Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/380/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713211852
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713211852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO:
35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5 proti žalovanému: D. Z., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom H., Q. XX, toho
času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom D.. D. D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, právne
zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1 491,48 Eur
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 12C/255/2013-112 zo dňa 24.

09. 2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania 95,71 Eur
na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
žalovanému náhradu trov konania nepriznal a zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na

strane žalovaného trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 286,44 Eur na
účet právneho zástupcu číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vec právne posúdil podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a podľa § § 39, § 41. §
52, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2, § 524, § 525, § 526 Občianskeho zákonníka.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil, cit.: „Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že
návrh žalobcu nie je dôvodný. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o splátkovom
úvere. Túto zmluvu súd posúdil ako spotrebiteľskú, preto je na ňu potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a tiež ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Okrem toho, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah,
predmetom konania je bankový úver, ktorý je okrem uvedených právnych predpisov regulovaný aj
právnou úpravou zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Z príslušných citovaných ustanovení zákona o

bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá
nesplácanému dlhu. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, v zmysle ktorého a ku dňu postúpenia
pohľadávky nebol splatný celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti),právnypredchodcažalobcuneboloprávnenýpostúpiťsvojupohľadávkuzúveru,vrátaneúrokovznehovcelosti
inému subjektu.

V danom prípade súd konštatuje, že podmienky na postúpenie pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods.
8 zákona o bankách splnené neboli. Súd nespochybňuje právo banky postúpiť pohľadávku z celého
úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť napr. k vyhláseniu predčasnej
mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu J. a. s. ako banka však nevyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, úver teda nebol zosplatnený ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. k 27. 09. 2012. V

konaní bola preukázaná len výzva banky na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 201,34 Eur z dôvodu
omeškania ku dňu 31. 08. 2009. Predmetom postúpenia však bola pohľadávka z celého úverového
vzťahu, nielen jej časť. K vyhláseniu o mimoriadnej splatnosti úveru ako celku došlo až po postúpení
pohľadávky, a to žalobcom ako nebankovkou ku dňu 16. 10. 2012. Súd sa stotožňuje s argumentáciou
vedľajšieho účastníka, že nezosplatnený úver môže spravovať len bankový subjekt, ktorý je držiteľom
bankového povolenia v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Skutočnosť, že predčasné mimoriadne

zosplatnenie úveru vykonal samotný žalobca po tom, čo mu bola pohľadávka postúpená, nemá v danom
prípade žiadnu váhu, keďže na takýto úkon je oprávnená jedine banka. Ak by sa takáto možnosť
pripustila, spotrebitelia vstupujúci do právneho vzťahu s bankou by sa ocitli v zmluvnom vzťahu s iným
nebankovým subjektom, čím by nastal rozpor s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od
dodávateľa vyžadovaná v súlade so Smernicou o nekalých obchodných praktikách (porovnaj rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/177/2014).

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 09. 2012
nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z úverového vzťahu na žalobcu, keďže neboli
splnené podmienky na jej postúpenie. Zmluva o postúpení pohľadávok v časti pohľadávky vyplývajúcej

z tohto úverového vzťahu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka, keďže je v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca v konaní nijakým spôsobom
nepreukázal, žeby k mimoriadnemu zosplatneniu celého úveru došlo pred dňom postúpenia pohľadávky,
a to bankou ako jeho právnym predchodcom. Ku dňu postúpenia pohľadávky teda úver nebol splatný.
Na strane žalobcu tak existuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko sa domáha plnenia z

pohľadávky, ktorá na neho z dôvodu neplatného postúpenia neprešla, a preto nie je subjektom práva,
ktoré je predmetom tohto konania. Z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalobcu vznesenej vedľajším
účastníkom na strane žalovaného, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému vedľajšiemu

účastníkovi na strane žalovaného priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za
tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 10. 03. 2015 a zo dňa 11.
08. 2015 po 71,37 Eur, režijný paušál (7,81 Eur, 2 x 8,39 Eur) s pripočítaním 20 % DPH, celkom vo
výške 286,44 Eur. O trovách právneho zástupcu súd rozhodol v súlade s ust. § 1, § 10 ods. 1, § 13a,
§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.“.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného
zistenia skutkového stavu. Odvolateľ zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia

je úprava výnimiek ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach
platnosti pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového
tajomstva. Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali
platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Rovnako z vyjadrenia Národnej banky Slovenska zo
dňa 24. 07. 2014 vyplýva, že môže dôjsť aj k postúpeniu nesplatenej časti pohľadávky z úveru za

splnenia podmienok uvedených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé,
že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok vrátane jeho príslušenstva. Zosplatnenie dlhu
veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia
povinnosti dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá
žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od

vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor, že z dôvodu nevyhlásenia mimoriadne
splatnosti úveru postupcom nie je možné považovať zmluvu o postúpení pohľadávok za neplatnú.
Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených
splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnostikaždej splátky až do zaplatenia. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie
pohľadávky,predmetnúskutočnosťodvolateľpreukázalpredloženýmoznámeníopostúpenípohľadávky
zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve

o postúpení pohľadávok. Ďalej žalobca namieta aj neúčelnosť trov vedľajšieho účastníka a nesúhlasí,
aby bol zaviazaný na úhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil, žalobe vyhovel, alternatívne navrhuje rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Vedľajší účastník na strane žalovaného k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O. s. p.)
preskúmal rozsudok spolu s konaním mu predchádzajúcim v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.
s. p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh žalobcu zamietnutý a vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov konania.

Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.) a napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p..). Odvolací dôvod v zmysle ust. §
205ods.2písm.d)O.s.p.jedaný,akvýsledokhodnoteniadôkazovsúdomprvéhostupňanezodpovedá
postupuvyplývajúcemuzust.§132O.s.p.,pretožesúdzobraldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd

nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania
najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo
vyšlinajavoinak,zhľadiskaichzávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivostiavierohodnostijelogický
rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až 135 O. s. p.. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.
f) O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa vec posúdil podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav

nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O. s. p.).

Súd prvého stupňa v konaní správne aplikoval ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s ust. § 524
Občianskeho zákonníka.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že právny predchodca žalobcu J. a. s. poskytla žalovanému

splátkový úver vo výške 50 000 Sk (1 659,70 Eur) na základe zmluvy zo dňa 28. 08. 2008. V zmysle
tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňom 20. 08. 2013. Pohľadávku z tohto úveru D.
a. s. postúpila na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 09. 2012. Z čl. 7.6 bod 7.6.1
všeobecných obchodných podmienok J. sporiteľne a. s. v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo
strany dlžníka bola J. sporiteľňa a. s. oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru

alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. J. sporiteľňa a. s. nevyužila ani jednu z
týchto možností a pohľadávku teda postúpila na žalobcu bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu
splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením
od nej. Táto skutočnosť je zrejmá aj z toho, že žalobca (po tom ako mu bola postúpená pohľadávka)
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 16. 10. 2012 (č. l. 22 spisu). Pokiaľ nebola vyhlásená

mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp.
odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, žeby úver s úrokmi z neho bol splatný. Splatnými
sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru so zosplatnením ktorých bol žalovaný v omeškaní.Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolaniu žalobcu je zrejmé, že postupca neukončil
záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na strane
druhej, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k

odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy
- preukázali. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 16. 10. 2012 (č. l. 22 spisu).

Žalobca v odvolaní tvrdí, že je aktívne legitimovaným účastníkom, k týmto odvolacím námietkam

odvolací súd uvádza:

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorých vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou

súdneho konania (porovnaj rozsudok NS SR zo dňa 29. 06. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“) aj bez súhlasu
klienta.

Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej

časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3)
omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za

zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznych subjektov už nad pohľadávkou, nie
vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v
priebehu trvania úverového vzťahu.

Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.

Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co/119/2013, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014). Ak zákonné predpoklady nie sú
splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor
so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Zo znenia citovaného ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. vyplýva, že prvá obligatórna podmienka
pre platnú cesiu bankovej pohľadávky je písomná výzva banky, ktorá má byť klientovi banky doručená
a napriek tejto písomnej výzve je klient banky v kvalifikovanom omeškaní (nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní). Až po preukázaní, že klientovi banky bola takáto výzva zo strany banky doručená,
prichádza do úvahy postúpenie bankovej pohľadávky, zodpovedajúcej omeškanému záväzku inej

osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Písomná výzva, ktorá spĺňa vymedzené kritériá je základným
a prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu. Žalobca však
takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal už prvú obligatórnu
podmienku uvedenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z. Po splnení tejto podmienky môže banka
pristúpiť k postúpeniu „spôsobilej pohľadávky“, teda pohľadávky, s ktorou je dlžník v omeškaní. Z ust.§

92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. totiž vyplýva, že ak je klient banky napriek jej písomnej výzve v
kvalifikovanom omeškaní „čo len s časťou svojho peňažného záväzku“ voči banke môže banka svoju
„pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku“ postúpiť písomnou zmluvou inej osobe.

V rozpore s vyššie uvedeným žalobca vo svojom odvolaní namieta, že pri kvalifikovanom omeškaní

klientabankysčasťousvojhopeňažnéhozáväzku(nesplatenýchniekoľkosplátok)mábankaoprávnenie
postúpiť inému subjektu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, pohľadávku z celého úveru To znamená
splátky splatné, ale aj splátky, ktorých zročnosť ešte nenastala, a to bez toho, aby banka pristúpila k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru.Takýto výklad žalobcu nezodpovedá účelu, zmyslu a logickému posudzovaniu § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z.

Odvolací súd nijako nespochybňuje oprávnenie banky postúpiť pohľadávku z celého úverového vzťahu,
avšak to by musela Slovenská sporiteľňa a. s. pristúpiť k ukončeniu úverového vzťahu (vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru). Takýmto spôsobom postupujú ostatné bankové subjekty na finančnom
trhu.

Žalobca vo svojom odvolaní taktiež namieta, že ust.§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. nemožno spájať
s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky. Podľa názoru odvolateľa citované ustanovenie
je o úprave výnimiek z bankového tajomstva a nie je o platnosti postúpenia pohľadávky.

Žalobca uvedenou argumentáciou v podstate zastáva názor, že síce neboli dodržané podmienky

v predmetnom ustanovení, ale nenesie za to žiadne následky a banka na neho postúpila platne
pohľadávku. Takýto výklad odvolací súd považuje za účelový. Ak by súd prijal takúto argumentáciu,
banka ako inštitúcia prísne regulovaná štátom prostredníctvom Národnej banky Slovenska, ktorá
vykonáva svoju činnosť na základe bankového povolenia by mohla neobmedzene postúpiť pohľadávku
z bankového úveru nebankovej inštitúcií (zväčša inkasným spoločnostiam), ktoré nie sú nositeľom

takéhoto bankového povolenia. Takýto výklad ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je neprípustný
a nesprávny, pretože obchádza zákon a umožňuje tzv. nebankovkám spravovať bankový úver, pričom
na túto činnosť nie sú oprávnené.

V ust.§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. sú explicitne uvedené podmienky pre platné postúpenie

pohľadávky z banky na tretiu osobu. Žalobca však v konaní nepreukázal (§ 120 ods. 1 O. s. p.) splnenie
vymedzených podmienok podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., nepreukázal:
1.výzvu banky dlžníkovi,
2.postúpenie pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu.

Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej
splatnosti J. a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti
inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2011 je preto neplatným právnym
úkonom. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať
úvery, a preto ich nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je

pritom úkonom, ktorý možno podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca ani nebol
oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.

Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky) po
tom, čo bol žalovaný (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním

jednotlivých už splatných splátok. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie
splatných pohľadávok nebolo preukázané. Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto ani čiastočne daná.

Majúc na zreteli vyššie uvedené, odvolací súd prvostupňový rozsudok vo veci samej s osvojením si jeho
dôvodov ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).

Ďalšia odvolacia námietka žalobcu sa dotýka neúčelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.
K tejto odvolacej námietke odvolací súd udáva.

Účastník konania, ktorý v spore uspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo zastavenie konania nezavinil

(§146 ods. 2 O.s.p.), má nárok na náhradu trov tohto konania Tento postup môže súd prelomiť a
nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.),
na ktorú skutočnosť v podstate žalobca aj poukazuje. Odvolací súd preto podrobil žalobcom označené
skutočnosti vyhodnoteniu, či predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími intervenciami
na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší účastník spôsobilý
sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.Táto argumentácia je zjavne nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho
konania.Predovšetkýmžalobcaneuviedoljedinýrozumnýdôvod,prečoprávetentotypprávnickejosoby
má byť vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení

všeobecne záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra Súdneho
dvora Európskej únie, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej
osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej
únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc
poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo

zastupovanie advokátom“ ( porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Ak by súd mal prijať argumentáciu žalobcu, tak potom vzhľadom na jeho nepochybne profesionálne
vymáhanie pohľadávok by sa malo to isté pravidlo aplikovať na neho samotného. Aj jeho právne
zastúpenie by sa javilo nadbytočné a zbytočné navyšujúce trovy konania.

Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní
môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania
protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi. Niet dôvodu na výnimku u profesionálnych
právnických osôb zaoberajúcich sa vymáhaním pohľadávok.

Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa a aj v predmetnej veci je
zjavné, že žalovaný spotrebiteľ by musel čeliť žalobe profesionála pri vymáhaní pohľadávok naviac
zastúpeného advokátom.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou

práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom

zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“. Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho
účastníka.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konanípredsúdomsanemoholdaťzastúpiťzástupcomaabylenztohtodôvodumunemalabyťpriznaná

náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.

Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené.

Za tohto stavu odvolací súd rozsudok aj vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi ako
vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p.. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil. V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník na strane žalovaného, a preto mu patrí
právo na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. Jeho trovy pozostávajú z trov

právnehozastúpeniapodľavyhláškyč. 655/2004Z.z.(ďalejlen„vyhlášky“)zajedenúkonprávnejslužby
vo výške 71,37 Eur - písomné vyjadrenie k odvolaniu, režijný paušál vo výške 8,39 Eur a 20 % DPH vo
výške 15,95 Eur. Žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovyodvolacieho konania v celkovej výške 95,71 Eur na účet jeho právneho zástupcu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.