Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoPr/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112228837
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112228837.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky PhDr. Q. L., bytom
E., Z. 31, proti odporcom 1/ Mesto Trenčín, so sídlom Trenčín, Mierové námestie 2, IČO 00312037
a 2/ Sociálne služby Mesta Trenčín, m.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 42, IČO 36124702, obaja
zastúpení GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Eisteinova 21, IČO 36856380, o určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. marca 2015, č.k. 12Cpr/13/2012-229,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania 87,36
eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, k rukám právneho zástupcu odporcov GARANT

PARTNER legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Eisteinova 21.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom I. zamietol návrh navrhovateľky zo dňa 1.10.2014
na prerušenie konania; výrokom II. zamietol návrh v časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou zo dňa 19.7.2012 dané odporcom 1/ navrhovateľke, ktoré jej bolo doručené dňa
3.8.2012 a výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že účastníci nemajú právo na náhradu

trov konania.

V odôvodnení uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.5.2013, č.k. 12Cpr/13/2013-91
bolo pod výrokom I. určené, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 5.6.2012, dané odporcom
2/ navrhovateľke, ktorá ho prevzala dňa 22.6.2012, je neplatná, pod výrokom II. bol návrh v časti o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 19.7.2012 dané odporcom 1/

navrhovateľke, ktoré jej bolo doručené dňa 3.8.2012, zamietnutý, pod výrokom III. bol návrh v časti
o povinnosti odporcu 2/ zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy v sume, v akej výške bude súdom
ustálená od 2.7.2012 do umožnenia výkonu práce vylúčený na samostatné konanie a pod výrokom
IV. účastníkom nebolo priznané právo na náhradu trov konania. Na základe odvolania navrhovateľky
uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.3.2014, č.k. 5CoPr/2/2013-118 v časti výrokov II. a
IV. bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a vrátené súdu na ďalšie konanie. Rozhodnutie tunajšieho

súdu v časti výrokov I. a III. nadobudlo právoplatnosť dňom 23.7.2013. Navrhovateľka sa žalobným
návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2012, domáhala určenia neplatnosti dvoch výpovedí z pracovného
pomeru a to zo dňa 5.6.2012, doručenú jej dňa 22.6.2012 (ďalej len 1. výpoveď) a zo dňa 19.7.2012,
doručenú jej dňa 3.8.2012 (ďalej len 2. výpoveď) podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce,
ako aj náhrady mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Uviedla, že bola štatutárnym
orgánom odporcu 2/ a s účinnosťou od 8.4.2011, kedy bola odvolaná z funkcie riaditeľky odporcu 2/,

prestala spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce - vymenovanie obecným zastupiteľstvom.
Navrhovateľka považovala 1. výpoveď za neplatnú z dôvodu, že s ňou mal rozviazať pracovnýpomer odporca 2/, v mene ktorého mal konať štatutárny orgán zriaďovateľa, t.j. odporcu 1/ a nie osoba
poverená vedením odporcu 2/. Obsahom je 2. výpoveď totožná s 1. výpoveďou, avšak je napísaná na
hlavičkovom papieri odporcu 1/ a podpísaná primátorom mesta odporcu 1/. Podľa navrhovateľky je

2. výpoveď neplatná z dôvodu, že odporca 1/ nebol jej zamestnávateľom a nemohol s ňou rozviazať
pracovný pomer a mal tak urobiť v mene odporcu 2/- jej zamestnávateľa. Okrem uvedených dôvodov
ďalej namietala nesplnenie si ponukovej povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka
práce. Podľa jej informácií malo byť voľné miesto sociálnej pracovníčky v zariadení pre seniorov na L.
ulici v E. a toto bolo poskytnuté p. C.. Navrhovateľka žiadala aj náhradu trov konania. Odporcovia 1/,

2/ žiadali návrh zamietnuť. Odporca 1/ namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v tomto spore,
pretože nie je zamestnávateľom navrhovateľky a nie je s ňou ani v inom právnom vzťahu. Súd vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne, oboznámením dvoch výpovedí z pracovného pomeru,
pracovných zmlúv, oznámení navrhovateľky, uznesenia č. 555 a 42, poverenia, organizačnej štruktúry
a zistil tento skutkový stav veci. Podľa pracovnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom
2/ (podpísanej primátorom mesta odporcu 1/) dňa 17.12.2009, navrhovateľka mala dohodnuté

vykonávanie druhu práce, a to riaditeľky odporcu 2/ dňom 1.1.2010. Podľa uznesenia č.555 Mestské
zastupiteľstvo v Trenčíne menovalo navrhovateľku do funkcie riaditeľky odporcu 2/ dňom 1.1.2010.
Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne dňa 7.4.2012 odvolalo navrhovateľku z funkcie riaditeľky odporcu 2/
s účinnosťou od 8.4.2011 (uznesenie č. 42). Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Sporné
bolo posúdenie platností dvoch výpovedí, doručených navrhovateľke, a to z dôvodu, kto mal konať pri

týchto úkonoch a z dôvodu nesplnenia ponukovej povinnosti. Iné skutočnosti medzi účastníkmi neboli
sporné. Podľa tvrdenia navrhovateľky dňa 22.6.2012 jej bol doručený list odporcu 2/ zo dňa 5.6.2012
označený ako "Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka
práce", ktorý bol podpísaný Mgr. B. K., povereným vedením odporcu 2/ (ďalej len 1. výpoveď). Dôvodom
boloodvolaniezfunkcieriaditeľaodporcu2/akopožiadavkypodľa§42ods.2Zákonníkapráce.Zároveň

odporca 2/ vyhlásil, že nemá možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať a to ani kratší pracovný čas
v dohodnutom mieste výkonu práce. Podľa tvrdenia navrhovateľky dňa 3.8.2012 jej bol doručený list
odporcu 1/ zo dňa 16.7.2012 označený ako "Skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods.
1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, ktorý bol podpísaný Mgr. Richardom Rybníčkom, primátorom Mesta
Trenčín (ďalej len 2. výpoveď). Tento list bol úplne identický s 1. výpoveďou. Podľa Upovedomenia o

spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 7.6.2011 Okresnej prokuratúry Trenčín, ktoré podala navrhovateľka
napreskúmanieuzneseniaMestskéhozastupiteľstvač.42zodňa7.4.2011,prokurátornemáoprávnenie
kontrolovať kritéria ako efektívnosť, vhodnosť, hospodárnosť a účelnosť postupu a rozhodovania
orgánov verejnej správy, záväzne im ukladať povinnosti, prípadne im direktívnym spôsobom zasahovať
do ich činnosti. Navrhovateľka toto Upovedomenie prevzala dňa 30.6.2011. Podľa obsahu spisov

Inšpektorátu práce Trenčín č. 1885/11 a 3329/2012 týkajúcich sa odvolania navrhovateľky tento úrad
uviedol, že podnety navrhovateľky nemohol posúdiť ako opodstatnené a odkázal ju so svojim podnetom
na súd. Podľa citovaných ustanovení výpoveď z pracovného pomeru, doručenú navrhovateľke, mal
podpísať štatutárny orgán obce - primátor odporcu 1/ alebo zamestnanec obce v mene obce - odporcu
1/. V prípade 1. výpovede nie je splnená táto podmienka, pretože ju nepodpísal starosta obce - primátor

odporcu 1/ a ani poverený pracovník obce - odporcu 1/ v mene odporcu 1/, ale nesprávne v mene
odporcu 2/, i keď mal poverenie od primátora odporcu 1/ zo dňa 30.5.2012 na úkony súvisiace so
skončením pracovného pomeru s navrhovateľkou. Z tohto dôvodu súd považoval 1. výpoveď zo dňa
5.6.202012 za neplatnú. V tejto časti je rozhodnutie tunajšieho súdu zo dňa 13.5.2013 právoplatné
dňom 23.7.2013 a súd ho túto časť rozhodnutia uviedol iba pre úplnosť. Druhá výpoveď bola podpísaná

primátorom odporcu 1/ ako zriaďovateľom odporcu 2/ v súlade s citovanými ustanoveniami. Z obsahu
výpovede je zrejmé, že ide o skončenie pracovného pomeru vzniknutého na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 17.12.2009 s odporcom 2/. Súd považoval túto 2. výpoveď za platnú v zmysle citovaných
ustanovení. Následne súd skúmal splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2
písm. a) Zákonníka práce. Navrhovateľka sa domnievala, že odporca 2/ mal voľné pracovné miesto

v inom zariadení v Trenčíne na Ulici Lavičkovej a toto bolo poskytnuté p. C.. Z pracovnej zmluvy zo
dňa 15.1.2010 s Dodatkami č. 1 a č. 2 bolo zistené, že Dagmar Kubinská pracovala ako referent v
zariadení v Trenčíne, Piaristická 42 a od 1.5.2011 jej pribudla práca sociálnej pracovníčky (počas 4
dní v týždni a 1 deň v týždni ako referent) v zariadení v E., L. 10 počas zastupovania MD a RD Mgr.
C.N. najskôr do 31.12.2012 a po predĺžení do 24.1.2014. Podľa ustálenej judikatúry voľným pracovným

miestom, ktoré je zamestnávateľ povinný ponúknuť pracovníkovi pred daním výpovede, nie je miesto
uvoľnené iba dočasne. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že miesto poskytnuté a zlúčené
z doterajšou funkciu V. C. má len dočasný charakter ako zastupovanie počas materskej a rodičovskej
dovolenky inej pracovníčky a teda toto miesto nespĺňa zákonné požiadavky na kvalifikované voľnépracovné miesto v danom prípade. Z uvedeného vypláva, že obe výpovede nie sú neplatné z tohto
dôvodu. Súd v danej veci nezistil žiadny dôvod neplatnosti 2. výpovede a to ani po rozhodnutí krajského
súdu, preto návrh navrhovateľky ako nedôvodný opätovne zmietol. Tým, že súd posúdil 2. výpoveď za

platnú a podpísanú primátorom odporcu 1/ ako zriaďovateľom odporcu 1/, odporca 1/ nie je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti voči navrhovateľke, čo spôsobuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na
jeho strane. Keďže ide o sporové konanie, súd žalobný návrh proti odporcovi 1/ z tohto dôvodu zamietol.
Konanie voči nemu nezastavil podľa § 94 ods. 3 O.s.p., pretože toto ustanovenie sa týka nesporového
konania. Z obsahu žaloby bolo zrejmé, že navrhovateľka označila odporcu 1/ za účastníka konania z

dôvodu, že považovala 2. výpoveď za právny úkon odporcu 1/. Návrh navrhovateľky v časti náhrady
mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru bolo vylúčené na samostatné konanie podľa § 112
ods. 1 O.s.p. rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.5.2013 a v tejto časti nadobudlo právoplatnosť dňa
23.7.2013.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania z dôvodu polovičného

úspechu/neúspechu vo veci.
Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a to proti výrokom II. a III. a žiadala, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Namietala, že jej ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom aj keď
toto výslovne žiadala a neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnila s uvedeným relevantných

dôvodov; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, z dôvodu absencie požadovaných dôkazov
a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností;súdprvéhostupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené;

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd pri svojom
dokazovaní a opakovanom rozhodovaní sa dostatočne nezaoberal názormi odvolacieho súdu. Súd
neprávoplatne rozhodol bez jej prítomnosti aj napriek tomu, že žiadala sa najbližšieho konania zúčastniť.
Súd nebral v potaš predložené dôkazy, nevykonal jej konfrontáciu s p. K., ktorá má zásadný vplyv na
priebeh konania. Neboli vypočutí navrhovaní svedkovia. Bol to zamestnávateľ odporcu 1), a štatutár

odporcu 2), ktorí prispeli nemalou mierou k tomu, že sa dostala do zdravotných, psychických a
existenčných problémov. Bezdôvodne bola vyhodená zo zamestnania, s vytvorenou právnou neistotou,
likvidačnými stavmi osamotenej matky, čo dokáže zdravotne otriasť s každým človekom. Tento ,,výkon"
bol na politickú objednávku". Citovala zákonné ustanovenia zákona č. 552/2003 o výkone práce
vo verejnom záujme, ustanovenia Zákonníka práce a citovala odôvodnenie rozsudku súdu prvého

stupňa. Meritum veci jej pracovných problémov sa týkali K., ktorej aktívne konanie proti nej viedlo k
tomu, že bez akýchkoľvek dôkazov predsedu komisie sociálnych vecí MUDr. O. a aj bez hlasovania
poslancov v komisii v bode rôzne odporučili mestskému zastupiteľstve mesta Trenčín, aby toto odvolalo
navrhovateľku z funkcie a toto dali p. Rybníčkovi podpísať. Navrhovateľka bez akýchkoľvek dôkazov a
preukázania pravdivosti anonymov, teda na základe komplotu, bola mestským zastupiteľstvom dňa 07.

04. 2011z funkcie odvolaná a následne prepustená zo zamestnania. Prvostupňový súd disponuje v spise
podkladmizOkresnejprokuratúryTrenčín,kdesajednáoanonymy,tedalistyadresovanép.Rybníčkovi,
akoajjehovyjadrenia.Jednalosaoanonymyscielenýmobsahom,abyp.K.zostalanafunkciiascieľom
ju vyhodiť zo zamestnania. Súd tieto skutočnosti jednotlivo ani komplexne v rámci vyhodnocovania
dôkaznej situácie nebral do úvahy, čo je nelogické, ale jednostranne cielené proti jej osobe. Voči jej

osobe zo strany zamestnávateľa - odporcu 1) nebola splnená ponuková povinnosť, pretože voľné miesto
sociálneho pracovníka na Lavičkovej ulici v Trenčíne v Zariadení pre seniorov bolo vykryté v reálnom
čase p. Kubinskou, ktorá nespĺňala vzdelaním obsadené miesto. Jej prepustenie po odvolaní nebolo
konzultované s odborovou organizáciou. Je na posúdenie súdu, prečo odporca 1) v reálnom čase prijal
na rôzne pozície p. Z., p. Z. a p. C., jej nebolo miesto ponúknuté a súd jej pripomienku na vyžiadanie

výpisu so Sociálnej komisie k dátumu prijatia uvedených pracovníčok nebral v úvahu. Súd porušil zákon
ak nerešpektoval jej požiadavku, aby svedkyňa p. K. bola vypočutá za jej prítomnosti. Jej ospravedlnenie
z pojednávania mali právny základ, jej neprítomnosť nebola účelová. Z dôvodu špatného zdravotného
stavu požiadala o odročenie pojednávania, čo nebolo súdom vyhovené. Výpoveď svedkyne p. Bučkovej
pred súdom je účelová a zavádzajúca. Vypovedala v jej neprítomnosti, teda sa nemala možnosť brániť

a obratom vyvrátiť jej klamstvá. Čo sa týka jej žiadosti o odročenie pojednávaní uviedla, že dôvody
odročenia v listinnom dôkaze boli jasne stanovené. Stanovisko súdu je neštandardne odôvodnené.
Riadnežiadalaoodročeniepojednávaniasnavrhovanýmnáhradnýmtermínom,kdedôvodyodôvodnila.
Obdobne odôvodnila aj žiadosť zavedenia do spisu materiály Okresnej prokuratúry v Trenčíne pod sp.zn. Pd 85/11-7. Uvedené listinné dôkazy poukazujú na doslova cielený komplot vo forme anonymov
s cieľom ju vyštvať z práce a ,,zachrániť" p. K.. Žiadala súd o časový priestor a zohľadnenie jej
zdravotného stavu. Zo strany súdu jej nebolo vyhovené. Súd konal v jej neprítomnosti aj napriek tomu,

že odročenie dostatočne zdôvodnila (viď dôkazy zo spisu) a trvala na pojednávaní v jej prítomnosti.
Z dôvodu zdravotného stavu tento žiadala o odročenie na júl 2015, čo súdom nebolo akceptované.
Ďalej namietala, že vyjadrenie odporcu 1) je zmätočné, pretože namietal, že s navrhovateľkou nie je v
právnom vzťahu. Zabudol, že navrhovateľka bola štatutárnym orgánom odporcu 2), ktorú menoval ako
štatutárny orgán odporca 1). Tento spôsob je aj pri prepúšťaní štatutára odporcu 2). V právnom vzťahu

s navrhovateľkou boli len jej podriadení ako zamestnanci odporcu 2). Preto skončenie pracovného
pomeru, ktoré bolo výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce zo dňa 05.06.2012,
jej doručené dňa 05.06.2012, podpísané Mgr. B. K. - zamestnancom povereným vedením Sociálnych
služieb Mesta Trenčín, m.r.o. je neplatné. Vo vzťahu k druhému, identickému skončeniu pracovného
pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce zo dňa 16.07.2012, doručené
dňa 03.08.2012, podpísané Mgr. Richardom Rybníčkom, primátorom Mesta Trenčín, uviedla, že jej

zamestnávateľom bolo Mesto Trenčín, teda odporca 1). Je nesporné, že primátor mesta je štatutárnym
orgánom mesta v zmysle § 24 ods. 2. § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov. Primátor, ako Štatutárny orgán zriaďovateľa - Mesta Trenčín, však mal konať
za zamestnávateľa, nie v mene Mesta Trenčín. ( § 4 zákona č. 552/2003 Z.z.) Z textu samotného
druhého skončenia pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka

práce zo dňa 16.07.2012, boli porušené jej základné ľudské práva podľa ČI. 36 Ústavy SR. Druhé
prepustenie z pracovného pomeru doručené dňa 03.08.2012, podpísané Mgr. Richardom Rybníčkom,
primátorom Mesta Trenčín je zrejmé, že primátor Mgr. Richard Rybníček v danom prípade nejednal v
mene zamestnávateľa, teda odporcu 2), ale v mene Mesta Trenčín teda odporcu 1), s ktorým nemala
právny vzťah, nemohol ju v mene mesta Trenčín prepustiť z práce. Z uvedeného dôvodu je teda aj toto

druhé skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany odporcu 1) neplatné, pretože rozviazať s
ňou pracovný pomer nemôže Mesto Trenčín, t.j. odporca 1), pretože s odporcom 1) nebola v pracovnom
pomere, v pracovnom pomere bola so odporcom 2), za ktorého mal primátor ako štatutár zriaďovateľa
konať a jednať, a teda aj podpisovať výpoveď ak ju zamestnávateľ dal a on ako štatutár zriaďovateľa
sa s ňou stotožnil. Z uvedeného stanoviska k obom výpovediam je zrejmé, že právne sú vadné obe,

nielen tá prvá. Považuje obe výpovede za právne nedostatočné a obe za zmätočné. Súd protiprávnosť
správne určil pri prvej výpovedi, ale pri druhej túto považoval za správnu, kde dôvod jeho správnosti
nebol právne správny. Aj druhá výpoveď má zásadné právne vady o. i. prepustil ju štatutár právneho
subjektu, s ktorým nebola v právnom vzťahu a vystupoval za mesto Trenčín a nie za zamestnávateľa.
Jeho konaním bol naplnený § 39 Obč., zákonníka a teda týmto aj odporca 1) vykonal absolútne neplatný

právny úkon. Je právne neštandardná obhajoba o okolnosti, že primátor Mesta Trenčín urobil prejav vôle
na hlavičkovom papieri mesta Trenčín, považoval za súladný s príslušnými zákonmi, pretože Štatutárny
orgán odporcu 1) koná v mene mesta a nie v mene svojej rozpočtovej organizácie. Bolo to nesúladné
o.i. aj preto, že v rozpore so zákonom odporca 1) predĺžil výpovednú lehotu navrhovateľke o ďalšie
2 mesiace. Podľa Ústavy SR môže konať len v súlade so zákonom. Právny úkon v jeho rozpore je

nezákonný. Tvrdenie odporcov 1), 2), že v reálnom čase nemali pre ňu voľné miesto je zavádzajúce a
v predošlých odstavcoch uviedla skutkový stav. Pri schvaľovaní Uznesenia v jej prípade porušili zákon.
Nevie z akých dôvodov súd neprikročil k vypočutiu všetkých navrhovaných osôb, ktoré komplot proti
navrhovateľke spôsobili a v reálnom čase boli už známe ich mená. Zastupovanie v čase MD je ponuková
povinnosť, že toto miesto nespĺňa zákonné požiadavky na kvalifikované voľné miesto v danom prípade

má za to, že ide o účelové vyjadrenie pretože sa jednalo o dobe cca 2 rokov. Vyjadrenie súdu na str.
7 ods. 3 rozsudku je zmätočné a nepreskúmateľné, predpokladá, že sa jedná o právno administratívne
pochybenie, ale nie je možné ho akceptovať pri odôvodnení výroku neprávoplatného rozsudku. Je
realitou, že dňa 6.4.2011 primátor Mesta Trenčín podal Mestskému zastupiteľstvu v Trenčíne návrh na
odvolanie navrhovateľky ako riaditeľky Sociálnych služieb mesta Trenčín, m.r.o.. Mestské zastupiteľstvo

v Trenčíne na svojom zasadnutí dňa 7.4.2011 odvolalo navrhovateľku z funkcie riaditeľky Sociálnych
služieb mesta Trenčín, m.r.o. s účinnosťou od 8.4.2011. Je pravda, že v dôsledku riadneho odvolania z
funkcie stratila hlavný predpoklad na výkon svojej práce v zmysle pracovnej zmluvy a zamestnávateľovi
vzniklo právo na výpoveď voči žalobcovi v zmysle § 63 ods. ods. 1 písm. d) bod. 2. Zákonníka práce,
ale strata predpokladu bola umelo vykonštruovaná v rozpore so zákonom. V rozpore so zákonom boli aj

mylné argumenty odporcu1) o jej nárokoch z ukončenia pracovného pomeru. Vyjadrenie odporcov 1),
2) sú zmätočné, často až nepreskúmateľné, podstatný fakt je v tom, že výpoveď 2 podaná odporcom
1) je neplatná, pretože ako právny úkon vychádza z nezákonných podkladov, ktoré neskúmal ani
prvostupňový súd, čím navrhovateľku poškodil na právach. Súd nedostatočne preskúmal dôvody azávery komisie, kde je predsedom MUDr. O., ktorá rozhodla len na základe subjektívnych dohadov,
nepreverených konštrukcií a vec podalo na schválenie zastupiteľstvu, ktoré bez rozpravy jej odvolanie
schválilo. Celý postup zriaďovateľa a jeho orgánov bol v rozpore so zákonom a práve v podaní tejto

žaloby sa tieto skutočnosti mali súdom objasniť. Súd upozorňovala dostatočne a s predstihom a žiadala
vo veci konať. Nestalo sa tak.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili odporcovia 1/ a 2/, v ktorom žiadali, aby odvolací súd
prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil a navrhovateľku zaviazal aj na náhradu odvolacích
trovkonania.Vovyjadrení uviedli,žeodvolanienavrhovateľkyjevovyjadreniachtýkajúcichsaskončenia

pracovného pomeru zmätočné a zavádzajúce. Navrhovateľka v odvolaní poukazuje na porušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov zo strany odporcu 1/ a odporcu 2/ pri skončení pracovného
pomeru, pričom v závere odvolania na str. 16 navrhovateľka uvádza, že je pravda, že v dôsledku
riadneho odvolania z funkcie stratila hlavný predpoklad na výkon svojej práce v zmysle pracovnej zmluvy
a zamestnávateľovi vzniklo právo na výpoveď voči žalobcovi (pozn. navrhovateľke) v zmysle § 63 ods.
1 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, ale strata predpokladu bola umelo vykonštruovaná v rozpore so

zákonom. V súlade s ustanovením § 11 ods. 4 písm. 1) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
(ďalej len ,,Zákon o obecnom zriadení") je vo výhradnej právomoci mestského zastupiteľstva vymenúvať
a odvolávať vedúcich (riaditeľov) rozpočtových a príspevkových organizácií, avšak realizácia tohto
oprávnenia je podmienená návrhom primátora. Ide o jednu z oblasti kompetencií v obecnej samospráve,
pre ktorú je typická nevyhnutná súčinnosť oboch orgánov mesta. Primátor teda na jednej strane nemôže

autoritatívne na základe svojho rozhodnutia ustanoviť a ani odvolať vedúceho (riaditeľa) rozpočtovej
organizácie, ale na strane druhej aj rozhodovanie mestského zastupiteľstva o vymenovaní alebo
odvolaní vedúceho (riaditeľa) rozpočtovej organizácie je podmienené návrhom primátora. Právny úkon
odvolania štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie zriadenej mestom právny poriadok konkrétne
nedefinuje. Právna úprava nepredpokladá kvalifikované odôvodnenie tohto úkonu, či iné náležitosti.

Odvolanie z funkcie štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie tak možno urobiť kedykoľvek, pokiaľ
to na základe návrhu primátora schváli mestské zastupiteľstvo. Na základe návrhu primátora Mesta
Trenčín z dňa 06.04.2011 platným uznesením č. 42 Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne na svojom
zasadnutí dňa 07.04.2011 odvolalo navrhovateľku z funkcie štatutárneho orgánu odporcu 2/. Zo spisu
Okresnej prokuratúry Trenčín č. Pd 85/11 vyplýva, že zo strany odporcu 1/ neboli zistené žiadne

nedostatky po formálnej stránke pri prijatí uznesenia č. 42 zo dňa 07.04.2011, ktorým bolo schválené
odvolanie navrhovateľky. Navrhovateľka v dôsledku riadneho odvolania z funkcie v súlade s § 11 ods.
4 písm. 1) Zákona o obecnom zriadení prestala spĺňať požiadavku vymenovania do funkcie podľa
§ 42 ods. 2 Zákonníka práce v spojení s § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 552/2003 z. z. o výkone
práce vo verejnom záujme (ďalej len ,,Zákon o výkone práce vo verejnom záujme"). Zamestnávateľ

následne voči navrhovateľke uplatnil výpovedný dôvod v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka
práce. Podľa § 4 piata veta Zákona o výkone práce vo verejnom záujme, ak zamestnávateľ nemá
nadriadený orgán robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa. Táto požiadavka bola v prípade
podania výpovede z dňa 19.07.2012 splnená, čo vyplýva z konania primátora Mesta Trenčín ako
štatutárneho orgánu odporcu 1/, ktorý je zriaďovateľom odporcu 2/. Vzhľadom na vyššie uvedené

je odporca 1/ a odporca 2/ toho názoru, že pre odvolanie a podanie výpovede navrhovateľke
boli splnené všetky hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky ustanovené všeobecne záväznými
právnymi predpismi, pričom navrhovateľka nepreukázala opak. Navrhovateľka v odvolaní poukazuje
na, podľa jej názoru, nezákonné odporúčanie na jej odvolanie zo strany Komisie sociálnych veci a
verejného poriadku Mestského zastupiteľstva v Trenčíne (ďalej len ,,Komisia"). Mestské zastupiteľstvo

je oprávnené v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení zriaďovať komisie ako
svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Komisia mestského zastupiteľstva
nemážiadnurozhodovaciuprávomoc,jevýslovneporadnýmorgánom,ktoréhozákladnouúlohoujeplniť
úlohu odborného poradného orgánu mestského zastupiteľstva. Odporca 1/ k tvrdeniam navrhovateľky
uviedol, že komisia mestského zastupiteľstva nemá zákonom zverené oprávnenie schvaľovať a prijímať

rozhodnutia vo forme uznesení alebo odporúčaní, prostredníctvom ktorých by komisia bola oprávnená
ukladať odporcovi 1/ alebo jeho štatutárnemu zástupcovi povinnosti, resp. ho k niečomu zaviazať.
Z uvedeného vyplýva, že primátor ako štatutárny zástupca odporcu 1/, ktorému bolo predložené
odporúčanie Komisie na odvolanie navrhovateľky, nebol odporúčaním Komisie právne viazaný, ale
pri rozhodovaní o podaní návrhu na odvolanie navrhovateľky z funkcie ho mohol vziať v úvahu.

Odporúčanie Komisie nebolo zákonným predpokladom pre podanie návrhu na odvolanie navrhovateľky
z funkcie, a preto skúmať jeho platnosť je pre posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru
právne bezvýznamné. Odporca 1/ a odporca 2/ sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu,
že si voči navrhovateľke splnil ponukovú povinnosť podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce.Uvedené vyplýva zo znenia výpovede zo dňa 19.07.2012 podpísanej štatutárnym orgánom odporcu
1/, v ktorej je uvedené, že odporca 2/ nemá možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať: a to ani
na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Pracovné miesto

sociálneho pracovníka na Lavičkovej ulici v Trenčíne v Zariadení pre seniorov, na ktoré poukazuje
navrhovateľka malo v čase podania výpovede len dočasný charakter, ako zastupovanie počas materskej
a rodičovskej dovolenky a preto toto miesto nespĺňalo zákonné požiadavky na voľné pracovné miesto.
V zmysle ustálenej pracovnoprávnej judikatúry voľným pracovným miestom, ktoré je zamestnávateľ
povinný ponúknuť zamestnancovi, nie je miesto uvoľnené iba dočasne, napr. na dobu zastupovania

iného zamestnanca (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 1994, 4 Cdo 12/94).
Z tohto dôvodu odporca 1/ a odporca 2/ má za to, že bola ponuková povinnosť splnená. K podmienke
prerokovania výpovede zástupcami zamestnancov uviedli, že ustanovenie § 74 Zákonníka práce,
ktoré ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť vopred prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa so
zástupcami zamestnancov nebolo v čase doručenia výpovede, tzn. dňa 03.08.2012, účinné. Predmetné
ustanovenie bolo v období od 01.09.2011 do 31.12.2012 zrušené. K odňatiu možnosti navrhovateľky

konať pred súdom poukázali na § 101 ods. 2, § 119 ods. 3 O.s.p. a rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyz24.apríla2013sp.zn.7Cdo130/2012.Navrhovateľkasícepožiadalaoodročenie
pojednávania s priloženou lekárskou správou, avšak zákonom a judikatúrou požadované vyjadrenie
lekára, že účastník nie je schopný bez ohrozenia života a závažného zhoršenia zdravotného stavu
zúčastniť sa pojednávania, neobsahovalo. Pokiaľ teda súd v konaní pokračoval aj po doručení žiadosti

navrhovateľky o odročenie pojednávania a vec prejednal v jej neprítomnosti, sú názoru, že možnosť
konať pred súdom nebola navrhovateľke zo strany súdu odňatá. Navrhovateľka ďalej v odvolaní uvádza,
že meritum veci jej pracovných problémov sa týkali a týkajú v tom čase jej podriadenej Mgr. Evy
Bučkovej (ďalej len ,,Svedkyňa"). Súd prvého stupňa vypočul svedkyňu na pojednávaní dňa 09.02.2015,
pričom z jej výpovede vyplýva, že nebolo v jej právomoci ako zamestnankyne odporcu 2/ ovplyvniť

zákonom ustanovený proces odvolania navrhovateľky z funkcie štatutárneho orgánu odporcu 2/, pričom
navrhovateľka nepreukázala opak. Odporca 1/ a odporca 2/ uviedli, že nepovažujú výpoveď svedkyne
za relevantnú pre posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľky. Navrhovateľka v
odvolaní ďalej poukazuje na podklady z Okresnej prokuratúry Trenčín a Inšpektorátu práce Trenčín,
ktoré na základe žiadosti zo 27.2.2015 žiadala založiť do spisu, pričom rovnako požadovala, aby súd na

tieto listinné dôkazy prihliadal pri rozhodovaní. Navrhovateľka v žiadosti zo 27.2.2015 neuviedla žiadne
významné právne skutočnosti majúce vplyv na platnosť skončenia pracovného pomeru, ktoré by mal
súd prostredníctvom navrhovaných listinných dôkazov overiť. Súd prvého stupňa navrhované listinné
dôkazy vykonal na pojednávaní dňa 30.03.2015 oboznámením ich podstatného obsahu. Súd na základe
vykonaného dokazovania konštatoval, že z obsahu spisov Inšpektorátu práce č. 1885/11 a č. 3329/12

vyplýva, že podnety navrhovateľky neboli posúdené ako opodstatnené. Ako odporca 1/ uviedol vyššie
Okresná prokuratúra Trenčín nezistila žiadne nedostatky po formálnej stránke pri prijatí uznesenia č.
42 zo dňa 07.04.2011. Navrhovateľka v odvolaní poukazuje na to, že súd prvého stupňa nepristúpil k
vypočutiu všetkých členov Komisie. Ako odporca 1/ a odporca 2/ uviedol už vyššie, odporúčanie komisie
mestského zastupiteľstva nie je zákonným predpokladom pre podanie návrhu na odvolanie štatutárneho

orgánu rozpočtovej organizácie. Je preto irelevantné pre posúdenie platnosti skončenia pracovného
pomeru, na základe akých skutočností, Komisia dospela k odporúčaniu na odvolanie navrhovateľky.
Odporca 1/ a odporca 2/ má za to, že súd konal v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania,
keď nepristúpil k vypočutiu všetkých členov Komisie. Z vyššie uvedené vyplýva, že navrhovateľka
bola povinná označiť dôkazy, ktoré hoci boli navrhované neboli vykonané a uviesť právne významné

skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval. Navrhovateľka v odvolaní neoznačila
konkrétne dôkazy, ktoré boli navrhované a neboli zo strany súdu vykonané. Na strane č. 13 odvolania iba
konštatuje, že nevie, z akých dôvodov súd nepristúpil k vypočutiu všetkých navrhovaných osôb, čím si
uvedenú povinnosť nesplnila. Navrhovateľka zároveň neuviedla žiadne významné právne skutočnosti,
ktoré mali byť zo strany súdu ďalej preverované. Z odvolania navrhovateľky tak iba vo všeobecnej

rovine vyplýva konštatovanie, že súd nesprávne vec posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav.
Odporca1/aodporca2/sadomnievajú,ževpredmetnejvecijesplnenápodmienkanáležitéhoaúplného
zistenia skutkového stavu, pričom sa súd vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami, ktoré tvoria základ pre rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219ods. 2 O.s.p., odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvého
stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku I., ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky zo
dňa 1.10.2014 na prerušenie konania, odvolaním napadnutý nebol a preto v tomto výroku je rozhodnutie
súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil

a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď zamietol návrh v časti o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 19.7.2012 dané odporcom 1/ navrhovateľke, ktoré
jej bolo doručené dňa 3.8.2012.

V prvom rade odvolací súd uvádza, že námietku navrhovateľky uvádzanú v odvolaní, že súd konal v jej
neprítomnosti aj napriek tomu, že žiadosť o odročenie dostatočne zdôvodnila a trvala na pojednávaní

v jej prítomnosti, nepovažoval za opodstatnenú.
Z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 1.10.2014 navrhovateľka žiadala prerušiť konanie
z dôvodu, že namietala zaujatosť podaním na Krajský súd v Trenčíne. Zároveň namietla, že termín
pojednávania dňa 1.10.2014 bol rýchlo vytýčený, pričom rozsudok krajského súdu prevzala dňa
25.8.2014 a nemala dostatočný čas na obranu v súdnom konaní. Navrhovateľka uvedeným podaním

podala námietku zaujatosti týkajúcu sa postupu sudcu v konaní, preto na ňu súd neprihliadol podľa
§ 15a ods. 5 a § 14 ods. 3 O.s.p. a zamietol aj návrh navrhovateľky na prerušenie konania zo dňa
1.10.2014, pretože nešlo o žiadny dôvod podľa § 109 O.s.p. Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. bola zachovaná
minimálna 5-dňová lehota na prípravu pojednávania, pretože navrhovateľka prevzala predvolanie
na pojednávanie zo dňa 1.10.2014 dňa 25.8.2014, teda mala viac ako mesiac času na prípravu

pojednávania. Žiadala vypočuť svedkyňu Mgr. N. K.. Na ďalšie pojednávanie dňa 10.12.2014 sa
navrhovateľka nedostavila z dôvodu, že nemala vykázané predvolanie, toto jej bolo doručené mestskou
políciou až dňa 12.12.2014. Na pojednávanie sa dostavila svedkyňa Mgr. N. K.. Na ďalšie pojednávanie
dňa 9.2.2015 sa navrhovateľka nedostavila a požiadala o odročenie pojednávanie zo zdravotných
dôvodov. Predložila potvrdenie lekára zo dňa 4.2.2015, podľa ktorého z dôvodu zhoršenia zdravotného

stavu jej neodporučil účasť na pojednávaní a bolesti jej neumožňovali účasť na pojednávaní. Súd
prvého stupňa pojednával v neprítomnosti navrhovateľky, pretože lekárske potvrdenie nemalo zákonné
náležitosti podľa § 119 ods. 3 O.s.p. Na toto pojednávanie sa opätovne dostavila svedkyňa Mgr.
N. K.. Na dopyt súdu prvého stupňa všeobecný lekár navrhovateľky písomne uviedol, že zdravotný
stav navrhovateľky v deň pojednávania 9.2.2015 bol taký, že by neohrozil jej život, ale mohlo by

prísť k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Navrhovateľka dňa 27.2.2015 požiadala súd o pripojenie
spisu Okresnej prokuratúry sp. zn. Pd 85/11 a spis z Inšpektorátu práce Trenčín, spracovaný Ing.
Sabovou. Požadovaný spis z Okresnej prokuratúry Trenčín bol súdu doručený dňa 3.3.2015 a spisy z
Inšpektorátu práce Trenčín dňa 10.3.2015. Dňa 12.3.2015 bola navrhovateľka nahliadať do súdneho
spisu a následne dňa 12.3.2015 požiadala o odročenie pojednávania na deň 16.3.2015 a náhradný

termín dňa 30.3.2015 na neurčito z dôvodu krátkosti času na naštudovanie, z dôvodu vstupu do
konania Občianskeho združenia Práca a vzťahy, Hlavná 50, Bratislava (predsedníčka JUDr. M. P.)
a z dôvodu naštudovania spisu právnym zástupcom JUDr. M. P.. Dňa 13.3.2015 súd prvého stupňa
navrhovateľke písomne oznámil, že tejto požiadavke nevyhovuje a súd predvolal na pojednávanie dňa
30.3.2015 navrhovateľkou označené Občianske združenie a doručil mu žalobu i poučenie. Občianske

združenie prevzalo predvolanie dňa 21.3.2015, teda minimálne 5 dní pred pojednávaním dňa 30.3.2015
vzmysle§115ods.2O.s.p.Pojednávaniedňa16.3.2015preneprítomnosťúčastníkovboloodročenéna
náhradný termín 30.3.2015. Na pojednávanie dňa 30.3.2015 sa navrhovateľka nedostavila, nepredložila
žiadne lekárske potvrdenie a súd prvého stupňa nevyhovel jej žiadosti o odročenie pojednávania z
vyššie uvedených dôvodov, pretože predvolanie na toto pojednávanie prevzala dňa 2.3.2015, čím

bola zachovaná minimálna 5-dňová lehota podľa § 115 ods. O.s.p. (navrhovateľa mala čas 28 dní
na naštudovanie spisu) a taktiež nepredložila žiadosť o odročenie pojednávania s kvalifikovaným
vyjadrením lekára podľa § 119 ods. 3 O.s.p.. Napriek riadnemu a včasnému predvolaniu sa na
pojednávanie nedostavil žiadny zástupca Občianskeho združenia Práca a vzťahy a ani sa písomne
nevyjadril. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa vo veci konal v neprítomnosti navrhovateľky podľa § 101

ods. 2 O.s.p. Na tomto pojednávaní súd oboznámil i obsah vyžiadaných spisov z Okresnej prokuratúry
Trenčín a Inšpektorátu práce Trenčín.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.Podľa § 119 ods. 2 O.s.p., Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na

odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa § 119 ods. 3 O.s.p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie
sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
V prejednávanej veci navrhovateľka namieta, že jej bola postupom súdu prvého stupňa odňatá možnosť

konať pred súdom v dôsledku nevyhovenia jej žiadosti o zmenu termínu pojednávania. Vo všeobecnosti
pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu
tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú
za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Medzi takéto
procesné práva patrí nepochybne aj právo účastníka na prejednanie veci v jeho prítomnosti a aj právo

vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom. Súdna prax je jednotná v tom, že ak súd prejedná
(prípadne aj rozhodne) vec v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.), predstavuje takýto postup procesné pochybenie, ktoré má za následok
porušenie práva na spravodlivý proces a teda odňatie možnosti konať pred súdom.
Ustanovenie § 115 O.s.p. ukladá súdu, aby na nariadené pojednávanie predvolal účastníkov a všetkých,

ktorých prítomnosť je potrebná; potom je len na účastníkovi, či svoje právo využije, či nevyužije. Podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. totiž súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní, ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie bez toho, že by požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd prejednať vec v jeho neprítomnosti. Súd tak môže v zmysle cit. ustanovenia prejednať vec v
neprítomnosti riadne predvolaného účastníka za predpokladu, že neprítomný účastník nepožiadal - z

dôležitého dôvodu - o odročenie pojednávania.
Aké náležitosti má obsahovať návrh na odročenie pojednávania upravuje ods. 2 a 3 ustanovenia §
119 O.s.p., ktoré boli do Občianskeho súdneho poriadku vložené novelou vykonanou zákonom č.
388/2011 Z. z. s účinnosťou od 01. januára 2012. Táto novela v § 119 ods. 3 O.s.p. stanovila, že
ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na

odročeniepojednávaniamusíobsahovaťakoďalšiu,osobitnúnáležitosť,vyjadrenieošetrujúceholekára,
že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní a upravila, čo musí
ošetrujúci lekár vo svojom vyjadrení výslovne skonštatovať, aby vyjadrenie bolo možné považovať za
právne relevantné. To znamená, že zdravotný stav účastníka podľa súčasnej právnej úpravy možno
považovať za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania spravidla vtedy, ak účastník pripojí k návrhu

vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zákonom požadovanom znení.
Odvolací súd sa preto zameral na skúmanie toho či boli dodržané podmienky pre postup súdu v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p. resp. či žiadosť navrhovateľky spĺňala zákonom predpísané náležitosti podľa § 119
ods. 2 a 3 O.s.p., pričom zistil, že žiadosť navrhovateľky o zmenu termínu pojednávania neobsahuje
náležitosť v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p. a to vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Navrhovateľka sa preto mýli

pokiaľ poukazuje na to, že jej žiadosť spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, v tomto prípade totiž
opomenula práve predmetné ust. § 119 ods. 3 O.s.p., ktoré ako určujúcu podmienku v prípade žiadosti o
odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, o ktoré v tomto prípade išlo, určuje práve predloženie
predmetného vyjadrenia od ošetreujúceho lekára.
Z uvedeného dôvodu preto súd prvého stupňa neodňal navrhovateľke právo konať pred súdom a ten

konal riadne v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., keď vec prejednal bez prítomnosti navrhovateľky.
Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bodu 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodu, ak zamestnanec prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2.
Podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď v danom
prípade iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší

pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako mieste výkonu práce.
Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je
neplatná. Toto ustanovenie bolo zrušené od 1.9.2011 do 31.12.2012.Podľa § 4 tretia veta zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v ostatných prípadoch
robí právne úkony štatutárny orgán nadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ nemá nadriadený orgán,
robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa.

Podľa 13 ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce.
Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických
osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený
zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení.
Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých

sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

Na základe vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa mal aj odvolací súd za preukázané, že
podľa pracovnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom 2/ (podpísanej primátorom mesta
odporcu 1/) dňa 17.12.2009, navrhovateľka mala dohodnuté vykonávanie druhu práce, a to riaditeľky
odporcu 2/ dňom 1.1.2010. Podľa uznesenia č.555 Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne menovalo
navrhovateľku do funkcie riaditeľky odporcu 2/ dňom 1.1.2010. Na základe návrhu primátora Mesta

Trenčín zo dňa 06.04.2011 platným uznesením č. 42 Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne na svojom
zasadnutí dňa 07.04.2011 odvolalo navrhovateľku z funkcie štatutárneho orgánu odporcu 2/. Zo spisu
Okresnej prokuratúry Trenčín č. Pd 85/11 vyplýva, že zo strany odporcu 1/ neboli zistené žiadne
nedostatky po formálnej stránke pri prijatí uznesenia č. 42 zo dňa 07.04.2011, ktorým bolo schválené
odvolanie navrhovateľky. Navrhovateľka v dôsledku riadneho odvolania z funkcie v súlade s § 11 ods.

4 písm. 1) Zákona o obecnom zriadení prestala spĺňať požiadavku vymenovania do funkcie podľa
§ 42 ods. 2 Zákonníka práce v spojení s § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 552/2003 z. z. o výkone
práce vo verejnom záujme (ďalej len ,,Zákon o výkone práce vo verejnom záujme"). Zamestnávateľ
následne voči navrhovateľke uplatnil výpovedný dôvod v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 Zákonníka
práce. Podľa § 4 piata veta Zákona o výkone práce vo verejnom záujme, ak zamestnávateľ nemá

nadriadený orgán robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa. Táto požiadavka bola v prípade
podania výpovede zo dňa 19.07.2012 splnená, čo vyplýva z konania primátora Mesta Trenčín ako
štatutárneho orgánu odporcu 1/, ktorý je zriaďovateľom odporcu 2/. Vzhľadom na vyššie uvedené teda
pre odvolanie a podanie výpovede navrhovateľke boli splnené všetky hmotnoprávne a procesnoprávne
podmienky ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom navrhovateľka nepreukázala

opak.Navrhovateľkavodvolanípoukazujena,podľajejnázoru,nezákonnéodporúčanienajejodvolanie
zo strany Komisie sociálnych veci a verejného poriadku Mestského zastupiteľstva v Trenčíne (ďalej
len ,,Komisia"). Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že Mestské zastupiteľstvo je oprávnené
v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení zriaďovať komisie ako svoje stále
alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Komisia mestského zastupiteľstva nemá žiadnu

rozhodovaciu právomoc, je výslovne poradným orgánom, ktorého základnou úlohou je plniť úlohu
odborného poradného orgánu mestského zastupiteľstva. Komisia mestského zastupiteľstva teda nemá
zákonom zverené oprávnenie schvaľovať a prijímať rozhodnutia vo forme uznesení alebo odporúčaní,
prostredníctvom ktorých by komisia bola oprávnená ukladať odporcovi 1/ alebo jeho štatutárnemu
zástupcovi povinnosti, resp. ho k niečomu zaviazať. Z uvedeného vyplýva, že primátor ako štatutárny

zástupca odporcu 1/, ktorému bolo predložené odporúčanie Komisie na odvolanie navrhovateľky,
nebol odporúčaním Komisie právne viazaný, ale pri rozhodovaní o podaní návrhu na odvolanie
navrhovateľky z funkcie ho mohol vziať v úvahu. Odporúčanie Komisie nebolo zákonným predpokladom
pre podanie návrhu na odvolanie navrhovateľky z funkcie, a preto skúmať jeho platnosť je pre posúdenie
platnosti skončenia pracovného pomeru právne bezvýznamné. K podmienke prerokovania výpovede

zástupcami zamestnancov odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 74 Zákonníka práce, ktoré ustanovuje
zamestnávateľovi povinnosť vopred prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa so zástupcami
zamestnancov nebolo v čase doručenia výpovede, tzn. dňa 03.08.2012, účinné. Predmetné ustanovenie
bolo v období od 01.09.2011 do 31.12.2012 zrušené. Navrhovateľka ďalej v odvolaní namieta, že
meritum veci jej pracovných problémov sa týkali a týkajú v tom čase jej podriadenej Mgr. N. K..

Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že súd prvého stupňa vypočul svedkyňu na pojednávaní dňa
09.02.2015, pričom z jej výpovede vyplýva, že nebolo v jej právomoci ako zamestnankyne odporcu 2/
ovplyvniť zákonom ustanovený proces odvolania navrhovateľky z funkcie štatutárneho orgánu odporcu
2/, pričom navrhovateľka nepreukázala opak, a odvolací súd ani nepovažuje výpoveď svedkyne zarelevantnú pre posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru navrhovateľky. Navrhovateľka v
odvolaní ďalej poukazuje na podklady z Okresnej prokuratúry Trenčín a Inšpektorátu práce Trenčín,
ktoré na základe žiadosti zo 27.2.2015 žiadala založiť do spisu, pričom rovnako požadovala, aby súd

na tieto listinné dôkazy prihliadal pri rozhodovaní. Navrhovateľka v žiadosti zo 27.2.2015 neuviedla
žiadne významné právne skutočnosti majúce vplyv na platnosť skončenia pracovného pomeru, ktoré by
mal súd prostredníctvom navrhovaných listinných dôkazov overiť. Súd prvého stupňa i tak navrhované
listinné dôkazy vykonal na pojednávaní dňa 30.03.2015 oboznámením ich podstatného obsahu, pričom
konštatoval, že z obsahu spisov Inšpektorátu práce č. 1885/11 a č. 3329/12 vyplýva, že podnety

navrhovateľky neboli posúdené ako opodstatnené a Okresná prokuratúra Trenčín nezistila žiadne
nedostatky po formálnej stránke pri prijatí uznesenia č. 42 zo dňa 07.04.2011. Navrhovateľka v odvolaní
ďalej poukazuje na to, že súd prvého stupňa nepristúpil k vypočutiu všetkých členov Komisie. Ako už
bolo uvedené vyššie, odporúčanie komisie mestského zastupiteľstva nie je zákonným predpokladom
pre podanie návrhu na odvolanie štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie, preto je irelevantné pre
posúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru, na základe akých skutočností Komisia dospela k

odporúčaniu na odvolanie navrhovateľky. Z vyššie uvedené vyplýva, že navrhovateľka bola povinná
označiťdôkazy,ktoréhocibolinavrhovanénebolivykonanéauviesťprávnevýznamnéskutočnosti,ktoré
hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval. Navrhovateľka v odvolaní neoznačila konkrétne dôkazy,
ktoré boli navrhované a neboli zo strany súdu vykonané. V odvolaní iba konštatuje, že nevie, z akých
dôvodov súd nepristúpil k vypočutiu všetkých navrhovaných osôb, čím si uvedenú povinnosť nesplnila.

Navrhovateľka zároveň neuviedla žiadne významné právne skutočnosti, ktoré mali byť zo strany súdu
ďalej preverované. Z odvolania navrhovateľky tak iba vo všeobecnej rovine vyplýva konštatovanie,
že súd nesprávne vec posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav. V tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že v predmetnej veci je splnená podmienka náležitého a úplného zistenia skutkového
stavu, pričom sa súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami, ktoré tvoria základ pre rozhodnutie.
Vzhľadom na vyššie uvedené teda druhá výpoveď bola podpísaná primátorom odporcu 1/ ako
zriaďovateľom odporcu 2/ v súlade s citovanými ustanoveniami. Z obsahu výpovede je aj podľa
odvolacieho súdu zrejmé, že ide o skončenie pracovného pomeru vzniknutého na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 17.12.2009 s odporcom 2/. Súd prvého stupňa preto správne považoval túto 2. výpoveď

za platnú v zmysle citovaných ustanovení.
Následne súd prvého stupňa správne skúmal splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa podľa §
63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Navrhovateľka sa domnievala, že odporca 2/ mal voľné pracovné
miesto v inom zariadení v E. na Ulici L. a toto bolo poskytnuté p. Kubinskej. Z pracovnej zmluvy zo dňa
15.1.2010 s Dodatkami č. 1 a č. 2 mal aj odvolací súd za preukázané, že V. C. pracovala ako referent

v zariadení v E., O. 42 a od 1.5.2011 jej pribudla práca sociálnej pracovníčky (počas 4 dní v týždni a
1 deň v týždni ako referent) v zariadení v E., L. 10 počas zastupovania MD a RD Mgr. C.N. najskôr do
31.12.2012 a po predĺžení do 24.1.2014.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje ako správne už uviedol i súd prvého stupňa, že podľa

ustálenej judikatúry voľným pracovným miestom, ktoré je zamestnávateľ povinný ponúknuť pracovníkovi
pred daním výpovede, nie je miesto uvoľnené iba dočasne. Z vykonaného dokazovania pritom bolo
preukázané, že miesto poskytnuté a zlúčené z doterajšou funkciu Dagmar Kubinskej má len dočasný
charakter ako zastupovanie počas materskej a rodičovskej dovolenky inej pracovníčky a teda toto
miesto nespĺňa zákonné požiadavky na kvalifikované voľné pracovné miesto v danom prípade (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 1994, 4 Cdo 12/94).

V danej veci ani odvolací súd nezistil žiadny dôvod neplatnosti 2. výpovede, preto súd prvého stupňa
správne návrh navrhovateľky ako nedôvodný zmietol.

Tým, že súd prvého stupňa posúdil 2. výpoveď za platnú a podpísanú primátorom odporcu 1/ ako
zriaďovateľom odporcu 2/, odporca 1/ nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti voči navrhovateľke,
čo spôsobuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na jeho strane a z tohto dôvodu správne žalobný
návrh proti odporcovi 1/ zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvého stupňa v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový stav a
v konečnom dôsledku i správne rozhodol, pričom dostatočne sa vysporiadal i s námietkami uvádzanými
navrhovateľkou v odvolaní, preto odvolací súd nepovažoval námietky navrhovateľky za opodstatnené a
rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.Súd prvého stupňa rozhodol v danej veci správne i o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., a
účastníkom nepriznal náhradu trov konania z dôvodu polovičného úspechu/neúspechu vo veci.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s 142 ods. 1
O.s.p., kedy odporcovia, ktorí boli v odvolacom konaní procesne úspešní a trovy odvolacieho konania
si riadne uplatnili, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnej navrhovateľke vo
výške 87,36 eur, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu podľa § 11 ods. 1 písm.
a/, § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, t. j. vo výške 64,53 eur, k tomu

príslušný režijný paušál vo výške 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a príslušná 20 % DPH.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .