Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/237/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715201644
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2016:2715201644.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum

Justitia Slovakia, s. r. o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátska kancelária so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti odporcovi: B. V., N..
X.X.XXXX, A. XXX XX W. M. Č.. XX, občan SR, o zaplatenie 498,43 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie v časti 79,82 eur.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 201,77 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
201,77 eur od 31.3.2012 do zaplatenia, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ (Consumer Finance Holding, a.s.) sa návrhom doručeným súdu dňa 12.3.2015
domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 498,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 498,43 eur od 31.3.2012 do zaplatenia z titulu nesplateného zvyšku pôžičky čerpanej
zmluvou o pôžičke zo dňa 25.7.2011, trovy konania, trovy právneho zastúpenia.

Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu dňa 30.6.2016 späťvzatie v časti 79,82 eur, ktorú sumu si
uplatňoval navrhovateľ z titulu zmluvnej pokuty, poplatkov.

Právny zástupca navrhovateľa sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho
prítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke č. 20101542 zo dňa 25.7.2011, všeobecnými obchodnými
podmienkami, predžalobnou upomienkou z 22.3.2012, prehľadom splátok a úhrad, písomným
vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, zmluvou o postúpení pohľadávok z 1.6.2015, ako i
ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa pod obchodným menom Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel s
odporcom, fyzickou osobou, dňa 25.7.2011 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej spoločnosť Consumer

Finance Holding, a.s. poskytol odporcovi reálne pôžičku v sume 619 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli
dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 68,30 eur v počte 10 splátok, celkové náklady spotrebiteľa
139,89 eur. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 67,65 %, ročnú úrokovú sadzbu 67,65
%, konečnú splatnosť: 5/2012. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátkyje špecifikovaná sumou 68,30 eur, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy. Zmluvou o poskytnutí pôžičky
sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky do určitej výšky a tento sa zaviazal

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 758,89 eur a splniť ostatné povinnosti podľa tejto
zmluvy. Z vyjadrenia navrhovateľa i obsahu prehľadu splátok a úhrad doložených navrhovateľom mal
súd preukázané, že odporca celkovo splatil sumu 337,41 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok z 1.6.2015 postúpil postupca Consumer Finance Holding, a.s.

pohľadávku na navrhovateľa.
Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad ako aj z vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že odporca
reálne vyčerpal sumu 619 eur. Ďalej mal súd preukázané z obsahu platobnej histórie ( čl. 7), že odporca
splatil navrhovateľovi celkovo 337,41 eur.

V rámci všeobecných obchodných podmienok si dohodli splácať splátky vždy do 20 dňa v mesiaci (túto

skutočnosť súd vyčítal použitím lupy, lebo voľným okom sú podmienky nečitateľné). Nakoľko z obsahu
všeobecných obchodných podmienok sa súdu nedalo vyčítať, na akom právnom prežime ( Obchodný
zákonníkaleboObčianskyzákonník)sazmluvnéstranydohodli,súdvychádzalzvyjadrenínavrhovateľa,
kde uvádza potrebu aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka na uzatvorenú zmluvu.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy ( 25.7.2011), zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa § 11ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v
ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/,

7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu
vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Právny zástupca navrhovateľa doručil súdu pred prvým pojednávaním späťvzatie v časti 79,82 eur.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa, ktorým zobral návrh na začatie konania v časti 79,82 späť,
súd konanie podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. v tejto časti zastavil.
Predmetom sporu je (po čiastočnom zastavení konania) zaplatenie sumy 418,61 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 418,61 eur od 31.3.2012 do zaplatenia z titulu nesplateného
zvyšku pôžičky.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že návrh bol podaný dôvodne
len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o
pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných
skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na

základe písomnej zmluvy o pôžičke právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi reálne pôžičku
(úver) 619 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 68,30
eur splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, celková suma pôžičky na splatenie v sume 758,89 eur, počet
mesačných splátok 10, RPMN vo výške 67,65 %, ročnej úrokovej sadzbe 67,65 %. Odporca nezplatil
splátkyriadneavčas,zaplatilcelkovo337,41eur.Navrhovateľsiuplatnilúrokzomeškaniaod31.3.2012.

Z obsahu zmluvy o poskytnutí pôžičky si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená
len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010
Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa

ktorýchzmluvamusíobsahovaťvýšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné
vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné
zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno

požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola
pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok,
je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.

Súd preto odčítaním zaplatenej sumy 337,41 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 619 eur zistil, že
odporca doposiaľ neuhradil sumu 281,59 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako
na bezúročný a bez poplatkov, a odporca preukázateľne neuhradil z poskytnutej pôžičky sumu 281,59
eur a navrhovateľ zobral návrh späť v časti 79,82, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 201,77
eur ( 281,59 - 79,82 ) spolu so zákonným úrokom z omeškania 9 % ročne od 31.3.2012, kedy požaduje

navrhovateľ. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované
smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,

21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994
o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280,
29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999
o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá

upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 25.7.2011), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§53ods.1Občianskehozákonníka(účinnýk25.7.2011),spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k 25.7.2011), neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v
dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru
a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 25.7.2011), Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy
(25.7.2011), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.
Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver a
sadzobníka poplatkov, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom

formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie
zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti
súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je
zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym
spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého

jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania
navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného,
a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.

V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre

spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, návrh je podaný dôvodne len
v časti doposiaľ nesplatenej časti pôžičky. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2
sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebolpreto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Podľa ust. § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

posudzujúc úspech účastníkov a čistý úspech navrhovateľa. Navrhovateľ žaloval o zaplatenie sumy
(po čiastočnom späťvzatí) 418,61 eur, pričom bol úspešný v sume 201,77 eur. Výpočet čistého
úspechu: /201,77 x 100/ deleno 418,61 = 48,19 % úspech navrhovateľa; 100-48,19 =51,80 % úspech
odporcu. Rozdielom súm 48,19 % a 51,80% súd zistil, že v konaní bol úspešnejším odporca. Odporca
si trovy konania neuplatnil, preto mu súd žiadne nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich

účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.