Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 12, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11C/351/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7104899372
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7104899372.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

navrhovateľa: 1/ T. F., Q.. XX.X.XXXX, U. X., U. XX, X/ H.. J. F.X., Q.. XX.X.XXXX, U. X., U. XX proti
odporcovi: FLAP - REAL s.r.o., Bencúrova 14, Košice, IČO: 36 189 731, zast. JUDr. Jánom Spišákom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Idanská 17 v konaní o zaplatenie 1.418,34 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade sumu 1.258,38 € s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 12.10.2004 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

O trovách konania a trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1. a 2. rade návrh doručeným súdu dňa 12.10.2004 žiadali, aby bol odporca povinný
v byte navrhovateľov zabezpečiť výmenu váničky v sprchovacom kúte, zabezpečiť vhodné otvory na
prístup k rozvodom plynu a vody, zaplatiť sumu 20.000,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 4,5 % od
1.7.2004 do zaplatenia. Súčasne si uplatnili náhradu trov konania.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade písomným podaním doručeným súdu dňa 7.10.2013 na základe

vypracovaných znaleckých posudkov navrhli, aby bol odporca zaviazaný k úhrade sumy 1.418,34 €.
Uplatnený nárok pozostáva zo sumy 1.258,38 € a suma 160 € (výmena dvierok na plynomere ), pričom
zo sumy 1.258,38 € si uplatňujú úroky z omeškania.

Okresný súd Košice I uznesením dňa 12.3.2014 pripustil zmenu návrhu.

Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 28.4.2006 bol pripustený do konania v 2. rade H.. J. F..

Odporca sa k návrhu v stanovenej lehote písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 7.3.2006 odporca
uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Namieta aktívnu legitimáciu navrhovateľky v 1. rade, nakoľko Zmluva
o dielo bola uzavretá medzi odporcom Flap Real s..r.o. a objednávateľom H.. J. F.. Okrem toho namieta
aj skutočnosti uvedené v návrhu.

Zvýpovedenavrhovateľkyv1.radesúdzistil,ževseptembri2002spolusmanželomnavštívilifirmuFlap

-Real s.r.o. Kežmarská 3, v Košiciach, ktorá sa zaoberala kúpeľňovým dizajnom. S odporcom sa dohodli,
že im príde urobiť kúpeľňu s tým, že odporca prišiel, pomeral byt na rekonštrukciu bytového jadra,
ktorú mal vykonať. Navrhovateľka v 1. rade ho žiadala, aby urobil cenovú ponuku, pretože bola viazaná
stavebným sporením. Odporca cenovú ponuku dal vo výške 236.973,- Sk, ktorá suma je zahrnutáaj v Zmluve o dielo. Zmluvu o dielo potom podpísal s odporcom navrhovateľ v 2. rade s tým, že za
dielo zaplatia 236.973,- Sk. Po podpísaní zmluvy prišiel odporca spolu so svojimi zamestnancami do
bytu a začali vykonávať rekonštrukciu bytového jadra s tým, že v tom čase navrhovateľka v 1. rade

nebola doma, nakoľko bola zamestnaná a na práce dohliadal navrhovateľ v 2. rade. Navrhovateľka v
1. rade uviedla, že odporca a jeho zamestnanci neboli pripravení na prácu, pretože nemali k dispozícii
pracovné nástroje. Práce boli ukončené začiatkom decembra 2002 a dňa 3.12.2002 mala na stole
vyúčtovanie, ktoré pripojila súdu ako dôkazový materiál. Po nahliadnutí do vyúčtovania zistila, že sú
určité nezrovnalosti s tým, že tieto povedala synovi odporcu a teda, že s vyúčtovaním nesúhlasí a

nech to odporca príde s ňou vyriešiť. Odporca neprišiel. Navrhovateľka v 1. rade namietala, že vo
vyúčtovaní sú uvedené položky, napr. položka 67 - keramický obklad dekor ANK 4001, ktorý jej vôbec
nebol dodaný, nebola dodaná batéria vaňová stojánková trojotvorová, pretože túto kúpil navrhovateľ v 2.
rade. Doklad o nákupe batérie však nemá. Ďalej nesúhlasila aj s vyúčtovaním a rozpočítaním m2, keďže
odporca neprišiel toto vyúčtovanie prejednať, začala medzi nimi korešpondencia, časom túto skutočnosť
oznámila na Obchodnú inšpekciu s tým, že jej volal zamestnanec Obchodnej inšpekcie, že je prítomný

odporca a že jej vráti 15.000,- Sk. Túto sumu jej však odporca nevrátil. Ďalej namietali aj skutočnosť,
že uvedená suma bude bez DPH. S týmto nesúhlasí, nakoľko je toho názoru, že cenová kalkulácia bola
aj s DPH. Ešte v záručnej lehote po vykonaní práce im praskla vanička, s tým, že odporca jej sľúbil, že
ju príde opraviť, čo však neurobil. Keď sa vyhrážala opätovne obchodnou inšpekciou, prišiel jej vaničku
vymeniť, avšak túto si zakúpila sama z vlastných finančných prostriedkov, nakoľko povedal, že takúto

vaničku nemá. Vanička bola teda vymenená. Navrhovatelia sa podanou žalobou domáhali vrátenia sumy
20.000,- Sk, ktorá pozostáva z vyúčtovania a 5.000,- Sk je batéria, ktorú zakupovali. Ohľadne vaničky,
výmenu už nežiadala. Naďalej trvala len na úhrade dlžnej sumy. Súčasne ešte žiadala, aby jej odporca
zabezpečil vhodné otvory na prístup k rozvodu plynu a vody. Pri celkovom vyúčtovaní m2 vychádzala z
toho, čo si vedela sama pomerať a zistila, že uvedené m2 nie sú správne.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade uviedli, že sumu 130.000,- Sk odporcovi vyplatili 4.11.2002 ako zálohu a
následne 3.12.2002 doplatok vo výške 113.731,10 Sk. Sumu vyplatil navrhovateľ v 2. rade na základe
vyúčtovania, ktoré bolo predložené, v tom čase keď navrhovateľka v 1. rade nebola doma.

Z výpovede navrhovateľa v 2. rade súd zistil, že tento bol prítomný v čase keď sa vykonávala
rekonštrukcia bytového jadra. Keďže nie je stavbár, do týchto prác sa nerozumel a preto im, keď
bol doma umožnil vstup do bytu. Nekontroloval zamestnancov odporcu, ani sa do týchto záležitostí
nestaral. Potvrdil, že dňa 3.12.2002 mu odporca priniesol vyúčtovanie a doplatil mu sumu 113.731,10 €.
Vyúčtovanie nekontroloval, pretože to nepovažoval za potrebné a nekontroloval, či boli správne uvedené

m2.Vyúčtovanienáslednereklamovalanavrhovateľkav1.rade.Nacenedielasadohodlitak,akotobolo
uvedené v zmluve. O tom, či cenová kalkulácia je spolu s DPH nebola reč, preto sa o tom nerozprávali.

Z výpovede odporcu súd zistil, že s navrhovateľkou v 1. rade v roku 2002 sa dohodol na rekonštrukcii
bytového jadra, kuchyne a dodávku sanitačných zariadení. Vykonával rekonštrukciu bytového jadra v

dvojbyte s tým, že urobil aj cenový rozpočet, ktorý sa v priebehu vykonávania prác menil. Rekonštrukciu
začal vykonávať v mesiaci november 2002 a pred Vianocami 2002 boli práce ukončené. Pri preberaní
diela žiadne vady reklamované neboli. Presne si však nepamätal, kto bol pri preberaní diela prítomný,
či to bola navrhovateľka v 1. rade alebo navrhovateľ v 2. rade. Myslí si však, že to bol navrhovateľ v 2.
rade, pretože on bol na dôchodku, bol doma, preto väčšinu zmien konzultoval práve s ním. Asi týždeň po

prebraní diela mu navrhovateľka v 1. rade oznámila, že nie je spokojná s umiestnením batérie vaňovej,
pričom ide o stojankovú batériu. Zmenu umiestnenia batérie však už nebolo možné vykonať z dôvodu,
že táto bola na pevno namontovaná na vaňu. Neskôr reklamovala navrhovateľka v 1. rade ventilátory v
kúpeľni, ktoré slúžia na odsávanie pár s tým, že ide o systém, keď sa zapne svetlo, zapne sa aj ventilátor,
klapky sa otvoria pozvoľna a keď sa svetlo vypne, ventilátor sa nevypne okamžite, ale až po nejakom

čase, keď sa tieto klapky uzavrú. Keď prišli pozrieť ventilátory zistil, že lamely boli násilne vylomené, ako
keby ich niekto nasilu otváral. Napriek tomu však ventilátory vymenil bez účtovania. Navrhovateľka v 1.
rade reklamovala vaničku v sprchovacom kúte, ktorá bola zlomená s tým, že navrhovateľka si zakúpila
vaničku a odporca ju vymenil. Okrem toho navrhovateľka v 1. rade reklamovala aj otvory. Keďže sa však
nemohli dostať do bytu, otvory nemohol opraviť. Za vykonané dielo navrhovatelia v 1. a 2. rade zaplatili

tak ako sa dohodli. Odporca ďalej uviedol, že boli vykonané aj iné práce, než boli dohodnuté v zmluve,
pričom navrhovateľ v 1. rade pri vykonaní týchto prác nič nenamietal. Vo vyúčtovaní sú uvedené všetky
vykonané práce a dodávky.V priebehu konania bolo nariadené znalecké dokazovanie ohľadne správnosti vyúčtovania stavebných
prác.

Znalecký posudok pod č. X/XXXX vypracoval znalec Z.. R. Š. dňa 28.2.2010. V závere znaleckého
posudku uviedol, že v kúpeľni nebolo zistené, aby bol dodaný a namontovaný dekor ANK 4001, čo
vo finančnom vyjadrení predstavuje čiastku 665,- Sk, vaňová batéria bola nainštalovaná. Zameraním
skutkového stavu zistil, že zvislé nosné konštrukcie - priečky z tvárnic pórobetónových HEBEL majú
celkovú výmeru 27,73 m2, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje zníženie o sumu 767,26 Sk. Na

realizovaných prácach neboli zistené skutočnosti, ktoré by bránili riadnemu užívaniu diela. Znalecký
odhad ceny za predpokladu všetkých zrealizovaných prác a dodávok bez DPH predstavujú čiastku
246.109,34 Sk.

Proti vypracovanému znaleckému posudku mali výhrady navrhovatelia v 1. a 2. rade, pretože podľa
ich názoru nezodpovedá skutočnosti. Do vypracovaného znaleckého posudku zahrnul aj také práce,

prípadne položky, ktoré vykonané a dodané neboli. Z uvedeného dôvodu, preto dlžná suma pozostáva
zo sumy 6.758,- Sk a to je rozdiel medzi odplatou zo zmluvy o dielo, ktorá predstavovala výšku 236.973,-
Sk a konečnou sumou, ktorá mu bola vyplatená vo výške 243.731,10 Sk. Naďalej žiadala vrátenie sumy
15.000,- Sk, ktorou sumou bolo navýšenie vyúčtovania, pretože odporca uviedol, že ide o DPH, ktorú
neúčtoval, ale navýšil určité práce. Z uvedeného dôvodu preto so znaleckým posudkom nesúhlasili a

navrhli opätovne vypracovať nový znalecký posudok.

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 21.3.2011 nariadil znalecké dokazovanie, v ktorom sa mal
znalec zamerať na preskúmanie znaleckého posudku vypracovaného Z.. R. Š. zo dňa 28.2.2010 a
zodpovedať na otázky súdu.

Ustanovený znalec Z.. H. F. vypracoval znalecký posudok pod č. XX/XXXX dňa 23.7.2011. V závere
znaleckého posudku uviedol, že pri miestnej ohliadke zameral skutočne vykonané množstvo podrobne
a celkom nerealizované stavebné práce a dodávky materiálu boli vo výške 37.908,85 Sk, t.j. 1.258,34
Sk. Pri miestnej ohliadke premeral za účasti navrhovateľky v 1. rade všetky výmery, ktoré boli

súčasťou cenového návrhu. Rozdiely, ktoré nameral nezodpovedali množstvu materiálu so skutočne
zameraným množstvom pri miestnej ohliadke. Ohľadne namontovania dvierok v kúpeľní a v kuchyni,
či zodpovedajú platným normám a či staviteľ ich montážou porušil stavebný zákon, uviedol, že na
osadenie revíznych dvierok pri vnútornom vodovode, plynovode nie je samostatná norma. Pre realizáciu
vnútorného vodovodu je norma ČSN/STN/736660, kde v bode 74 je uvedené, že všetky armatúry

musia byť umiestnené tak, aby boli vždy voľne prístupné, hlavne pri poruchách a výmenách po dobe
životnosti. Pri miestnej ohliadke zistil, že osadené revízne dvierka sú osadené tak, že je problém sa
dostať k uzavieracím armatúram, čo potvrdili aj zástupcovia vodárenskej spoločnosti a revízny technik
plynu. Otvor je tak malý, že sa nebude dať vymeniť plynomer. Najväčší problém nastane pri výmene
stupačiek po dobe životnosti, kedy bude potrebné demontovať prednú stenu okolo WC pre sprístupnenie

stupačiek. Nakoľko dodávateľ nerealizoval revízne dvierka podľa normy, porušil tým normy a spôsobí
užívateľovi škody pri dodatočných úpravách, pri výmene potrubí a zariadení. Pri miestnej ohľadne zistil a
zameral realizované práce, realizované výmery obkladu a dlažby nasledovne: obklad montáž: skutočne
realizované množstvo je 20,33 m2, obklad dodávka: 20,33 m2 + 10 % stratné 23,00 m2, obklad lištely:
57 ks, dlažba montáž: skutočné množstvo je 3 m2, nakoľko pod rohovou vaňou a sprchovacím kútom

nie je položená dlažba, dlažba dodávka: 3 m2 + 10 % stratné = 3,30 m2.

Predmetný znalecký posudok namietal odporca.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade písomne dňa 7.3.2012 požiadali o úpravu sumy, ktorú žiadajú od odporcu

a to na základe vypracovaného znaleckého posudku.

Z dôvodu odstránenia rozporov medzi v poradí prvým znaleckým posudkom a druhým znaleckým
posudkom boli vypočutí aj znalci.

Predvolaný znalec Z.. H. F. uviedol, že na záveroch znaleckého posudku trvá a vyčíslil hodnotu materiálu
a nevykonané práce, ktoré boli zahrnuté do predbežnej kalkulácie a bolo od nich upustené, určil
nerealizované stavebné práce a dodávky v hodnote 1.258,34 €. Znalec uviedol, že postupoval podľa
prehľadu rozpočtových nákladov odporcu zo dňa 29.10.2002 v cenovom predpise Odis na základecenovej úrovne a cenníka v tom čase, ceny druhý polrok 2002, konkrétne na strane 4 znaleckého
posudku uviedol, ktoré práce neboli realizované, neboli urobené priečky, obklady, lištely, pričom ich
presne rozpísal v znaleckom posudku. Sprchovacia vanička síce bola dodaná odporcom, ale bola

dvakrát reklamovaná, reklamácii nebolo vyhovené, preto si navrhovatelia kúpili a osadili svoju vaničku.
Doklad o kúpe mu však predložený nebol, preto sumu 3.340,- Sk vylúčil z rozpočtu ( položka 39
rozpočtu ). Predmetnú vaničku vylúčil, pretože bola dvakrát reklamovaná a neslúžila svojmu účelu, túto
skutočnosť riešila aj štátna obchodná inšpekcia. Dodávku sprchovej batérie zahrnul do rozpočtu ako
dodanú. Ďalej uviedol, že do prehľadu rozpočtových nákladov bolo dopísané odporcom ohľadne prívod

hydromasáži s istením, že toto nebolo zrealizované a preto to odpočítal. Znalec ďalej uviedol, že naviac
práce neboli ani v spise zaevidované, ani že by ich dodávateľ požadoval, preto sa im v znaleckom
posudku nevenoval. Posudzoval iba tie práce, ktoré boli priložené k faktúre. Pri vypracovaní znaleckého
posudkukonzultovalajsoznalcomŠ.,pričomtentovykonávalocenenievprogrameCenekom,kdemôžu
byť určité menšie rozdiely v cene. Znalec uviedol, že odpočítal 3.340,- Sk vaničku, 2.400,- Sk istenie a
menší rozdiel bol aj v znaleckom posudku vo výške 10.000,- Sk. Pravdepodobne k tejto zmene došlo v

posudzovaní m2, pri priečkach, ktoré neboli zrealizované. Podľa jeho výpočtov bola cena zrealizovaných
prác bez DPH vo výške 213.799,87 Sk, s DPH vo výške 235.179,87 Sk.

Z výpovede znalca Z.. R. Š. bolo zistené, že rozdiely, ktoré vznikli medzi vypracovanými znaleckými
posudkami mohli vzniknúť z dôvodu, že nepoužívajú rovnaké rozpočtárske programy. Podľa jeho názoru

rozdiel vznikol v akom rozsahu boli odporcom dodané priečky z tvárnic pórobetónových HEBEL, pričom
on naberal priečky 27 m2 a znalec F. 18 m2. Od tohto rozdielu sa následne odvíjajú aj všetky ostatné
množstevné rozdiely ako napr. obklady, omietky a pod. Použil iný rozpočtársky program. Rozpočtárske
programy, ktoré sú, nie sú záväzné alebo ich používanie, čiže každý znalec používa svoj rozpočtársky
program. V posudku ohodnotil všetky vykonané práce, prirovnal ich k faktúre, ktorú mal k dispozícii,

aby si to overil. Keď už bolo dielo hotové, tak v podstate zameral a ohodnotil to, čo bolo vykonané.
Ohľadne ceny zrealizovaných prác dospel k záveru a vychádzal z rozpočtu, ktorý spracoval a ktorý tvorí
prílohu znaleckého posudku. Čiže vychádzal z toho, čo nameral na ohliadke a zabudované veci prevzal.
Ohľadne naviac prác sa vyjadril, že nevie o aké naviac práce ide, či ich zameral a vzal do úvahy alebo
nie v znaleckom posudku.

Navrhovateliav1.a2.radeuviedli,žedošlokvýmenedvierokvkuchyninaplynomery,pričomzavýmenu
dvierok zaplatili 60 €. Výmene dvierok na vodomery tiež bude realizovaná. Následne navrhovateľka v
1. rade oznámila súdu, že pred výmenou dvierok na internete našla dvoch stolárov, ktorí boli ochotní
jej tieto dvierka urobiť. Povedali cenu 80 €, ktorú sumu uviedla aj do písomnosti ohľadne vyúčtovania

s protistranou. Potom však u susedov menili kuchynskú linku a urobili jej dvierka za 60 €, čo privítala.
Keď pýtala doklad, bolo jej oznámené, že jej ho nemôžu dať, pretože dotyčná osoba nie je platcom
DPH. Z uvedeného dôvodu teda nepredložila bloček o zaplatení. Predložila súdi iba fotografiu ohľadne
výmeny dvierok.

Z pripojenej Zmluvy o dielo bolo zistené, že táto bola uzavretá podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka. Zhotoviteľom je Flap-Real s.r.o., Kežmarská 3, Košice a objednávateľom H.. F., U. XX/X,
X.. Zhotoviteľ sa zaviazal, že za podmienok dojednaných v zmluve pre objednávateľa vykoná, zariadi
stavbu: rekonštrukciu kúpeľne s dodávkou hydromasážnych systémov a sanitou, vypracuje zadanie
stavby, uskutoční v mene a na účet objednávateľa investorské činnosti a zariadi investorské záležitosti

potrebné pre vypracovanie zadania stavby a prípravu predmetnej stavby. Objednávateľ sa zaviazal, že
dokončené zadanie prevezme, zaplatí za jeho zhotovenie dohodnutú cenu a poskytne spracovateľovi
dojednané spolupôsobenie. Objednávateľ sa zaviazal, že za zariadenie a uskutočnenie investorských
činností zaplatí zhotoviteľovi dohodnutú odplatu.

Vďalšomsadohodli,žepokiaľvpriebehuspracovaniazadaniauzavretédohodybudúmaťvplyvnacenu
a termín plnenia, zaväzuje sa objednávateľ upraviť dodatkom k tejto zmluve cenu a termín plnenia vo
väzbe na zmenu predmetu plnenia. Odplata za činnosti podľa zmluvy predstavuje 236.973,- Sk, záloha
č. 1 bola vopred uhradená dňa 31.10.2002 vo výške, bez uvedenia a záloha č. 2 uhradená do 2002,
bez uvedenia presného dátumu 2002 vo výške bez uvedenia presnej sumy. Cenová kalkulácia mala byť

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Zmluva bola podpísaná dňa 31.10.2002 medzi objednávateľom, t.j. navrhovateľom v 2. rade a
dodávateľom t.j. odporcom.Z pripojenej faktúry č. 2002/2001 bolo zistené, že odporca ako dodávateľ vyhotovil faktúru za prevedené
práce podľa prehľadu rozpočtových nákladov celkom bez DPH 247.351,10 Sk, DPH 10 % vo výške

24.735,10 Sk, celkom k úhrade 272.086,20 Sk.

Zpripojenýchpokladničnýchdokladovbolozistené,ženavrhovateliav1.a2.radezaplatiliodporcovidňa
4.11.2002 sumu 130.000,- Sk. Účelom bola záloha na opravu bytového jadra, pričom suma 130.000,-
Sk je v kolónke cena s DPH. Podpis príjemcu Flap-Real s.r.o. Košice.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 3.12.2002 bolo zistené, že navrhovatelia v 1. a 2. rade
zaplatili odporcovi sumu 113.731,10 Sk ako doplatok na rekonštrukciu bytového jadra. Suma 113.731,10
Sk je v kolónke cena s DPH, podpis príjemcu Flap-Real spol. s r.o. Košice.

Z prehľadu rozpočtových nákladov bol zistený rozpočet celkom vo výške 247.351,10 Sk.

Právny zástupca odporcu namietal, že navrhovateľka v 1. rade nie je aktívne legitimovaná, pretože
odporca uzavrel zmluvu s navrhovateľom v 2. rade dňa 31.10.2002 ohľadne rekonštrukcie bytu na
celkovú sumu 247.000,- Sk bez DPH, pričom má za to, že nešlo o bežný úkon manželov. Navrhovateľ
v 2. rade uplatnil svoj nárok dňa 10.3.2006, následne ako bol pripustený Okresným súdom Košice I

na strane navrhovateľa v 2. rade. Poukazuje na ust. § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorého
vyplýva, že zhotoviteľ zodpovedá za vady diela porušením povinností. Skutočnosť, že vo vzťahu k
navrhovateľom nedošlo k žiadnemu porušeniu povinností pri zhotovovaní diela, služby poskytol odporca
podľa príkazov objednávateľa t.j. navrhovateľov. Vady diela odstránil, o čom svedčí aj potvrdenie
podpísané navrhovateľkou v 1. rade, ktoré sa nachádza v spise a je dátované dňom 9.6.2004.

Z uvedeného potvrdenia vyplýva, že závady z reklamácie boli odstránené a uvedené zariadenia
sú plne funkčné. Vanička bola zabudovaná na žiadosť objednávateľa a to z dôvodu, že pôvodná
vanička bola poškodená nesprávnym užívaním a odporca následne bezplatne zamontoval novú vaničku
navrhovateľom. Vadu nezavinil, teda nezodpovedá za vady diela. Poukazuje na ust. § 561 Obchodného
zákonníka, § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka a to vady diela a nároky z nich objednávateľ musí

oznámiť bez zbytočného odkladu hneď ako ich zistil. Ďalej poukazuje na to, že bezdôvodné obohatenie
nevzniklo, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca Z.. Š.P. R. Č.. XX/XXXX. Odporca zhotoví dielo
v byte navrhovateľov v sume 247.109,34 Sk s tým, že navrhovatelia mu vyplatili sumu 243.731,10
Sk bez DPH. Následne znalec Z.. T. ozrejmil súdu, v čom vznikli množstevné rozdiely vo výpočtoch.
Z uvedeného vyplýva, že bezdôvodné obohatenie odporcu na úkor navrhovateľov nie je, dokonca

navrhovatelia sa bezdôvodne obohatili na úkor odporcu. Ďalej poukazuje na to, že faktúru nevystavil
na meno objednávateľa, ale na požiadanie na samotnú navrhovateľku v 1. rade, pretože finančné
prostriedky čerpali z prvej stavebnej sporiteľne na rekonštrukciu a preto mohol mať za zhotovenie diela
vyplatenú túto sumu. Na faktúre nesmela byť preto uvedená navrhovateľka v 1. rade. V ďalšom namieta
nesprávnosť výšky úrokov z omeškania, ktoré nie sú v zákonnej lehote. Namietal náhradu za revízne

dvierkavovýške160€.Poukazujenaust.§561Obchodnéhozákonníka.Tietodvierkabolinamontované
na žiadosť objednávateľom napriek tomu, že boli upozornení na nesprávnosť pokynu, nakoniec tieto
dvierka ani neboli reklamované.

Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že v zmluve je objednávateľom navrhovateľ v 2. rade ako jej manžel,

pričom ona je jeho zákonitá manželka a všetko vybavovali spoločne. Pokiaľ odporca nesúhlasil, tak mal
žiadať, aby boli obaja v zmluve uvedení. Ďalej uviedla k používaniu Obchodného zákonníka, že sa jej
to netýka. K tomu, že v zmluve je uvedená suma bez DPH, toto zo samotnej zmluvy nevyplýva, pretože
pokiaľ je uvedené, že je to bez DPH, automaticky suma, ktorá je stanovená, je s DPH. S vyúčtovaním,
ktoré jej bolo predložené nesúhlasila, čo oznámila synovi odporcu. Odporca sa následne stratil, odmietol

s ňou komunikovať, nepreberal poštu. Vaničku prišiel odstrániť až po 6 mesiacoch, keď ho stretla.

Predmetom konania medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a odporcom je záväzkovo-právny vzťah
vyplývajúci z uzavretej zmluvy o dielo. Účastníci konania, t.j. zmluvné strany uzavreli Zmluvu o dielo v
zmysle ustanovení zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka.

Pri posúdení, či sa záväzkovo právny vzťah posudzuje podľa Občianskeho alebo Obchodného
zákonníka je dôležitá podstata spoločenského vzťahu, v ktorom zmluvné strany vystupovali. Obchodné
právo je upravené predovšetkým zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a je samostatnýmprávnym odvetvím, ktoré upravuje právne pomery podnikateľov. Podnikateľom je každý fyzická či
právnická osoba, ktorá podniká, teda vykonáva sústavne, samostatne podnikateľskú činnosť pod
vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Obchodným zákonníkom sa

riadia vzťahy medzi podnikateľmi, teda vzťahy súvisiace s podnikaním ( § 1 Obchodného zákonníka ).
Ostatné právne vzťahy do ktorých podnikatelia vstupujú ako občania sa neriadia Obchodným
zákonníkom, ale inými právnymi predpismi podľa charakteru konkrétnych spoločenských vzťahov. V
posudzovanom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odporca vystupoval
ako právnická osoba, avšak navrhovatelia v 1. a 2. rade vystupovali ako fyzické osoby. Ich vzájomné

konanieaprávnepostaveniepretoniejemožnéposudzovaťakopodnikanieapodriadiťichObchodnému
zákonníku ako zvláštnemu zákonu upravujúcemu právne vzťahy medzi podnikateľmi.

Privymedzenípredmetuobchodnýchzáväzkovýchvzťahovjetrebaobjasniťavysvetliťpojem„obchodný
záväzok“. Tento pojem sa odvíja od širšie koncipovaného pojmu „záväzkový právny vzťah (záväzok)“.
Obchodný záväzok je právny záväzok, ktorý sa realizuje v oblasti obchodovania ( podnikania).

Východiskomprepochopeniefenoménu„obchodnýzáväzkovývzťah(obchodnýzáväzok)“jeobjasnenie
pojmu podnikanie. Pojem podnikanie sa však spája s pojmom podnikateľ:
1- Obchodný zákonník hovorí (§ 261 ods. 1), že obchodné záväzkové vzťahy sa realizujú medzi
podnikateľmi, pokiaľ sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Takú činnosť treba posudzovať v momentu
vzniku obchodného záväzku. Naviac je treba hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých sa

podnikateľská činnosť uskutočňuje,
2- Obchodný zákonník (§ 261 ods. 2), rozširuje okruh osôb, ktoré môžu vstupovať do obchodných
záväzkových vzťahov s podnikateľmi a sú to štát, ďalej samosprávna územná jednotka alebo právnická
osoba zriadená zákonom ako verejnoprávna inštitúcia,
3- ktorékoľvek osoby môžu voľbou (dohodou) určiť, že ich záväzkový vzťah, ktorý by inak nespadal pod

zákonný rámec obchodných záväzkových vzťahov podľa § 261 Obchodného zákonníka sa aj napriek
tomu bude spravovať Obchodným zákonníkom (§262).

Podľa § 262 ods. 1,2 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261 Obchodného zákonníka sa spravuje týmto zákonom. Dohoda o

voľbe práva si vyžaduje písomnú formu.

Dohoda o voľbe práva musí spĺňať požiadavku kladenú na právne úkony (§ 37 OZ). Podľa § 37 ods. 1
OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neurčitosť
právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti (§

37 OZ).

Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, ale
nie je jednoznačný, čím zostáva neurčitým jeho vecný obsah vrátane predmetu dohody. Ak ide o
právny úkon pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma ( viď. napr. § 262

Obchodného zákonníka), musí určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať z textu listiny, na ktorej je prejav
vôle zaznamenaný. Nestačí teda, ak je zmluvným stranám jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie
je objektívne poznateľné osobám, ktoré účastníkmi zmluvy nie sú. Vzhľadom na uvedené „obchodnú
zmluvu“ v časti o voľbe záväzkového vzťahu účastníkov nemožno považovať za určitú, ak z úvodnej
časti vyplýva, že ju uzatvárajú podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka ( zák. č. 513/1991 Zb.) a to z

dôvodu, že na základe § 262 Obchodného zákonníka možno dohodnúť, aplikovať Obchodný zákonník
iba ako celok.

Pretože sa nejedná o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorý by sa týkal ich podnikateľskej činnosti
(§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka) predmetný nárok súd posúdil podľa ust. Občianskeho zákonníka

a nie podľa ust. Obchodného zákonníka.

Podľaust.§631OZzmluvouodielozaväzujesaobjednávateľoviten,komubolodielozadané(zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa ust. § 632 OZ ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať
objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie
predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.Podľa ust. § 633 ods. 1,2 OZ zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom
čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto
norme. Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je

oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.

Podľa ust. § 634 ods. 1,2 OZ ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými
predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela.
Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu

bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

Podľa ust. § 638 ods. 1,2 OZ ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosť objednávateľa, je zhotoviteľ
oprávnený určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpiť, ak na
taký následok upozorní. To isté platí, ak sa dielo vykonáva u objednávateľa a ten nevykoná potrebné
zdravotné a bezpečnostné opatrenia pre osoby vykonávajúce dielo.

Podľa ust. § 639 OZ ak objednávateľ poskytne riadne a včas potrebnú súčinnosť, zhotoviteľ však v
určený čas nepristúpi k vykonaniu diela, patrí mu právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu tým
vznikli. Toto právo musí uplatniť u zhotoviteľa najneskôr do jedného mesiaca od prevzatia veci; ak z
tohto dôvodu odstúpi od zmluvy, musí ho uplatniť najneskôr do jedného mesiaca od odstúpenia; inak

právo zanikne.

Zmluva o dielo je upravená v Občianskom zákonníku jednak všeobecnými ustanoveniami, ktoré platia
pre všetky druhy zmluvy o dielo ( § 631 až 643 ). Zákon upravuje neobchodnú zmluvu o dielo, ktorá
sa vzťahuje aj na prípady, keď zhotoviteľom diela je podnikateľ, ale za podmienky, že objednávateľom

je nepodnikajúca fyzická alebo právnická osoba. Zmluva o dielo je vzájomne zaväzujúci právny vzťah,
ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu. Zmluvou o dielo
sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať na svoje nebezpečenstvo dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať
a zaplatiť jeho cenu. Zhotoviteľom diela môže byť podnikateľ, ktorý má na túto činnosť zapísanú v
predmete podnikania alebo iná právnická alebo fyzická osoba. Zákon nepredpisuje právnu formu zmluvy

o dielo, dokonca ani v prípade, keď je predmetom nehnuteľnosť. Zhotoviteľ diela, ktoré nebolo zhotovené
na počkanie je však povinný vydať objednávateľovi písomne potvrdenie o uzavretí zmlúv. Podstatnými
obsahovými náležitosťami zmluvy o dielo sú:
a/ určenie diela ( predmetu zmluvy )
b/ ceny diela

c/ vykonanie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa.

Dielo, ktoré má byť vykonané, musí byť dostatočne určené. Dielom je výsledok určitej fyzickej, či
duševnej pracovnej činnosti zhotoviteľa. Dielom môže byť zhotovenie hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci,
montáž veci, jej údržba, resp. jej uchovanie v stave schopnom užívania, oprava veci, prípadne úprava

veci, rekonštrukcia, zmena účelu užívania a pod. Typickým dielom na zhotovenie, oprava alebo úprava
stavby alebo jej časti. Dielo však môže mať tiež povahu prác či výkonov. Zmluva o dielo je zmluvou
odplatnou. K platnému vzniku zmluvy o dielo sa preto vyžaduje stanovenie povinností objednávateľa
zaplatiť za dielo jeho cenu. K platnosti zmluvy sa však nevyžaduje určenie výšky ceny. Strany môžu
dohodou určiť postup na základe ktorého dôjde k určeniu výšky ceny a to buď dohodou strán v zmluve

( výšku ceny možno určiť aj dodatočne po uzavretí zmluvy ) alebo podľa osobitného právneho predpisu.
Ak cena nebola uvedeným spôsobom určená, je objednávateľ povinný zaplatiť primeranú cenu ( §
634 ods. 1 OZ ). Zhotoviteľ vykoná dielo na svoje nebezpečenstvo, zhotoviteľ preto nemôže svoje
povinnosti zo zmluvy splniť tým, že bude naďalej pracovať, ale iba tým, že objednávateľ mu poskytne
výsledok svojej práce. Zmluva o diele je charakteristická práve tým, že má za predmet nie prácu, ale

výsledok práce. Vo všeobecnosti sa nevyžaduje, aby zhotoviteľ vytvoril dielo osobne. Takáto podmienka
by musela byť súčasťou zmluvnej dohody. Mimo týchto náležitostí sa zmluvné strany môžu dohodnúť
na ďalších okolnostiach, ktoré sa môžu týkať najmä akosti diela, spôsobu platenia ceny ( zálohy ), doby
zhotovenia diela a poskytnutia súčinnosti objednávateľa. Účastníci zmluvy o dielo sa môžu dohodnúť
aj na mieste plnenia. Miesto splnenia zmluvy sa určuje predovšetkým dohodou účastníkov, prípadne

povahou diela. Ak nie je takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo zhotoviteľa. Cena diela predstavuje
odplatu za predmet zmluvy v peniazoch. K platnosti zmluvy sa však nevyžaduje dohoda o výške ceny.
Zmluvné strany sa môžu v zmluve dohodnúť o postupe na základe ktorého sa určí cena diela. V prípade,
že cena diela nebola takto určená, je objednávateľ povinný poskytnúť primeranú cenu ( § 634 OZ ).Cenu diela môže objednávateľ zaplatiť aj poukázaním príslušnej ceny poštou alebo prostredníctvom
peňažného ústavu ( § 567 ods. 2 OZ ).

Cena za dielo môže byť určená buď dohodou strán v zmluve alebo podľa osobitného právneho
predpisu. V súlade so zásadami určenými zákonom č. 18/1996 Z.z. o cenách môže byť regulovaná
cena prekročená alebo znížená dohodou účastníkov zmluvy len vtedy, ak tento predpis takúto možnosť
pripúšťa. Ostatné ceny, ktoré nie sú regulované, patria do kategórie zmluvných cien, čo vo všeobecnosti
znamená, že ich výška sa v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dojednáva dohodou účastníkov.

Dohodou zhotoviteľa s objednávateľom môže byť cena určená podľa rozpočtu ( § 635 OZ ), odhadom
( § 636 OZ ) alebo iným určitým a zrozumiteľným spôsobom. Cena podľa rozpočtu alebo cena odhadom
môže byť určená len pri uzatváraní zmluvy pred započatím diela. Cena určená iným spôsobom však
môže byť určená aj po dokončení diela. V prípade, že cena je určená podľa rozpočtu, platí zásada, že
zhotoviteľ nesmie jednostranne cenu diela zvýšiť. Môže sa tak urobiť len na základe novej dohody o
cene s objednávateľom, znamená to, že hodnotu materiálu spotrebovanej energie, vynaloženej práce a

realizovaných výkonov, ktoré sú nad rámec rozpočtu, môže zhotoviteľ zahrnúť do výslednej ceny len za
podmienky, že objednávateľ buď s týmito nákladmi a výkonmi mimo rozpočtu písomne súhlasil, alebo
ich dodatočne písomne objednal.

Pokiaľ v období medzi uzatvorením zmluvy a jej splnením došlo k zmene cenového predpisu podľa

ktorého sa dohodla cena, je zhotoviteľ povinný o zvýšení ceny a jej novej výške objednávateľa bez
meškania písomne uzatvoriť ( § 635 ods. 2 OZ ).

Ustanovenia § 637 až § 643 OZ upravujú vzájomné práva a povinnosti zhotoviteľa a objednávateľa.
Medzi základné povinnosti zhotoviteľa patrí to, že zhotoviteľ musí bez zbytočného odkladu upozorniť

objednávateľa na nedostatky materiálu dodaného objednávateľom, ktoré sú natoľko závažné, že to
znemožňuje riadne zhotovenie diela a na nevhodnosť pokynov objednávateľa podľa ktorých by malo
byť dielo vykonané. Zákon v určených prípadoch umožňuje zhotoviteľovi od zmluvy o dielo odstúpiť.
Tak je tomu v prípade, keď napriek upozorneniam zhotoviteľa o vadnosti dodaného materiálu a
na nevhodnosť pokynov objednávateľa trvá na objednávke s použitím nedostatkového materiálu a

splnením nevhodných pokynov ( § 637 ods. 2 OZ ). Zhotoviteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak
objednávateľ neposkytol zhotoviteľovi potrebnú súčinnosť. V takom prípade musia byť naviac splnené
ďalšie podmienky a síce, že uplynula primeraná lehota, ktorú zhotoviteľ pre súčinnosť objednávateľovi
určil a že objednávateľ bol na následok svojej nečinnosti t.j. úmysel zhotoviteľa odstúpiť od zmluvy
zhotoviteľom upozornený.

Pred odôvodnením súdu ohľadne priznania nároku pre navrhovateľov v 1. a 2. rade je potrebné sa
vyjadriť aj k námietke odporcu ohľadne aktívnej legitimácie navrhovateľky v 1. rade.

Pri uplatňovaní nárokov súd zohľadnil aj tú skutočnosť, či predmetné nároky a finančné prostriedky sa

nachádzajú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

V tomto prípade Zmluvu o dielo s odporcom uzavrel navrhovateľ v 2. rade. Finančné prostriedky,
ktoré boli vyplatené odporcovi patrili obom manželom, tvorili bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
a preto sa mohla domáhať vrátenia a zaplatenia finančných prostriedkov manželka objednávateľa t.j.

navrhovateľka v 1. rade. Len takýto výklad súdom je správny, spravodlivý a zákonný v súlade s dobrými
mravmi a právami a slobodami vyplývajúcimi z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.
Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR).

Ustanovenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je vyjadrením základného práva účastníka konania domáhať sa

súdnejochrany.Tentočlánokústavyjeprimárnouústavnoubázouprezákonomupravenékonaniesúdov
a iných orgánov SR, príslušníkmi poskytovanie právnej ochrany. Zároveň sa v zmysle čl. 51 ods. 1
Ústavy SR možno domáhať práv podľa čl. 46 Ústavy SR len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie
vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR musí byť výklad a uplatňovanie ústavných
zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s Ústavou a súčasne

v zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy SR majú príslušnosť medzinárodné zmluvy vrátane Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných
práv a slobôd.Z uvedeného vyplýva, že výklad o používaní jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka vrátane
súvisiacich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné
právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ako aj výchova na
zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.).

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskych vzťahov nesmú bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmú byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

Ustanovenie § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť
posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak tomu tak nie je,
požadovanú ochranu odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo

súhrnu spoločenských, kultúrnych a právnych noriem základných, ktoré preukázali počas historického
vývoja určitú mieru stálosti, vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná
časť spoločnosti.

Podľa § 34 OZ je právny úkon prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo

povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a
nerozdielne (§ 145 ods. 2 OZ).

Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe uvedených skutočností je súd toho názoru, že na podanie predmetného návrhu bola
oprávnená tak navrhovateľka v 1. rade ako aj navrhovateľ v 2. rade. Napriek tomu z dôvodu právnej

istoty navrhovateľka v 1. rade požiadala súd, aby pripustil na strane navrhovateľov aj jej manžela H..
J. F. ako navrhovateľa v 2. rade. Na základe jej procesného návrhu následne súd rozhodol uznesením
zo dňa 28.4.2006.

Súd je teda toho názoru, že aktívne legitimovaným na podanie návrhu boli navrhovatelia v 1. a 2. rade

a nárok bol uplatnený včas.

Predmetom konania je plnenie zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade
ako objednávateľmi a odporcom ako zhotoviteľom týkajúcej sa rekonštrukcie bytového jadra v X.,
U. XX. Cena diela bola dohodnutá zmluvnými stranami vo výške 236.973,- Sk. Súčasne bolo

dohodnuté, že zhotoviteľ pre objednávateľa vykoná a zariadi stavbu, rekonštrukciu kúpeľne s dodávkou
hydromasážnych systémov a sanitou, vypracuje zadanie stavby, uskutoční v mene a na účet
objednávateľa investorské činnosti a zariadi investorské záležitosti potrebné pre vypracovanie zadania
stavby a prípravu predmetnej stavby. Z prehľadu rozpočtových nákladov datovaných dňa 23.10.2002
bolo zistené, že rozpočet celkom bol stanovený vo výške 247.351,10 Sk. V prehľade rozpočtových

nákladov pri jednotkovej cene nikde nie je uvedené, či suma je s DPH alebo bez DPH. Takéto uvedenie
jednotkovej ceny súd považuje za klamlivé, a preto sa navrhovatelia v 1. a 2. rade správne domnievali, že
uvedená suma je s DPH. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že pri preberaní zálohy vo výške 130.000,-
Sk ako aj doplatku na rekonštrukciu bytového jadra je uvedená suma v kolónke cena s DPH. Príjmový
pokladničný doklad bol vystavený samotným odporcom, t.j. Flap-Real spol. s r.o., pričom finančné

prostriedky odovzdávali navrhovatelia v 1. a 2. rade. Až v priebehu konania odporca uviedol súdu, že
predmetná suma je bez DPH. Súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy v poradí druhý znalecký
posudok vypracovaný znalcom Z.. H. F. a to z toho dôvodu, že tento vypracoval znalecký posudok
skutočne dodaného materiálu a vykonaných resp. nevykonaných prác. V poradí z prvého znaleckého
posudku vypracovaného znalcom Z.. Š. vyplýva, že tento vypracoval znalecký posudok na základe

pripojeného cenového rozpočtu a vychádzal z údajov, ktoré sú v ňom uvedené. Z uvedeného vyplýva,
že teda ohodnotil aj práce, ktoré neboli dohodnuté, resp. materiál a práce, ktoré dodané vôbec neboli.
Znalec Z.. H. F. uviedol, že s porovnaním predloženej cenovej kalkulácie odporcu zameral a zistil
skutočnosti:položka č. 3, skutočné množstvo priečok hr. 7,50 cm je 18,342 m2 - 11,658 x 455,- = 5.304,50 Sk
položka č. 6, práce nerealizované 610,- Sk
položka č. 9, skutočné množstvo je 5 m2 - 3 m2 x 344,- Sk = 1.032,- Sk

položka č. 40 sprchovaciu vaničku neuznal, nakoľko bola nahlásená vada, ktorá nebola odstránená a
navrhovatelia si sami kúpili novú - 3.349,- Sk
položka č. 54 dodávka sprchovej batérie, ktorú kúpili navrhovatelia, ale nemajú doklad, t.j. nezahrnuté
položka č. 62 nie je rozpísaný súpis prác, ktorý je v celkovej výške 4.420,- Sk x 2
položka č. 63 podhľad celková výmera je 6,0 m2 - 3,0 m2 x 980,- = - 2.940,- Sk

položka č. 64 montáž keramických podláh je skutočná výmera 3,0 m2, lebo pod rohovou vaňou ani pod
sprchou nie je dlažba realizovaná - 6,0 m2 x 355,- = - 2.130,- Sk
položka č. 65 podľa pol. č. 64 je dodávka 3,30 m2 s 10 % odpadom 5,70 x 350,- = -1.995,- Sk
položka č. 66 keramický obklad - skutočná výmera je 20,33 m2 + 10 % odpad = 23,0 m2, 44 m2- 23
m2 - 21 m2 x 284,- = -5.964,- Sk,
položka č. 67 keramický obklad dekor nie je dodaný - 5 ks x 133,- = - 665,- Sk

položka č. 68 keramický obklad lištela - skutočné množstvo je 57 ks, 90-57 = 33 ks x 57,- = -1.881,- Sk
položka č. 70 okrasná lišta kútová skutočnosť je 10 ks - 8 ks x 98,- = 784,- Sk
položka č. 73 obklady vnútorné - skutočné množstvo montáže je 20,33 m2 - 19,67 m2 x 325,- =-6.375,75
Sk
položka č. 74 skutočnosť 20,33 m2 - 19,67 x 126,- = - 2.478,60 Sk

položka č. 83 prívod k hydromasáži s istením nerealizované - 2.400,- Sk.

Celkom nerealizované stavebné práce a dodávky materiálu podľa cien uvedených v ponuke 37.908,85
Sk, t.j. 1.258,34 €. Pri miestnej ohliadke boli premerané všetky výmery, ktoré boli súčasťou cenového
návrhu. Rozdiely, ktoré boli namerané boli vyčíslené. Množstvo materiálu nezodpovedá skutočne

zameraným množstvám pri miestnej ohliadke.

V ďalšom porovnal skutočné množstvo obkladačiek a dlažby s vyfakturovaným množstvom. Pri miestnej
obhliadke skutočne realizovaných prác zameral realizované výmery obkladu a dlažby nasledovne:
obklad montáž: skutočne realizované množstvo je 20,33 m2, obklad dodávka: 20,33 m2 + 10 % stratné

23,00 m2, obklad lištely: 57 ks, dlažba montáž: skutočné množstvo je 3 m2, nakoľko pod rohovou vaňou
a sprchovacím kútom nie je položená dlažba, dlažba dodávka: 3 m2 + 10 % stratné = 3,30 m2.

Z vypracovaného znaleckého posudku teda vyplýva, že odporca ako zhotoviteľ diela nedodal materiál
a nerealizoval stavebné práce v celkovej hodnote 37.908,85 Sk, t.j. 1.258,34 €. Odporca však uvedený

materiál a práce zahrnul do svojho vyúčtovania. Navrhovateľka v 1. rade už podaným návrhom
namietala, že niektoré práce a materiál nebol dodaný. O tom, v akej skutočnej výške nebol dodaný
materiál a neboli realizované práce sa však dozvedela až vypracovaným znaleckým posudkom. Ihneď
po vypracovaní znaleckého posudku písomným podaním doručeným súdu dňa 7.3.2012 žiadala, aby bol
odporca povinný im zaplatiť sumu za nerealizované stavebné práce a dodávky materiálu. Z uvedeného

dôvodu je súd toho názoru, že teda nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku, nakoľko sa o výške takto
nerealizovaných prác a dodávok materiálu dozvedeli až keď im bol doručený vypracovaný znalecký
posudok, t.j. dňom 3.2.2012. Pokiaľ odporca namietal, že vykonal aj iné práce, naviac práce, v inom
množstve než sa dohodli a než boli kalkulované v prehľade nákladov, malo to byť riešené formou
dodatkom k zmluve. Z pripojených listinných dokladov, či už navrhovateľmi alebo odporcom nebol

predložený žiadny doklad - dodatok k Zmluve týkajúci sa vykonaných naviac prác. Odporca tvrdil, že
pokiaľ boli práce vykonané, bolo to na základe ústnej dohody s navrhovateľom v 2. rade, nikdy to však
nebolo riešené písomnými dodatkami. Z ust. OZ týkajúcich sa zmluvy o dielo jednoznačne vyplýva, že
pokiaľ v priebehu realizácie diela dôjde k zvýšeniu ceny diela, nemôže zhotoviteľ jednostranne cenu
diela zvýšiť. Môže tak urobiť len na základe novej dohody o cene s objednávateľom. Odporca v priebehu

konania tvrdil, že vykonal aj iné práce, tieto však predmetom konania nie sú. Z uvedeného teda vyplýva,
že ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práca, náklady
do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce
dodatočne písomne objednal. Objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť,
ak bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k

zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela. Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy
je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a ak vzniknuté náklady podľa
pôvodne dohodnutej ceny iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech.Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Z vyššie citovaného ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva povinnosť každého účastníka označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tzv. dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých
skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé

právne následky. Rozsah dôkazného bremena (t.j. okruhu skutočností, ktoré musí účastník preukázať),
zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá má byť na daný právny vzťah aplikovaná. Z hmotnoprávnej
normytedavyplývaktojenositeľomdôkaznéhobremenaateda,ktorýzúčastníkovjepovinnýstanovený
okruh skutočností preukázať. Právna úprava tzv. dôkaznej povinnosti ukladá účastníkovi, aby na
doloženie svojich tvrdení (povinnosť tvrdenia vyplývajúca z ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) označil

dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti zaťažuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu
v spore.

Zhrnúc doposiaľ vykonané dokazovanie s prihliadnutím na listinné doklady účastníci uzavreli Zmluvu
o dielo. Uzavretú Zmluvu o dielo súd posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a nie

Obchodného zákonníka tak ako to vysvetlil vyššie. Z uvedeného dôvodu preto námietky odporcu a
poukazovanie na ustanovenia Obchodného zákonníka považuje za irelevantné. K uzavretiu Zmluvy
o dielo počas ktorej bola dohodnutá cena diela počas jej realizácie nedošlo k žiadnemu uzavretiu
písomného dokladu k predmetnej zmluve týkajúcej sa ceny diela alebo iných prác, ktoré boli odporcom
ako zhotoviteľom realizované. Tak isto nebolo v konaní preukázané, že by práce navrhovateľa v 1.

a 2. rade objednali. Ďalšími dôkazmi odporca nedisponoval ani na podporu svojich tvrdení neuviedol
žiadne dôkazy. Pri rozhodovaní súdu o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade
sumu 1.258,38 € vychádzal z vypracovaného znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že odporca ako
zhotoviteľ nezrealizoval práce a nedodal materiál, ktorý bol uvedený v cenovom rozpočte. V zmluve o
dielo si zmluvné strany dohodli cenu vo výške 236.973,- Sk. Navrhovatelia v 1. a 2. rade však zaplatili

odporcovi celkom sumu 243.731,10 Sk. Uvedená suma bola nižšia ako suma uvedená v prehľade
rozpočtových nákladov a to za nedodaný istič + ochranu a oblúky. Aj napriek nedodaným materiálom
však suma 243.731,10 Sk je vyššia ako cena dohodnutá v Zmluve o dielo (236.973,- Sk). Až na
základe vypracovaného znaleckého posudku bolo zistené, že odporca ako zhotoviteľ nedodal materiál
a nezrealizoval práce vo výške 1.258,38 €. Na uvedenú sumu bol preto odporca zaviazaný zaplatiť

navrhovateľom v 1. a 2. rade. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že odporca ako jedna zo zmluvných
strán predmetného záväzkovo-právneho vzťahu s prihliadnutím k dôsledkom plynúcim z tohto vzťahu
nevyvinul dostatočnú mieru starostlivosti, predvídavosti a opatrnosti, za ktorú je každý zodpovedný v
zmysle zásady „vigilantibus jura“, podľa ktorej právo patrí bdelým, čo znamená, že z hľadiska právnej
istoty malo byť v záujme odporcu, aby disponoval takými dôkaznými prostriedkami, ktorými by v prípade

potreby mohol s menšími pochybnosťami preukázať skutočnosť, že práce, ktoré vykonal, skutočne aj
dodal spolu aj s materiálom, prípadne, že by bol uzavretý písomný dodatok k zmluve.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, preto súd návrhu navrhovateľov
v 1. a 2. rade v rozsahu o zaplatenie 1.258,38 € vyhovel.

V ďalšom sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali úhrady sumy 160 € z titulu montáže dvierok na
plynomer. Vzhľadom k tomu, že tohto nároku sa domáhali z titulu náhrady škody, avšak nepredložili
žiadne listinné doklady akým spôsobom ku škode malo dôjsť a skutočnú výšku škody, súd v tejto časti ich
návrh zamietol ako nedôvodný s poukazom už na vyššie odôvodnenú mieru starostlivosti, predvídavosti

a opatrnosti, tak aby disponovali dôkaznými prostriedkami, ktorými by preukázali svoj nárok.

Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ideo deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania

a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

V prípade, že dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Omeškanie dlžníka nastáva tým,
že dlžník v stanovenom čase nezaplatil všetko, čo je z jeho strany na splnenie povinnosti potrebné. K
omeškaniu dlžníka dochádza uplynutím doby splatnosti dlhu. V prípade, že ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri splnení dlhu aj úroky z omeškania.
Podľa vykonávacieho predpisu predstavuje výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby
stanovenej NBS platnej ku dňu, keď omeškanie s plnením peňažného dlhu vzniklo. Podľa nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby stanovenej
NBS,. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom 12.10.2004, pričom základná
úroková sadzba NBS bola v období od 1.7.2004 do 28.11.2004 vo výške 4,5 %, dvojnásobok 9 % ročne.

Navrhovateľom v 1. a 2. rade priznal z uvedenej sumy úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od

12.10.2004 do zaplatenia. Úroky z omeškania boli navrhovateľom v 1. a 2. rade priznané dňom podania
návrhu.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O náhrade trov konania a trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.