Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115208765
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115208765.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky: Y. W., nar.. XXXX,
bytom F., W. XXXX/XX proti odporcom: v rade 1/ Obvodné stavebné bytové družstvo Žilina, so sídlom v
Žiline, Tulská 33, IČO: 00 176 265, v rade 2/ I. D., bytom F., W. XXXX/XX, v konaní o vydanie rozhodnutia
vo veci prehlasovaného vlastníka bytu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Žilina, č.k. 14C/104/2015-69 zo dňa 24. 3. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa ako prehlasovaná
vlastníčka bytu v bytovom dome na ulici W. súpisné č. XXXX vo vchode 14 domáhala ochrany podľa
§ 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo veci upratovania
spoločných priestorov spoločnosťou FINX za 2,40 eur/byt, keďže rozhodnutie vlastníkov bytov na
schôdzi konanej 9. 10. 2014 a 17. 3. 2015 nezohľadňovalo mieru využívania spoločných častí a
priestorov domu podľa počtu osôb v byte, resp. podlahovej plochy a príjmov vlastníkov, keďže ako
starobná dôchodkyňa má dôchodok len 298,30 eur. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

O.s.p. tak, že ich žiadnemu z účastníkov konania nepriznal, keďže v konaní úspešní odporcovia si ich
neuplatnili.
Mal za to, že navrhovateľka podala návrh na súd po uplynutí 30-dňovej prekluzívnej lehoty (resp.
trojmesačnej, ak sa o výsledku hlasovania nedozvedela) od oznámenia výsledku hlasovania na schôdzi
9. 10. 2014. Ďalej navrhovateľka nebola na podanie návrhu ani aktívne vecne legitimovaná, t.j.
nebola subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, lebo na schôdzi 9. 10. 2014 nehlasovala, keďže sa
jej nezúčastnila a ochrany sa môže domáhať len prehlasovaný vlastník a na schôdzi 17. 3. 2015 sa

neodhlasoval jej návrh, že si môže spoločné priestory upratovať sama, pričom aj pri jeho vyhovení
nedošlo by k zániku jej povinnosti prispievať na upratovanie a ani k zmene zmluvy o upratovaní.
Odporcovia (správca a domovník) nie sú v spore pasívne vecne legitimovaní, keďže nie sú subjektom
hmotnoprávnej povinnosti, keďže ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov, keď správca je navyše
povinný rozhodnutie väčšiny vlastníkov bytov o tom, kto bude dodávateľom služieb, rešpektovať (§ 8b
ods. 3 cit. zákona). Správca v konaní len zastupuje vlastníkov bytov v dome, proti ktorým má návrh
smerovať (§ 8 ods. 1 cit. zákona). Ďalej mal za to, že nie je v právomoci súdu rozhodovať o tom, či

daná služba je alebo nie je vhodná pre určitého vlastníka bytu a ani vlastnou úvahou nahrádzať takéto
rozhodnutie. Na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru môže súd nahradiť prejav
vôle len pri rovnosti hlasov alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina nedosiahne (§ 14 ods. 8 cit. zákona).Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie navrhovateľka z dôvodu
nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadala
rozhodnutie vlastníkov bytov o výške poplatku za upratovanie 2,40 eur/byt zrušiť a správcovi uložiť

povinnosť rozúčtovať platby za službu podľa počtu osôb, t.j. podľa miery využívania spoločných častí,
keďže dohoda s vlastníkmi bytov a správcom nie je možná. Mala za to, že správca je povinný dojednávať
čo najvýhodnejšiu službu upratovania a zohľadniť mieru využívania spoločných častí domu podľa počtu
osôb v byte podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z., pričom hlasovanie vlastníkov bytov o jednotnej
platbe 2,40 eur/byt je irelevantné a správca sa ním nemá riadiť. Ako vlastníka bytu ju nikto nemôže nútiť

prispôsobiť sa vlastníkom s väčšími príjmami, ktorým to vyhovuje, ale ju ekonomicky znevýhodňuje ako
poberateľku dôchodku len vo výške 298,30 eur, keď navyše od 1. 4. 2015 riadi od 8. po 7. poschodie
každý tretí týždeň. Súčasne žiadala, aby jej správca vrátil neoprávnene zaplatené 22,8 eur za obdobie
od 1. 4. 2015 do 30. 4. 2016.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahuzistilskutočnostirozhodnépreposúdeniedanejveci,t.j.prerozhodnutieonávrhuprehlasovanej
vlastníčky bytu na preskúmanie rozhodnutia prijatého na schôdzi vlastníkov bytov podľa § 14 ods. 8

zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a svoje rozhodnutie odôvodnil v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní
obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd dopĺňa, že platby podľa prijatého
rozhodnutia vlastníkov bytov sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,
t.j. aj pre navrhovateľku (§ 14 ods. 8 veta piata zákona č. 182/1993 Z.z.), ktorá ako prehlasovaná
vlastníčka je povinná sa mu podrobiť. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala od odporcu v rade 1/ zaplatenia
22,8 eur za obdobie od 1. 4. 2015 do 30. 4. 2016, jedná sa o nový návrh, o ktorom nebol krajský súd

oprávnený rozhodnúť.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.. V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia, ktorí si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, pričom im ani nevznikli, a preto rozhodol krajský

súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.