Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010017
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8316010017.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Tobiaša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.7.2016, v trestnej
veci obžalovaného F. C. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu HumennéuHhHHHHhh sp. zn. 3T
6/2016 zo dňa 9.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému
F. C., nar. XX.XX.XXXX v G. K., trvale bytom A. B. XX, okres F.

u k l a d á

Podľa § 201 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., § 42 ods.1 Tr. zák., § 41
ods.2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného
súdu Humenné, sp. zn. 1T 169/2015 zo dňa 17.12.2015, ktorým bol uložený pre prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 9.3.2016 sp. zn. 3T 6/2016 bol obžalovaný
F. C. uznaný vinným zo spáchania pokračujúceho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1,
ods. 2 písm. a/ Tr. zák., s použitím § 138 písm. j/ Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, že
1/ presne nezistené dni v mesiaci júl XXXX v okolí mesta O. jedenkrát v lesnom poraste v blízkosti ul.
E. a stakčínskeho železného mosta pri rieke E. a jedenkrát v lesnom poraste v okolí dreveného altánku
a studničky pri turistickom chodníku vedúcom z obytnej zóny do rekreačnej oblasti zv. O. vykonal súlož

s mal. F. A., nar. XX.XX.XXXX, aj napriek tomu, že vedel o tom, že nedovŕšila pätnásty rok svojho veku,2/ presne nezistený deň v mesiaci júl XXXX vo večerných hodinách v byte na ul. L. č. XXXX/XX v O.
vykonal súlož s mal. E. A., nar. XX.XX.XXXX, aj napriek tomu, že vedel o tom, že nedovŕšila pätnásty
rok svojho veku,

3/ presne nezistený deň v letných mesiacoch v roku XXXX v miestnom parku v obci I., okres O., vykonal
súlož s mal. Q. O., nar. XX.XX.XXXX, aj napriek tomu, že vedel o tom, že nedovŕšila pätnásty rok svojho
veku.

Za to mu súd podľa § 201 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 36 písm. d/,l/,n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2,3,
§ 39 ods. 1,3 písm. d/, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov
nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods.2 Tr. zák. zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 88/2013

zo dňa 21.10.2013, právoplatného dňa 21.10.2013, ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody
v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 15 mesiacov, ktorý mu bol následne nariadený a
vykonal ho 20.5.2015 a v trestnom rozkaze Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 169/2015 zo dňa
16.10.2015, právoplatný dňa 22.1.2016, ktorým bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8
mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia. Zároveň zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote okresný prokurátor odvolanie, a to proti
výroku o treste v neprospech obžalovaného F. C.. Dôvodil tým, že u obžalovaného aj napriek tomu,

že sa jedná o osobu, ktorá má 22 rokov, bola k 29.7.2015 už päťkrát súdne trestaná pre rôznu trestnú
činnosť, najmä však pre majetkovú trestnú činnosť. Všetky doterajšie opatrenia, ktoré boli vykonané,
nesplnili, podľa názoru prokurátora, svoj účel. V čase spáchania skutku bol obžalovaný osobou blízkou
veku mladistvých, avšak bol už dospelou osobou. Prokurátor poukázal ďalej na to, že Trestný zákon pri
právnej kvalifikácii podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. uvádza trestnú sadzbu 7-12 rokov, pričom je nepochybné,

že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti závažnejším spôsobom konania podľa písm. a/ citovaného
zákona s poukazom na ust. § 138 písm. j/ Tr. zák. Prokurátor sa stotožnil so závermi prvostupňového
súduvtom,žeuloženietrestuvzákonomurčenejtrestnejsadzbebybolopreobžalovanéhoneprimerane
prísne, na druhej strane však trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia sa mu javil, vzhľadom

na predchádzajúce odsúdenia, ako neprimerane mierny. Mal za to, že v danom prípade skutočne
existujú na strane obžalovaného dôvody pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.,
ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku, naviac obžalovaný pochádza z rozvrátenej rodiny, ktorá
neposkytovala dostatočnú záruku pre jeho zdravý, bezproblémový vývoj, no v danom prípade na
prevýchovu obžalovaného považuje za primeraný síce trest pod dolnú hranicu zákonom stanovenej

trestnej sadzby, avšak vo výmere najmenej 4 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu pre výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Osobitne poukázal na to, že pri posudzovaní
veci sa nejednalo o náhodné vybočenie z medzí zákona, skôr o ľahostajný postoj obžalovaného k
páchaniu uvedenej trestnej činnosti a tiež navrhol, aby bolo zohľadnené aj to, že sa jedná o súhrnný
trest, v ktorom sú zahrnuté aj tresty za predchádzajúce odsúdenia obžalovaného F. C.. Z týchto dôvodov

navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému prísnejší
trest odňatia slobody v naznačenom smere.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia
§ 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a dospel k nasledovným záverom.

Pokiaľ ide o odvolaním napadnutý výrok rozsudku prvostupňového súdu, teda výrok o treste, súd prvého
stupňa dospel k správnemu záveru, že v správaní obžalovaného je možné nájsť poľahčujúcu okolnosť
vyplývajúcu z ust. § 36 písm. d/ Tr. zák., keďže sa trestného činu dopustil vo veku blízkom veku
mladistvých, pričom táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť, keďže včase spáchania skutku mal minimálne 18 rokov. Taktiež správne obžalovanému priznal aj poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., keďže obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal, keď aj v
konaní pred prvostupňovým súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu a

trestný čin úprimne oľutoval. Krajský súd však u obžalovaného nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. n/ Tr. zák., teda, žeby obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom, keďže pre takýto postup nepostačuje len samotné priznanie sa, muselo by ísť o iné aktívne
konanie obžalovaného vo všeobecnosti, napr. by mohlo ísť o uvedenie, kde sa nachádza vec získaná
z trestného činu,

usvedčenie spolupáchateľov, prípadne iné aktívne konanie obžalovaného. Prvostupňový súd pritom ani
neuviedol v čom videl poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. Nesprávne zistil súd prvého
stupňa v konaní obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., teda, že už bol za
trestný čin odsúdený.

Vychádzajúc totiž z odpisu registra trestov, obžalovaný bol v minulosti šesťkrát súdne trestaný. V prípade

prvých troch odsúdení sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, v prípade odsúdenia Okresným
súdom Humenné sp. zn. 4T 88/2013 zo dňa 21.10.2013 pre spolupáchateľstvo prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok a 3
mesiace, pričom z pripojené spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Humenné zo dňa 20.5.2015

bolo rozhodnuté o tom, že odsúdený C. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov vykoná. Pre výkon tohto trestu bol zaradený do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Tento trest obžalovaný nastúpil dňa 24.7.2015 a vykonal
ho, vychádzajúc z obsahu spisu, dňa 24.1.2016. Keďže sa obžalovaný v tejto veci dopustil trestného činu
akomladistvýpáchateľ,bolonamiesteaplikovaťust.§121ods.1Tr.zák.,podľaktoréhonamladistvého,

ktorému bol uložený alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmiernený, alebo odpustený
trest odňatia slobody v dĺžke neprevyšujúcej 1 rok, sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, dňom výkonu
tohto trestu alebo dňom, keď bolo právoplatne od takého trestu alebo jeho zvyšku upustené. Z tohto
dôvodu nebolo možné ani vo vzťahu k tomuto odsúdeniu ukladať súhrnný trest, keďže v zmysle § 42 ods.
3 Tr. zák. ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na

páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený, alebo ak skorší rozsudok bol vydaný súdom iného členského
štátu EÚ. Následne rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 4.3.2015 sp. zn. 2T 10/2015 bol
obžalovanému pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm.
b/ Tr. zák. uložený trest povinnej práce vo výmere 300 hodín, tento rozsudok však bol vo výroku o
treste zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 169/15 zo dňa 17.12.2015,

právoplatný 22.1.2016, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spolupáchateľstva prečinu krádeže
podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 8 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia. Zároveň týmto trestným rozkazom bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený
výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T 10/15 zo

dňa 4.3.2015. Vzhľadom na to, že obžalovaný F. C. sa trestného činu sexuálneho zneužívania v tejto
trestnej veci dopustil pred odsúdením vo veci sp. zn. 1T 169/2015, keďže nepochybne sa ho dopustil
pred tým, než mu bol trestný rozkaz doručený (trestný rozkaz sp. zn. 1T 169/2015 mu bol doručený dňa
31.12.2015, čo je potrebné považovať za oznámenie rozhodnutia, pričom stíhanej trestnej činnosti sa
dopustil v júli 2013), preto vo vzťahu k odsúdeniu sp. zn. 1T 169/2015 mal byť ukladaný súhrnný trest,

z tohto dôvodu nemožno na odsúdenie 1T 169/2015 ani na odsúdenie 2T 10/15 prihliadať. Preto bolo
nesprávne aplikovať v prípade obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., teda,
že už bol za trestný čin odsúdený, keďže sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Z ústrednej evidencie priestupkov MV SR plynie, že obžalovaný sa v minulosti, resp. pred spáchaním

stíhanej trestnej činnosti dopustil dvoch priestupkov, a to proti majetku a proti občianskemu
spolunažívaniu, kedy mu bola uložená pokuta, jedného priestupku sa dopustil aj po spáchaní stíhanej
trestnej činnosti dňa 3.2.2014 proti občianskemu spolunažívaniu, za čo mu bolo uložené pokarhanie,
kedy mal pred pohostinstvom X. v O. fyzicky napadnúť poškodenú ženu tak, že jej dal facku po ľavom líci.

Z hodnotenia z miesta bydliska plynie, že obžalovaný býva v spoločnej domácnosti s otcom F. B. a tromi
súrodencami v rodinnom dome, v mieste trvalého bydliska sa zdržiava veľmi málo, v obci vykonával trest
povinnej práce, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T 10/2015, pričom
odpracoval 172 hodín. Zo správy ÚVV a ÚVTOS X. plynie, že jeho správanie vo výkone trestu bolo vsúlade s ústavným poriadkom, bol zaradený na pracovisko zberu zemiakov, pričom už od nástupu do
výkonu trestu deklaroval záujem o prácu.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal krajský súd z účelu trestu, ktorý vyplýva z ust. § 34 ods.1 Tr. zák.,
podľa ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne
iných odradí od páchania trestných činov; pričom trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Vychádzal aj zo zásad ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák.,

podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na okolnosti prípadu.

Použijúc zásady pre ukladanie trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., prihliadajúc teda na spôsob
spáchania činu, pohnútku vyplývajúcu z osobných dôvodov obžalovaného, na spôsobený následok,

zistenú prevahu poľahčujúcich okolností a naopak neexistujúce priťažujúcich okolnosti, ďalej na osobu
obžalovaného, ktorý uviedol, že má maloleté jednoročné dieťa, ale predovšetkým prihliadajúc na tú
skutočnosť, že v danom prípade boli v prípravnom konaní splnené všetky podmienky pre uzavretie
dohody o vine a treste s obžalovaným, obžalovaný opakovane takýto postup navrhoval, pričom v
prípravnom konaní takáto dohoda uzavretá nebola, za danej situácie tak krajský súd dospel k záveru,

že aplikácia ust. § 39 ods. 1 Tr. zák., teda mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, bude vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj následky
konania obžalovaného trest vo výmere od 7 do 12 rokov, ktorý zákon páchateľovi trestného činu v
prípade uznania viny umožňuje uložiť, by bol neprimerane prísnym a na ochranu spoločnosti postačuje
aj uloženie trestu vo výmere zníženej podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Tr. zák. V prípade následkov poškode-

ných, tieto nepochybne spôsobené boli a nie je možné súhlasiť s konštatovaním obhajoby, že v značnej
miere konanie obžalovaného súviselo so správaním poškodených, keďže nemožno neprihliadať na to,
ževprípadedvochmaloletýchpoškodenýchišlooichprvúsexuálnuskúsenosťakonanieobžalovaného,
podľa záverov znaleckého posudku z odboru psychológie, môže negatívne ovplyvniť ich sexuálne
správanie v budúcnosti, následkom čoho je nedostatok základných charakterových vlastností, citová a

mravná tuposť, predčasná pohlavná aktivita. Avšak zo záverov znalkyne z odboru psychológia plynie,
že v čase vyšetrenia boli všetky maloleté pomerne dobre kompenzované, bez výraznejších psychických
a fyzických problémov.

Na základe uvedeného potom krajský súd dospel k záveru, že trestom zákonným a primeraným tak z

hľadiska ochrany spoločnosti, ako aj pre nápravu páchateľa, bude trest vo výmere troch rokov a šiestich
mesiacov, pričom zároveň krajský súd ukladal súhrnný trest vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného
súdu Humenné sp. zn. 1T 169/2015 zo dňa 17.12.2015.

Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo

výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trest čin, resp. pokiaľ aj bol, tieto odsúdenia boli zahladené,
prvostupňový súd správne obžalovaného pre výkon trestu, aplikujúc ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Keďže výška trestu
pri aplikácii § 39 Tr. zák. vychádza z trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona, pričom
sa neaplikuje ust. § 38 Tr. zák. o pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, tieto ustanovenia

krajský súd vo výrokovej časti neuviedol a prvostupňový súd tieto uvádzal nadbytočne.

Z týchto dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.