Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 24, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15C/536/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915213782
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Petrová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7915213782.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: B. B. H. H..Z..A..,

H. H. L. XXX, U., M.: XXXXXXXX, práv. zast. D.. L. H., N., N. U. H. H. G. U. X, Y. Y., M.: XX XXX
XXX, proti žalovanému: V. J., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. E. XXX/XX, U. W., t.č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníčkou G.. V. E., J. H. Ú. A. H. X.Š., o zaplatenie 327,21 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200,-Eur s 5,75% ročným úrokom z omeškania od
29.03.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku v sume 4,30 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 17,60 Eur na účet právneho zástupcu
žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa. 13.08.2015 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 327,21
Eur s 5,75% ročným úrokom z omeškania od 29.03.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca, ako veriteľ a žalovaný, ako spotrebiteľ, na základe vzájomnej

internetovej komunikácie dňa 25.02.2013 uzatvorili Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru tak, že žalobca zaslal žalovanému, ako
zaregistrovanému spotrebiteľovi, predzmluvný formulár o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrh
Zmluvy. Žalovaný vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu žalobca zaslal prostredníctvom
elektronickej pošty. Žalobca na základe uvedených zmlúv poskytol žalovanému krátkodobý, bezúčelový
a bezúročný úver vo výške 200,-Eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 262,21 Eur, ktorú sumu
tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 200,-Eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie

úveru vo výške 62,21 Eur, jednorázovo v lehote do 28.03.2013. Žalovaný svoju povinnosť nesplnil a úver
neuhradil ani čiastočne. Dňa 28.03.2013 sa stal poskytnutý úver, vrátane príslušenstva, splatným.
Tunajší súd vydal dňa 20.08.2015 platobný rozkaz č.k. XXC/XXX/XXXX-XX, ktorý bol uznesením zo dňa
03.05.2016 zrušený pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému.
Za účelom zistenia pobytu žalovaného súd vykonal šetrenie, pri ktorom bolo zistené, že žalovaný sa
adrese trvalého bydliska nezdržiava, zmenu adresy svojho bydliska nenahlásil. Zo správy Mesta U.
W. súd zistil, že žalovaný sa zdržiava v U. na neznámej adrese. Súd mu preto v zmysle § 29 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ustanovil opatrovníčku, ktorá žalovaného v konaní
zastupovala. Opatrovníčka sa k žalobe nevyjadrila.Vzhľadom k tomu, že predmet konania neprevyšuje sumu 1.000,-Eur, súd podľa ust. § 200ea ods. 1
O.s.p. a ust. § 115a ods. 2 O.s.p., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 25.02.2013 žalobca, ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník, uzavreli Rámcovú zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru na základe internetovej komunikácie.

Podľa výpisu z účtu žalobcu poskytol žalobca žalovanému na základe týchto zmlúv dňa 01.03.2013 úver
vo výške 200,-Eur bezhotovostným prevodom na účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý
úver uhradiť žalobcovi v lehote do 28.03.2013.

Podľa čl. V. bod 1 Rámcovej zmluvy, je úver poskytnutý dlžníkovi krátkodobým bezúčelovým úverom s

lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorázovo v celej výške. Celkové náklady spotrebiteľa
tvorí poplatok za poskytnutie úveru vo výške 62,21 Eur.
Podľa čl. IV. bod 1 Rámcovej zmluvy, je výška poplatku určená individuálne v závislosti od výšky
úveru, doby jeho splatnosti a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred
vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte dlžníka pred uzavretím zmluvy.

Podľa čl. IV. bod 3 Rámcovej zmluvy, úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.
Podľa predloženej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, celkové náklady na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“)
vo výške - %. Priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.03.2013
predstavuje 418% (strana 2. veta prvá Zmluvy).

Podľa č.l. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy, v prípade omeškania dlžníka so splátkami úveru je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním vo výške 15,-Eur za spracovanie
a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky; vo výške ďalších 10,-
Eur za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky;
vo výške ďalších 10,-Eur za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania

tretej upomienky; vo výške ďalších 30,-Eur za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru
vrátane vypracovania štvrtej upomienky a prípravu prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti.

Listom zo dňa 02.04.2013, označeným ako Upomienka, vyzval žalobca žalovaného na úhradu úveru v
celkovej výške 277,20 Eur. Urgenciou zo dňa 06.04.2013 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy

287,20 Eur. Listom zo dňa 13.04.2013, označeným ako „Upozornenie na hrozbu exekúcie pohľadávky
vo výške 297,20 Eur“ vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 297,20 Eur a listom zo dňa
20.04.2013, označeným ako „Posledná výzva“ vyzval žalobca žalovaného na úhradu sumy 322,20 Eur.

Žalovaný na výzvy nereagoval, dlžnú sumu nezaplatil.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
31.05.2015, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri
mesiace.
Podľa ust. § 2 písm. a) zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 12.06.20014, na účely tohto zákona sa

rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby
výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Podľa ust. § 2 písm. c) zák. č. 266/2005 Z.z., dodávateľom sa rozumie osoba, ktorá je v rámci
svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa ust. § 2 písm. d) zák. č. 266/2005 Z.z., spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorej sa výlučne
na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a
plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania,
Podľa ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je dôvodný len v časti.

Podľa výpisu z obchodného registra žalobca má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie
spotrebiteľských úverov, iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov, je teda dodávateľom a veriteľom
podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania.
Žalovaný vystupuje v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Žalobca, ako veriteľ a žalovaný, ako dlžník, uzavreli dňa 25.02.2013 prostredníctvom prostriedkov
internetovej komunikácie zmluvu na diaľku, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola
uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom na predmet a obsah zmluvy sa nejedná
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože dohodnutá lehota splatnosti poskytnutých peňažných

prostriedkov nepresiahla tri mesiace.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania posúdil súd ako právny vzťah založený zmluvou o bezodplatnej
pôžičke, keďže podľa zmluvných dojednaní veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky bezúročne.
Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 200,-Eur, ktoré

sa žalovaný zaviazal splatiť jednorázovo v dohodnutej lehote do 28.03.2013. Žalovaný svoju povinnosť
nesplnil a požičanú sumu nevrátil, ani jej časť. Súd považoval nárok žalobcu v časti týkajúcej sa vrátenia
poskytnutej pôžičky za dôvodný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200,-Eur.

Žalovaný sa so splatením úveru, ktorý mal uhradiť jednorázovo v lehote do 28.03.2013, dostal do

omeškania. Žalobcovi tak voči žalovanému vznikol i nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý mu
súd priznal v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od 29.03.2013 vo výške 5,75% ročne.
Výška úroku z omeškania zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

Pokiaľ ide o dohodu o odplate za poskytnutie úveru vo výške 62,21 Eur, súd dospel k záveru, že táto

dohoda svojim obsahom odporuje zákonu a obchádza ho, preto je v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť odplatu za užívanie poskytnutej
istiny iba vo forme úroku. Úrok sa pritom plní v určitom percente počítanom na určitý čas. Iná forma
odplaty pri peňažnej pôžičke nie je zákonom umožnená. Vychádzajúc preto zo skutkového stavu
zisteného vykonaným dokazovaním, súd žalobu v časti nároku uplatneného žalobcom na zaplatenie

poplatku za poskytnutie pôžičky vo výške 62,21 Eur zamietol, keďže z absolútne neplatného právneho
úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi vzniknúť žiadne práva a povinnosti. Túto časť zmluvy (neplatnej)
je možné v zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka oddeliť od ostatného obsahu zmluvy. Neplatnou je
preto len časť právneho úkonu, ktorá sa týka dohody o poplatku za poskytnutie pôžičky.Súd navyše zamietol i žalobu v časti uplatnených skutočne vynaložených nákladov spojených s
vymáhaním nesplatenej pôžičky v sume 65,-Eur, keďže z predložených listinných dôkazov nevyplýva

ich dôvodnosť. Navyše ide o náklady, ktoré sú neprimerane vysoké. Žalobca predložil súdu len
výzvy, z ktorých nie je možné zistiť, kedy a či vôbec boli tieto výzvy žalovanému doručené. Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal ani nešpecifikoval, z čoho pozostávajú náklady na tieto predžalobné
upomienky. Podľa názoru súdy takéto upomienky sú navyše nadbytočné a účelové. Žalobca mohol
podať žalobu priamo na súd bez predchádzajúcich upomienok. Keďže v prejednávanom prípade išlo

o zmluvu uzavretú na diaľku, ktorú mohla žalovaná prijať ako celok, alebo ju odmietnuť, bez možnosti
zmeniť jej obsah, súd takéto dohodnuté podmienky zmluvy považoval za neprijateľné a teda i neplatné.
Navyše poplatky za upomienky predstavujú takmer tretinu samotného úveru, čo samo o sebe svedčí
o neprimeranosti tohto nároku a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Pri celkovej žalovanej sume 327,21 Eur bol žalobca úspešný v sume 200,-Eur, čo predstavuje 61%,

jeho neúspech predstavuje 39%; čistý úspech žalobcu je tak 22%, v tomto rozsahu mu patrí náhrada
trov konania. Žalobcovi vznikli účelné trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške
79,90 Eur za 2 úkony právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a) + § 10 od.
1vyhl. č. 655/2004 Z.z a podanie návrhu (§ 13a ods. 1 písm. c) + § 10 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z) 2
úkony po 24,90 Eur, 2x paušál po 8,39 Eur + 20% DPH) a zo zaplateného súdneho poplatku za podaný

návrh 19,50 Eur. Zo sumy 79,90 Eur 22% predstavuje 17,60 Eur a zo súdneho poplatku 19,50 Eur 22%
predstavuje 4,30 Eur.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. súd uložil žalovanému, aby uhradil trovy konania na účet právneho
zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov
vdvochpísomnýchvyhotoveniach. Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42
ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.