Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 5, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 11P/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115205735
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115205735.6

Rozhodnutie

Okresný súd Nitra vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: G.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., E. XX a S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., I. XX zastúpenej JUDr.
Petrom Timkom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 6, o návrhu otca na zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 18C/52/2007-31 zo dňa 17.04.2007 v časti úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloletého P. K., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej
starostlivosti otca a matku zaväzuje prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona počnúc dňom 04.03.2015, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám otca.

Zročné výživné matky za čas od 04.03.2015 do 31.01.2016 činí sumu 295,66 eura, ktorú sumu súd
povoľuje matke splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur tak ako bežné výživné, počnúc
prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody
splátok.

Súd upravuje styk matky s maloletým Timotejom tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým v
nepárnom týždni v kalendárnom roku od piatka od 14.00 hod. do nedele do 16.30 hod., ďalej je matka
oprávnená stretávať sa s maloletým počas letných školských prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do
19.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., v čase jarných školských prázdnin v párnom
kalendárnom roku od pondelka od 9.00 hod. do soboty do 19.00 hod, v čase veľkonočných sviatkov v

každom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 13.00
hod, v čase vianočných sviatkov a zimných prázdnin v každom párnom roku od 23.12. od 9.00 hod. do
28.12. do 19.00 hod. a v každom nepárnom roku od 28.12. od 9.00 hod. do posledného dňa zimných
školských prázdnin do 16.30 hod. s tým, že si matka maloleté dieťa v mieste jeho bydliska prevezme
a na tom istom mieste po ukončení styku maloleté dieťa odovzdá. Otec je povinný maloleté dieťa na
stretnutia s matkou včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.

Súd ukladá maloletému dieťaťu a jeho rodičom výchovné opatrenie a to povinnosť podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať prostredníctvom
Ústavu klinickej psychológie so sídlom Špitálska 6, Nitra.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa sa svojim návrhom zo dňa 4.3.2015 doplneným dňa 20.3.2015 domáhal ,
aby súd zveril maloletého Timoteja do jeho osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletýodišiel z domácnosti, kde žil spolu so svojou matkou a jej priateľom a momentálne je u svojich starých
rodičov. On kontaktoval matku dieťaťa s tým, že sa pýtal , čo sa stalo a matka mu odpovedala, že nič a
zložila mu telefón. Následne mu volal syn, ktorý bol veľmi rozrušený, plakal do telefónu a žiadal ho , aby

prišiel pre neho, pretože matka na neho robí krik, vulgárne mu nadáva a vyhadzuje ho z domu, potom
čo jej povedal, že chce chodiť ku nemu. Starý otec dieťaťa túto skutočnosť potvrdil. Z tohto dôvodu má
obavu o svojho syna, ktorého jeho matka a jej priateľ psychicky týrajú, že s ním budú aj v budúcnosti
zle zaobchádzať a vyvršovať si na ňom svoju zlosť a nenávisť voči nemu. Otec svojim podaním žiadal
aj o nariadenie predbežného opatrenia.

Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že trvá na podanom návrhu. Začalo to tak, že vo februári
mu volal bývalý svokor, že sa chce s ním porozprávať, on toto odmietol, nakoľko spolu nevychádzali
dobre. Vzápätí mu volal ale syn, plakal, tvrdil, že ho matka vyhodila z domu, že mu vulgárne nadávala
a že chce bývať s ním. On vie len toľko, že malý zostal u starých rodičov. Keďže títo chodievali zavčasu
ráno do práce, syn išiel k jeho rodičom, aby nebol sám, pretože sa bál, že za ním príde matka. Potom

asi po týždni išiel bývať k jeho rodičom a tak to funguje aj doteraz. Keďže od začiatku prázdnin bývajú
vo Vinodole, je problém s dochádzkou syna do školy, keďže má pracovnú dobu aj takú, že vstáva o 5.00
hod. Priateľka s ktorou spolu žije, tá zas chodí do práce neskôr na 9.00 - 10.00 hod., takže malý je vlastne
u jeho rodičov, približne tie 4 dni je vo Vinodole a potom každý víkend, ktorý má voľný. On chodieva za
synom každý deň. Keď ide z práce, ide k svojim rodičom, so synom sa učia, potom s ním ide na tréning,

po tréningu si to zopakujú a večer ide domov. Keď mu povedal, že by sa mal stretávať s mamou, že je
to jeho matka, povedal mu, že jej nevie odpustiť, to čo mu povedala vtedy pri tom incidente. Tiež mu syn
povedal, že C. - matkin priateľ robí na neho krik. Ďalší incident sa stal 21.9.2015. Matka dieťaťa podala
na neho trestné oznámenie za neplatenie výživného, jeho riešila inšpekcia, keďže jej od mája prestal
platiť výživné, nakoľko bol syn dlhodobo u neho. Aby nemal problémy v práci musel doplatiť výživné

za pol roka. Starostlivosť o syna zabezpečuje tak, že s ním chodieva k lekárovi, kupuje mu oblečenie,
rodičom dáva stravné lístky na zabezpečenie stravy pre dieťa, kupuje mu školské potreby, platí školu,
tréningy, poplatky u lekára. Deň vyzerá tak, že keď príde syn zo školy k jeho rodičom skontroluje mu
veci, vymení si knihy, potom má hodinu oddych, píšu domácu úlohu, keď treba ho vyskúša, dá mu diktát.
Takto to vyzerá aj keď je syn u neho. Keď je syn cez víkend vo Vinodole on ho v piatok prevezme od

svojich rodičov o tej 17.00 - 18.00 hod., pokiaľ nejde spať k tým druhým starým rodičom. Potom ide z E.,
buď v nedeľu keď ide ráno o 5.00 hod. alebo v pondelok, keď ide do práce neskôr. Keď má dva dni službu
je u jeho rodičov a potom keď má dva dni voľno, tak ide s ním na Vinodol. S matkou maloletý udržiava
telefonický kontakt. Chodil k matke, nebolo to pravidelné, po pol hodine, prišiel s tým, že sa boli niekde
prejsť a podobne. Toto bolo v priemere tri - štyri krát do mesiaca. V lete sa bol spolu s matkou aj niekde

kúpať do tej 18.00 hod. a raz tam aj prespal. Od toho 21.9.2015 sa tiež pokúšala telefonovať, on jej do
toho nevstupuje, nedá sa dať hlasitý odposluch, aby počul čo hovorí. Nepočuje o čom sa rozprávajú,
počuje len syna ako hovorí áno, nie, možno a podobne. Je to klamstvo, že by verbálne vstupoval do
ich rozhovoru. Ďalej otec uviedol, že býva aj s priateľkou v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve,
hypotéku platia 350,-eur, vodu 15,-eur, plyn 90,-eur a elektrinu 35,- eur. Priateľka dosahuje príjem 450,-

eur, jeho príjem je okolo 770,-.nnetto mesačne. Syn navštevuje 6.ročník ZŠ, obedy v škole sú okolo 21,-
eur, príspevok do ZRPŠ je 20,-eur. Okrem toho sa kupujú školské potreby a pomôcky. Hráva futbal na
ČFK, kde sa platí 20,-eur mesačne. Nie je pravdou, že by syna bombardoval telefonátmi, keď bol tento
u matky. Malý mu po pobyte u matky povedal len toľko, že sa tam medzi sebou vadia, že robia krik na
malého , že on to nebude počúvať.

Otec v konečnom návrhu uviedol, že žiada, aby syn bol určený jemu na výchovu, styk s matkou navrhuje
upraviť tak, ako mal upravený on so synom, aj čo sa týka prázdnin a sviatkov. Nevie, či tam bude chcieť
syn chodiť, ale oni mu to vysvetľujú. Výživné ponecháva na rozhodnutie súdu.

Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že čo sa týka toho, tak nie je pravdou, že by syna
vyhodila z domu, ani mu vulgárne nenadávala. So svojimi rodičmi nikdy nevychádzala dobre. Syn bol u
jej rodičov. Keď si v nedeľu išla pre neho, tak jej ho jej otec odmietol dať s tým, že jej vykrikovali, čo bolo
kedysi, že si nemala zobrať K.. Keď jej dieťa odmietli vydať , tak robila krik , myslí si, že to bola normálna
reakcia. Jej matka tvrdila, že týra dieťa tým, že ho núti dávať si na 6.30 hod. budík aby vstal, že ho núti

5 krát za deň jesť, že predtým ako ide do školy sa musí doma naraňajkovať a že ho núti učiť. Následne
odtiaľ odišla. Cez týždeň ju nikto nekontaktoval, až sa dozvedela, že syn začal chodiť ráno k starým
rodičom K.. V tomto období oni ignorovali to, že dieťa malo ísť na vyšetrenie, pretože mu kožná lekárka
zistila z krvi podozrenie na zápal pľúc, mal absolvovať ďalšie vyšetrenia, ktoré neabsolvoval. Nevie ,čimu niečo zistili alebo nie, aké vyšetrenia potom absolvoval. Väčšinou chodí s dieťaťom k lekárovi babka
alebo jej otec. Chcela sa s dieťaťom potom po prázdninách skontaktovať, jej otec jej volal, že v utorok
si príde syn pre korčule, ona sa pýtala, že kedy sa vráti domov. Následne prišiel do bytu pre korčule

jej otec, ktorý ju napadol už medzi dverami, syn bol pri tom prítomný, syn si medzitým pobalil veci.
Jej otec ju napadol aj fyzicky, bola na ošetrení v nemocnici. Volala políciu, vtedy rýchlo zobral syna a
ušli. Keď prišli policajti, znovu zavolali jej otca aj s malým. Keď syn nechcel ísť ku nej, povedali nech
ho nechá, nech sa ukľudní a keď sa nevráti domov, že sa má znovu po 24 hodinách ozvať. Ona už
potom policajtov nevolala, nechcela už syna zbytočne stresovať. Je pravdou, že sa stretávali, ale bolo to

možno na nejaké dve hodiny, vždy tvrdil, že sa ponáhľa, že ho volá otec, že niekam idú, keďže mu počas
ich stretnutia telefonoval. Cez leto sa so synom stretávali tak, že dva krát u nich prespal, raz boli spolu
v Rakúsku na nákupy, vtedy mu kúpila tenisky a tričko. Keď sa ho pýtala, že s kým by chcel byť, vtedy jej
povedal, že by chcel byť aj s otcom, aj s ňou. Ona mu povedala, že je to na jeho rozhodnutí a až potom,
keď začala tá exekúcia, keď mu to otec oznámil, malý jej začal vykrikovať, že prečo to podala. Odvtedy
si drží syn určitý odstup, keď mu voláva, tak sa stane, že jej nezdvihne, to tvrdí, že je vo E. a že tam

nedvíha. Rozpráva sa so ňou len stručne áno, nie, možno. Aj ona chodieva na jeho tréningy. Pokiaľ tam
nie sú iní ľudia zo strany otca, tak sa s ňou rozpráva syn v pohode, inak sa správa, keď je tam prítomný
niekto z jeho strany. Keď so synom telefonuje, tak otec do toho verbálne vstupuje. Návrh na zákaz styku
podávala preto, že ju o to požiadal syn, to je jediný dôvod, prečo to podala. Nikdy nerozprávala nič zlé
na otca a jeho priateľku. Syn sa počas pohovoru na Referáte poradensko - psychologických služieb

rozplakal preto, že otec na neho stále naliehal, aby niečo povedal a tiež pri tom, ako opisoval vrátanie
vianočného darčeka, ktorý jej rodičia poslali jej druhému synovi a ktorý ona vrátila s tým, že si ho neprosí.
Keď bol malý u nej, všetko prebiehalo v poriadku, až pokiaľ mu nevolali starí rodičia a otec. Normálne
sa správal aj u nej, objímali sa , stískali, chcel sa mojkať a o dva dni jej zavolal, že ju už nechce v živote
vidieť ani počuť. Ona to potom nechala na synovi, aby ku nej prišiel, kedy bude chcieť, hoci si predtým

dohodli termíny stretnutí. Nechcela na neho tlačiť, aby ho zbytočne nestresovala. O syna sa zaujíma,
aj o jeho školské výsledky, pýtala sa ho aj na vysvedčenie. Býva spolu so svojim priateľom v byte, v
ktorom sú mesačné náklady na bývanie 130,-eur, hypotéku na byt platia 200,-eur, byt patrí priateľovi. S
priateľom majú spoločné dieťa C. P. , nar. X.X.XXXX, s ktorým majú bežné výdavky primerané veku. Jej
priateľ je zamestnaný s príjmom 592,-eur netto, ona poberá rodičovský príspevok 220,-eur.

Právny zástupca matky svojim mailovým podaním zo dňa 2.2.2016 ( bez zaručeného elektorinického
podpisu), ktorý následne nedoplnil, žiadal nariadiť výchovné opatrenie, a to vhodným a dôrazným
spôsobom napomenúť otca, rodičov otca a rodičov matky, aby nechali maloletého v skutočnej
spontánnosti pri rozhodnutiach, kedy a ako bude tráviť čas s matkou a tiež aby súd záväzným spôsobom
uložilmaloletémuajehorodičompovinnosťpodrobiťsasociálnemuporadenstvualeboinémuvhodnému

odbornému poradenstvu.
Právny zástupca matky v konečnom návrhu uviedol, že poukazuje, na svoje predchádzajúce vyjadrenia.
Majú za to, že zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti otca by nebolo v záujme maloletého.
Tie postoje, ktoré dieťa vyjadruje, nie sú spontánne. Chceli preukazovať cez svedkov, že medzi dieťaťom
a matkou nie je žiadny emocionálny a ani komunikačný problém. To, že sa maloletý podrobí názorovej

väčšine ľudí okolo seba a že prevezme a prijme ich názory za svoje, nie je dôvod na zmenu umiestnenia.
Súd by nemal pri zverovaní dieťaťa iba akceptovať, stav aký sa vytvoril, ale mal by dokonale preskúmať
skutočnosti, ktoré sú toho dôsledkom. Podľa nich nie je dostatočne zistený skutkový stav. Pokiaľ by súd
mal za to, že áno, tak navrhujú návrh otca zamietnuť. V prípade vyhovenia návrhu , chce poukázať
na to, že počas 16-ich hodín do mesiaca, ktorý navrhuje kolízny opatrovník, je ilúziou , že sa vytvorí

citová väzba dieťaťa k matke.
Kolízny opatrovník v konaní uviedol, že názor dieťaťa zisťujú tak, že robia pohovor s dieťaťom. V rámci
pohovoru sa snažia rozprávať o záľubách, o škole, o tom ako dieťa trávi čas. V rámci tohto pohovoru sa
dozvedajú aj veci, ktoré potrebujú vedieť. Dieťa keď má takto vytvorenú atmosféru, tak uvedie aj to, čo
by na priamu otázku nepovedalo. Maloletý sa pred nimi vyjadroval tak, ako pred rodičmi, ale keď tam

neboli rodičia, tak sa im zdal otvorenejší v tých vyjadreniach na matku, ako keby sa v jej prítomnosti bál
odpovedať. Keď bol sám, tak sa vyjadroval na adresu matky ohľadne toho, čo mu vadilo v jej domácnosti,
čo pred matkou neuviedol. Vyjadrenia dieťaťa boli jeho vlastné názory, čo zistili tým, že dieťa pozorujú,
pozorujú jeho mimiku, či používa slovník dieťaťa alebo dospelých, pozorujú postoj tela, kde sa dieťa
pozerá, či nadviaže očný kontakt. Maloletý ako keby nevedel vysvetliť situáciu, ktorá je okolo neho.

V súčasnej dobe ako keby sa konečne zastabilizoval v domácnosti svojho otca, tiež sa zastabilizoval
v škole po prestupe do inej triedy. Je potrebné nastaviť kontakt s matkou postupne, aby si dieťa naň
zvykalo. Nemyslí si, že by si malý nenašiel cestu k matke, ale je potrebné, aby k tomu prichádzalo
postupne. Zo začiatku by to mohli byť 4 hodiny, neskôr aj viac. Rešpektujú to čo dieťa povie. Malýpovedal, že chce byť zverený otcovi, a že s matkou sa chce stretávať na nejaké 3-4 hodiny v sobotu.
Oni mu vysvetľovali, či by nechcel aj v nedeľu, že ho má matka rada, že sa s ním chce stretávať, ale
to čo uviedli bol názor dieťaťa.

Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava ich písomného vyjadrenia, navrhuje
dieťa zveriť do osobnej starostlivosti otca, styk navrhuje s poukazom na vyjadrenie dieťaťa upraviť
každý druhý víkend v sobotu na 4 hodiny a v nedeľu na 4 hodiny, aby sa postupne obnovili narušené
väzby matky s dieťaťom, aby sa dieťa citovo naviazalo na matku. Tiež chce apelovať na rodičov, aby

citlivo reagovali na želanie dieťaťa, pokiaľ dieťa bude chcieť ísť k matke napr. po vyučovaní, prípadne
zostať dlhšie, aby mu toto nebolo zakázané a znemožnené, aby malo dieťa možnosť slobodne si vybrať.
Vzhľadom k príjmu matky navrhujú určiť minimálne výživné.
V konaní bola vypočutá ako svedok C. Dubeňová, matka otca maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že to,
čo sa udialo, vedia iba od malého. Tento rozprával, ako ho matka bila, keď sa učil, že na ňom zlomila
varechu, že ho bila po hánkach na rukách. Im zavolal otec matky , že či by malý nemohol prísť ráno

ku nim, lebo že oni idú do práce a že malý ušiel od matky k nim, kde sa bojí sám zostať, lebo matka
má od nich kľúče. Oni s týmto súhlasili. Malý chodil vtedy dva dni k nim s takým strachom ráno, že
už hádam aj o tej 6.00 hodine išiel, lebo sa bál, že tam príde matka. Malý sa tiež vyjadril, že ho takto
vyhodila asi 4-5 krát, a že takéto správanie trvalo asi tri roky. Tiež sa vyjadroval k tomu, že musel jesť
iba na tácke, presne na minútu, keď sa trochu oneskoril dostal zaracha. Bál sa toto povedať, lebo sa mu

Martin aj mama vyhrážali. Nakoniec mu povedali, aby si pobalil veci a aby vypadol k otcovi. Často sa
vyjadruje, že keď sa bude musieť vrátiť matke, že si niečo urobí alebo ujde. Tiež sa malý vyjadroval v
tom zmysle , že keby tam bola mama sama tak by k nej išiel. Ona si myslí, že malý neklame. Tiež sa
vyjadril, k tomu predchádzajúcemu konaniu o zákaz styku, keď sa vyjadroval proti otcovi, že ho vtedy
mama donútila, že inak by ho zbila a bál sa im to povedať. Vnuk teraz býva u nich podľa toho ako má

otec a jeho priateľka služby. Asi tak 3x do týždňa prespáva u nich, otec za ním chodí každý deň po práci,
učia sa spolu. Chodieva s ním na tréningy, niekedy sa s ním učí dedko, a aj na tréningy idú s nim oni.
Keď prišiel malý ku nim v tom septembri, povedali mu, že nech si pobalí veci, že ide k mame, malý to
ale odmietal, hovoril, že nejde, že on si radšej niečo spraví, následne ho ukľudnili, vysvetlili mu to. Keď
prišli pred byt matky, malý povedal, že k mame nepôjde. Prvé dva mesiace sa zo začiatku triasol pri

slove mama, teraz je už úplne otočený v chovaní aj povahovo. Keď je malý u nej, ona navarí , operie,
práva aj otec dieťaťa, keď príde malý zablatený z tréningu a podobne. K lekárom chodieva s ním jeho
otec, ona s ním bola 1x. Otec mu dal urobiť aj ortopedické vložky, o ktorých matka iba rozprávala, ale
spraviť mu ich nedala. Svedkyňa ďalej na otázky uviedla, že to , že bolo dieťa vyhodené z domu vie od
dieťaťa a od otca matky, ktorý ho bol zobrať. Keď dieťa spraví niečo zlé , alebo neposlúchne, fyzicky ho

netrestajú, ale zakážu mu tablet, televízor alebo tréning, čo sa ale nestalo. Ona chce , aby malý nebol
pridelený matke, ona k matke dieťaťa nemá žiadny vzťah, ako keby neexistovala, nič necíti iba veľkú
nenávisť za to, že malého vyhodila.
V konaní bola vypočutá ako svedok R. matka matky maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že jej vzťah k
dcére je teraz na bode mrazu, nekomunikujú spolu. S otcom dieťaťa komunikujú, no nie veľmi , bavia

sa iba o malom, či a kedy k nim príde. Ona nebola osobne pri tom, ako malý odišiel z domu, bol tam jej
manžel. Podľa toho čo spozorovali, tak správanie matky voči dieťaťu sa zmenilo potom, čo sa im narodil
malý C.. Vtedy sa aj zmenil vzťah jej priateľa k P., keďže už mal svoje dieťa. Matka často hovorievala,
že nech ide malý k svojmu otcovi, že oni mu tiež zalepia hubu 100 eurami a oni budú cez víkend malého
na rukách nosiť, ako to robí otec. Ešte vtedy, keď bolo to konanie o zákaz styku, tak tvrdila, že na súde

povie, aby išiel malý k G., no nakoniec to nepovedala, a teraz vlastne žiada opak. Malý neustále počúval,
ako ho vyháňala k otcovi, otec dieťaťa v tom čase o tomto nevedel. Malý opisoval, ako mu mama oplzlo
nadávala a vtedy manžel zobral malého ku nim. Oni s otcom dieťaťa stratili kontakt potom, čo sa rozišli,
teraz sa kontaktujú kvôli dieťaťu, inak sa nenavštevujú. Vnuk k nim chodieva tak raz týždenne. Pýtajú
sa ho, či volala mama, že či k nej pôjde, na čo malý uvádza, že k nej nechce ísť. Posledné týždne je celý

roztrasený, že čo zasa mama vymyslí, veľmi zle znášal to, ako dala zablokovať otcovi účet. Predtým
sa ešte vyjadroval, že by išiel k mame, keby tam nebol C., teraz už hovorí, že by k mame nešiel, keby aj
bola sama iba s malým C.. Tiež povedal, že keď si predstaví, že by tam mal bývať, tak že ujde, alebo že
bude ticho sedieť, nebude jesť ani piť alebo si niečo spraví. Ona osobne nepočula matku synovi oplzlo
nadávať, ale bola pri tom, keď ho mama vyhadzovala z domu, že nech ide za svojim otcom. Tiež bola pri

tom, keď sa matka konfrontovala s jej manželom ohľadne to, či synovi oplzlo nadávala, tak povedala, že
áno, lebo si to zaslúžil. Tiež bola svedkom toho ako matka so svojim partnerom ziapali na dieťa, tvrdili,
že klame, že si vymýšľa, hádzali na neho všetko, oni ich na to aj upozorňovali. Nikdy nepočula o tom,
že by matka dieťa bila po rukách varechou alebo podobne, skôr to bol len krik. Ďalej svedkyňa uviedla,že malý sa ohľadne pobytu u matky počas Vianoc vyjadril , že bol v pohode. Keď sa ho pýtajú, či volal
s mamou a o čom sa rozprávali, povedal, že volal, a že nič nové. Keď bol malý u matky, ona mu volala
iba 1x, chcela sa s ním dohodnúť, či príde aj ku nim. Keď sa ho pýtajú na to, prečo nebol u mamy,

odpovie buď lebo alebo prečo ho nútia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil
návrh, doplnenie návrhu, správu z pohovoru s dieťaťom zo dňa 1.4.2015, úradný záznam zo dňa
20.3.2015, uznesenie o zamietnutí predbežného opatrenia, odvolanie otca voči uzneseniu, vyjadrenie
kolízneho opatrovníka k odvolaniu, vyjadrenie právneho zástupcu matky k odvolaniu, výpis z katastra

nehnuteľností, rozhodnutie KS Nitra, správu z RPPS zo dňa 20.10.2015, správu zo ZŠ Škultétyho
zo dňa 7.10.2015, predbežnú správu familiam o.z., návrh právneho zástupcu matky na výchovné
opatrenie a doplnenie dokazovania, správu úradu práce zo dňa 2.2.2016, pripojený spis OS Nitra sp. zn.
18C/52/2007, z neho rozhodnutie na čl. 31 a nasledovné, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 24P/269/2013,
z neho znalecký posudok na čl. 80 a nasledovné, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 24P/252/2013 a
11P/173/2011 a zistil tento skutkový stav:

Manželstvo rodičov maloletého P. K., nar. X.XX.XXXX bolo rozvedené rozsudkom OS Nitra sp. zn.
18C/52/2007zodňa17.04.2007,maloletýbolzverenýdoosobnejstarostlivostimatkyaotcasúdzaviazal
výživným vo výške 2.000,- Sk mesačne. Súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený
stýkať sa s maloletým kedykoľvek po predchádzajúcej dohode s matkou. Rozsudkom Okresného súdu
Nitra č. k. 11P/173/2011-24 zo dňa 17.08.2011 bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom počas

bežného roka v nepárnom týždni od piatka od 13.00 hod do nedele do 16.30 hod a počas letných
školských prázdnin dva týždne v mesiaci júl, dva týždne v mesiaci august a tiež bol upravený styk počas
ďalších sviatkov v roku. Dňa 4.9.2013 podala matka maloletého dieťaťa návrh na zákaz styku otca s
maloletým dieťaťom. Konanie o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom sa viedlo
pod sp. zn. 24P/269/2013 a bolo po uskutočnení znaleckého dokazovania na návrh matky maloletého

dieťaťa zastavené. Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. C. Y., PhD. zo dňa 24.10.2014 (č.l. 80-90 zo
spisu sp. zn. 24P/269/2013) vyplýva, že maloletý má pozitívny vzťah k obom rodičom, chce sa stretávať
so svojim otcom, ale vyjadril svoj bližší vzťah k matke. Obaja rodičia majú k maloletému pozitívny
vzťah, matka na hlbšej úrovni vníma dôležitosť otcovho vplyvu v živote maloletého, pre narušenú
vzájomnú komunikáciu s otcom maloletého a susp. záťaž v novej rodine, aj vzhľadom na ťažkosti

maloletého Timoteja uprednostňuje obmedzenie kontaktov syna s jeho otcom. Otec má k maloletému
výrazne pozitívny vzťah, túži byť so svojim synom. Správanie rodičov k sebe navzájom podstatne
ovplyvňuje správanie maloletého dieťaťa ku každému z nich. Hodnotenie rodičov navzájom je prevažne
negatívne, kritické a odmietavé, čo vážne narúša osobnú a rodinnú identitu dieťaťa, zneisťuje ho,
blokuje jeho vlastné prežívanie, jeho detskú spontaneitu a destabilizuje jeho psychiku. Tlak na lojalitu

dieťaťa zo strany oboch rodičov v období vývinového obdobia prepuberty, kedy prirodzene dochádza
k labilizovaniu prežívania, výrazne prekračuje zvládacie mechanizmy dieťaťa. Za zásadné znalkyňa
považujeneodkalenéabsolvovanierodičovskejterapieaporadenstvauobochrodičov,vrámciprogramu
rodinnej terapie považuje za vhodné zapojiť oboch partnerov rodičov, prípadne starých rodičov z oboch
strán. Rodičia a ďalší členovia rodiny by mali dospieť k vyrovnaniu sa s daným stavom, nájsť v sebe

nezávislosť a samostatnosť, prijať svoj diel zodpovednosti za rozvod a umožniť maloletému dieťaťu
užívať si lásku a ochranu oboch biologických rodičov bez toho, aby malo pocit, že niektorého z rodičov
zrádza.
V čase späťvzatia návrhu na zákaz styku s matkou ( 5.3.2015) sa už maloletý nenachádzal v domácnosti
svojej matky a to od 1.3.2015, keď sa potom, čo mu táto vyčítala a údajne aj vulgárne nadávala,

zato, že sa vyjadril u psychologičky, že sa chce stretávať so svojim otcom, odmietol vrátiť do tejto
domácnosti. Podporu ml v tom čase v osobách starých rodičov zo strany matky, u ktorých maloletý
zostal. Otec o tejto udalosti z počiatku nemal informácie. Následne, z dôvodu, že starí rodičia zo strany
matky boli zamestnaní a maloletý sa bál zostávať v ich domácnosti ráno sám, po niekoľkých dňoch
s apo dohode príbuzných presťahoval k starým rodičom zo strany otca. Otec ho v jeho rozhodnutí

podporil po tom, čo sa o ňom dozvedel a následne začal vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého.
Otec túto starostlivosť vykonáva riadne, maloletý má zabezpečené sýtenie nie len svojich materiálnych
potrieb, ale aj citových a rozvojových potrieb významných pre jeho ďalší zdravý psychosociálny vývin.
Maloletý vyrastá v súčasnej dobe v pokojnej atmosfére. Po prerušení kontaktov s matkou a jej odmietaní
začal sa s touto kontaktovať na základe dohody rodičov, uskutočnenej prostredníctvom kolízneho

opatrovníka. K odmietaniu kontaktov syna s matkou prišlo znovu po tom, čo bol maloletý oboznámený
s konaním matky, zameraným na vymáhanie výživného, ktoré otec v čase prítomnosti dieťaťa v jeho
starostlivosti matke neplatil. V tomto prípade v komunikácii s dieťaťom zlyhali obaja rodičia. Otec tým,
že maloletého nevhodným spôsobom oboznámil o uvedenej skutočnosti (čím vyvolal u maloletéhonegatívne nastavenie voči jeho matke) a matka zase tým, že vôbec takéto konanie iniciovala (hoci matka
si sama vyživovaciu povinnosť voči maloletému neplnila).
Cestou Úradu práce, soc. vecí a rodiny bol vykonaný pohovor s maloletým dňa 1.4.2015, ktorý sa na

pohovor dostavil spolu so svojím otcom. Pohovor bol vykonaný bez zákonného zástupcu. Maloletý sa
vyjadril, že teraz býva u svojho otca, pretože matka mu nadávala, naposledy za to, že si doma zabudol
desiatu. On chcel zavolať dedkovi, ale matka mu zobrala telefón a odôvodnila to tým, že dedkovi nemá
volať. Potom zavolala svojmu otcovi aby prišiel. Dedko prišiel a počul ako mu matka nadáva. Dedko
povedal aby išiel k nemu a odvtedy je u dedka z matkinej strany ale neskôr išiel bývať k otcovi. Otec žije

so svojou priateľkou, s ktorou má teraz dobrý vzťah. Vychádza s ňou lepšie ako s priateľom matky. U
otca sa cíti dobre, keď je otec v práci, on je u babky z otcovej strany. S matkou sa nestretáva, naposledy
sa s ňou stretol vtedy keď si bol pre veci a roztrhla mu vetrovku. Sú spolu v telefonickom kontakte,
dohodli sa, že ju príde pozrieť ale na presnom termíne sa ešte nedohodli. Maloletý sa ďalej vyjadril, že
by chcel zostať u otca, s mamou by sa stretával, ale teraz by u nej ešte nechcel prespávať. Vyjadril sa,
že mu chýba brat, v budúcnosti by si vedel predstaviť u matky aj spať. Teraz je na ňu nahnevaný za to

jej správanie, nevie si predstaviť, že by k nej teraz išiel, má z nej strach. Učí sa s ním teraz otec a jedna
z dcér otcovej priateľky mu pomáha s anglickým jazykom. Ďalej sa maloletý vyjadril, že rodičia spolu
nekomunikujú, matka kontaktuje len jeho a nie otca. Obaja chcú aby s nimi žil v spoločnej domácnosti,
on však zotrváva na svojom a teraz chce bývať u otca. Kol. opatrovník sa vyjadril, že vzhľadom na
vzniknutú situáciu bola rodina zaradená do zoznamu rodín, v ktorých bude AS familiam, o.z. pôsobiť

vykonávaním opatrení zameraných na poskytovanie odbornej pomoci pri riešení problémov, konfliktov
v rodine v súvislosti s prispôsobením sa novej situácii v rodinách, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v prípade rodín s disfunkčnými rodinnými vzťahmi,
rodín pred rozvodom, v procese rozvodu a po rozvode. Obaja rodičia súhlasili so spoluprácou .
Z vykonaného pohovoru prostredníctvom RPPS, ktorý je opísaný v správe zo dňa 20.10.2015 vyplýva,

že maloletý žije s otcom od marca 2015. Ich vzťah sa za toto obdobie veľmi upevnil, maloletý prežíva
k nemu plnohodnotný vzťah, ktorý je saturovaný pocitom bezpečia a dôvery. O otcovi v novom
zázemí rozprával s radosťou v hlase, oslobodený od psychických tlakov, ktoré predtým prežíval, cíti
sa tam šťastný. Z hľadiska psychického stavu dieťaťa je spolužitie s otcom preň prínosom. Toto
obdobie potvrdilo, že maloletý má otcovou starostlivosťou saturované citové aj rozvojové potreby, k

čomu prispieva jeho výchovné vedenie a hlavne pokojná atmosféra prežívaná u neho aj u ostatných
príbuzných. Dočasne prerušené puto k matke by bolo vhodné opätovne naviazať pravidelnými kontaktmi
v rozsahu zvládnuteľnej adaptability maloletého.
Zo správy zo ZŠ Škultétyho Nitra zo dňa 7.10.2015 (triedna učiteľka Mgr. N. E.) vyplýva, že maloletý bol
preradený na opakovanú žiadosť rodičov od septembra 2015 do inej triedy. Zmena kolektívu priniesla

pozitívnu zmenu v správaní dieťaťa, bez problémov sa zaradil do triedneho kolektívu, ktorý ho prijal.
Atmosféra v tejto triede je pokojnejšia. Na hodinách sa maloletý snaží, pracuje a zapája sa do všetkých
činností v triede. Dochádzka do školy je pravidelná. Na vyučovanie chodí pripravený v rámci svojich
schopností, sem tam niečo zabudne ale snaží sa. Triedna učiteľka matku dieťaťa nepozná, s otcom sa
stretla 6.10.2015, ktorý je vysvetlil situáciu v rodine. Timotej sa veľmi teší , že býva s otcom a snaží sa

ho nesklamať. Často a rád o tom rozpráva.
Zo správy zo ZŠ, Škultétyho 1 zo dňa 4.6.2015 (triedna učiteľka PaedDr. T. Chlapečková PhD.) vyplýva,
že potom, čo je dieťa v starostlivosti otca, je dieťa menej napäté, predtým sa obával následkov zo
strany matky na jeho neúspechy. O svojich problémov v domácom prostredí v škole nehovoril, bol
utiahnutý, potom približne od januára, februára pôsobil pokojnejšie a sebaistejšie, záleží mu na názore

otca a nesklamaní. Spolupráca s matkou sa časom menila na nespoluprácu, hnev, nechuť, ľahostajnosť,
rezignáciu až vzdor. Domáca príprava s otcom je podľa možností, vzhľadom k jeho práci na zmeny,
maloletýsinesprávnepoznačídomácuúlohualebovôbecajeslabýzáujemsitozistiť,doplniťanapraviť.
Obaja rodičia sa snažili a snažia riešiť synove problémy.
Zo správy familiam o.z. zo dňa 28.9.2015 z vyplýva, že pohovor bol vykonaný iba s otcom maloletého

dieťaťa, ktorý opísal situáciu v rodine. Ďalšia spolupráca s týmto združením bola ukončená. Podľa
vyjadrenia kolízneho opatrovníka z dôvodu, že občianske združenie už s úradom práce nespolupracuje.
Zo správy z RPPS zo dňa 2.2.2016 z vykonaného pohovoru s maloletým vyplýva, že maloletý sa počas
stretnutia s matkou necítil v tejto domácnosti komfortne pre neustály krik , ktorý bol nasmerovaný na
mladšieho brata aj napriek tomu, že voči nemu sa správali dobre. Počas popisu situácií ako on vnímal

isté veci a inak matka, maloletý sa rozcitlivel a jeho prejav bol sprevádzaný plačom a telesnými reakciami
psychického rozladenia a nervozity. Maloletý uviedol, že sa chce stretávať s matkou a bratom, jeho
potreba však nie je v takom rozsahu ako žiada matka. Uviedol, že chce chodiť k matke iba na pár hodín
bez prespania alebo na pár hodín po škole. Udržanie vzťahovej väzby s matkou považujú za dôležitúvývinovú potrebu a jej naplnenie, vzhľadom na históriu jej prerušenia, by malo ísť postupne, pravidelne
a pre maloletého vo zvládnuteľných intervaloch.

Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 2.2.2016 vyplýva, že postoj maloletého vychádza z poznania
súčasného pobytu u otca, u ktorého sa zdržiava od marca 2015 a pobyt u neho vníma ako svoju
súčasnú rodinu, u ktorej chce natrvalo zostať. V celom sledovanom období bol kontakt s matkou
narušený, až na niektoré nepravidelné stretnutia počas letných prázdnin a náhodných stretnutí počas
mimoškolských aktivít. Udržanie vzťahovej väzby maloletého s matkou je dôležité z hľadiska celkového

psycho - sociálneho vývinu dieťaťa.

Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa§75ods.1Zákonaorodine,vetaprvá,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa§25ods.1Zákonaorodineč.36/2005Z.z.,rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zmenu umiestnenia
maloletého dieťaťa bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností prišlo na strane účastníkov konania v takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
aj zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Táto zmena spočíva v tej skutočnosti, že maloletý po
udalostiach ohľadne zákazu styku so svojim otcom, kedy bol na neho vyvíjaný neprimeraný tlak pri
pretrvávajúcom konflikte jeho rodičov, tento tlak na lojalitu dieťaťa zo strany oboch rodičov v období

vývinového obdobia predpuberty, výrazne prekročil zvládacie mechanizmy dieťaťa a tak ako v čase,
keď si maloletý vybral obetovanie jeho vzťahu k otcovi v prospech spokojnosti matky a jej partnera
( konanie o zákaz styku) vybral si v súčasnej dobe ( už v čase podania návrhu) obetovanie svojho
vzťahu k matke v prospech otca. Podľa okolností, ktoré predchádzali tomuto rozhodovaniu, maloletý
nebol k takémuto rozhodnutiu zo strany otca navádzaný ani ovplyvňovaný. Rodičia maloletého P. by

si už mali uvedomiť a bolo im to zreteľne vysvetlené v znaleckom posudku znalkyne PhDr. Marty
Halašovej,PhD.,aleajpočasopakovanýchkonzultáciínaÚPSVaR,žeichsprávanievočisebenavzájom
podstatne ovplyvňuje správanie maloletého dieťaťa ku každému z nich. Maloletý si nie je istý, či má
dovolené prežívať lásku a ochranu od svojich rodičov a tiež, či má povolené cítiť k ním lásku a úctu.
Hodnotenie rodičov navzájom, vážne narúša osobnú a rodinnú identitu dieťaťa, zneisťuje ho, blokuje

jeho vlastné prežívanie, jeho detskú spontaneitu, a destabilizuje jeho psychiku ( zistené v znaleckom
posudku). Maloletý P. sa neustále vyvíja a je schopný vnímať svoje okolie zrozumiteľnejšie ako tomu
bolo pred rokom, dvomi, či tromi. Je schopný si vytvárať čoraz zreteľnejšie svoj vlastný názor, ktorý
sa snaží aj presadiť. Lepšie podmienky na vlastnú realizáciu má podľa jeho pocitov v súčasnej dobe
v starostlivosti svojho otca. Maloletý je v súčasnej dobe zastabilizovaný po všetkých stránkach (škola,

výchova). Toto výchovné prostredie je momentálne pre maloletého P. vyhovujúcejšie, ako výchovné
prostredie u matky, ktorá v minulosti vyvolala konanie o zákaz styku otca s maloletým. Otec nebráni
maloletému v jeho stretávaniach s matkou a dokonca vo svojom záverečnom návrhu navrhol upraviť
styk dieťaťa s matkou (aj napriek vyjadreniu maloletého o podstatne užšom kontakte) v takom rozsahu
ako mal styk s dieťaťom upravený on sám. Súd verí, že rozsah styku, tak ako bol v tomto konaní

upravený, maloletý za podpory svojich príbuzných zvládne. Je povinnosťou otca, maloletého na styk s
matkou riadne pripraviť a to aj po psychickej stránke, čím tiež preukáže svoju rodičovskú kompetenciu
a zvládnutie výchovy maloletého P.. Matka maloletého by sa mala poučiť z predchádzajúcich krokov,
ktoré sa maloletého určitým spôsobom negatívne dotkli a vyvarovať sa podobných konaní ( negatívne
nastavenie voči otcovi dieťaťa a starým rodičom maloletého, vulgárne nadávky adresované maloletému

dieťaťu). Takouto úpravou styku bude zároveň zabezpečený aj pravidelný kontakt maloletého so svojim
súrodencom. Nakoľko súd zveril maloletého P. do osobnej starostlivosti otca, matku dieťaťa zaviazal
výživným. S poukazom na možnosti a schopnosti matky, ktorej príjem spočíva v poberaní rodičovského
príspevku a prídavkov na maloletého Martina, súd určil matke minimálne výživné (v súčasnej dobe 27,13
eura). Počiatok určenia výživného súd stanovil od podania návrhu otcom na zmenu zverenia dieťaťa,

ktoré sa už v tom čase nachádzalo v osobnej starostlivosti svojho otca. Zročné výživné matky, ktorá na
výživu maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom neprispievala, tak činí ku dňu rozhodnutia sumu 295,66
eura (27,13 eura x 10 mesiacov a 28 dní ), ktorú sumu súd matke povolil splácať v zmysle ustanovenia
§ 160 ods. 1 OSP v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur s poukazom na výšku zameškaného
výživného a príjmy a výdavky matky.

Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému
odbornému poradenstvu.

Súd vo svojom rozhodnutí uložil aj povinnosť obom rodičom a maloletému dieťaťu podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu, ktoré sa bude uskutočňovať prostredníctvom
Ústavu klinickej psychológie, ktorého sídlo je vo Fakultnej nemocnici Nitra na Špitálskej ulici č. 6. K
tomuto rozhodnutiu súd pristúpil potom, čo rodičia ani po upozornení znalkyne ( v konaní o zákazstyku), nedokázali vzájomne kooperovať za účelom absolvovania rodičovskej terapie a poradenstva,
ktoré sa javí z hľadiska zdravého vývoja a blaha dieťaťa za nevyhnutné. Táto terapia bude zameraná na
správanie rodičov voči sebe navzájom, zosúladenie výchovných postupov oboch rodičov a nastavenie

vzťahu maloletého k svojej matke za nových okolností (osobná starostlivosť otca). Absolvovanie tejto
terapie a účinok výchovného opatrenia bude súd sledovať v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej
ochrany detí. V prípade úspešnosti výchovného opatrenia môže byť toto na návrh účastníkov konania
alebo aj bez návrhu zrušené. V prípade ak si výchovné opatrenie nebude plniť svoj účel, môže súd
pristúpiť k iným opatreniam.

Súd v závere apeluje na oboch rodičov, aby si znovu pozorne a s porozumením prečítali znalecký
posudok znalkyne PhDr. Marty Halašovej, PhD., ktorý bol vypracovaný v konaní o zákaz styku a v ktorom
sú jasne pomenované všetky dôvody, prečo ich dieťa nemôže prežívať šťastné a spokojné detstvo,
napriek tomu, že má rado oboch svojich rodičov a obaja rodičia majú radi jeho. Aj matka dieťaťa a aj
jeho otec sa už stretli s tým, že ich dieťa odmietalo a práve preto by sa mali vedieť správať voči sebe

empatickejšie. Pre úplnosť súd poznamenáva, že nepovažoval za potrebné vo veci vykonávať ďalšie
navrhnuté dokazovanie a to výsluch ďalších navrhovaných svedkov, či už zo strany matky alebo otca
maloletého dieťaťa, nakoľko je možné predpokladať, ako by sa príbuzní, ktorí sú už určitým spôsobom
polarizovaní ( či už k jednej alebo k druhej strane) vyjadrovali. Súd má dostatok dôkazov, aby mohol
vo veci rozhodnúť aj bez doplneného dokazovania. Súd tiež nepovažoval za potrebné nariadiť nové

znalecké dokazovanie, pretože v znaleckom posudku z predchádzajúceho konania sú všetky podstatné
skutočnosti jasne pomenované a je iba na škodu maloletého P., že to jeho rodičia prípadne ďalší príbuzní
neakceptujú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.