Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/19/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113204802
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7113204802.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

starostlivosti súdu o mal. N. J., R.. XX.X.XXXX O. J. J., R.. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I na návrh matky: Q. J., R..
X.X.XXXX, D. J., D. X, zast. JUDr. Eva Geleneky Hencovská, advokát, so sídlom Košice, Bajzova 2 za
účasti otca: K. J., R.. XX.X.XXXX, D. D. XX v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. N., R.. XX.X.XXXX zo sumy 60 € mesačne na 85 € mesačne
od 1.9.2012 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky.

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. J., R.. XX.X.XXXX zo sumy 60 € mesačne na 85 € mesačne
od 1.9.2012 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky.

Dlžné výživné na mal. N., R.. XX.X.XXXX za obdobie od 1.9.2012 do 31.5.2013 vo výške 225 € povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 € spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty

výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Dlžné výživné na mal. J., R.. XX.X.XXXX za obdobie od 1.9.2012 do 31.5.2013 vo výške 225 € povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach po 15 € spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty
výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 22P/158/2008 zo dňa 22.9.2009.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 1.3.2013 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. Patrika
na 100 € mesačne a mal. J. 100 € mesačne od 1.9.2012 do budúcna.

Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 27.5.2013, pričom žiadal
návrh na zvýšenie výživného zamietnuť.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. detí písomným podaním doručeným súdu dňa
11.6.2013 navrhol návrhu matky vyhovieť s poukazom na odôvodnené potreby detí s prihliadnutím na
príjmy a majetkové pomery oboch rodičov.Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
22P/15/2008 dňa 22.9.2009, ktorým súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. N. na sumu 60 € mesačne
a mal. J. na sumu 60 € mesačne od 1.10.2008 do budúcna.

Matka v čase poslednej úpravy žila s mal. deťmi v 2 izbovom byte, kde nájomné a inkaso platila mesačne
v sume 170 €. Od októbra 2008 bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 400 €,
poberala rodinné prídavky na dve deti, daňový bonus od zamestnávateľa. Majetok nevlastnila žiadny,
byt v ktorom bývala bol družstevný. Otec si vyživovaciu povinnosť k deťom plnil pravidelne, s deťmi sa

stretával.

Mal. N. bol žiakom 8. ročníka ZŠ, mal. J. žiačkou 7. ročníka ZŠ. Obaja sa stravovali v školskej jedálni,
poplatok činil mesačne pre obe deti 40 €. Priebežne im zakupovala školské pomôcky asi 50 €. Z
mimoškolskej činnosti mal. Patrik navštevoval futbal, za čo platila 10 €, dcéra spevokol, za 2 mesiace
22 €. Obe mal. deti trpeli skoliózou a mali problémy s chrupom. Zubný strojček pre jedného 2.500,-

Sk. Kúpila družstevný byt v hodnote 800.000,- Sk, splatila 700.000,- Sk na základe toho, že predala
predchádzajúci byt od rodičov a požičala si 100.000,- Sk, ktorú splácala, internet a telefón 40 € mesačne.

Otec v čase poslednej úpravy býval so svojou rodinou v 4 izbovom byte v rodinnom rodičovskom dome,
ktorého v polovici bol výlučným vlastníkom. Platil inkaso mesačne 120 €, telefón, internet 40 € mesačne.

Mal 5 vyživovacích povinností. Manželka bola v čase poslednej úpravy zamestnaná a príjem vo výške
330€mesačne.Otecbolzamestnanýspriemernýmmesačnýmpríjmom550€,daňovýbonusaprídavky
na deti. Splácal leasing za motorové vozidlo 8.000,- Sk mesačne. Dokončovali stavbu domu, na ktorý si
zobrali úver v sume 45.000,- Sk so splátkou 2.000,- Sk mesačne. Iný príjem nemal. Iný majetok okrem
uvedeného nemal.

Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. detí.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného dňa 11.6.2013 súhlasil, bol ochotný prispievať na výživu mal. N.
sumou 85 € mesačne a mal. J. sumou 85 € mesačne od 1.9.2012 do budúcna.

Obe mal. deti nastúpili na strednú školu. Mal. J. je od školského roka 2012/2013 žiačkou 1. E triedy I.,
Z. 1, J. a mal. N. je od školského roka 2011/2012 žiakom I. S. D., J.. V súčasnosti navštevuje 2 CM
triedu. Tým sa zvýšili ich potreby vzhľadom na to jej stúpli náklady s výchovou detí nasledovne: strava
250 €, oblečenie, obuv 100 €, škola 50 €, cestovné 70 €, mobil, internet 35 €, inkaso 150 €, strava v

školskej jedálni 25 €, hygienické a čistiace prostriedky 50 €. Medzi najvýznamnejší jednorázový výdavok,
ktorý čaká matku je strojček na zuby, ktorý nutne potrebuje dcéra, ale z finančných dôvodov si ho zatiaľ
nemôže dovoliť.

Matka je od 1.1.2013 nezamestnaná, pracovný pomer bol ukončený dohodou z iniciatívy zo strany

zamestnávateľa, nakoľko už nemal možnosť ju zamestnávať. Následne bola evidovaná na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, aktívne si hľadala zamestnanie. Poberala podporu v
nezamestnanosti vo výške 200 € mesačne. Jej príjem za obdobie september a december 2012 bol asi
370 € mesačne. Pracovala v spoločnosti K. O. I..W..V.. D.. V súčasnosti je práceneschopná a poberá
nemocenské dávky.

Z výpovede otca súd zistil, že je zamestnaný v spoločnosti O. P. N. s príjmom vo výške približne 550
€ mesačne. Jeho výdavky sú nasledovné: inkaso 120 € mesačne, telefón 40 € mesačne, internet 10 €
mesačne, strava 100 € mesačne, má spolu 5 vyživovacích povinností. Výživné platí pravidelne, s deťmi
sa stretáva. Okrem výživného sa snaží prispievať aj inou formou.

Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na mal. deti.

Otec predložil súdu listinné doklady preukazujúce výdavky v súvislosti s domácnosťou, prácou,
starostlivosťou o deti.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka nepoberá dávku
v hmotnej núdzi. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bola vyradená 11.3.2013 z dôvodu nástupu do
zamestnania. Poberala rodičovský príspevok na mal. deti vo výške 46,20 €.Z oznámenia zamestnávateľa otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 5/2012
až 4/2013 bol vo výške 501,28 €.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité

pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1
O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná

na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti

a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia
o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. N. zo sumy 60 € na 85 € mesačne a na mal. J. zosumy 60 € mesačne na 85 € mesačne od 1.9.2012 do budúcna. Dôvodom hodným osobitného zreteľa
pre ktorý súd priznal výživné spätne od 1.9.2012 je ten, že v septembri 2012 došlo k zmene pomerov,
nakoľko sa začal školský rok a obidve mal. deti začali chodiť do školy. Skutočnosť, ktorú zohľadnil je aj to,

že matka návrh nemohla podať skôr aj napriek tomu, že ho chcela podať včas, keďže už dňa 21.8.2012
požiadala Centrum právnej pomoci o poskytnutie advokáta a tento jej bol určený až rozhodnutím zo dňa
15.2.2013, ktoré bolo advokátovi doručené až dňa 21.2.2013. Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo
zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb mal. detí, pričom prihliadol
na počet vyživovacích povinností na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o

mal. deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať
na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácností. K zmene pomerov došlo na strane mal. detí
dňom1.9.2012.Poslednáúpravabolavykonanávroku2008.Zmenapomerovnastalavtom,žeobemal.
detinavštevujústrednúškolu,pričomvzrástlinákladynaichvýchovu,výživu,ošatenie,záujmovúčinnosť
oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine
výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho

zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej
povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa
§ 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich
potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak
isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti

a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska
jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri
hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale
aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci,
pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci

ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre
určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené
činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75

ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 85 €
mesačne na mal. N. a 85 € na mal. J. od 1.9.2012 do budúcna je primerané.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 1.9.2012 do 31.5.2013 došlo na strane
otca k vzniku dlžného výživného, ktoré mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 15 € spolu

s bežným výživným.

Dlžné výživné na mal. N. bolo vypočítané nasledovne: 85 € - 60 € = 25 € x 9 mesiacov, spolu 225 €.

Dlžné výživné na mal. J. bolo vypočítané nasledovne: 85 € - 60 € = 25 € x 9 mesiacov, spolu 225 €.

O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové a finančné
pomery otca.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.