žiadal o preukázanie
prechodu práv v tejto exekučnej veci, čo sa nestalo. Z uznesenia NS SR č.k. 1Cdo 95/2010 zo dňa
28.9.2010 bolo zistené odmietnutia dovolania oprávneného (navrhovateľa) proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 17CoE170/2009, ktorým Krajský súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom, ktorý uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil z dôvodu, že

exekučný titul, ktorým mal byť podkladom exekúcie je nulitným aktom bez právnej sily a účinnosti a teda
platobný výmer, ktorý mal byť exekučným titulom nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ktorá vstúpila do
exekúcie a následne bol na majetok vyhlásený konkurz, ale bol vydaný správcom konkurznej podstaty
úpadcu, ktorý má právo vykonať všetky procesné úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu a
nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia

§ 41 Exekučného poriadku a teda tento výmer je nulitným aktom, nikoho nezaväzuje a hľadí sa na
neho ako by neexistoval. Ústavný súd SR uznesením sp.zn. III.ÚS86/2010-19 sťažnosť navrhovateľa
pre namietané porušenie základného práva vlastniť majetok a základného práva na súdnu ochranu a inú
právnu ochranu ako aj na spravodlivé súdne konanie ako zjavne neopodstatnenú odmietol a zároveň
uviedol v odôvodnení, že závery oboch konajúcich súdov o tom, že správca konkurznej podstaty je

nepríslušným orgánom na vydávanie platobných výmerov zdravotnej poisťovne v konkurze a teda jeho
rozhodnutie majúce povahu nulitného aktu, ktorý nemohol mať žiadne účinky ani nikoho zaväzovať,
sú úplne správne a celkom logicky a rozumne reflektujú právnu úpravu obsiahnutú v relevantných
právnych predpisoch. Rovnaký právny názor vyslovil aj NS SR v uznesení č.k. 5 Cdo 109/2010, v ktoromodmietol dovolanie oprávneného (navrhovateľa) proti rozhodnutiam a to Krajského súdu v Trenčíne,
ktorýpotvrdilprvostupňovérozhodnutie,vktoromOkresnýsúdNovéMestonadVáhomvyhlásilexekúciu
za neprípustnú a túto zastavil z dôvodu, že platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty

považoval za nulitný akt.

Okresný súd v Žiline v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 24Er1108/2005-51 zo dňa 3.5.2011
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov
exekúcie. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd potvrdil uznesenie I. stupňového súdu uznesením č.k.

3CoE163/2012 zo dňa 28.2.2013, pričom uviedol, že ak oprávnený poukazoval na nález Ústavného
súdu sp.zn. IV. ÚS 182/2010 tak uviedol len to, že označené rozhodnutie sa týkalo diametrálne odlišného
predmetu konania pred všeobecnými súdmi (platnosť postúpenia pohľadávky), ale najmä na to, že
rozhodujúcim a jediným dôvodom bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku NS SR. Na odlišnú právnu
situáciu išlo aj v konaní, v ktorom ústavný súd rozhodol uznesením č.k. I.ÚS 415/08 - 19. Z oznámenia
odporcu bolo zistené, že nerozúčtované finančné prostriedky vo výške 444,88 € (z ktorých oprávnenému

malo byť vyplatené 376,35 €, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii vo výške 30,40 € a trovy exekúcie
vo výške 38,13 €) boli už vrátené povinnému poštovou poukážkou, ktorých fotokópie zároveň predložil.

Na Okresnom súde Bratislava I. bol podaný návrh, ktoré konanie je vedené pod sp.zn. 25C/160/2011
navrhovateľky Janka Pribišová proti odporcom - navrhovateľovi a odporcovi totožnému v tomto konaní

t.j. JUDr. Václavovi Kunovi o zaplatenie sumy 2.411,26 € s príslušenstvom z dôvodu, že na základe
nulitného právneho aktu nebolo možné vykonať exekúciu a teda odporcovia získali bezdôvodné
obohatenie.

Odporca v 2. rade vzniesol námietku premlčania. Z oznámenia o výsledku predbežného prerokovania

nároku na náhradu škody zo dňa 2.3.2015 súd zistil, že odporcovi v 2. rade bola dňa 2.9.2014
doručená žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej odporca
v 2. rade nevyhovel, nakoľko nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Žiadosť evidoval
pod č. 30630/2015/34. Z oznámenia súd zistil, že škoda mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho

úradnéhopostupusúdnehoexekútoraJUDr.VáclavaKunuvexekučnomkonanívedenompodsp.zn.EX
984/2005, v ktorom súdny exekútor mal neoprávnene zadržiavať finančné prostriedky, z ktorého dôvodu
požadoval náhradu škody a úrok z omeškania od 10.2.2011 do zaplatenia. Navrhovateľ podal návrh na
pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na stane odporcu dňa 10. 6. 2014 a Okresný súd v Nitre o
tomtonávrhurozhodoluznesenímč.k.9C19/2012-418zodňa20.6.2014,právoplatnýmdňa23.7.2014.

Z výzvy navrhovateľa zo dňa 1.2.2011, ktorá bola doručená odporcovi v 1. rade dňa 3.2.2011 súd zistil,
že navrhovateľ vyzval odporcu v 1. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 459,02 € v
exekučnomkonanívedenompodspisovouznačkouEX984/2005.Navrhovateľzároveňzaslalodporcovi
v 1. rade zrušenie súhlasu s vymáhaním finančných prostriedkoch na jeho účet, ktoré podanie bolo
odporcovi v 1. rade doručené dňa 2.2.2011.

Podľa § 4 ods. 1, písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ( znenie účinné v čase podania návrhu ) právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Subjektom zodpovednosti podľa druhej časti zákona je štát, ktorý svoju moc vykonáva prostredníctvom
určenýchštátnychorgánov,resp.subjektov,naktorébolaprenesenáčasťverejnejmoci.Štátakosubjekt
práva do súkromných právnych vzťahov nevstupuje priamo, ale zaň konajú poverené orgány, resp.

subjekty. Zákon z toho dôvodu určuje orgány, ktoré sú oprávnené za štát v zodpovednostných vzťahoch
vystupovať.Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúsúdnymexekútoromprivýkoneexekučnejčinnosti
podlieha úprave zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov a nie ustanoveniam o všeobecnej zodpovednosti podľa Občianskeho
zákonníka.

Úradným postupom je postup orgánov štátu súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa
dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Právnou teóriou a praxou sa za
nesprávny úradný postup považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie
štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej

činnosti. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie
či oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie
správne či v ustanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia
konania. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú
k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto

hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie
alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané
alebo vydané v stanovenej lehote, príp. iná nečinnosť štátneho orgánu alebo iné vady v spôsobe
vedenia konania. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nezakladajú
vady konania (napr. pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností

a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Rozhodovanie o náhrade škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto
postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o
objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla

následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode.
Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, je stanovená v dĺžke troch rokov. Táto začína plynúť od
momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1

zákona dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a
orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch). Nie
je teda potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napríklad na základe odborného
posudku). Pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený vedel, kto za škodu
zodpovedá, resp., ktorý orgán štátu spôsobil škodu.

Navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 376,36 eura titulom náhrady
škody, v dôsledku protiprávneho úkonu odporcu spočívajúcom v zadržiavaní finančných prostriedkov
vymožených v exekučnom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok na
náhradu škody z konania odporcu, ktorý ako súdny exekútor v exekučnom konaní mal porušiť povinnosti

exekútora. Z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vyplýva,
že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a
iných rozhodnutí (ďalej len "Exekučná činnosť"). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej
moci (§ 5 ods. 2 citovaného zákona) a exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má postavenieverejného činiteľa. Štát je garantom vykonateľnosti práva na svojom území. Nútený výkon rozhodnutí
orgánom verejnej moci, resp. iných rozhodnutí je výkonom verejnej moci. Skutočnosť, že súdny exekútor
je na výkon rozhodnutí splnomocnený štátom je vyjadrením legality exekučnej činnosti. Výkon verejnej

moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho exekútora sa
považujú za úkony vykonané na základe poverenia súdu. Poverením súdneho exekútora sa štát
nezbavuje zodpovednosti za výkon verejnej moci. Štát zodpovedá za možnosť realizácie základného
práva na poskytnutie súdnej ochrany, ktorého súčasťou je aj výkon rozhodnutia orgánu verejnej moci.
Za to, že výkon rozhodnutia nastane a že bude dodržaná zákonnosť ako aj práva garantované Ústavou

SR a medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná zodpovedá štát.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti podlieha
úprave zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, nie ustanoveniam o všeobecnej zodpovednosti podľa Občianskeho
zákonníka.

Z ust. § 33 Exekučného zákona vyplýva, že ak osobitný zákon neustanovuje inak exekútor zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu spôsobenú činnosťou podľa exekučného poriadku je

osobitným zdrojom zodpovednosti za škodu. Ide o široko koncipovanú objektívnu zodpovednosť, t.j.
vznik zodpovednosti nastáva bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo
úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovednostného subjektu. Pokiaľ ide o predpoklady
zodpovednosti, tieto musí preukázať poškodený. Ten musí preukázať jednak vznik škody, protiprávne
konanie alebo opomenutie exekútora, prípadne jeho zamestnanca súvisiace s činnosťou podľa

exekučného poriadku a príčinnú súvislosť medzi týmto konaním alebo opomenutím a vznikom škody.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci spôsobenú súdnym exekútorom pri
výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu vyplýva z ust. § 4
ods. 1 písm. a) bod 3 tohto zákona. Keďže tento zákon je k Občianskemu zákonníku právnym predpisom
lex specialis, danú vec súd posúdil podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z..

Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný),aúčastníknaopačnejprocesnejstrane(žalovaný)jesubjektomhmotnoprávnejpovinnosti
(jepasívnevecnelegitimovaný).Nedostatokpasívnejvecnejlegitimácieznamená,žeten,okomžalobca

tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o
ktorú ide v konaní. Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu
bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe
čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba smeruje, je účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je.

Súd nie je viazaný právnym posúdením veci účastníkmi konania, právne posúdenie veci je povinnosťou
súdu.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný, z viacerých
dôvodov. Odporca v 1. rade nie je v konaní pasívne legitimovaní, s poukazom na vyššie uvedené právne
zdôvodnenie vykonával činnosť súdneho exekútora pričom ide o osobitnú zodpovednosti za škodu zo
strany štátu. Z hľadiska zodpovednosti odporcu v 2 . rade, súd dospel k záveru, že pre vznesenú
námietku premlčania, je nárok navrhovateľa premlčaný, pričom počiatok plynutia premlčacej lehoty súd

stanovil na deň 1.2.2011, kedy zasielal odporcovi v 1. rade výzvu, z ktorej je zrejmé, že už vtedy
vedel o skutočnostiach, ktoré podľa neho boli nesprávnym postupom odporcu v 1. rade, pričom za
jeho činnosť zodpovedá odporca v 2. rade, ktorý sa stal účastníkom konania až po uplynutí trojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty, návrh na jeho pristúpenie bol podaný 10.6.2014, súd rozhodol o tomto
návrhu uznesením právoplatným dňa 23.7.2014, avšak trojročná subjektívna lehota uplynula dňom

1.2.2014. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa, že až vedomosť o
preposlaní finančných prostriedkov na pojednávaní v roku 2013 začala plynúť subjektívna premlčacia
lehota, pretože pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený vedel, kto za
škodu zodpovedá, resp., ktorý orgán štátu spôsobil škodu, lehota začína plynúť od momentu, kedy sapoškodený dozvedel o škode, teda vtedy keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik
škody a orientačne aj jej rozsah. V danom prípade to bolo v mesiaci február 2011.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p., tak, že navrhovateľa zaviazal zaplatiť
náhradu trov konania odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade a to vzhľadom na ich plný úspech v
konaní percentuálne t.j. 100 % , pričom o samotnej výške trov súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnom rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.