Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/594/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708202567
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5708202567.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členovsenátuJUDr.JánaBurika,JUDr.JozefaTurzu,vprávnejvecinavrhovateľa:A.T.,nar.X.X.XXXX,
bytom Z., H. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., so sídlom Martin, Červenej
armády 1, IČO: 36 862 819 proti odporkyni: A. T., nar. XX. X. XXXX, bytom Z., D. Z. XXXX/X, zastúpenej
AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Martin, E. B. Lukáča 2, IČO: 36 868 108, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu
Martin, č.k. 9C/41/2008-346 zo dňa 23. 6. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak,
že z vecí patriacich do BSM do výlučného vlastníctva navrhovateľa pridelil osobné motorové vozidlo
zn. Fiat UNO MT 385 AX v hodnote 1 408,- eur, do výlučného vlastníctva odporkyne hnuteľné
veci (mikrovlnná rúra, manželská posteľ, skriňa, sedacia súprava, veža, video) v hodnote 0,- eur.
Odporkyňu určil za preberateľku nesplateného úveru voči OSBD Martin vo výške 1 373,09 eur. Na úplné
vyrovnanie BSM zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 18 329,45 eur, v lehote do 60 dní

od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden nemá právo na ich
náhradu. Zároveň uložil každému účastníkovi zaplatiť trovy konania štátu vo výške 26,06 eur, ako aj
uhradiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 33,- eur každému. Tiež účastníkov zaviazal
k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo výške 658,22 eur každého.
Pri vyporiadavaní BSM vychádzal súd z ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že
návrh na vyporiadanie BSM bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Špecifikované boli hnuteľné veci,
nehnuteľnosti, ako aj veci vynaložené zo spoločného majetku výlučne v prospech jedného účastníka.

Po vykonaní znaleckého dokazovania súd ustálil hodnotu masy BSM predstavujúcu všeobecnú hodnotu
členských práv k trojizbovému družstevnému bytu č. 17 nachádzajúcemu sa na ul. Z.. X v Z. vo výške 41
100,- eur, zostatkovú hodnotu osobného automobilu zn. Fiat UNO D, rok výroby 1989 vo výške 1 408,-
eur, výšku sumy, ktorá bola zo spoločného vynaložená na zaplatenie dlhu navrhovateľa vo výške 1 660,-
eur a tiež špecifikoval dlh OSBD Martin vo výške 1 373,09 eur. Na základe takto zisteného skutkového
stavu rozhodol o rozdelení vecí a práv, ako aj o spôsobe výplatku účastníkov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., o trovách štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. O

úhrade súdnych poplatkov rozhodol v zmysle zákona č. 71/1992 Zb..

Proti rozsudku prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala
odvolanie odporkyňa. Podľa nej prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav a predloženédôkazy odporkyne a dospel tak k nesprávnemu výpočtu pri určení výšky vyrovnávacieho podielu, ktorý
má odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi. V odvolaní uviedla, že nespochybňuje celkovo zistenú hodnotu
masy BSM, avšak súd nezobral do úvahy pri výpočte vyrovnávacieho podielu všetky položky, ktoré je

nevyhnutné odporkyni odpočítať. Prvostupňový súd nezobral do úvahy, že väčšou mierou sa pričinila
o nadobudnutie vecí patriacich do BSM za trvania manželstva odporkyňa. Súd potom mal delenie
BSM vykonať disparitne. Súd nezohľadnil pri výpočte vyrovnávacieho podielu sumu 4 095,81 eur,
ktorá pozostáva z reálne vykonaných prác a zhodnotenia bytu, ktorého hodnota členského podielu
bola predmetom znaleckého dokazovania. Uvedené zhodnotenie má nesporný význam aj pre samotné

ocenenie znaleckým posudkom, keďže pri oceňovaní hodnoty členského podielu sa vychádza z trhovej
hodnoty bytu. V prípade zhodnotenia bytu sa zvyšuje aj jeho trhová hodnota. Investície, ktoré vykonala
odporkyňa, sú stavebného charakteru a tieto treba odpočítať z celkovej masy BSM. Tiež bolo potrebné
odpočítať sumu vo výške 1 373,09 eur, nesplatený úver v zmysle potvrdenia OSBD, ktorý musí hradiť
odporkyňa + 882,96 eur zostatkovú hodnotu členského bytu a 748,82 eur splatený úver, ktorý uhradila
odporkyňa, resp. sumu 6 616,84 eur podiel nákladov na poskytnutie úveru na zateplenie bytového domu,

ktorý taktiež musí splácať odporkyňa a navrhovateľ sa na tomto nijakým spôsobom nepodieľal. Súd tiež
nesprávne odpočítal sumu 1 660,- eur, keď sprenevera navrhovateľa, za čo bol aj právoplatne odsúdený,
predstavovala sumu 2 283,77 eur. Odvolateľka nesúhlasila ani s výrokom o trovách účastníkov, keď
súd rozhodol, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov, pričom odporkyňa súdny spor nevyvolala.
Navrhovateľ nikdy neoslovil odporkyňu s návrhom na vyporiadanie BSM formou dohody a samotnú

žalobu podal takmer tesne pred uplynutím zákonnej trojročnej lehoty. Z týchto dôvodov potom odporkyňa
žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, príslušného obsahu spisového materiálu, ako aj
vyhodnotením obsahu odvolania dospel k záveru, že prvostupňový súd vo veci samej v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje a na ktoré v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Prvostupňový súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň
primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 157 O.s.p. zdôvodnil.

Návrh na vyporiadanie BSM je návrhom v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov konania, je však povinný zisťovať, čo do BSM patrí. Vyporiadanie sa musí týkať všetkého

majetku, ktorý patril do BSM a ktorý ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Právo na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva spravidla patrí obom manželom, ak sú nažive. Pri vyporiadaní sa
vychádza zo zásady rovnosti podielov, i keď nie je vylúčené, aby boli podiely určené v inom pomere. V
rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd i bez návrhu musí prihliadať na to,
čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na druhej

strane manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom,
je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov opäť do jeho
výlučného vlastníctva.
Odvolací súd má za to, že prvostupňový súd pri vyporiadaní BSM účastníkov vychádzal z vyššie
uvedených základných zásad. V súlade s prednesmi účastníkov a predloženými dôkazmi zistil masu

BSM a veci a práva rozdelil podľa návrhu účastníkov. Toto nebolo spochybnené ani v odvolaní,
odvolateľka však žiadala zohľadniť skutočnosť, že sa väčšou mierou pričinila o nadobudnutie a udržanie
majetku, predstavujúceho BSM, ako aj žiadala započítať viaceré položky, na ktoré prvostupňový súd
neprihliadal. Odvolací súd sa preto zameral najmä na námietky odporkyne uvedené v odvolaní, týkajúce
sa nesprávneho výpočtu finančného vyrovnania.

Prvostupňový súd pri vyporiadaní vychádzal z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva,
že základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady
zákon pripúšťa výnimku, ktorá umožňuje podiely určiť aj iným pomerom. Prvostupňový súd skúmal aj
skutočnosť ako sa ktorý z manželov pričinil o nadobudnutie majetku v BSM. V tejto súvislosti zistil, ženavrhovateľ po celý čas trvania BSM dosahoval štandardný príjem (tak ako aj odporkyňa), pričom s
peniazmi, ktoré navrhovateľ zarobil, disponovala odporkyňa, resp. s účtom, na ktorom tieto peniaze boli.
Manželstvoúčastníciuzatvorilidňa10.7.1987,právoplatnebolorozvedenérozsudkomOkresnéhosúdu

Martin dňa 4. 4. 2005. Od júna 2004 nežil navrhovateľ s odporkyňou v spoločnej domácnosti. Pokiaľ
teda navrhovateľ v priebehu manželstva zo svojho príjmu prispieval na spoločnú domácnosť (až do júna
2004), nemožno konštatovať, že by pri nadobudnutí majetku do BSM (osobný automobil, členské právo
k družstevnému bytu, zariadenie domácnosti) sa o to výrazne menším spôsobom pričinil aj navrhovateľ,
resp. že sa o to v prevažnej miere pričinila len odporkyňa.

Tusapotomodvolacísúdstotožnilstým,žetrebavychádzaťpridelenízozásadyprincípuparitypodielov
oboch manželov.
Prvostupňový súd tiež správne zistil sumu, ktorá zo spoločného bola použitá pre potreby jedného z
účastníkov (navrhovateľa), keď na zaplatenie spôsobenej škody zamestnávateľovi uhradil sumu 50
073,60 Sk. Aj keď v trestnom konaní bola preukázaná výška škody 68 801,60 Sk, jednoznačne bolo
potvrdené, že časť tejto škody uhradil navrhovateľov spolupracovník, ktorému finančné prostriedky

zapožičal a zvyšok vo výške 50 073,60 Sk odviedol do pokladne poškodeného navrhovateľ.
Prvostupňový súd správne postupoval aj pri zistení hodnoty členských práv k trojizbovému
družstevnému bytu na ul. Z.. X, byt č. 17, ktorého hodnota bola stanovená znaleckým posudkom
znalkyne Ing. Vičanovej. Tak ako správne uviedol prvostupňový súd pri výpočte východiskovej hodnoty
vychádzala znalkyňa zo stavebnotechnického stavu nehnuteľnosti k dátumu právoplatnosti rozsudku

o rozvode, t.j. ku dňu 4. 4. 2005, avšak určila všeobecné hodnotu nehnuteľnosti ku dňu vyhotovenia
znaleckého posudku (za akú hodnotu možno nadobudnúť členské práva k obdobnému bytu v čase
vyporiadania). S určenou hodnotou 41 100,- eur obaja účastníci súhlasili. Je teda zrejmé, že pri určení
tejto hodnoty znalkyňou boli vyhodnotené všetky faktory stanovujúce hodnotu členských práv bytu, t.z.
aj jeho prípadné vybavenie a stavebnotechnický stav. Nemožno teda navyše k tejto hodnote prirátať

odporkyňou tvrdené zhodnotenie bytu (investície stavebného charakteru), (tu odvolací súd podotýka,
že byt je (bol) majetkom OSBD Martin). Súd mal zistiť hodnotu členských práv k tomuto bytu. Pokiaľ
odvolateľka poukazovala na nesplatený úver OSBD vo výške 1 373,09 eur, s týmto sa prvostupňový
súd vysporiadal, keď preberateľom tohto úveru sa stala odporkyňa, pričom výšku dlhu súd zohľadnil
pri výpočte vyporiadacieho podielu. Pokiaľ žiadala odvolateľka zohľadniť zostatkovú hodnotu členského

podielu stanovenú OSBD Martin, resp. výšku splateného úveru, jedná sa o účtovnú hodnotu a pri
vyporiadaní BSM súd nevychádzal zo zostatkovej hodnoty členského podielu stanovenej OSBD vo
výške 882,96 eur, ale naopak vychádzal zo všeobecnej hodnoty (trhovej) vypočítanej znalcom. Obdobne
nemožno opakovane započítať v prospech odporkyne splatenie úveru OSBD, ktorý podľa oznámenia ku
dňu 3. 3. 2005, teda do dňa rozvodu manželstva predstavoval sumu 748,82 eur (splatená časť úveru).

Do úvahy mohol brať len nesplatený zvyšok úveru vo výške 1 373,09 eur. Pokiaľ teda prvostupňový
súd vychádzal pri vyporiadaní podielov účastníkov z takto zisteného skutkového stavu, správne dospel
k záveru, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na úplné vyporiadanie BSM sumu 18 329,45
eur.
Aj odvolací súd dospel k záveru, že takto vypočítaný vyrovnávací podiel je správny. Účastníci nadobudli

za trvania BSM majetok v hodnote 44 168,- eur (členské práva k bytu 41 100,- eur, osobný automobil
1 408,- eur, finančné prostriedky použité zo spoločného výlučne pre navrhovateľa 1 660,- eur). Aktíva
teda predstavujú sumu 44 168,- eur, pasíva - dlh OSBD 1 373,09 eur. Polovica zo sumy 44 168,- eur
predstavuje 22 084,- eur, čo je podiel každého účastníka. Pri navrhovateľovi z tohto podielu je potrebné
odpočítať veci, ktoré nadobudol, a to osobný automobil v hodnote 1 408,- eur a vynaložené finančné

prostriedky v jeho prospech vo výške 1 660,- eur. Potrebné je tiež odpočítať jeho polovičný podiel na dlhu
voči OSBD, t.j. 686,54 eur. Na dorovnanie jeho podielu je potrebné mu zo strany odporkyne zaplatiť 18
329,45 eur. Pri odporkyni sa pri výpočte vychádza z toho, že má byt, ktorého členské práva predstavujú
hodnotu 41 100,- eur, od toho je potrebné odpočítať jej podiel vo výške 22 084,- eur z rozdelenia BSM
a tiež je potrebné odpočítať polovicu dlhu OSBD Martin, t.j. 686,54 eur. Výsledná suma jej reálneho

podielu potom predstavuje 18 329,45 eur (k takému istému výsledku by súd dospel aj výpočtom, keď z
hodnoty BSM 44 168,- eur by odpočítal dlh vo výške 1 373,09 eur. Čistá hodnota by tak predstavovala 42
794,91 eur a ideálny podiel každého z účastníkov 21 397,45 eur. Od tejto sumy by sa odrátala hodnota
vecí, ktoré pripadli navrhovateľovi (1 408,- eur + 1 660,- eur) a ostávalo by tak doplatiť do výšky jeho
podielu 18 329,45 eur. Obdobne pri odporkyni z hodnoty jej majetku 41 100,- eur po odpočítaní jej

podielu 21 397,45 eur a celého dlhu, ktorý má zaplatiť 1 373,09 eur jej ostane podiel vo výške 18 329,45
eur. Prvostupňový súd teda správne vypočítal vyrovnávací podiel, ktorý je povinná zaplatiť odporkyňa
navrhovateľovi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že suma 1 660,- eur, ktorá bola zo spoločného
vynaložená výlučne v prospech navrhovateľa, sa v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka síce považujeza sumu, ktorá sa zo spoločného vynaložila v prospech navrhovateľa a je tak povinný nahradiť, čo sa
zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. To znamená, že v tomto prípade sa suma 1
660,- eur vráti späť do spoločného majetku, avšak v prospech odporkyne sa započíta len polovica z tejto

sumy (druhá polovica patrí pri vyporiadaní BSM navrhovateľovi). Aj tu bol potom postup prvostupňového
súdu správny pri zahrnutí tejto sumy do masy BSM a výpočtu podielov účastníkov.

Odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom o náhrade trov účastníkov, ktorý prvostupňový súd vyslovil v
súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z nich právo na náhradu trov konania nepriznal. Podať

návrh na súd je právo oboch účastníkov. Pokiaľ nedošlo k mimosúdnej dohode (túto mohla iniciovať
aj odporkyňa), nemožno navrhovateľovi vyčítať, že podal návrh na súd a nepokúsil sa o mimosúdnu
dohodu, a teda zapríčinil trovy konania. Správne potom súd stanovil, že u žiadneho z účastníkov
nemožno konštatovať úspech v konaní, nakoľko rozhodnutie je v prospech oboch účastníkov. Správne
súd postupoval aj pri stanovení jednotlivých poplatkov v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č.
71/1992 Zb..

Vzhľadomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnostiodvolacísúdrozsudokprvostupňovéhosúduakovecne
správny potvrdil a dôvody uvádzané v odvolaní odporkyne nepovažoval za dôvodné a správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1

O.s.p., resp. § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože úspešný v odvolacom konaní navrhovateľ si náhradu trov neuplatnil. Odporkyni ako neúspešnej
v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.