Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/312/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713216158
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713216158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o.,
IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 proti žalovanému: M. M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., E. XXX/X, toho
času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom A.. Q. E., vyššou súdnou úradníčkou Okresného
súdu C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS", IČO: 42 343 828, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, právne zastúpený: JUDr. Monikou
Marjanovič, advokátka so sídlom 040 01 Košice, Urbánkova 1562/6, o zaplatenie 2 073,24 Eur s prísl.,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 7C/147/2014-82 zo dňa 31. 10. 2014
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania 99,68 Eur
na účet právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka JUDr. Moniky Marjanovič, advokátky, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, náhradu

trov konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného nepriznal a priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
198,66 Eur s povinnosťou žalobcu ich zaplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. Monike Marjanovič,
číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa §
524 Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil, cit.: „Právny predchodca žalobcu K. K. a. s. uzavrela so
žalovaným dňa 04. 05. 2007 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bolo odporcovi poskytnutých
150 000 Sk (4 979,09 Eur). Žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami
po 3 470 Sk (115,18 Eur). Dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom 20. 06. 2007 a konečná
splatnosť úveru bola určená dňom 20. 04. 2012. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním a
právny predchodca žalobcu (K. K. a. s.) dňa 28. 06. 2011 postúpila pohľadávku na žalobcu. Po postúpení
pohľadávky dňa 28. 06. 2011 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a u žalovaného si uplatnil úrok

z omeškania od tohto dňa. Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovaného žiadal návrh zamietnuť
odôvodňujúc, že žalobca nie je vo veci pasívne legitimovaný s poukazom na ust.§ 92 ods. 8 zákona
o bankách. Vedľajší účastník nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového
vzťahu,avšaktvrdí,žepretakýtopostupbankyjenevyhnutnépristúpiťvsúladesozákonomkvyhláseniupredčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však
výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením
pohľadávky. Súd sa stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka a uzavrel, že v danom prípade

nebolo preukázané, aby právny predchodca žalobcu vyhlásil splatnosť úveru, pričom splatnosť bola
vyhlásená až žalobcom, a to dňa 06. 08. 2011, t. j. po postúpení pohľadávky bankou. Za takejto situácie
vzhľadom na neplatnosť postúpenia pohľadávky žalobca nie je aktívne legitimovaným účastníkom vo
veci a súd z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu žalobu zamietol.

Vedľajšiemu účastníkovi ako úspešnému účastníkovi súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné
vyjadrenie zo dňa 13. 10. 2014) každý úkon á 91,29 Eur + 2 x režijný paušál á 8,04 Eur. Náhradu trov
konania spolu v sume 198,66 Eur súd zaviazal zaplatiť žalobcu vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho
právnej zástupkyne JUDr. Monike Marjanovič“.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Žalobca zastáva názor, že
aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Ust. § 92 ods.
8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky.
Účelompredmetnéhoustanoveniajeúpravavýnimiekzbankovéhotajomstvaanehovoríopodmienkach

platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Tiež doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na

plnenie nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust.§ 524 Občianskeho zákonníka. S
nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Vzhľadom k
dikcii ust.§ 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom na to, že omeškanie žalovaného trvalo nepochybne
viac ako rok, odvolateľ zastáva názor, že právny predchodca žalobcu by konal v súlade s ust. §
92 ods. 8 zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo), aj v takom prípade, ak by

písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné vykladať
tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka
postúpiť pohľadávky zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nielen časť, s ktorou je dlžník v
omeškaní. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku,
s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor

je zrejmý, aj zo samotného logického znenia citovaného ustanovenia, inak by nebolo formulované v
tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo
by formulované v tom zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní môže byť
predmetom postúpenia. Vzhľadom k uvedenému považuje odvolateľ za nesporné, že banka môže
postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho doposiaľ nesplatenej časti či jeho príslušenstva.

Odvolaním odvolateľ napadá aj výrok o trovách konania, nesúhlasí s priznaním náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi, pretože nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva. Vedľajší účastník - Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej
existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Žaloba
má za to, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do

konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré
budú spôsobilé poskytovať spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktorý budú v danej oblasti aj materiálne,
aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil,
žalobe vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť
a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vedľajší účastník na strane žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O. s. p.)

preskúmal rozsudok spolu s konaním mu predchádzajúcim v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.
s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý a vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov konania.

Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.) a napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p..). Odvolací dôvod v zmysle ust. §
205ods.2písm.d)O.s.p.jedaný,akvýsledokhodnoteniadôkazovsúdomprvéhostupňanezodpovedá
postupuvyplývajúcemuzust.§132O.s.p.,pretožesúdzobraldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonaných

dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd
nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania
najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo
vyšlinajavoinak,zhľadiskaichzávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivostiavierohodnostijelogický
rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až 135 O. s. p.. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.
f) O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa vec posúdil podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav

nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O. s. p.).

Súd prvého stupňa v konaní správne aplikoval ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s ust. § 524
Občianskeho zákonníka.

Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca neukončil záväzkovo-

právny vzťah uzatvorený medzi postupom na jednej strane a žalovaným na strane druhej, nebola
vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy - preukázali.
K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru listom zo dňa 18. 07. 2011 (č. l. 21 spisu).

Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci
6Co/203/2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobcu (postupca v
predmetnom konaní), na odklon ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje.

Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že predmetný splátkový úver vo výške 150 000 Sk (4 979,09 Eur)
poskytla žalovanému K. K. a. s. na základe zmluvy zo dňa 04. 05. 2007. V zmysle tejto zmluvy mala
konečná splatnosť úveru nastať 20. 04. 2012. Pohľadávku z tohto úveru K. K. a. s. postúpila na žalobcu
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2011 (č. l. 22 - 26 spisu). Z čl. 7.6 bod 7.6.1 všeobecných
obchodných podmienok K. K. a. s. (č. l. 12 - 13 spisu) vyplýva, že v prípade porušenia zmluvnej

povinnosti zo strany dlžníka bola K. K. a. s. oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. K. K., a. s. nevyužila ani jednu z týchto
možností a pohľadávku postúpila žalobcovi bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp.
bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol, napr. výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto
skutočnosť je zrejmá aj z toho, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru až po tom, ako mu

pohľadávku postúpila K. sporiteľňa, a. s., a to listom zo dňa 18. 07. 2011 (č. l. 21 spisu).

Žalobca v konaní tvrdí, že je aktívne legitimovaným účastníkom konania, k týmto odvolacím námietkam
odvolací súd uvádza:

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorých vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na stranežalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porovnaj rozsudok NS SR zo dňa 29. 06. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“) aj bez súhlasu

klienta.

Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3)
omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznych subjektov už nad pohľadávkou, nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014). Ak zákonné predpoklady nie sú
splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor

so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Zo znenia citovaného ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. vyplýva, že prvá obligatórna podmienka
pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má byť klientovi banky doručená
a napriek tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní). Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky doručená,
prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému záväzku inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Písomná výzva, ktorá spĺňa vymedzené kritériá je základným
a prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca však
takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal už prvú obligatórnu

podmienku uvedenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z. Po splnení tejto podmienky môže banka
pristúpiť k postúpeniu „spôsobilej pohľadávky“, teda pohľadávky, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z ust.§
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. totiž vyplýva, že ak je klient banky napriek jej písomnej výzve v
kvalifikovanom omeškaní „čo len s časťou svojho peňažného záväzku“ voči banke môže banka svoju
„pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku“ postúpiť písomnou zmluvou inej osobe.

V rozpore s vyššie uvedeným žalobca vo svojom odvolaní namieta, že pri kvalifikovanom omeškaní
klientabankysčasťousvojhopeňažnéhozáväzku(nesplatenýchniekoľkosplátok)mábankaoprávnenie
postúpiť inému subjektu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, pohľadávku z celého úveru To znamená
splátky splatné, ale aj splátky, ktorých zročnosť ešte nenastala, a to bez toho, aby banka pristúpila k

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru.

Takýto výklad žalobcu nezodpovedá účelu, zmyslu a logickému posudzovaniu § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z.

Odvolací súd nijako nespochybňuje oprávnenie banky postúpiť pohľadávku z celého úverového vzťahu,
avšak to by musela K. K. a. s. pristúpiť k ukončeniu úverového vzťahu (vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru). Takýmto spôsobom postupujú ostatné bankové subjekty na finančnom trhu.

Žalobca vo svojom odvolaní taktiež namieta, že ust.§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nemožno spájať

s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Podľa názoru odvolateľa citované ustanovenie
je o úprave výnimiek z bankového tajomstva a nie je o platnosti postúpenia pohľadávky.Žalobca uvedenou argumentáciou v podstate zastáva názor, že síce neboli dodržané podmienky
v predmetnom ustanovení, ale nenesie za to žiadne následky a banka na neho postúpila platne
pohľadávku. Takýto výklad odvolací súd považuje za účelový. Ak by súd prijal takúto argumentáciu,

banka ako inštitúcia prísne regulovaná štátom prostredníctvom Národnej banky Slovenska, ktorá
vykonáva svoju činnosť na základe bankového povolenia by mohla neobmedzene postúpiť pohľadávku
z bankového úveru nebankovej inštitúcií (zväčša inkasným spoločnostiam), ktoré nie sú nositeľom
takéhoto bankového povolenia. Takýto výklad ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je neprípustný
a nesprávny, pretože obchádza zákon a umožňuje tzv. nebankovkám spravovať bankový úver, pričom

na túto činnosť nie sú oprávnené.

V ust.§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. sú explicitne uvedené podmienky pre platné postúpenie
pohľadávky z banky na tretiu osobu. Žalobca však v konaní nepreukázal (§ 120 ods. 1 O. s. p.) splnenie
vymedzených podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., nepreukázal:
1.výzvu banky dlžníkovi,

2.postúpenie pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu.

Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej
splatnosti K. a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti
inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2011 je preto neplatným právnym

úkonom. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať
úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je
pritom úkonom, ktorý možno podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca ani nebol
oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.

Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky) po
tom, čo bol žalovaný (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním
jednotlivých už splatných splátok. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie
splatných pohľadávok nebolo preukázané. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto ani čiastočne daná.

Majúc na zreteli vyššie uvedené, odvolací súd prvostupňový rozsudok vo veci samej s osvojením si jeho
dôvodov ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).

Ďalšia odvolacia námietka žalobcu sa dotýka neúčelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.
K tejto odvolacej námietke odvolací súd udáva.

Účastník konania, ktorý v spore uspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo zastavenie konania nezavinil
(§146 ods. 2 O.s.p.), má nárok na náhradu trov tohto konania Tento postup môže súd prelomiť a
nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.),
na ktorú skutočnosť v podstate žalobca aj poukazuje. Odvolací súd preto podrobil žalobcom označené

skutočnosti vyhodnoteniu, či predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími intervenciami
na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší účastník spôsobilý
sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.

Táto argumentácia je zjavne nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho
konania.Predovšetkýmžalobcaneuviedoljedinýrozumnýdôvod,prečoprávetentotypprávnickejosoby
má byť vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení
všeobecne záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra Súdneho

dvora Európskej únie, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej
osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej
únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc
poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo
zastupovanie advokátom“ ( porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Ak by súd mal prijať argumentáciu žalobcu, tak potom vzhľadom na jeho nepochybne profesionálne
vymáhanie pohľadávok by sa malo to isté pravidlo aplikovať na neho samotného. Aj jeho právne
zastúpenie by sa javilo nadbytočné a zbytočné navyšujúce trovy konania.Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní
môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania

protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych
právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok.

Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa a aj v predmetnej veci je
zjavné, že žalovaný spotrebiteľ by musel čeliť žalobe profesionála pri vymáhaní pohľadávok naviac

zastúpeného advokátom.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených

záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj

výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho
účastníka.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo

svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konanípredsúdomsanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylenztohtodôvodumunemalabyťpriznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech

v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené.

Za tohto stavu odvolací súd rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi ako
vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnil. V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník na strane žalovaného, a preto mu patrí
právo na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. Jeho trovy pozostávajú z trov
právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby vo výške 91,29 Eur
- vyjadrenie k odvolaniu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (pri tarifnej hodnote veci
2 073,24 Eur). K tomu je potrebné pripočítať režijný paušál 8,39 Eur ((podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č.

655/2004 Z. z.. Žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy
odvolacieho konania v celkovej výške 99,68 Eur na účet právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.