Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 37P/144/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113237047
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113237047.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci navrhovateľky: I. G., nar.
XX. 3. XXXX, trvale bytom O., C. V. XX, t. č. M. mieru XXX/XX, O., proti odporcovi: E. G., nar. XX. 8.
XXXX, trvale bytom O., C. V. XX o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu:
P. G. , nar. XX. 6. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX. 2. XXXX v O. a zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu O. vo zväzku 4, ročník XXXX na strane XXX, pod poradovým číslom 9, r o z v á d z a .

Maloletého P., nar. XX. 6. XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého P. sumou 50 € mesačne, a to do 10. dňa

mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám otca.

Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým P. bez obmedzenia po dohode s otcom.

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Odporca je p o v i n n ý uhradiť súdny poplatok z návrhu na rozvod manželstva vo výške 66 € do
troch od právoplatnosti rozsudku v tejto časti na účet Okresného súdu Žilina.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 6.11.2013 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva z dôvodu
týrania zo strany odporcu. Zároveň žiadala mal. P. pochádzajúceho z manželstva zveriť do svojej
starostlivosti.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, avšak žiadal maloletého zveriť do jeho starostlivosti

s poukazom na to, že navrhovateľka nemá vlastné bývanie, požíva alkohol a pracuje na 3 zmeny, resp.
z práce bola pre požívanie alkoholu prepustená.

Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní odporučil maloletého zveriť otcovi.

Na pojednávanie nariadené v tejto veci dňa 30.6.2016 sa matka nedostavila, svoju neprítomnosť

ospravedlnila úmrtím v rodine, ale o odročenie pojednávania nepožiadala ani nepreukázala, či sa v daný
deň zúčastňuje pohrebu v zahraničí. Zo strany odporcu súd zistil, že úmrtie nastalo v cudzine a vec sabude riešiť ešte niekoľko týždňov cez konzulát. Súd mal za to, že boli splnené podmienky podľa ust. §
101 ods. 2 O.s.p. a vo veci konal a rozhodol bez prítomnosti navrhovateľky.

Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:

Podľa § 22Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 Zákona o rodine
- súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

- súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti
manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 Zákona o rodine
- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja

rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.
- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda

musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné

informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 Zákona o rodine:
- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým

sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode.
- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo

zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa
obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti.

- ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť
styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.Podľa § 62 Zákona o rodine
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti

nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

- ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia
vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp.

nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine.
Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi,
ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel.

Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa

má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať
zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre
vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa
snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé
podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.

V danej veci manželské spolužitie účastníkov konania spoločnosťou požadované znaky nenapĺňa;
súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania mal preukázané, že tieto spočívajú
v závislosti navrhovateľky od alkoholu, v dôsledku ktorej je agresívna, nie je schopná udržať si stále
zamestnanie ani zvládať bežné záťažové situácie. Uvedené v manželskom spolužití vyústilo do citového

ochladenia až odcudzenia sa manželov a nakoniec do ukončenia manželského spolužitia.

Súd podotýka, že tvrdenia navrhovateľky o týraní zo strany odporcu ani jeho alkoholizmus sa v konaní
nepreukázali. Naopak, v priebehu konania bolo tak obecným úradom ako aj šetreniami kolízneho
opatrovníka preukázané požívanie alkoholu zo strany navrhovateľky.

Tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení
základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno
proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov.
Takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie účastníkov konania vyplynulo z ich prednesov, pričom nie je

predpoklad zmeny ich postoja. Vzhľadom k uvedenému súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Pre úplnosť súd dodáva, že rozvodom manželstva nebudú poškodené záujmy maloletého dieťaťa,
nakoľko ani doterajšia situácia medzi manželmi v domácnosti nespĺňala podmienky prirodzeného
rodinného prostredia tak, ako ho súd opísal už vyššie.Na čas po rozvode manželstva súd mal. P. zveril otcovi, nakoľko tento ju bez nedostatkov vykonáva
samostatne od júla 2015. Matka vzhľadom na svoju závislosť od alkoholu, nezamestnanosť a

neschopnosť zamestnať sa natrvalo a tým si zabezpečiť príjem, nie je v súčasnosti spôsobilá zabezpečiť
maloletému stabilné, harmonické a bezpečné výchovné prostredie.
S poukazom na uvedené súd spolu so zverením dieťaťa rozhodol, že po rozvode manželstva bude
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok len otec, aby sa tak chránili záujmy dieťaťa.

Napriek uvedenému matka bude mať právo stretávať sa s maloletým bez obmedzenia v termínoch a
rozsahu, ktoré si s otcom dohodne.

Určenie výživného súd odvíjal od aktuálnych pomerov účastníkov konania.
MaloletýP.jevprvomročníkuzákladnejškolyvO.,stravujesavškolskejjedálni,mázáujemnavštevovať
výtvarný krúžok. Je zdravý.

Otec pracuje ako živnostník v stavebníctve, v roku 2015dosiahol príjem 8 560 € pri výdavkoch 2 940 €,
ktoré si uplatňuje percentom z príjmov. Otec je zdravý.
Matka je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce. V poslednom zamestnaní dosiahla priemerný
čistý mesačný príjem 350 €; súd vyhodnotil, že takýto príjem zodpovedá súčasným pomerom matky,
ktorá absolvovala drevárske učilište a prax má ako pomocná kuchárka či pracovník vo výrobe. Súd

prihliadol i k alkoholizmu matky, ktorá závislosť je chorobou, i keď matka si to zavinila sama, nakoľko v
súčasnosti bez pomoci odborníkov či najbližšej rodiny tento problém matka nie je schopná sama vyriešiť.
Rodičia nevlastnia žiaden majetok vyššej hodnoty, ich rodinný dom nie je majetkovo vysporiadaný.
Nemajú žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
S poukazom na uvedené súd považoval za primerané výživné sumu 50 € mesačne, na ktorej platenie

matkuzaviazal.Výživnéjematkapovinnápoukazovaťdo10.dňamesiaca,naktorýsavýživné poskytuje
a to s poukazom na ustanovenie § 76 odsek 1 Zákona o rodine, podľa ktorého jednotlivé splátky
výživného sú zročné na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám otca, dokým maloleté dieťa
nenadobudne plnoletosť.

Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod
alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i
náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Súd nezistil okolnosti hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady trov konania.

V zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak
je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok
alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca

nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

S poukazom na cit. zákonné ustanovenie súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť súdny poplatok za
návrh na rozvod manželstva na účet Okresného súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože

navrhovateľke bola priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa § 27 Zákona o rodine

- odsek 1, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné
priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému
úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
- odsek 2, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné
priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže

do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
upúšťa od používania spoločného priezviska.