Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 1, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16Cb/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210207
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216210207.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci navrhovateľa: Dan - Slovakia Agrar, a.s., IČO: 36 240
729, so sídlom Nový Dvor, Veľký Meder, zastúpeného splnomocnencom: DEDÁK & Partners, s.r.o.,
advokátska kancelária, Bratislava, proti odporcovi: MÄSOCENTRUM, s.r.o., IČO: 36 237 736, so sídlom
Mateja Corvina 1962/34, Veľký Meder, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto:

r o z h o d o l :

I. Zamieta sa návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi tohto znenia:

„Odporcovisazakazujenakladaťsnehnuteľnosťamizapísanýminalistevlastníctvač.XXXX,katastrálne
územie: G. Š., obec: B. Š., okres: B. S.: - pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 720 m2, druh
pozemku: Zastavané plochy a nádvoria ako aj na ňom stojacu - stavba súpisné č. XXX, popis stavby:
bitúnok a výrobňa, a to v rozsahu výkonu vlastníckeho práva, najmä nehnuteľnosti odplatne alebo
bezodplatne scudzovať, darovať, vkladať ich do základného imania obchodných spoločností alebo
družstiev, zriaďovať k nim záložné právo a vecné bremená v prospech tretích osôb, alebo vykonať

akékoľvek právne úkony, ktoré by mali za následok prevod alebo prechod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam na tretie osoby, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

II. Strany nemajú právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým tunajšiemu súdu 29. júna 2016 elektronicky (doplneným originálom 30. júna 2016)

sa navrhovateľ domáhal nariadenia predbežného opatrenia podľa § 76 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30. júna 2016 v znení uvedenom vo výroku. V návrhu predniesol, že s odporcom má od
mája 2003 uzavretú dlhodobú zmluvu, na základe ktorej mu predával ošípané. K aprílu 2016 mu odporca
dlhoval na ich kúpnej cene 111.129,12 €, čo bolo zachytené v protokole zo spoločného stretnutia. Na
tomto stretnutí odporca tiež prejavil, že chce predať svoje nehnuteľnosti uvedené vo výroku. Navrhovateľ
chce svoj nárok na zaplatenie kúpnej ceny uplatniť na súde, no má obavu, že odporca sa zbaví

uvedených nehnuteľností (v podstate jediného hodnotnejšieho majetku), v dôsledku čoho je tu obava o
vymožiteľnosť nárokov navrhovateľa. Znepokojujúce je tiež, že odporca vykázal za roky 2014 a 2013
stratu, ktorá sa postupne zvyšuje.

2. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu a pripojenými listinnými dôkazmi (zmluva o spolupráci
zo 16. decembra 2003, faktúry č. l. 12 až 55, záznam zo stretnutia z 29. apríla 2016, list vlastníctva č.

XXXX, účtovná závierka odporcu za rok 2014) zistil predbežne tento skutkový stav:

a) Navrhovateľ a odporca sú podnikateľmi v oblasti poľnohospodárskej výroby, ktorí 16. decembra
2003 podpísali zmluvu o spolupráci. V jej čl. II sa navrhovateľ zaviazal na základe objednávok dodávať
odporcovi hospodárske zvieratá a odporca sa zaviazal za ne riadne platiť. Zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú (čl. VII ods. 1). Dodatkom č. 1 si strany podrobnejšie upravili spôsob určovania kúpnej ceny

zvierat (ošípaných). Navrhovateľ dodal odporcovi okrem iného v čase od januára do júna 2016 ošípané,
ktorých cenu vo výške 121.968,37 € mu aj riadne fakturoval. Odporca však faktúry (zrejme) nezaplatil.b) Odporca v roku 2013 dosiahol stratu 37.410 € a v roku 2014 stratu 47.424 €. Odporca je však
vlastníkom nehnuteľností v k. ú. G. Š. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to parciel č. XXX/XX, -/.,

-/., -/., -/., -/. a -/. (všetko zastavané plochy a nádvoria) a stavby bitúnku a výrobne súp. č. XXX. Na týchto
nehnuteľnostiach je pod K.-XXXX/XX zapísané záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s.

c) Dňa 29. apríla 2016 sa konalo stretnutie medzi navrhovateľom a odporcom, na ktorom sa strany zhodli
na existencii záväzku odporcu voči navrhovateľovi (vtedy vo výške 111.129,12 €) a záujme odporcu

o jeho vyrovnanie. Odporca zároveň prejavil, že má záujem predať majetok svojej firmy, ale len ako
celok (ako celú spoločnosť), nie jednotlivé položky. Na ten účel poskytol navrhovateľovi ďalšie informácie
o sebe (počet zamestnancov, kapacita, dotácie, úvery poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s., so
zostatkom 78.000 € na päť rokov, ktorý je zabezpečený už uvedeným záložným právom). Po zohľadnení
ďalších skutočností spoločník odporcu požadoval za svoju spoločnosť 600.000 €, čo má zodpovedať
cene stavieb a technológií (bez pohľadávok a záväzkov). K realizácii obchodu však (zrejme) nedošlo.

3. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. platí, že od 1. júla 2016 sa aj na konanie o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia začatom pred 1. júlom 2016 použije Civilný sporový poriadok. Preto sa použije
aj v tejto veci, aj keď návrh došiel ešte 29. júna 2016. Konanie sa však dokončí na tunajšom súde ako
súde vecne a miestne príslušnom [§ 470 ods. 4 C. s. p. v spojení s § 84 a 85 ods. 2 a § 74 ods. 2 prvou

vetou O. s. p. účinného do 30. júna 2016).

4. Civilný súdny poriadok v § 324 až 344 upravuje namiesto doterajších predbežných opatrení
neodkladnéopatreniaazabezpečovacieopatrenia.Zabezpečovacieopatreniasapodľa§343vpodstate
vyčerpávajú v zriadení sudcovského záložného práva. Naopak, doterajší predmet predbežných opatrení

(§ 76 O. s. p.) v podstate zodpovedá možným predmetom neodkladných opatrení (§ 325 C. s. p.).
Vzhľadom na to, že navrhovateľ v prerokúvanej veci žiada zakázať odporcovi nakladanie s časťou jeho
majetku, teda opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. c) C. s. p., posúdil súd jeho návrh ako návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Ustanovenie § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 C. s. p. umožňuje aj pred začatím konania nariadiť
neodkladné opatrenie, ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Podľa názoru súdu, ktorý podporuje aj § 326 C. s. p., je aj naďalej použiteľná doterajšia
judikatúry, v zmysle ktorej „potreba bezodkladnej úpravy pomerov“ si vyžaduje aspoň osvedčenie
danosti nároku, ktorý navrhovateľ neodkladného opatrenia uplatňuje (bude uplatňovať) vo veci samej,

a osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by bez neodkladného opatrenia hrozila. Je na navrhovateľovi,
aby existenciu a dôvody takejto ujmy dostatočne osvedčil (spravdepodobnil). Okrem toho však
novozavedené ustanovenie § 324 ods. 3 C. s. p. formuluje subsidiaritu neodkladných opatrení voči
zabezpečovaciemu opatreniu. K neodkladnému opatreniu teda možno pristúpiť, len ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Pri posudzovaní tejto otázky je potrebné skúmať, aký účel sleduje navrhovateľ neodkladného
opatrenia, a či taký účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Ak ho možno dosiahnuť,
nemožno na tento účel nariadiť neodkladné opatrenie. Účelom zabezpečovacích opatrení, ako vyplýva
z § 343 ods. 1 C. s. p., je zriadenie sudcovského záložného práva na veciach, právach alebo iných

majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená. Zabezpečovacím opatrením teda súd zriadi záložné právo v zmysle § 151 a nasl.
Občianskehozákonníka,čímsanavrhovateľovi(veriteľovipohľadávky)zabezpečípostaveniezáložného
veriteľa s tými zákonnými možnosťami, ktoré má (najmä vykonať záložné právo, § 151l a § 151m Obč.
zák.), ale tiež s tými istými účinkami (najmä pôsobenie záložného práva aj voči nadobúdateľom, § 151h

Obč. zák.). Tým sa zabezpečí vymožiteľnosť jeho neskôr v konaní priznaného nároku voči odporcovi
(dlžníkovi).
Z tohto hľadiska je teda potrebné vykladať aj subsidiaritu upravenú v § 324 ods. 3 C. s. p. Ak
veriteľ - navrhovateľ neodkladného opatrenia nesleduje iný cieľ než zabezpečiť si vymožiteľnosť svojej
pohľadávky voči dlžníkovi - odporcovi, je tento cieľ vždy možné dosiahnuť zabezpečovacích opatrením

podľa § 343 C. s. p. V dôsledku toho v týchto prípadoch nikdy nemôže byť dôvodný návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, keďže sledovaný účel možno vždy dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§
324 ods. 3 C. s. p.).7. O taký prípad ide aj v prerokúvanej veci. Z obsahu návrhu navrhovateľa je zrejmé, že má obavy
o vymožiteľnosť svojej pohľadávky voči odporcovi, keďže ten sa prepadá do straty a nehnuteľnosti
predstavujú jediný jeho hodnotnejší majetok. Taktiež v konaní vo veci samej sa navrhovateľ

mieni domáhať len zaplatenia svojich pohľadávok z titulu dodávky tovaru (ošípaných) odporcovi.
Navrhovateľom uplatňovaný nárok tak nemá žiaden súvis so samotnou nehnuteľnosťou odporcu,
dispozícia s ktorou by sa mala obmedziť. Taktiež pre navrhovateľa nie je podstatné, aby nehnuteľnosti
zostala vo vlastníctve alebo užívaní odporcu. Podstatné pre navrhovateľa je, aby ju mohol postihnúť
na účely uspokojenia svojich pohľadávok voči odporcovi. Z týchto dôvodov je zrejmé, že účelom

navrhovaného neodkladného opatrenia nie je nič iné než snaha zabezpečiť budúci výkon majetkovej
exekúcie na uspokojenie peňažných pohľadávok. Tento účel pritom veritelia pravidelne dosahujú
zriadením záložného práva, ktoré je podľa § 343 C. s. p. možné zriadiť aj ako zabezpečovacie opatrenie.
Účel sledovaný navrhovateľom by teda bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo vylučuje,
aby sa na tento účel použilo neodkladné opatrenie (už citovaný § 324 ods. 3 C. s. p.).

8. Okrem toho však podľa názoru súdu nie je v prerokúvanej veci osvedčené, že by exekúcia skutočne
bola ohrozená správaním odporcu. Z obsahu návrhu a pripojených listín (záznam z 29. apríla 2016)
je totiž zrejmé, že odporca nechce predávať nehnuteľnosti, ale má záujem o prevod celej spoločnosti.
„Prevod spoločnosti“ však znamená len prevod obchodného podielu v nej, resp. prevod podniku. V
oboch prípadoch však nedochádza k zmenšeniu majetkovej podstaty, z ktorej by navrhovateľ mohol

uspokojovať svoju pohľadávku. V prvom prípade totiž zostáva zachovaná spoločnosť - odporca ako
dlžník navrhovateľa a zároveň vlastník svojho majetku (keďže prechádza len obchodný podiel, ktorého
vlastníkom nie je odporca sám, ale jeho spoločník), v druhom prípade prechádzajú dlhy na nadobúdateľa
podniku spolu s podnikom a ten za ne zodpovedá taktiež celou touto podstatou. Navyše, že obsahu
záznamu z 29. apríla 2016 je podľa názoru súdu zrejmé, že medzi účastníkmi je uvažovaný (resp.

je záujem o) práve predaj spoločnosti odporcu navrhovateľovi, resp. osobám z jeho skupiny. Vyplýva
to najmä z toho, že navrhovateľ sa podľa obsahu záznamu zaujímal o podrobné údaje o spoločnosti
odporcu, čo naznačuje, že podľa nich bude zvažovať možnosť odkúpenia spoločnosti odporcu a
vyjednávať o cene. Tieto okolnosti však podľa súdu znamenajú, že odporca neuvažuje o predaji majetku,
ktorého cieľom by malo byť zníženie vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľa.

Už len na dôvažok možno doplniť, že zákaz nakladania odporcu s nehnuteľným majetkom by postavenie
odporcu neposilnil, keďže prednostným záložným veriteľom je v súčasnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. V
takom prípade je jej súhlas potrebný na vedenie exekúcie na tieto nehnuteľnosti (§ 61a ods. 2 Ex. por.).

9. Zo všetkých uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol (§ 328 ods. 1 druhá alternatíva

C. s. p.) bez nariadenia pojednávania a vyjadrenia ostatných strán (§ 329 ods. 1 C. s. p.; výrok I). O
trovách rozhodol súd bez návrhu podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 354 C. s. p., keďže
konanie o neodkladnom opatrení sa týmto rozhodnutím končí, navrhovateľ nemal úspech a odporcovi
pre neúčasť na konaní trovy nevznikli (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume
a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa toto uznesenie napáda, v čom sa toto uznesenie
alebo postup súdu považuje za nesprávny (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).