Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/193/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414200738
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414200738.1

Uznesenie

., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36
613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti odporcovi M. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX O. L. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava - Staré Mesto,
zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 259,14 eur

s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
12C/84/2014-56, zo dňa 03. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že pripúšťa, aby do konania na strane odporcu vstúpil
vyššie uvedený vedľajší účastník.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske
združenie, vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na základe zákonného splnomocnenia (zákon
o ochrane spotrebiteľa) za účelom ochrany práv spotrebiteľa podľa § 93 ods. 2 O. s. p.), a to
oznámením o jeho vstupe do konania doručeným súdu dňa 10.09.2014. Potom námietka navrhovateľa
o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, ktorú vzniesol navrhovateľ podaním zo dňa 17.02.2015, nie

je dôvodná, pretože v zmysle právnej úpravy platnej do 31.12.2014 právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákona o ochrane spotrebiteľa), mohla do konania
vstúpiť aj bez súhlasu účastníka konania (spotrebiteľa), na strane a podporu ktorého do konania vstúpila.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Uznesenie okresného súdu
žiadal zmeniť a rozhodnúť tak, že súd vstup združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu do

súdneho konania nepripúšťa. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Podľa jeho názoru pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v
čase rozhodovania o podanej námietke. A keďže navrhovateľ námietku podal po 01.01.2015, mal súd
na daný prípad aplikovať právnu úpravu vedľajšieho účastníctva t.j. § 93 O. s. p. v znení účinnom
od 01.01.2015, v zmysle ktorého sa vyžaduje súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do

konania na jeho strane.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril

Vedľajší účastník navrhol uznesenie okresného súdu potvrdiť z vecne správnych dôvodov. V konaní
námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva nevzniesol odporca, čo je rozhodné pre daný prípad, a

námietka neprípustnosti vznesená navrhovateľom je právne irelevantná.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1,
2 O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku aj
odôvodnení správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Odvolací súd dopĺňa, že s argumentáciou navrhovateľa uvedenou v odvolaní sa nemôže stotožniť.

Ustanovenie § 93 ods. 3 veta druhá O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 upravuje, že o prípustnosti
vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. Dané ustanovenie znamená toľko, že ust. § 93 ods. 2
O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 upravuje základnú podmienku pre vstup vedľajšieho účastníka
do konania, a to v prípade, ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Vedľajší účastník VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske

združenie, je nepochybne takouto organizáciou a keďže do konania vstúpila z vlastného podnetu (§ 93
ods. 3 prvá veta), súd rozhoduje o jeho neprípustnosti iba v prípade námietky, teda o návrhu. Takýto
návrh zo strany odporcu nebol podaný, bol však podaný zo strany navrhovateľa.

Neobstojínámietkanavrhovateľa,žeúčelprocesnejpomocivedľajšiehoúčastníkahlavnémuúčastníkovi

môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom vysloví súhlas. Ust. § 93 O. s.
p. v znení účinnom do 31.12.2014 totiž vstup vedľajšieho účastníka nepodmieňuje súhlasom účastníka
(hlavného) so vstupom, ale len súhlasom účastníka s úkonmi vedľajšieho účastníka. Je však pravdou, že
účastník konania má právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby na jeho strane sa zúčastnil konania
vedľajší účastník. V rozhodovanom prípade však odporca nevyslovil nesúhlas so vstupom vedľajšieho

účastníka do konania.

Odvolacie námietky navrhovateľa nie sú dôvodné a navrhovateľ nesprávnym spôsobom interpretuje
rozhodnutie NS SR 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013, na ktoré poukázal v odvolaní. Navrhovateľ
nevenuje náležitú pozornosť rozdielnosti v právnej úprave a terminologickým pojmom, že treba

rozlišovať „vstup do konania“ a „súhlas s úkonmi vedľajšieho účastníka“.

Pokiaľ odvolateľ podmienky prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka odvodzoval z novely O. s. p.
uskutočnenej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinnej od 01.01.2015, ktorá sa dotkla aj postavenia vedľajších
účastníkov podľa § 93 v konaní, uvedená argumentácia je pre prejednávaný prípad irelevantná, ako

konštatoval v rozhodnutí aj okresný súd.

Účastníkov predmetného konania zastihla zmena uvedeného právneho predpisu (procesnoprávneho
predpisu). Úprava podrobností stretu časovo rozdielnych predpisov je spravidla vecou prechodných
ustanovení následného predpisu. Vyššie citovaná novela O. s. p. však nestanovila žiadne prechodné

ustanovenia účinné od 01.01.2015, ktoré by jednoznačne upravovali prípady, ak vedľajší účastník doručil
svoje oznámenie o vstupe do konania súdu do 31.12.2014 (podľa dovtedy platnej právnej úpravy ako
to bolo aj danom prípade) a zároveň je zrejmé, že účinky tohto vstupu nastali už uvedeným okamihom
doručenia oznámenia o vstupe do konania súdu (bez ďalšieho). Preto treba vychádzať z toho, že z
povahy procesného práva plynie, že nové predpisy môžu pôsobiť výlučne iba odo dňa ich účinnosti, a

to aj pre konania, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. Procesné právo vychádza zo zásady, že na
procesnéúkonyvkonanísavzťahujeprávoplatnéaúčinnévčaseichvykonania.Ideovšeobecneplatnú
zásadu, že nie je možné vždy bezvýhradne uplatniť princíp, že nové predpisy sa uplatnia ihneď, a to i
na konania začaté pred ich účinnosťou. Bezvýhradné uplatnenie takého princípu, že nové predpisy sa
uplatnia ihneď, a to i na konania začaté pred ich účinnosťou, by totiž viedlo k zásahu do už vzniknutých

procesných práv účastníkov. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti
novely zákona musia byť zachované v záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme určitosti
procesných vzťahov.

Odvolateľom presadzovaný výklad stanovuje nové právne následky pre také skutkové podmienky, ktoré

nastali ešte pred účinnosťou novej právnej úpravy. Bol by v podstate uplatnením neprípustnej pravej
retroaktivity, v zmysle ktorej všeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro nom agit) a
že právne vzťahy, nároky z nich vyplývajúce a pod. sa musia spravovať normami, ktoré platili v čase
ich vzniku.Podľa§151ods.1vetaprváO.sp.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Preto odvolací súd o trovách tohto odvolacieho konania, v tomto

štádiu konania nerozhodoval.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.