Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/283/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115229362
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115229362.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingríd Kalinákovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance

Slovakias.r.o.,sosídlomHlavná104,04001Košice,IČO:47243368,práv.zast.Mgr.HenrichSchindler,
advokát, advokátska kancelária so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, Nitra, IČO: 40 887
481, proti žalovanému: B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX, XXX XX Š., v konaní o zaplatenie
327,21 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200,00 Eur s 5,25 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 200,00 Eur od 05.12.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v časti sumy 127,21 Eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 127,21 Eur od
05.12.2013 do zaplatenia zamieta.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 4,34 Eur na účet žalobcu, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN:
SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vedený vo Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, Nám. SNP

21, 811 01 Bratislava, IČO: 36 869 376 a trov právneho zastúpenia vo výške 17,77 Eur na bankovú účet
právneho zástupcu žalobcu, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN:SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
vedený vo Fio banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, Nám. SNP 21, 811 01 Bratislava, IČO: 36 869
376, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prievidza dňa 26.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť mu sumu 327,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 05.12.2013
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Uviedol, že účastníci konania dňa 11.03.2013 uzatvorili
Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších

služieb (Rámcová zmluva) a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (Zmluva o úvere), na
základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúročný úver vo výške 200 eur. Rámcová
zmluva a Zmluva o úvere nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými
stranami s ich textom. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 262,21 eur, ktorú tvorí
súčet poskytnutého úveru a nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru, vyjadrených pevnou sumou
vo výške 62,21 eur (celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú RPMN); úver s príslušenstvom
sa stal splatný dňa 04.12.2013. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti,

navrhovateľ si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania, ktorých výška je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu, t.j. vo výške 5,25% ročne zo sumy 262,21 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do
zaplatenia. V zmysle čl. IV, bod 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi náhraduskutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur. Odporca bol pred uzatvorením Rámcovej
zmluvy a Zmluvy o úvere riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti splniť
riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 327,21 eur spolu

s príslušenstvom.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, na pojednávanie dňa 09.06.2016 sa nedostavil, pričom
neospravedlnil neúčasť na pojednávaní vážnymi okolnosťami, ani nežiadal o odročenie pojednávania z
vážnych dôvodov, pričom bol riadne a včas predvolaný.

Žalobca a právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nariadené 09.06.2016 nedostavili, pričom
písomným podaním vyjadrili súhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou
účastníka konania. Súd v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nie je oprávnený, ale aj povinný
prejednať vec aj v prípade neprítomnosti jedného z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje,
či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti účastníka
znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd skúmal existenciu dôvodov podľa § 119 ods. 1

O.s.p. (napr. závada v doručení, zdravotný stav, resp. iná vážna prekážka na strane účastníka konania.
V prejednávanej veci nebol súdu žiaden z dôležitých dôvodov, pre ktoré by súd musel pojednávanie
odročiť, a preto súd v zmysle §101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledujúci
skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

Účastníci uzavreli dňa 11.03.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a
pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a to na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie.

Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa Zákona
č. 129/2010 Z.z. a Zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver vo výške 200,- Eur prevodom
z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo

výške 262,21 Eur do 04.12.2013. V ďalšej časti sa uvádza, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené
poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrením pevnej sumy vo výške 62,21 eur. Zo samotnej Zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru je zrejmé, že celkové náklady na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 366,2 .

Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že dňa 04.11.2013 došlo k uskutočneniu bezhotovostnej platby z účtu
žalobcu na účet žalovaného číslo XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 200 eur.

Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že tak Rámcová zmluva ako aj Zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru nie sú podpísané sporovými stranami. K uvedenej skutočnosti sa samotný

žalobcavyjadrilibavkrátkostivsamotnomnávrhu-žalobe,pričomjasneazrozumiteľneneobjasnilakým
spôsobom došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy. Vzhľadom na to sa možno iba domnievať, či žalovaný
ako spotrebiteľ vyjadril súhlas so zmluvou formou elektronickej pošty a to kliknutím na odkaz v emaile,
ktorý bol spotrebiteľovi zaslaný. Rovnako sa iba možno domnievať, že žalovaný sa mohol v prílohe
emailu oboznámiť s predmetnými zmluvami, keďže postup pri uzatváraní zmlúv je pravdepodobne u

žalobcu taký, že dlžník vyplní na webovom sídle žalobcu svoje údaje, vrátane emailu, následne tieto
potvrdí a dlžníkovi je doručený od žalobcu email, ktorého prílohou je zmluvná dokumentácia a až
kliknutím na odkaz v emaile dlžník vyjadrí svoj súhlas s obsahom zmluvného vzťahu a pokračuje v
procese jeho uzatvárania na webovom sídle žalobcu. Súd sa teda môže iba domnievať, že písomný
súhlas s návrhom predmetných zmlúv nevie žalobca predložiť nakoľko k udeleniu súhlasu so zmluvou zo

strany žalovanej došlo pravdepodobne vyššie uvedeným spôsobom. Ohľadom uvedených skutočností
sa k týmto žaloba vôbec nevyjadril a nepredložil súd žiadne dôkazy, teda v tejto časti dôkazné bremeno
neuniesol.Podľa ust. § 37 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“), právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu,
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 40 ods. 4 OZ, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a

určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený
elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide

predmet plnenie, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Preskúmaním samotnej zmluvy súd dospel k záveru, že uvedenú zmluvu je potrebné posudzovať ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzavrel žalobca ako dodávateľ so žalovanou ako spotrebiteľom, teda
predmetnázmluvapodlieharežimuZákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy a Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom nie je
úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade Zmluva o pôžičkeobsahuje, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 200,- Eur a žalovaný sa poskytnutú sumu
zaviazal splatiť jednorazovou splátkou vo výške 262,21 Eur do dňa 04.12.2013, teda mal do 1 mesiaca.

Podľa ust. § 2 písm. c) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch iným veriteľom je právnická
osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň
jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú
žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa
nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá

má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a
zmluvy o úvere a pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi,
spotrebiteľom sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8,
8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25..

Podľa ust. § 24 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch NBS v rámci registra veriteľov
vedie podregister iných veriteľov. Žalobca je zapísaný do podregistra iných veriteľov podľa údajov z
registra iných veriteľov vedených NBS. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je iným veriteľom v zmysle
ust. § 2 písm. c) Zákona č. 129/2010 Z.z. a žalovaný v konaní vystupuje ako fyzická osoba spotrebiteľ na

zmluvu o pôžičke, ktorá nie je spotrebiteľským úverom sa vzťahujú okrem iného aj všetky ustanovenia
citované v ust. § 24 ods. 1 Zákona č. 129/2010.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. zmluvy o spotrebiteľskom úvere
musia mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej

podobe, alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1 predmetného zákona. Podľa ust. § 2 písm.a) Zákona č. 266/2005 o ochrane spotrebiteľa pri

finančných službách na diaľku v znení a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „o ochrane spotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku“). Zmluvou na diaľku sa rozumie Zmluva medzi dodávateľom a
spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedku diaľkovej komunikácie.

Podľa ust. § 2 písm. c) na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci

svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d) Zákona č. 266/2005 Z.z., spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej sa výlučne
na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzatváraní a

plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania, alebo podnikania.

Súd má za to, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá Zmluva o pôžičke, na ktorej žalobca
zakladá svoj nárok. Žalobca predložil súdu ako jediný dôkaz iba písomnosť označenú ako Rámcová
zmluva a Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktoré však neboli podpísané žiadnym z účastníkov, sú teda

neplatné. Žalobca teda môže od žalovaného požadovať len reálne poskytnuté finančné prostriedky bez
akýchkoľvek poplatkov a úrokov z dôvodu absencie písomnej zmluvy o pôžičke s poukazom na ust. §
11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z..

Súkromné právo spočíva na zásade neformálnosti právneho jednania, preto Občiansky zákonník

väčšinou necháva formu prejavu vôle na jednajúcich. Výnimočne sa k platnosti právneho jednania určitá
forma vyžaduje či už obligatórna zákonom stanovená, alebo fakultatívne zmluvne zjednaná vzťahuje
sa na elektronickú kontraktáciu len forma obecne písomná, pričom v danej veci zároveň je potrebné
zohľadniť aj samotné ust. § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010, podľa ktorého
zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia mať písomnú formu. Otázkou je za akých okolností spĺňajú

elektronické prostriedky podmienku písomnosti.

Všeobecne platí, že aby bola písomná forma splnená predpokladá sa naplnenie dvoch základných
náležitostí, a to listiny (samotnej písomnosti) a podpisu. Listina predstavuje hmotný nosič, ktorýzachycuje právne jednanie. Nemusí sa jednať len o tradičnú papierovú podobu. Za listinu je považovaný
aj dokument v elektronickej podobe keďže podstatné je len použitie grafických znakov reči na
takomto predmete, ktorý je schopný ich zaznamenať. Podpis zaručuje identifikáciu jednajúceho a

pravosť listiny. Spravidla sa pre platnosť právneho úkonu v písomnej forme vyžaduje len vlastnoručný
podpis. Občiansky zákonník však pripúšťa výnimky vo forme elektronického podpisu a mechanických
prostriedkov kde je to obvyklé. Obvyklosť prípadu sa posudzuje vzhľadom k charakteru právneho
jednania, k zavedenej praxi strany, nie vzhľadom k použitému prostriedku komunikácie. Ako náhrada
za podpis prichádza v úvahu pečiatka, naskenovanie a vytlačenie podpisu. Už z týchto základných

predpokladov by bolo možné interpretáciou dovodiť, kedy je písomná forma naplnená. Zákonodarca
ich však z dôvodu prehľadnosti a zrejmosti doplňuje špecifickým pravidlom. Písomná forma sa
považuje za zachovanú, ak právne jednanie učinené elektronickými prostriedkami umožňuje zachytenie
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon učinila. Niet pochýb, že ktorákoľvek z foriem
elektronickej kontraktácie umožňuje zachytenie obsahu právneho úkonu. Je však zrejmé, že tomu tak
nie je v súvislosti s podpisovaním a identifikáciou jednajúceho najmä v prípade emailov. Konkrétne

teda nepostačuje „obyčajné vyťukanie“ mena pod textom emailu k naplneniu náležitosti podpisu a
tým aj písomnej formy. Nemožno podradiť takýto podpis pod tzv. prostý elektronický podpis. Ten musí
jednoznačne určovať identitu podpísanej osoby, čo v tomto prípade neurčuje, keďže autor emailu sa
môže podpísať ľubovoľným menom, teda nielen svojim menom. V zmysle § 40 ods. 4 Občianskeho
zákonníka tento vyžaduje hodnoverné a jednoznačné určenie osoby. Z týchto dôvodov súd zastáva

názor, že email podpísaný „vyťukaním mena a ďalších údajov, či zakliknutím konkrétnej položky po
zaregistrovanísaavyplnenímúdajovnawebomsídledruhejzmluvnejstrany“nezakladápísomnúformu,
v dôsledku čoho teda ak bola skriptuálna forma výslovne požadovaná zákonom pôjde o absolútne
neplatnú zmluvu.

Podľa. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov ako aj vyššie uvedených
úvah, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav. Dokazovaním súd zistil, že žalovaný si prevzal od žalobcu
sumu vo výške 200 Eur, pričom túto riadne nesplácal.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je potrebné posudzovať podľa zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym
obchodom (§ 261, ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka) - vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava (ktorou v danom prípade je zák. č. 129/2010
Z.z., ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), má prednosť pred všeobecnou právnou

úpravou (Obchodný zákonník) je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. V súdenom
prípade sa zák. č. 129/2010 Z.z. vzťahuje na vzniknutý vzťah aj napriek tomu, že lehota splatnosti bola
dohodnutá v dobe kratšej ako tri mesiace, a to v zmysle § 2, písm. c) v spojením s § 24, ods. 1, ods. 2 a
ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

V časti nároku na zaplatenie istiny úveru spolu s odplatou, a „náhrady skutočne vynaložených nákladov“
súd mal za preukázané, že návrh bol podaný iba z časti dôvodne. Žalobca poskytol žalovanému na
základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej dňa 11.03.2013 úver vo výške 200 eur (s
„odplatou“ vo výške 62,21 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť do 04.12.2013.

Podľa zistenia súdu v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku, pričom celá suma
budúcich výnosov bola zahrnutá v čiastke 62,21 eur, ktorá bola označená ako „celkové náklady“.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru pritom nie je svojvoľné, aleprestavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby
zároveň nebolo možné aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo - je
vylúčené aby suma úrokov bola pojatá do „odplaty za poskytnutie pôžičky“ (a to aj keby suma odplaty

nedosiahla maximálnu výšku). Súd tiež zistil že v zmluve nie je vôbec uvedená úroková sadzba
spotrebiteľského úveru a priemerná hodnota RPMN, zmluva obsahuje len údaj o RPMN vo výške 366,2
%.

Takto chybne uzavretou zmluvou neboli dodržané ustanovenia § 9, ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., teda

zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a priemernú
hodnotu RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
V takýchto prípadoch sa potom v zmysle § 11, ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

Naviac žalobca nepreukázal, že pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou, resp.
nepreukázal, že z jeho strany neprišlo k hrubému porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (keď
veriteľ/navrhovateľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä

dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje
posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch
na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov); žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o

posudzovaní spôsobilosti odporcu ako dlžníka splácať úver. V takýchto prípadoch sa potom v zmysle §
11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Čo sa týka požadovanej „náhrady skutočne vynaložených nákladov - poplatkov za upomienky“ vo
výške 65 eur, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal aké skutočné náklady mu vznikli. Doložil len

kópie elektronickej komunikácie generovanej systémom, pričom odosielateľom nie je navrhovateľ. Ide
o poplatky určené rámcovou zmluvou.

Vzhľadom k tomu, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške istiny 200 eur, pričom súd - vzhľadom
na nedostatky zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru - považoval úver za poskytnutý bezúročne

a bez poplatkov (vrátane požadovaných poplatkov za upomienky) a keďže žalovaný nezaplatil z titulu
splácania úveru navrhovateľovi žiadnu sumu, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi skutočne
poskytnutú sumu 200 eur a vo zvyšku uplatňovanej istiny (spolu aj s prislúchajúcim úrokom z omeškania)
súd návrh zamietol.

Úrok z omeškania súd priznal v výške 5,25% ročne zo sumy 200,00 eur (prisúdená suma) od 05.12.2013
(t.j.ododňanasledujúcehopodnisplatnostiúveru)dozaplateniavsúladesvyššiecitovanýmipredpismi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak účastník vo veci mal úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.,
keď žalobcovi bola zo sumy 327,21 Eur s príslušenstvom priznaná suma 200 Eur s príslušenstvom
z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 61,12 % a hrubý úspech žalovaného 38,88 %, teda konečný
čistý úspech žalobcu je 22,24 % (61,12 - 38,88). V konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na

náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto pomerom percenta. Pri plnom úspechu
žalobcu by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 79,9 Eur,
trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony právnej služby á 24,9 Eur (prevzatie veci a
príprava zastúpenia, vypracovanie žalobného návrhu) podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 2 xréžijný paušál á 8,39 Eur podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 665/2004 Z.z., 20 % DPH. Pri plnom úspechu
žalobcu by mu taktiež prináležalo právo na zaplatenie náhrady iných trov konania v sume 19,50 Eur,
čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku za návrhu. Vzhľadom na

čiastočný úspech žalobcu v rozsahu 22,24 % priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 17,77 Eur (22,24 % zo sumy 79,9 Eur) a právo na náhradu iných trov konania v
sume 23,48 Eur (22,24 % zo sumy 4,34 Eur).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.