Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 21, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200849
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614200849.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o. Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K.. D. XXX/XX, XXX XX K., t. č. bytom na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Združenie
- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, za
účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov
5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov.

hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 4 879,71 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu K. č.k. 5C/37/2014-64 zo dňa 24.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 214,79 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd K. rozsudkom č.k. 5C/37/2014-64 zamietol žalobu žalobcu. Žalovanému nepriznal náhradu

trov konania a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Zaviazal žalobcu nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 644,36 eur. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa
podanou žalobou domáha zaplatenia sumy 4.879,71 eura s príslušenstvom. Pohľadávku nadobudol na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok od K.. Postúpenie pohľadávky na žalobcu sa v danom prípade
muselo riadiť ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého pohľadávku
možno postúpiť iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo však zo strany žalobcu preukázané
nebolo. Ak takáto výzva absentuje, ide o neplatné postúpenie pohľadávky. Súd prvého stupňa uviedol,

že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a preto žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Výrok o trovách konania odôvodnil takisto ustanovením § 142 ods. 1
O.s.p., vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane procesne úspešného účastníka priznal trovy
konania za 3 úkony právnej pomoci (prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní,
čo spolu po zvýšení o DPH činí 644,36 eura).

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Poukázal na ustanovenie

všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorých mohla byť vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru
alebo vypovedaná zmluva o úvere alebo od nej mohlo byť odstúpené. Uviedol, že súhlasí s tým,
že právny predchodca žalobcu neukončil záväzkovo právny vzťah uzatvorený medzi postupcom a
žalovaným na druhej strane, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedanáa nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Postupca a následne žalobca boli oprávnení, nie však povinní,
predčasneukončiťzáväzkovoprávnyvzťah.Nažalobcuprešlizmluvouopostúpenípohľadávkyajvšetky
práva súvisiace s danou pohľadávkou, a teda aj základné právo na plnenie od dlžníka. Vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa vyžadovať splatenie svojej pohľadávky.
Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že postupca pohľadávky nemohol na žalobcu previesť nároky z
úverovej zmluvy, pokiaľ by nedošlo k jej zániku. Poukázal na vyjadrenie Národnej banky Slovenskej
republiky z 24.07.2014, z ktorej je zrejmé, že môže dôjsť k postúpeniu aj nesplatenej časti pohľadávky
z úveru za splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca má za to,

že výzva zo dňa 12.12.2008 doručená žalovanému zo strany právneho predchodcu spĺňa náležitosti
písomnej výzvy banky, predpokladanej ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže žalovaný
bol v omeškaní s dlžnou sumou a bol v mene banky vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. Predmetná
výzva nebola v prvostupňovom konaní predložená z dôvodu, že súd počas konania nevyjadril
pochybnosti o oprávnenosti nároku žalobcu. Neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré
nie, čím žalobca nemohol produkovať konkrétne dôkazy na unesenie dôkazného bremena. Namietal

nesprávnosť výroku o trovách konania, trovy vedľajšieho účastníka považoval za neúčelné, pretože
vedľajší účastník z podstaty svojej existencie je schopný poskytnúť sám právnu pomoc v súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu.
Predložil výzvu datovanú 12.12.2008 K. adresovanú žalovanému.

Vedľajší účastník považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne, navrhol rozsudok potvrdiť a
priznať vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil
skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že pokiaľ nebolo
preukázaná doručenie výzvy v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postúpenie pohľadávky
z banky na inú spoločnosť neplatné, a to bez ohľadu na to, či sa jedná o splatné alebo nesplatné
pohľadávky. Žalobca túto skutočnosť do skončenia dokazovania nepreukázal. Ani v odvolacom konaní

nebol predložený dôkaz o tom, že takáto výzva bola doručovaná a aj bola doručená. Samotná existencia
výzvy nie je dôkazom o tom, že banka splnila svoju povinnosť výzvu doručovať.

Správny je aj výrok o trovách konania vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník má rovnaké práva ako
účastník konania, má teda aj právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Účelnosťou trov je

tedapodľanázoruodvolaciehosúdupotrebnérozumieťto,ževynaloženétrovysmerujúkcieľu-úspechu
v občianskom súdnom konaní ako aj to, že zvolené prostriedky na obranu práv sú primerané cieľu.

Každý má právo, aby bol aj v jednoduchej veci zastúpený advokátom. Aby toto právo bolo reálne, musí
byť v zásade spojené aj s právom na náhradu vzniknutých nákladov. Výnimky by mali byť stanovené

zákonom, ako to je napr. ustanovené v § 144 OSP alebo v § 150 ods. 2 OSP.

V danom prípade úkony vedľajšieho účastníka viedli k procesnému úspechu žalovaného, a teda trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sú trovami účelnými.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil
postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..
V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ako aj vedľajší účastník na strane žalovaného, majú

preto právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.
Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za
1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 178,99 eura a 8,04 eura režijný paušál, čo po
zvýšení o 20 % DPH v sume 35,80 eura činí 214,79 eura.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.