Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112219276
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112219276.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM

SLOVENSKO a. s. so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35787783 zastúpeného JUDr.
Helenou Strachotovou usadenou euroadvokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin proti
odporcovi: O.. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., F. P. XXXX/X v konaní o zaplatenie 288,69 EUR s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 288,69 EUR spolu so

zmluvným úrokom vo výške 39 % ročne zo sumy 209,28 EUR od 3.11.2010 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 247,07 EUR od 1.1.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že poskytol na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.1.2009 odporcovi úver vo výške 399 EUR na nákup
spotrebného tovaru.

Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu odporcu navrhovateľom tak, že navrhovateľ za odporcu
uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a odporca tovar prevzal.

Odporca sa zaviazal splatiť vyššie špecifikovaný úver v 20-tich mesačných splátkach, každá vo výške
29,35 EUR splatných vždy k 15-temu dňu v mesiaci počínajúc dňom 15.2.2009. Odporca svoj záväzok
splácať poskytnutý úver riadne a včas, ktorý mu vyplýval z úverovej zmluvy, nesplnil.

Podľa článku V-3 Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a. s. pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere je navrhovateľ oprávnený
požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej čiastky so splatením ktorej sa žalovaný dostal
do omeškania viac ako 30 dní a bol navrhovateľom na zaplatenie vyzvaný. V prípade úvere vyššie
špecifikovaného navrhovateľ odporcu vyzval na úhradu zmluvnej pokuty formou automatizovaných
písomných upomienok naposledy listom zo dňa 10.11.2010.

Dňa 31.12.2010 sa stal splatným dlh odporcu vo výške 288,69 EUR, ktorý vznikol z titulu čerpania
peňažných prostriedkov spôsobom špecifikovaným vyššie. S prihliadnutím na stav úverového účtuodporcu ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu evidoval navrhovateľ voči odporcovi
pohľadávku vo výške 288,69 EUR.

Vúverovejzmluveboladojednanáúrokovásadzbavovýške39%ročnekudňupodpisuúverovejzmluvy.
V období poskytnutia úverovej karty bola úroková sadzba stanovená na 39 % ročne. S ohľadom na
skutočnosť, že zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu predania prípadu na vymáhanie, t. j. k 2.11.2010
domáha sa navrhovateľ aj zaplatenia úroku vo výške 39 % ročne zo sumy 209,28 EUR (úverová istina)
od 3.11.2010 do zaplatenia. Ďalej si navrhovateľ uplatňoval úrok z omeškania v zákonnej výške podľa

ustanovenia § 369 Obchodného zákonníka.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.3.2013 žiadal návrh ako neodôvodnený zamietnuť.
Poukázal na to, že na účet navrhovateľa zaplatil spolu 434,38 EUR. Podľa zmluvy mal uhradiť
do 1.12.2009 celkovú čiastku vo výške 416,19 EUR. Poukázal na to, že počas doby splácania od
24.1.2009 do 1.12.2009 si navrhovateľ naúčtoval na rôznych poplatkoch celkom sumu 94,45 EUR

navyše, podmienil ukončenie zmluvy zaplatením celej sumy aj napriek tomu, že niekoľkokrát proti
účtovaniu týchto poplatkov odporca namietal. Ďalej uviedol, že pri uzatváraní úverovej zmluvy ho
nikto neinformoval o takomto spôsobe účtovania poplatkov, zvlášť o možnosti opakovaného vstupu
pohľadávky do vymáhania, ani táto informácia nebola súčasťou ním podpísanej zmluvy, preto považoval
nároky navrhovateľa za neoprávnené.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako klient uzavreli dňa 24.1.2009 zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru. Preskúmaním tejto zmluvy o poskytnutí úveru súd zistil, že navrhovateľ poskytol
odporcovi úver vo výške 399 EUR. Úverová zmluva obsahuje 2 varianty splácania, a to štandardná

varianta, kde počet mesačných splátok bolo 20, výška mesačnej splátka bola stanovená na 29,35 EUR.
Prvá splátka bola stanovená najskôr 15.2.2009, ročná úroková sadzba bola určená vo výške 39 %,
RPMN bola určená vo výške 60,04 EUR. Ďalšou variantou bola tzv. zrýchlená varianta, kde bol počet
mesačných splátok 9, výška mesačnej splátky bola stanovená na 29,35 EUR, splatnosť bola k 15.2.2009
do 15.10.2009, doplatok k 1.11.2009 bol stanovený v sume 152,04 EUR. Pri tejto zrýchlenej variante

bola stanovená RPMN vo výške 66,87 EUR, ročná úroková sadzba nebola stanovená. Na tejto zmluve
nebolo vyznačené ani navrhovateľom ani odporcom, ktorú variantu splácania bude využívať odporca.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľ uviedol do zmluvy zmluvný úrok vo výške 39
%, ktorý bol o 2,46 krát vyšší ako bol určený Národnou bankou Slovenska v čase poskytnutia úveru a

ďalej súd zistil, že navrhovateľ dal do zmluvy RPMN vo výške 60,04 % čo bolo o 3,71 krát vyšší ako bola
RPMN stanovená Národnou bankou Slovenska pre spotrebiteľské úvery, ktoré boli uzatvárané v čase
uzavretia zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom.

Z uvedeného vyplýva, že výška úroku i výška RPMN stanovená navrhovateľom v zmluve o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, ktorú uzavrel s odporcom je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho
zákonníka.

V danom prípade nie pochýb, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy
upravenej zákonom č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách účinného do 31.12.2010,

ktorý je vo vzťahu k obchodnému zákonníku v pomere špeciality.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 citovaného zákona od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú v banke v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany

dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššej prípustnej výške.Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného predpisu,
ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu spotrebiteľských úverov
podľa zákona 258/2011 Z. z. ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany spotrebiteľa podľa

Občianskeho zákonníka a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Medzi 3 zákonmi prichádzajúcim
do úvahy: 1) zákon o spotrebiteľských úveroch, 2) Občiansky zákonník a 3) Obchodný zákonník panuje
pomer, že primárne sa použije predpis špeciálny, ak tento určitú otázku neupravuje, respektíve tak nečiní
úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava
podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že úprava Obchodného zákonníka sa môže na

takýto prípad uplatniť len vtedy, keď nenarazí na obmedzenie v Občianskom zákonníku a vykonávacích
predpisoch k nemu.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 citovaného zákona ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto zákona, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 citovaného zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 citovaného zákona v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platný v
čase uzavretia zmluvy o pôžičke medzi účastníkmi konania) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) až s) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať:
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušných spotrebiteľský úver
za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

V danom prípade súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konečnú splatnosť

spotrebiteľskéhoúveru,neobsahujevýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,preto
by túto zmluvu o pôžičke mal súd posudzovať ako bezpoplatkovú a bezúročnú.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V danom prípade súd posudzoval výšku úrokovej sadzby i výšku RPMN uplatňovanej navrhovateľom v
zmluve a dospel, že takto požadovaný úrok a požadovaná sadzba RPMN nie je v zákonom dovolenej

výške a preto i s poukazom na § 39 je takýto právny úkon uzavretia zmluvy o úvere neplatný. V
zmluve bola totiž dojednaná úroková miera 39 %, pričom v čase uzavretia predmetnej zmluvy pri nových
obchodoch-spotrebiteľskýchúverochposkytovanýmibankamidomácnostiampredstavovalavpriemere
15,81 % ročne. Dojednaný úrok vo výške 39 % ročne podstatnou mierou prekračoval horný limit obvyklej
úrokovej miery, navrhovateľ si uplatnil úroky vo viac ako dvojnásobnej výške ako poskytovali banky v

rovnakom období, čiže podstatne prekračujúc obvyklé úroky poskytované bankami. Dohodnuté úroky
sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore
s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je
taká výške úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny za užívanie požičanej istiny),
teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V

rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové
sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatváral zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej
situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii

poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom.

V danom prípade podľa názoru súdu došlo k neplatnej dohode o podstatnej náležitosti úverovej
zmluvy a to dohode o výške úrokov, čo robí predmetnú zmluvu neplatnou v jej celku, nakoľko podľavyššie citovaného odôvodnenia ani nemožno hovoriť, že daná úverová zmluva vôbec vznikla. Je však
nepochybné, že odporca odčerpal finančné prostriedky v sume 399 EUR, na ktorú sumu vykonal úhrady
434,38 EUR.

Súd ďalej poukazuje aj na neplatnosť výšky RPMN stanovenej navrhovateľom v zmluve o pôžičke, ktorú
stanovil 3,7 krát vyššie ako bola RPMN stanovená Národnou bankou Slovenska v čase uzatvorenia
pôžičky.

Nazákladetaktozistenéhodokazovaniaavyššiecitovanýchzákonnýchustanovenísúddospelkzáveru,
že odporca sa na úrok navrhovateľa neobohatil, pretože zaplatil navrhovateľovi o 35,38 EUR viac ako
mu navrhovateľ poskytol úver, preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ bol v konaní neúspešný, mal
by preto zaplatiť náhradu trov konania odporcovi, ktorému však žiadne preukázateľné trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O. s. p. )