Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614208366
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614208366.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš
ako opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, G. U., a otca:
Ing. U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. N. XXX/XX, F., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr.
Petrom Belicom, advokátom so sídlom M. X, V., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca

maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8P/58/2014-42 zo dňa 26.
novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 8P/58/2014-42 zo dňa 26.11.2014 zmenil rozsudok
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3P/171/2006-19 zo dňa 13.11.2006, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Žiline č. k. 9CoP/4/2007-32 zo dňa 27.02.2007 v časti výživného na mal. V. Z. tak, že
otec je povinný počnúc dňom 01.10.2014 platiť na výživu maloletej čiastku 160 eur mesačne, splatnú do
15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky. Zameškané výživné za čas od 01.10.2014
do 30.11.2014 vo výške 107,56 eur uložil otcovi maloletej zaplatiť jednorazovo v lehote do 28.02.2015.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
V odôvodnení konštatoval, že matka maloletej sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú od

01.10.2014 na sumu 250 eur mesačne z dôvodu, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo
k zmene pomerov.
Okresný súd aplikujúc ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o rodine“) dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný.
Konštatoval, že od poslednej zmeny výživného dňa 01.09.2006 došlo k podstatnej zmene pomerov

na strane všetkých osôb, ktorých sa existencia a plnenie vyživovacej povinnosti týka. Od posledného
rozhodnutia o výživnom uplynula doba viac ako 8 rokov. Maloletá V. v tom čase navštevovala 4. ročník
ZŠ, v súčasnosti je študentkou 2. ročníka strednej školy. Má vyššie výdavky na stravu, ošatenie a obuv,
zabezpečeniehygieny,nákladyspojenésplnenímškolskýchpovinnostísúvisiacichsprípravounavýkon
budúceho povolania. Tieto náklady sú u maloletej štandardné, len miernym spôsobom sú zvýšené jej
nepriaznivým zdravotným stavom (alergia).

Matkamaloletejbolavčaseposlednéhorozhodovaniaovýživnompoberateľkourodičovskéhopríspevku
146,05 eur, v súčasnosti pracuje u zamestnávateľov D.I.SEVEN, a. s. a D.I.SEVEN Services, s. r. o. s
priemerným čistým príjmom 96,13 eur mesačne. Poberá peňažný príspevok za opatrovanie svojej matky
vo výške 208,18 eur, poberá rodinné prídavky na tri deti spolu v sume 72,51 eur. V čase posledného
rozhodovania bol teda príjem matky 146,05 eur, teraz je 304,31 eur, čo predstavuje zvýšenie o 158,26
eur. Má 3 vyživovacie povinnosti.

Otec maloletej má 4 vyživovacie povinnosti, od posledného rozhodovania mu pribudla jedna vyživovacia
povinnosť. Synovia otca F. a F. Y. majú bežné náklady na výživu primerané ich veku, mierne zvýšenéalergiou, rovnako ako V.. Otec a jeho partnerka financujú týmto deťom voľno-časovú športovú aktivitu
čiastkou po 20 eur mesačne, keď na športový odev a obuv vynaložia na každého asi 15 eur. V čase
posledného rozhodovania bol otec poberateľom príjmu vo výške 667,46 eur zo zamestnania, poberal

príspevok na bývanie vo výške 5.500 Sk (182,56 eur). V súčasnosti je poberateľom výsluhového
dôchodku vo výške 415,04 eur, čo predstavuje pokles jeho finančného príjmu o 252,42 eur. Otec sa
však rozhodol dobrovoľne a slobodne odísť zo zamestnania profesionálneho vojaka napriek tomu, že
v tom čase mal už 4 vyživovacie povinnosti. Z personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č.
890 zo dňa 10.02.2010, ktorým bol otec maloletej prepustený zo služobného pomeru profesionálneho

vojaka, otcom tvrdený dôvod skončenia služobného pomeru v podobe nepriaznivého zdravotného stavu
nevyplýva. Svoju žiadosť o prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka odôvodnil tým,
že profesia vojak nie je celoživotné povolanie a nemá záujem ďalej pracovať v ozbrojených silách.
Otec sa teda bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, umožňujúceho dosiahnuť príjem
postačujúci pre riadne plnenie vyživovacej povinnosti.
Súd preto návrhu matky vyhovel sčasti a zaviazal otca platením výživného čiastkou 160 eur mesačne.

Otcovi tak do rozhodnutia súdu vznikol na výživnom dlh 107,56 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal otec maloletej prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie,
ktorým sa domáhal zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie.
V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom,
keď svoje rozhodnutie odôvodňuje dôkazom - personálnym rozkazom, ktorý nebol na pojednávaní
vykonaný, a teda otec sa k tomuto dôkazu nemohol vyjadriť. Súd postupom, ktorým nevykonal dôkaz na

pojednávaní a potom sa o tento dôkaz, v podstate hlavný, opiera a zdôvodňuje ním svoje rozhodnutie,
mu odňal ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Nemohol sa k tomuto dôkazu vyjadriť a
eventuálne podať návrh na doplnenie dokazovania ohľadne skončenia jeho služobného pomeru.
Ďalej namietal, že súd neskúmal jeho objektívne schopnosti a možnosti zamestnať sa a na ten účel
nevykonal ním navrhnuté dokazovanie, pričom o jeho návrhu na doplnenie dokazovania v rozpore s

§ 120 ods. 1 druhá veta O. s. p. vôbec nerozhodol. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie ohľadne
zmeny pomerov na jeho strane, pokiaľ ide o zníženie jeho príjmu, ale iba sa odvolal na listinný dôkaz
použitý v inom konaní, ktorý na pojednávaní vôbec nevykonal.
V ďalšom namietal, že hoci naozaj došlo k podstatnej zmene pomerov u všetkých účastníkov konania,
po dôkladnom zvážení týchto zmien v podstatných okolnostiach rozhodných pre zmenu rozhodnutia

o výživnom, najmä vzájomných súvislostiach je nevyhnutné návrh matky zamietnuť. Pokiaľ ide o
odôvodnené potreby mal. V., súd zásadne žiadne dokazovanie nevykonal a iba konštatoval, že od
posledného rozhodnutia o výživnom ubehla dlhšia doba. Iba uplynutie času ako takého však podľa neho
nie je samo osebe okolnosťou rozhodujúcou pre posúdenie podstatných zmien pomerov.

Matka maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že výživné je adekvátne nakoľko žiadala
viac. Poukázala na to, že ak otec má na tréningy na futbal pre svojich synov a na ich výstroj, musí mať
aj na dcéru. Otec maloletej má vysokú školu a keby chcel, tak by si prácu našiel. Nesúhlasí s tým, aby
platil menej.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdiť. Mal zato, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne. Zvýšenie výživného je v záujme
maloletej, nakoľko u nej došlo k podstatnej zmene, hlavne tým, že nastúpila na strednú odbornú školu
s čím sú spojené zvýšené výdavky.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm.

f/, h/ O. s. p. v celom rozsahu zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahu spisu, dospel k záveru, že
odvolanie otca maloletej je dôvodné.

Podľa § 122 ods. 1 O. s. p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky
na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Podľa § 123 O. s. p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

Podľa § 125 O. s. p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 129 ods. 1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na

pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie.

Dokazovaním súd zisťuje skutkový stav veci, z ktorého následne pri svojom rozhodnutí vychádza a
hodnotí ho po právnej stránke. Dokazovanie súd vykonáva zásadne na pojednávaní, pokiaľ nie sú

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Dôkaz listinou sa v zmysle §
129 ods. 1 O. s. p. vykoná tak, že táto (alebo jej časť) sa na pojednávaní buď prečíta, alebo sa oboznámi
jej obsah. Pod oboznámením obsahu listiny je treba rozumieť jej identifikáciu a oboznámenie účastníkov,
prípadne ich zástupcov s tým, čo konkrétne táto listina obsahuje. Osobitný dôraz musí pritom súd klásť
na zachytenie tejto skutočnosti (vykonanie listinného dôkazu) do zápisnice o pojednávaní tak, aby bolo

zrejmé, ktoré konkrétne listinné dôkazy a akým spôsobom boli na danom pojednávaní vykonané.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení,
že od posledného rozhodovania o výživnom na mal. V. došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
všetkých účastníkov konania. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti otca, súd vychádzal z toho, že

otec maloletej sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania vychádzajúc z personálneho
rozkazu riaditeľa personálneho úradu č. 890 zo dňa 10.02.2010, ktorým bol otec maloletej prepustený
zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Zo zápisnice z pojednávania však nevyplýva, že by súd
uvedený listinný dôkaz na pojednávaní v súlade s § 129 O. s. p. aj vykonal a že by mali účastníci konania
možnosť sa k tomuto dôkazu vyjadriť.

Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 26.11.2014 vyplýva, že predmetný personálny rozkaz predložil
na pojednávaní právny zástupca otca spolu s vyjadrením k návrhu. Sudkyňa uvedenú skutočnosť
skonštatovala s tým, že písomné vyjadrenie sa zakladá ako č. l. 11 súdneho spisu a prílohy sa zakladajú
ako č. l. 13-25 súdneho spisu. Zo zápisnice však nevyplýva, že by súd uvedené dôkazy aj oboznámil

postupom podľa § 129 O. s. p. Ak tak okresný súd urobil, čo však otec maloletej v odvolaní popiera,
mal uvedenú skutočnosť zaznamenať v zápisnici a ak tak neurobil, nemožno vykonanie týchto dôkazov
považovať za riadne uskutočnené. Napriek tomu však okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
uvedený listinný dôkaz uviedol (a to nielen v rozsahu, ktorý vyplýva z odôvodnenia rozhodnutí vo veciach
sp. zn. 4P/99/2010 zo dňa 03.09.2010 a sp. zn. 3P/171/2006-19 zo dňa 27.02.2007, ktorých výrokovú

časť a odôvodnenie, resp. časť odôvodnenia súd oboznámil) a na skutkových zisteniach z tohto dôkazu
vyplývajúcich založil svoje rozhodnutie. Táto nedôslednosť v postupe okresného súdu má potom za
následok, že nebolo možné považovať vykonanie všetkých dôkazov za riadne uskutočnené a odvolací
súd následne nemohol konštatovať ani to, že odvolateľovi takýmto postupom súdu bolo umožnené
vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd sa dostatočne neriadil ani ustanovením §
78 ods. 1 zákona o rodine, v zmysle ktorého možno dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť
len ak sa zmenia pomery. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré
by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej

povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného
súdu vyplýva, že tento pri posudzovaní zmeny pomerov vychádzal z pomerov, ktoré tu boli v čase
vydania rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3P/171/2006-19 zo dňa 13.11.2006. I keďje nesporné, že ide o posledné rozhodnutie, ktorým bola priamo určená výška výživného na mal. V., z
obsahu spisu (i napadnutého rozsudku) je zrejmé, že nešlo o posledné rozhodnutie, ktorého predmetom
bolo rozhodovanie o výživnom na maloletú. Týmto konaním bolo konanie vedené na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4P/99/2010, v ktorom súd zamietol návrh matky maloletej na zvýšenie
výživného a návrh otca na jeho zníženie, a to potom čo dospel k záveru, že od času kedy bolo naposledy
určené výživné na maloletú (v konaní sp. zn. 3P/171/2006) do času rozhodovania nedošlo k zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia o výške výživného. Súd pritom v danom
konaní prihliadal už aj na skutočnosť, že odporca ukončil služobný pomer profesionálneho vojaka zo

subjektívnych dôvodov. I keď návrh na zmenu výživného bol v konaní sp. zn. 4P/99/2010 zamietnutý, a
teda vo výroku predmetného rozhodnutia nebola uvedená výška výživného, išlo nesporne o rozhodnutie
o výživnom. Je teda zrejmé, že práve toto rozhodnutie je posledným rozhodnutím o výživnom, v
ktorom súd skúmal a hodnotil, či od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3P/171/2006-19 zo dňa 13.11.2006, do času vydania rozhodnutia vo veci
4P/99/2010 došlo k zmene pomerov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že postupom okresného súdu došlo
k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, keď rozhodnutie okresného súdu zároveň vychádza
z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok okresného súdu
podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil okresnému súdu na

ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd opätovne vypočuje účastníkov konania, zistí ich aktuálne
osobné, majetkové, zárobkové pomery, ako aj vykoná dokazovanie listinnými dôkazmi v súlade s ust. §
129 ods. 1 O. s. p. a vo veci opätovne rozhodne, skúmajúc či od posledného rozhodovania o výživnom
došlo k zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného. Vzhľadom na to,
že z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletej platí aj výživné na mal. U. Z., vo vzťahu ku ktorému sa však

viedlo konanie o zapretie otcovstva, bude potrebné zároveň zistiť aj stav tohto konania, ktorého výsledok
môže mať vplyv na posúdenie majetkových pomerov a možností a schopností otca maloletej plniť si
vyživovaciu povinnosť. V novom rozhodnutí okresný súd opätovne rozhodne o trovách prvostupňového
ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.