Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516200162
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8516200162.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: E. G., nar. XX.X.XXXX,
bytom G. XXX/XX, J., v konaní o zaplatenie 623,05 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 276,14 eur, 8,75 % ročný úrok z omeškania
zo súm: 121,83 eur od 4.2.2013 do zaplatenia, 57,05 eur od 4.3.2013 do zaplatenia, 54,79 eur od
4.4.2013 do zaplatenia, 42,47 eur od 4.5.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.1.2016 domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť mu sumu 623,05 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo súm: 126,82 eur
od 4.2.2013 do zaplatenia, 62,04 eur od 4.3.2013 do zaplatenia, 59,78 eur od 4.4.2013 do zaplatenia,
42,47 eur od 4.5.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 331,94 eur od

4.2.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania tým, že ide o jemu postúpenú pohľadávku majúcu
základ v záväzkovom vzťahu žalovaného a spoločnosti Slovak Telekom, a.s. založenom zmluvou o
pripojení a jej dodatkom.

Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 26.2.2016 v
priebehu konania písomne nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) na prejednanie veci samej nie je
potrebnénariaďovaťpojednávanie,aktoniejevrozporespožiadavkouverejnéhozáujmuaakmožnovo
veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.Vzhľadom na to, že v predmetnej právnej veci ide o drobný spor, súd s poukazom na vyššie citované
ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.5.2016.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o
pripojení zo dňa 23.6.2011 a jej Dodatkom zo dňa 23.6.2011 ako aj Dodatkom zo dňa 31.3.2013,
Všeobecnými podmienkami poskytovania verejnej telefónnej služby, Tarifou ST, a.s. na poskytovanie
verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej siete - časť A, faktúrou č. 7300414204 zo dňa

15.1.2013, splatnou dňa 3.2.2013, na sumu 154,82 eur, faktúrou č. 7303813510 zo dňa 15.4.2013,
splatnou dňa 3.5.2013, na sumu 42,47 eur, faktúrou č. 7301542980 zo dňa 15.3.2013, splatnou dňa
3.4.2013, na sumu 59,78 eur, faktúrou č. 7301531635 zo dňa 16.2.2013, splatnou dňa 3.3.2013, na
sumu 62,04 eur, faktúrou č. 7400510327 zo dňa 15.1.2014, splatnou dňa 3.2.2014, na sumu 331,94 eur,
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 a jej prílohami, Pokusom o zmier zo dňa 1.12.2015
ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovaným dňa 23.6.2011 Zmluvu o
pripojení a toho istého dňa aj Dodatok k tejto zmluve o pripojení. Dňa 31.3.2013 žalovaný a právny
predchodca žalobcu uzavreli ďalší dodatok k zmluve o prepojení. Na základe zmluvy o pripojení bola
žalovanému poskytnutá SIM karta č. 8942102270000905043 a pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX.

Podľa tejto zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu žalovanému telekomunikačné služby v
programeslužiebPODĽASEBA3(0,06)N.Dodatkomktejtozmluveopripojenízodňa31.3.2013právny
predchodca žalobcu a žalovaný sa dohodli na zmene programu služieb na program služieb Happy M(XL)
(ďalej len „zmluva o pripojení“). Podľa bodu 4 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 31.3.2012 v prípade
porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku

v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť
Podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenú v tabuľke č. 1, kde je dojednaná zmluvná pokuta vo výške
331,94 eur. V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tejto zmluvy
je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM
karty z prevádzky Podniku. Faktúrou č. 7400510327 zo dňa 15.1.2014, splatnou dňa 3.2.2014, na sumu

331,94 eur, vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému túto zmluvnú pokutu vo výške 331,94
eur. Faktúrou č. 7300414204 zo dňa 15.1.2013, splatnou dňa 3.2.2013, na sumu 154,82 eur vyúčtoval
právny predchodca žalobcu žalovanému mesačné poplatky za poskytnutý program služieb, hlasové a
nehlasové služby, iné poplatky a služby a poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur.
Spolu vyúčtovaná suma z tejto faktúry bola vo výške 154,82 eur. Z tejto faktúry si žalobca uplatnil iba

sumu 126,82 eur. Faktúrou č. 7301531635 zo dňa 15.2.2013, splatnou dňa 3.3.2013, na sumu 62,04
eur, okrem mesačných poplatkov za poskytnutý program služieb, hlasových a nehlasových služieb,
iných poplatkov a služieb právny predchodca žalobcu žalovanému vyúčtoval aj poplatok za upomienku
oneskorenejplatbyvovýške4,99eur.Faktúrouč.7302670614zodňa15.3.2013,splatnoudňa3.4.2013,
na sumu 59,78 eur, okrem mesačných poplatkov za poskytnutý program služieb, nehlasových služieb,

iných poplatkov a služieb právny predchodca žalobcu žalovanému vyúčtoval aj poplatok za upomienku
oneskorenejplatbyvovýške4,99eur.Faktúrouč.7303813510zodňa15.4.2013,splatnoudňa3.5.2013,
na sumu 42,47 eur vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému mesačné poplatky za poskytnutý
program služieb ako aj iné poplatky a služby.
Uplatnený nárok žalobca zdôvodňoval tým, že žalovaný zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi

žalobcu cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, ktorú však neuhradil. Právny predchodca žalobcu
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil pohľadávky z týchto faktúr na žalobcu.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa§43ods.2zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,podstatnýmičasťamizmluvy
o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je vzmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických telekomunikáciách podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických telekomunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 544 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o
zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom
(penále).

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o pripojení, ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníkavzneníúčinnomdo31.01.2013výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Z obsahu Zmluvy o pripojení zo dňa 23.6.2011 v znení jej Dodatku zo dňa 31.3.2013 vyplýva, že jej
uzavretím vznikla právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť poskytovať žalovanému telekomunikačné
služby a žalovanému povinnosť uhrádzať cenu za poskytované služby vo výške, ktorá bola vyúčtovaná
jednotlivými faktúrami. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu si
svoju povinnosť zo zmluvy o pripojení a jej dodatku splnil a dohodnuté služby žalovanému poskytol,

čo preukázal predloženými faktúrami. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by
spochybňovali tvrdenie žalobcu, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté služby
v dohodnutej lehote splatnosti nesplnil, keď cenu poskytnutých služieb spolu vo výške 276,14 eur
žalobcovi nezaplatil, čo vyplýva aj z predložených faktúr. Dlžnú sumu nezaplatil ani ku dňu vyhlásenia
rozsudku, preto súd žalobe v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške

276,14 eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Súd nepriznal žalobcovi právnym predchodcom žalobcu faktúrou č. 7300414204, faktúrou č.
7301531635 a faktúrou č. 7302670614 vyúčtovaný poplatok za upomienku vo výške 4,99 eur. Súd

nepovažoval tento nárok za dôvodný. Žalobca v konaní nepreukázal vystavenie akejkoľvek upomienky,
ani zaslanie tejto upomienky žalovanému, tiež nepreukázal skutočné výdavky na upomienku, na ktoré
by mu mohol vzniknúť nárok. Súd tak nárok žalobcu na sumu vo výške 14,97 eur z týchto faktúr z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena zamietol.

Súd po preskúmaní žalobcom uplatnených nárokov tiež dospel k záveru, že jeho nárok nie je dôvodný
ani v časti ním požadovanej zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur vyúčtovanej faktúrou č. 7400510327.

Zmluvu o pripojení zo dňa 23.6.2011 a jej Dodatok zo dňa 31.3.2013 uzavretý medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným je potrebné posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa

vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Je nepochybné, že právny
predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ vzhľadom na predmet podnikania
a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je v nerovnom postavení s dodávateľom vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Dodávateľ má zároveň možnosť

jednostranne stanoviť zmluvné podmienky, keď používa formulárové zmluvy, čo bol aj tento prípad.

Súd je toho názoru aj napriek námietkam žalobcu, že v spotrebiteľských veciach by už pri samotnom
uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden
účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, pričom už samotná táto skutočnosť vyznieva výrazne v neprospech

jedného účastníka zmluvy, pretože dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným
nesplnením povinností.

Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia
dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by
nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie

účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti.

Ak ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá bude prijateľná v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho

úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom
rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Právny predchodca žalobcu pri zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, z akých dôvodov dôjde
k nedodržaniu doby viazanosti, či k ukončeniu zmluvy dôjde napríklad mesiac pred uplynutím doby

viazanosti alebo hneď v prvých mesiacoch po uzavretí zmluvy. Dojednania o zmluvnej pokute nie je
možné v danom prípade označiť za individuálne, pretože spotrebiteľ nemá právo vyjadriť sa k výške
zmluvnej pokuty, ktorá je priamo uvedená v zmluve. Ide o typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ
žiadnym významným spôsobom neovplyvňuje.

Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, jej
výška sa mení len v závislosti od poskytnutého mobilného telefónu alebo zvoleného programu služieb.
Žalovaný mal možnosť zmluvu o pripojení prijať len ako celok alebo ako celok odmietnuť, preto nie
je možné hovoriť o individuálne dojednanej zmluvnej podmienke. Za individuálne dojednanie zmluvnej

pokuty nemožno považovať, že žalovaný mal možnosť si vybrať program služieb a mobilný telefón, keď
žalovaný po zvolení jemu vyhovujúceho programu nemal možnosť ďalej ovplyvniť obsah zmluvy, ktorý
bol vopred daný právnym predchodcom žalobcu.

Súd nespochybňuje právo poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb aj

prostredníctvom zmluvnej pokuty, avšak nie takej, ktorá je rovnako vysoká bez ohľadu na všetky ostatné
súvisiace okolnosti. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na
charakter, čas a rozsahu porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti
vznikne. Súd má za to, že takéto zmluvné dojednanie predstavuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov predmetného zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa.

Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania na preukázanie zmluvnej pokuty
predložil súdu iba Zmluvu o pripojení zo dňa 23.6.2011 a jej Dodatok zo dňa 31.3.2013 a faktúru č.
7400510327 zo dňa 15.1.2014, splatnú dňa 3.2.2014, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške
331,94 eur. Žiadnym iným dôkazom však nepreukázal, že či zo strany žalovaného a akým spôsobom

došlo k porušeniu jeho zmluvných povinností. Žalobca sa v žalobe k uplatnenej zmluvnej pokute ani
nevyjadril. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd uzavrel, že žalobe v časti
uplatnenej zmluvnej pokuty nemožno vyhovieť, a to z dôvodu nepreukázania vzniku nároku žalobcu na
zmluvnú pokutu, a preto musí byť žaloba žalobcu v tejto časti zamietnutá.

Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o základ uplatneného nároku na zmluvnú
pokutu. Možno zhrnúť, že účastník sporového súdneho konania má povinnosť tvrdenia i povinnosť
dôkaznú ( § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p.), medzi ktorými je úzka vzájomná
väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Ich nesplnenienie je ani nedostatkom, ktorý by bránil pokračovaniu v konaní, keďže účastníci majú právo uviesť
skutkové tvrdenia a predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti na ich preukázanie až do vyhlásenia
uznesenia podľa § 120 ods.4 O.s.p. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej

povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za
následok neúspech účastníka, ktorý tieto svoje procesné povinnosti nesplnil. Na účastníkovi sporového
občianskeho súdneho konania teda je, aby dbal o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše
všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus iura scripta sunt - bdelým patrí právo )
a sám účastník je povinný starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené, a aby na

ne aj označil dôkazy.

V prejednávanej veci sa jedná o spor o zaplatenie peňažnej sumy, ktorú žalobca odvodzuje od jemu
postupnej pohľadávky, ktorá predstavuje jeho právnym predchodcom žalovanému vyúčtovanú zmluvnú
pokutu. Žalobca tak v takomto spore nesie bremeno tvrdenia, že medzi jeho právnym predchodcom a
žalovaným bola takáto zmluvná pokuta dojednaná, pričom je potrebné čo do základu a výšky patrične

zdôvodniť tak, aby ju bolo možné podrobiť hmotnoprávnemu posúdeniu. Z tohto bremena tvrdenia
potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že došlo k takému
porušeniu záväzkového vzťahu žalovaným, ktoré predpokladá zmluva o pripojení, za ktoré vzniklo
právnemu predchodcovi žalobcu oprávnenie si uplatniť zmluvnú pokutu a žalovanému vznikla povinnosť
túto zmluvnú pokutu uhradiť. Keďže dokazovať možno len to, čo sa stalo a nie to, že sa niečo nestalo,

bolo by potom na žalovanom aby vyvrátil tvrdenie žalobcu, že svoju povinnosť nesplnil. Ak by tieto
skutočnosti boli preukázané, žalobca by uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno.

V danom prípade, vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe bolo preto pre jeho úspech nevyhnutné, aby
na preukázal svojho tvrdenia o porušení zmluvných povinností zo strany žalovaného.

Žalobca v uznesení súdu zo dňa 23.2.2016, ktoré mu bolo doručené dňa 26.2.2016 bol poučený v
zmysle § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. o povinnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež o
tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada a že skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

V prejednávanej veci súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o základ nároku.

Predložil súdu zmluvu o pripojení, kde bola zmluvná pokuta dojednaná ako aj faktúru, kde bola
vyúčtovaná, avšak nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci porušenie zmluvných povinností zo strany
žalovaného na preukázanie oprávnenosti vyúčtovania takejto zmluvnej pokuty. Žalobca vôbec neuviedol
akú povinnosť žalovaný porušil, v akom období boli povinnosti porušené, resp. či vôbec neboli splnené.
Samotné uvedenie výšky zmluvnej

pokuty na faktúre nestačí na bezpečný záver o tom, že došlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany
žalovaného a žalobcovi vznikol nárok na jej úhradu vo vyúčtovanej sume.

Nepredloženie dôkazov žalobcom nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatky pre ktoré

nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle už uvedených zákonných ustanovení a procesných zásad
súd žalobe v tejto časti nemohol vyhovieť a preto aj z tohto dôvodu ju v tejto časti zamietol.

Nezaplatením ceny poskytnutej služby v lehote splatnosti uvedenej vo vystavených faktúrach, ktorými
bola vyúčtovaná cena komunikačných služieb sa žalovaný dostal do omeškania, a preto mu zo zákona

vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem ceny služieb 276,14 eur aj úrok z omeškania. Úroky z
omeškania ako sankciu s omeškaním plnenia peňažného dlhu predpokladá priamo Občiansky zákonník
v § 517. Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť žalobcovi za poskytnutú službu cenu tak ako bola
vyúčtovaná vo faktúre a to v lehote jej splatnosti t.j. sumu 121,83 eur do 3.2.2013, sumu 57,05 eur do
3.3.2013, sumu 54,79 eur do 3.4.2013 a sumu 42,47 eur do 3.5.2013 Keďže žalovaný tak neurobil,

nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu, a keďže ide o peňažný dlh, vznikla
mu tak priamo zo zákona povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa §
517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššej akobola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažnéhodlhu(kudňu4.2.2013,dňu4.3.2013,dňu4.4.2013,dňu4.5.2013).Základnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu v týchto dňoch,

bola vo výške 0,75 %, žalobcovi preto vznikol nárok na úrok z omeškania v sadzbe 8,75 %. Omeškanie
žalovaného so zaplatením sumy 276,14 eur trvá, preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi popri
istine 276,14 eur aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo súm: 121,83 eur od 4.2.2013 do
zaplatenia, 57,05 eur od 4.3.2013 do zaplatenia, 54,79 eur od 4.4.2013 do zaplatenia a zo sumy 42,47
eur od 4.5.2013 do zaplatenia. Žalovaný nijako nepreukázal, že z jeho strany nedošlo k omeškaniu,

ani neuviedol dôvod, ktorý by odôvodňoval nepriznanie úroku z omeškania, preto súd žalobcovi ním
uplatnený nárok na úrok z omeškania priznal. Súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania z
časti istiny, ktorú zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý predstavoval sumu 623,05
eur spolu s príslušenstvom výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bolo konanie
o žalobe zamietnuté. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 276,14 eur vrátane
príslušenstva, v ktorej bolo žalobe vyhovené. V časti o zaplatenie sumy 346,91 eur vrátane príslušenstva
bol neúspešný, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá. V tejto časti bol, teda úspešný žalovaný.

Žalobca bol tak úspešný v 44,32 % a žalovaný v 55,68 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu v rozsahu
44,32 % od úspechu žalovaného v rozsahu 55,68 %, čistý úspech žalovaného je 11,36 %. Žalovanému
tak vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 11,36 %.

Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaného žalovanému podľa § 142 ods.2 O.s.p.
náhrada trov konania v rozsahu 11,36 %. Žalovaný si však v priebehu konania nárok náhradu trov
konania neuplatnil, preto mu súd trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia