Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/114/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213542
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714213542.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO:
36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti povinnému: S. E., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom O. N., štátny občan SR, zast. opatrovníkom L. I., pracovníčkou Okresného súdu
Zvolen,navymoženiepohľadávky1.315,79Eurspríslušenstvom,ktorézačalopredsúdnymexekútorom

JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod spis.
zn. EX 27533/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/527/2014-8
zo dňa 04. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 10Er/527/2014-8 zo dňa 04. mája 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie. V odôvodnení bližšie

uviedol, že dňa 18.09.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 09272/08 zo dňa
17.09.2008. Lustráciou v príslušnom registri exekučný súd zistil, že na Okresnom súde Zvolen sa viedlo
konanie pod sp. zn. 24Er/22/2009 medzi tými istými účastníkmi ako v prejednávanej veci. V uvedenom
konaní predložil oprávnený totožný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 09272/08 zo dňa 17.09.2008.

V predchádzajúcom konaní exekučný súd zastavil exekúciu uznesením č.k. 24Er/22/2009-48 zo dňa
21.12.2012. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 2CoE/117/2013 zo dňa 04.07.2013. Prekážka rozsúdenej veci svojou podstatou patrí k
procesným podmienkam a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Exekučný
súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený domáha vymoženia tej istej dlžnej sumy od povinného
na základe toho istého rozhodcovského rozsudku, ktorý predložil aj v predchádzajúcom konaní, v ktorom

už bolo právoplatne rozhodnuté o zastavení exekúcie. Vzhľadom na uvedené dospel exekučný súd k
názoru, že v prejednávanej veci existuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v
prekážke už skôr právoplatne rozhodnutej veci. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 104 ods. 1
O.s.p. s poukazom na § 251 ods. 4 O.s.p. exekučné konanie zastavil.

Proti predmetnému uneseniu podal oprávnený v lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací

súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. K dôvodom odvolania sa bližšie vyjadril, pričom uviedol, že oprávnený po podaní návrhu
na vykonanie exekúcie a podaní žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia legitímne očakával
postup exekučného súdu v zmysle §44 ods. 2 Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania
príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd napriek tomu o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol,
ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol o zastavení exekučného konania. Uviedol aj, že vexekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením
o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Odvolal sa na Exekučný poriadok, ktorý prekážku
rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, neuvádza. Exekučný súd pritom

porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, odňal účastníkom konania možnosť konať pred
súdom, pretože v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia. Exekučný
súd zároveň neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§374 ods. 4
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“).

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.), na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu

daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2
O.s.p., a napadnuté uznesenie exekučného súdu v prvom výroku podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

Okresný súd v napadnutom uznesení uviedol, že v rovnakej veci už na exekučnom súde prebiehalo

konanie pod sp. zn. 24Er/22/2009. Krajský súd lustráciami zistil, že dňa 21.12.2012 vydal okresný súd
uznesenie č.k. 24Er/22/2009-48, ktorým zastavil exekúciu (I. výrok), súdnemu exekútorovi nepriznal
náhradu trov konania (II. výrok) a zároveň rozhodol, že súdneho exekútora nevylučuje z vykonávania
exekúcie (III. výrok). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 2CoE/117/2013 zo dňa 04.07.2013. Napriek tomu, že v tejto veci bolo právoplatne

rozhodnuté, súdny exekútor znova požiadal dňa 18.09.2014 okresný súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol ten istý rozhodcovský rozsudok ako v predchádzajúcom,
právoplatne skončenom exekučnom konaní, sp. zn. SR 09272/08 zo dňa 17.09.2008, ktorý vydal Stály
rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Uznesením č.k. 10Er/527/2014-8 zo dňa
04.05.2015 okresný súd exekučné konanie zastavil.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu
podal ten istý oprávnený proti tomu istému povinnému návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade
totožného exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia už bola zastavená.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

K procesným podmienkam konania patrí prekážka rozsúdenej veci (res iudicata). Pokiaľ je v konaní

zistená, vedie k jeho zastaveniu konania bez ohľadu na to, v akom štádiu sa predmetné konanie
nachádza. Vyjadruje nemožnosť prejednať tú istú vec opätovne v novom konaní. Pri výklade pojmu „tá
istá vec“ je potrebné dbať na to, aby v konaní išlo o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania,
teda o totožný uplatnený nárok a totožný skutkový základ. O totožnú vec teda pôjde v prípade rovnakého
nároku, o ktorom súd už právoplatne rozhodol a taktiež, ak súvisí s rovnakým predmetom konania alebo

rovnakými účastníkmi. Rovnaký predmet konania predstavuje rovnaký nárok, ktorý bol vymedzený v
žalobnom petite a vyplýva z rovnakého tvrdeného skutkového stavu, z akého bol uplatnený.

Odvolacísúdspoukazomna§219ods.1O.s.p.napadnutérozhodnutiezdôvodujehovecnejsprávnosti
potvrdil,pričomvzmysle§219ods.2O.s.p.odkazujenajehoodôvodnenie,sktorýmsavplnomrozsahu
stotožnil.

Je v záujme právnej istoty účastníkov konania, aby exekučný súd už raz posúdený exekučný titul ako
nespôsobilý, v ďalšom exekučnom konaní posúdil rovnako.

Námietky oprávneného uvedené v odvolaní s ohľadom na vyššie uvedené, nemohli byť dôvodné.

Argumentácia o nemožnosti prekážky veci rozsúdenej v exekučnom konaní podľa názoru odvolacieho
súdu nie je opodstatnená, nakoľko táto je základným pravidlom občianskeho súdneho konania (lex
generalis), ktoré sa použije aj na exekučné konanie (lex specialis), pretože prekážka veci rozhodnutej
nevyplýva z exekučného poriadku.

Ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument
strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve
na tento argument (Georgidias vs. Grécko z 29.5.1997, Higgins vs. Francúzsko z 19.02.1998). Obdobne

Ústavný súd SR v uznesení III. ÚS 237/2012-8 zo dňa 13.06.2012 konštatoval, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.