Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113224456
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113224456.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: Z. H., J..

XX.XX.XXXX, G. N. X, H., zastúpeného: JUDr. Jurajom Špirkom, advokátom, so sídlom Floriánska 19,
Košice, proti žalovanému: Y. Š., J.. XX.X.XXXX, G. I. XX, H., zastúpeného: JUDr. Igorom Milichovským,
advokátom, so sídlom Krmanova 14, Košice, v konaní o zaplatenie 11.000 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 11.000 eur s 5,75% úrokmi z omeškania vo výške
11.000 eur od 7.5.2013 do zaplatenia a nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo
výške 2.332,07 eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku 660 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
1.672,07 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa28.8.2013domáhalzaplateniasumy11.000eurs5,75%úrokmi

z omeškania vo výške 11.000 eur od 7.5.2013 do zaplatenia. Taktiež požadoval náhradu trov konania,
ktoré zároveň vyčíslil.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.4.2013 poskytol žalovanému peňažné
prostriedkyvovýške11.000eur.Žalovanýpodpisomtejtozmluvyvzmyslečl.6.6zmluvyzároveňpotvrdil
prevzatie finančnej čiastky vo výške 11.000 eur. Žalovaný sa v zmysle čl. 5.2 zmluvy zaviazal vrátiť
poskytnutú pôžičku jednorázovo v hotovosti dňa 6.5.2013. Žalovaný napriek viacerým výzvam dlžnú

sumu neuhradil a to ani čiastočne.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 38Ro/560/2013 z 13.11.2013, proti ktorému žalovaný podal
odpor z dôvodu, že celú dlžnú sumu vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o pôžičke veriteľovi Z. H. vrátil v
plnej výške ešte pred vydaním platobného rozkazu.

K odporu žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného, že uhradil dlžnú sumu, je nepravdivé. Ak by žalovaný

mal seriózny záujem preukázať svoje tvrdenie, že uhradil dlžnú sumu, priložil by potvrdenie o vykonanej
úhrade alebo akýkoľvek iný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie o uhradení dlžnej sumy. Ide o účelové
tvrdenie s cieľom odvrátiť vykonateľnosť rozhodnutia.

Žalovaný v konaní ďalej uviedol, že dňa 30.5.2013 o 23:00 hod. na pumpe LUKOIL na sídlisku Nad
jazerom v Košiciach odovzdal finančnú hotovosť vo výške 8.000 eur. Peniaze prevzal spoločník a
kamarát Z. H. S. P. K. a to z dôvodu, že žalobca si na poslednom osobnom stretnutí zavolal P. K. a

povedal,žepeniazemajúbyťodovzdanéjemu,nakoľkožalobcasiichpožičalodneho.Žalovanýpeniaze
odovzdal pod nátlakom Z. H. M. P. K.. Na tom stretnutí bol prítomný aj N. I.. Celú situáciu rieši Kriminálna
polícia na Rampovej 7 v Košiciach, všetky listiny, výpovede a dôkazy sa nachádzajú tam. Zhodným
tvrdením účastníkov konania však bolo preukázané, že na podklade zmluvy nedošlo k reálnemuposkytnutiu finančných prostriedkov. Tie mali byť poskytnuté skôr, pričom žalovaný namieta skutočnosť,
že od žalobcu si požičal iba sumu 8.000 eur. V tejto súvislosti žalovaný považuje za potrebné poukázať
na skutočnosť, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, t.j. zákon na jej vznik vyžaduje odovzdanie

predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Na podklade zmluvy predloženej žalobcom v konaní však nedošlo
k reálnemu plneniu - odovzdaniu peňazí, tak ako je to v predmetnej zmluve uvedené. Z tohto dôvodu
žalovaný namieta platnosť uvedeného právneho úkonu. Žalovaný nikdy neprevzal od žalobcu sumu
11.000 eur dňa 15.4.2013, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa
10.3.2015. Žalobca v tomto konaní teda odvodzuje svoj nárok z absolútne neplatného právneho úkonu.

Výpis z účtu, ktorý predložil žalobca, nie je dôkazom o poskytnutí peňažných prostriedkov. Nedáva
logiku, keď žalobca predtým označil platby vo výške 9.000 eur, že by najprv vyberal 3.000 a potom 6.000
eur aj vzhľadom na sumu zostatku na účte. Rovnako žalobca najprv označil otca, ktorý mal byť ten, z
ktorého účtu sa vyberali peniaze, a teda uvedený dôkaz sa nezhoduje s výpoveďou žalobcu a jeho otca
v trestnom konaní, ktoré predchádzalo tomuto konaniu.

Žalobca v konaní taktiež uviedol, že ako vyplynulo zo žalobnej výpovede aj z listinného dôkazu pôžička
bola poskytnutá 15.4.2013 a podpísaná bola neskôr. Pôžička môže byť uzavretá aj ústne, čiže či už sa
to bude brať ako zmluva o pôžičke alebo ako potvrdenie o prevzatí sumy ako vyplýva z obsahu zmluvy,
kde sa uvádza, že svojím podpisom dlžník potvrdzuje prevzatie peňazí, tak má za to, že určite nejde
o neplatný právny úkon. Ak by aj súd dospel k záveru, že uvedená zmluva je neplatná, tak minimálne

titulom bezdôvodného obohatenia by bol žalovaný povinný zaplatiť žalovanú sumu. Žalobca vo výpovedi
uviedol, že časť požičaných peňazí sa v uvedený deň vyberala z účtu a časť z domácej hotovosti. Akurát
nevedel, že účet, z ktorého sa vyberali peniaze, s ktorým disponoval aj jeho otec, mal kartu od neho,
že bol vedený na meno jeho mamy, ale išlo o spoločný účet rodičov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a oboznámením obsahu listinných
dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Podľa zmluvy o pôžičke z 15.4.2013 žalobca ako veriteľ požičal žalovanému ako dlžníkovi sumu 11.000
eur, ktoré mal žalovaný vrátiť do 6.5.2013. Podpisom zmluvy dlžník potvrdil prevzatie pôžičky - finančnej

sumy 11.00 eur. Podpisy na zmluve boli overené notárom dňa 6.5.2013.

Podľa výpisu z účtu M. H. v Tatrabanke, a. s. z obdobia od 3.-23.4.2013 bolo z jej účtu dňa 8.4.2013
vybratých 3.000 eur a 15.4.2013 6.000 eur.

Z obsahu vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Odbor kriminálnej polície Č.:Q.-XXXX/X-Q.-H.-
XXXX súd zistil, že uznesením zo 16.10.2013 bolo začaté trestného stíhanie pre zločin trestného
podvodu, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ tým, že dňa 15.4.2013 na Abovskej ul. v Košiciach
podvodným spôsobom vylákal od Z. H. finančnú hotovosť vo výške 11.000 eur, pričom už v čase, keď si
fin. hotovosť požičiaval vedel, že ju nevráti a následne dňa 6.5.2013 u notára podpísal Zmluvu o pôžičke

na sumu 11.000 eur s dohodnutým termínom splatnosti 6.5.2013, ktorú do dňa vydania uznesenia
neuhradil a dňa 16.3.2013 podvodným spôsobom vylákal od S. N. fin. hotovosť 49.000 eur, pričom už
v čase, keď si fin. hotovosť požičiaval vedel, že ju nevráti a následne dňa 6.5.2013 u notára podpísal
Zmluvu o pôžičke na sumu 11.000 eur s dohodnutým termínom splatnosti 6.5.2013, ktorú do dňa vydania
uznesenia neuhradil.

Z odpovede Wüstenrot stavebnej sporiteľne polícii zo dňa 7.11.2013 súd zistil, že menovaná sporiteľňa
poskytla žalovanému na základe jeho žiadosti z 10.1.2013 medziúver v 2 splátkach: 18.3.2013 16.000
eur a 21.3.2013 4.000 eur. Podľa oznámenia Tatra banky a.s. z 24.1.2013 žalovanému, banka mu
zamietla žiadosť o poskytnutie Hypotéky zo 14.1.2013. Podľa správy Consumer Finance Holding a.s. zo
6.11.2013 doručenej polícii žalovaný prostredníctvom uvedenej spoločnosti čerpal dňa 26.7.2013 úver

vo výške 200.000 eur. Podľa výpisu z účtu žalovaný vložil na svoj účet medzi 23. a 26.marcom 2013
8.000 eur.
Uznesením Okresného riaditeľstva Odbor kriminálnej polície Č.:Q.-XXXX/X-Q.-H.-XXXX zo 16.2.2015
bola vec zastavená, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
So zápisníc o výsluchu účastníkov a svedkov políciou súd zistil, že žalovaný dňa 3.10.2013 tvrdil, že

od žalobcu si požičal len 8.000 eur a prisľúbil mu ich navrátenie aj s odmenou celkovo vo výške 11.000
eur dňa 6.5.2013. V uvedený deň prišiel na stretnutie s ním v AUPARKU žalobca aj s kamarátom,
ktorého mu nepredstavil, ale dal na neho tel. kontakt, pričom žalobca povedal, že peniaze má vrátiť
žalovaný uvedenému kamarátovi. žalovaný pôžičku uhradil dňa 30.5.2013 na benzínovej pumpe nazačiatku Jazera kamarátovi žalobcu. Obdobne žalovaný vypovedal 21.10.2013, kedy už ale uviedol
meno kamaráta žalobcu: P. a upresnil, že 30.5.2013 mu dal 8.000 eur a že 3.000 eur mu dá neskôr.
Zároveň žalovaný uviedol, že tam bol aj nejaký P. kamarát, ktorého meno ani výzor nevie uviesť a že

tých 3.000 eur vrátil P. asi do 2 týždňov. Vo svojej výpovedi dňa 21.11.2013 žalovaný doplnil, že peniaze
30.5.2013 odovzdal spoločníkovi H. N.. P. K. a jeho kamarátovi N. I.. Peniaze na vrátenie si požičal od
strýka Z. G.. K.Č. I. H. st. povedal, že mu žalovaný peniaze nevrátil a a následne mu Kuruc st. vyplatil
8.000 eur. Aj N. peniaze vrátil prostredníctvom I.. Počas konfrontácie so svedkom N. I. 9.9.2014 žalovaný
uviedol, že cca 50.000 eur dal E. - 5.000 na ruku pred otcom a ďalšie potom, keď otec predal byt, z čoho

dostal aj Vitéz. Hriňo mu povedal, že na neho I. tlačí. Počas konfronácie so svedkom X. E. žalovaný
poprel, že mu E. požičal 15.000 eur. Počas konfronácie so svedkom Počom žalovaný uviedol, že na
stretnutie so žalobcom v Auparku prišiel K. s tým, že peniaze, ktoré žalobca žalovanému požičal, sú
jeho a potrebuje ich súrne vrátiť, že žalovaný má max. 24 hod. na vrátenie, preto následne kontaktoval
Z. M. Y. I. a potom sa dohodlo s K., že sa peniaze vrátia do konca mája. Pri vrátení peňazí mu K. mal
dať zmluvu, ale ju nedoniesol, povedal, že zmluvu donesie na druhý deň, lenže nedoniesol.

Otec žalovaného Q. Š. vo svojej výpovedi dňa 14.10.2013 pred políciou uviedol, že jeho syn si požičal
od žalobcu 8.000 eur a že ten si tie peniaze požičal od nejakých dvoch pánov a následne žalovanému
povedal, aby peniaze nevracal jemu, ale rovno jednému tz tých dvoch pánov. Peniaze žalovaný vrátil,
nakoľko si svedok tieto peniaze požičal od manželkinho bratranca. Dňa 23.4.2014 svedok uviedol, že
na stretnutí na čerpacej stanici Shell na Ťahanovciach, kde bol aj H. N.., K. M. N. (Ž.), K. I. I., ktorý

do telefónu potvrdil, že peniaze od žalovaného pre H. prevzal a že to nechce riešiť cez telefón. Svoju
výpoveď svedok doplnil dňa 30.6.2014 tak, že I. mu potvrdil, že v auguste 2013 prevzal od jeho syna
45.000 eur pre N.. Dňa 9.9.2014 svedok doplnil výpoveď, že júli 2013 predal svoje auto a syn mu
predstavil kamaráta X. E. s tým, že od vráti peniaze N. M. H.. Vtedy svedok dal synovi 5.000 eur a
ten ich pred svedkom odovzdal E.. Keď sa jeho kamarát I. (ktorého nechcel ďalej menovať) stretol s

E. M. I., povedali, že oni od jeho syna nič nezobrali a potom I. povedal, že tie peniaze, ktoré prevzal
od žalovaného na čerpačke LUK OIL na Jazere, si ulial. Takisto E. prikývol na 5.000 eur, ktoré od syna
svedka prevzal.
Žalobca pred políciou 28.10.2013 vypovedal, že požičal žalovanému na nejaký obchod 11.000 eur, ktoré
mal od otca. Peniaze mal vrátiť do konca apríla 2013. Stále žalovanému vravel, že peniaze má vrátiť

Ešte predtým mu požičal aj S. N.. 6.5.2013 išli všetci traja k notárovi podpísať zmluvy o pôžičke. P. K. je
kamarát jeho otca, žalobca poprel, žeby žalovaného s K. zoznamoval a žeby poznal K. H. N.. Žalobca
dňa 11.11.2012 doplnil výpoveď, že P. K. je kamarát jeho otca, sedel s ním niekedy na káve v Auparku,
ale nikdy K. nezoznamoval s Y. Š..
SvedokZ.H.vosvojejvýpovedi15.10.2013políciiuviedol,žeonpožičalsynovi11.000eur,ktoréžalobca

požičal žalovanému, peniaze mal doma a niečo na účte. Dňa 14.5.2014 svedok doplnil, že sa stretol s
Y.Š. M. Q. na čerpacej stanici v Ťahanovciach v septembri 2013, kedy tam bol aj P. K. a to z dôvodu,
aby mu žalobca povedal, prečo nechce vrátiť peniaze jeho synovi a pred svojím otcom, nakoľko stále
tvrdil, že dal peniaze N.. ten cez hlasný odposluch potvrdil, že nejaké peniaze prevzal, ale že to nie je
na telefón.

P. K. pred políciou ako svedok vypovedal dňa 7.4.2014, že pozná N. I., že mu volal, keď sa stretli s Z.
H. N.., Y. Š. a jeho otcom na čerpacej stanici v Ťahanovciach a že mu do telefónu povedal, že peniaze
mu Y. Š. dal, ale že to nie je na telefón, že sa porozprávajú neskôr. Následne, keď sa s ním stretol, mu I.
povedal, že peniaze neboli vrátené, ale Y. Š. ho poprosil, aby povedal, že peniaze boli vrátené, nakoľko
by mal problémy s otcom. Taktiež K. uviedol, že nepožičal peniaze Z. H. S.. ani st. v máji 2013, po tom

ako sa stretli v Auparku v Košiciach žalovaný volal jemu alebo H. N.. M. I., že nesie peniaze H., avšak
k tomu nedošlo a následne si vypol telefón a zapol ho až o tri dni. Počas konfrontácie s Y. Š. 9.9.2014
svedok uviedol, že ich zoznámil Z. H. S... Vymenili si tel. čísla, keby žalovaný niečo potreboval, resp.
aby ho mohol kontaktovať ohľadne vrátenia peňazí, avšak dohoda bola taká, že H. ml. donesie zmluvu
a tá sa roztrhá. K LUK OIL uviedol, že mu volal I., Ž. Y. mu volal, že nesie peniaze. Čakali ho v bare

Kriket. Keď Y. došiel, navrhol aby išli na čerpaciu stanicu LUK OIL oproti baru. Šli tam Y. autom. Tam
im povedal, že peniaze nemá, bude mať asi o 2 týždne. Mal doniesť cca 10.000 pre H.. H. I., Ž. Š. mal
doniesť peniaze, ale nedoniesol.
Svedok S. N. vypovedal dňa 14.5.2014 pred políciou, že požičal žalovanému 49.000 eur, ktoré mu
doposiaľ nevrátil. Tie peniaze mal vrátiť jemu, resp. na účet Vargu, nie inej osobe. P. K. M. N. I. nepozná.

V trestnom oznámení zo 17.9.2013 vyhlásil, že dozvedel sa, že žalovaný dlží 11.000 eur aj žalobcovi a
že V. K. stretol žalovaného na ulici, keď ten telefonoval s niekým, komu má vrátiť peniaze a keď zložil,
tak sa smial, že „on si myslí, že ja mu tie peniaze vrátim“.N. N. I. dňa 10.4.2014 polícii vypovedal, že žalovaného pozná od leta 2013, zoznámil ho s ním známy
Ivan na diskotéke. Oni dvaja prišli k nemu domov a žalovaný sa ho pýtal, či nepozná N. M. H. S.., či by
za nimi nešiel a nepoprosil, aby mu dali viac času na vrátenie peňazí. S H. sa stretol až po tom, ako ho

oslovil P. K., či nepozná Y. Š.. Následne sa streli s H. S.. M. I. ho poprosil o čas pre T. Š.. Niekoľkokrát
potom I. volal žalovanému, aby doniesol peniaze pre H. LUK OIL na Sídlisku nad Jazerom. Čakali ho
s K. asi do polnoci a keď prišiel, povedal, že peniaze nemá, potom asi na 3 dni vypol telefón. Potom
prišiel za ním, že otec predáva byt a že z neho by mal dostať asi 30.000 eur, ale že keď sa otec dozvie,
že nevrátil H. peniaze, že mu nedá tých 30.000 eur a že žalovaný I. nezaplatí províziu za to, že vybavil

odklad s platením. Preto I. do telefónu K., keď bol pre ňom otec Y. Š.F., potvrdil, že peniaze vrátil, pričom
to nebola pravda. Neskôr mu Y. volal, že byt už predali a že už donesie peniaze, no potom sa odmlčal a
zmenil tel. číslo. Počas konfrontácie s Y. Š. 9.9.2014 svedok uviedol, že mu vola T. Š.F., že nesie peniaze
pre K., ktorý ich mal odovzdať Z. H. ml. Stretli sa s Y.. Š. pred barom Krikos, kde ich Š. požiadal, aby išli
na LUK OIL na sídlisku nad jazerom, kde je plno kamier, asi preto, lebo sa bál, že keď im povie, že nemá
peniaze, tak dostane na „hubu“. Pred stretnutím v Shellke s K. M. Q. Š. sa stretol svedok v kaviarni s Y.

Š., aby potvrdil v telefonáte, že prevzal od neho peniaze. Y. doniesol E. a povedal, že je to jeho rodina,
že všetko vybaví on. Raz sa s ním stretol Y. Q., E. M. I. E. a Tomášov otec ukázal nejaký papierik, kde
bolo napísané komu koľko Tomáš odovzdal. Vtedy sa svedok opýtal E., či zobral peniaze uvedené na
papieriku, na čo sa mu vysmial, že je to „pi....na“ a že len ich che Tomáš rozhádať.
Svedok X. E. dňa 4.9.2014 vypovedal pred políciou, že požičal žalovanému 15.000 eur na kúpu domu

na západe. Z tých peňazí mu vrátil asi 3.000 eur, má o tom aj výpis z účtu. Žiadneho sprostredkovateľa
na vrátenie peňazí pre I., Y. Š. M. S. N. nerobil. Počas konfrontácie s Y. Š. 9.9.2014 svedok uviedol, že
žiadne peniaze mu žalovaný s otcom nedal, aj keď je pravda že bol v AAA aute, keď tam niečo riešili.
Žiadne peniaze I. nedal a N. vôbec nepozná. Počas konfrontácie s Q. Š.Š. 10.9.2014 svedok poprel,
že prevzal v AAA aute od žalovaného 5.000 eur. Uviedol, že na stretnutí na Agip, kde prišiel Tomášov

otec s nejakým pánom i I. a kde mu Tomášov otec ukázal nejaký papier so sumami, mu vtedy povedal,
že jeho syn mu žiadne peniaze nedal.

Žalobcavosvojejvýpovedipredsúdomuviedol,žesapoznásožalovanýmodmalička.Bolispolužiacina
základnej škole. V roku 2012 sa stretli na káve a viackrát aj v roku 2013. Asi pred polovicou apríla sa ho

žalovaný pýtal, či by mu požičal peniaze. Keďže ich rodičia sa poznali, tak žalobca žalovanému požičal
11.000eur,ktoré malžalobcaodotca.Tiežalovanýsľúbilvrátiťdokoncamesiaca.Keďžeichnevrátil,tak
ho žalobca žiadal, aby to spísali písomne. Tak to spísali u notárky JUDr. Ogurčákovej 6.5.2013. Žalobca
vedel od iného kamaráta, že aj ten žalovanému požičal a potom sa dozvedel, že dlhuje aj ďalšiemu
kamarátovi N.. Keďže mu peniaze nevracal, obrátil sa žalobca na políciu. Nespomínal žalovanému, že

by mohol vrátiť peniaze aj niekomu inému. Peniaze, ktoré mu požičal - časť sa brala z účtu v banke, asi
8.000 eur a ďalšia časť sa dávala z domácej hotovosti. Peniaze boli poskytnuté jednorázovo na M. XX
I. G. pred krčmou. Nikdy nedával žalovanému iné pokyny, ako to, aby mu vrátil peniaze.

Žalovaný v konaní vypovedal, že sa poznali so žalobcom odmalička. Od januára 2013 boli v užšom

kontakte. V polovici marca mu žalobca požičal 8.000 eur, ktoré potreboval na zálohu na vyplatenie
rodinného domu v obci Pata. Dohodli sa, že to žalovaný vráti do konca apríla. Keďže to nevedel vtedy
vrátiť, tak zmluvu o pôžičke podpísali 15.4. u notára. Bolo tam uvedených 11.000, z toho malo byť 3.000
odplata za požičanie peňazí. Ja 30.5. na benzínovej pumpe vrátil žalovaný 8.000 eur P. K., kedy bol
prítomný aj N. I.. Tri týždne predtým mal stretnutie v auparku s P. K., Z. H. S.., H. K. povedal, že žalovaný

má 24 hod. na vrátenie peňazí, nakoľko tie peniaze požičal Jozefovi H. S.., takže ich má vrátiť priamo
K.. Žalovaný následne kontaktoval svojho kamaráta F. Z., ktorý tých ľudí pozná a vravel, že na ďalšie
stretnutie príde aj N. I., ktorý tých ľudí pozná a vybaví mu viac času na vrátenie. Tak aj bolo. Stretli sa na
druhý deň, kde bol prítomný F. Z., N. I., P. K. a žalovaný a dohodli sa, že žalovaný vráti peniaze do konca
mesiaca, čo sa aj stalo. Celé to konzultoval so svojím strýkom z Levíc, ktorý robí na kriminálnej polícii

a od neho si požičal peniaze na vrátenie sumy 8.000 eur a zvyšok do dvoch týždňov dal žalovaný opäť
P. K.. Mama žalovaného zobrala spotrebný úver, aby to mohol vrátiť. Potom bolo ešte jedno stretnutie
v septembri, kde boli prítomní aj rodičia žalovaného, Z. H. N.., P. K. a žalovaný. Vtedy volal H. N.. I., a
bol pustený hlasitý odposluch a I. priznal, že mu žalovaný peniaze odovzdal a že on tie peniaze použil
a povedal H. N.,. že keď chce niečo riešiť, tak nech to rieši s ním. Žalovaný osobne už nebol prítomný

pri tom, kedy P. K. Q. I. tie peniaze, ktoré žalovaný 30.5. dal K.. Žalovaný nemá o tom žiadny doklad
(ktorý mafián dá doklad o tom, že prevzal peniaze?), spravil chybu, keď si nevypýtal doklad. Problém
bol v tom, že P. K. potom žiadal tie peniaze aj od Jozefa H. N.. L. K., ktorý sa priatelí s Kurucom st. tak
nechcel pred ním vyzerať zle, tak vlastne celé to zobral na seba I., tak preto mu volali, aby to potvrdil.Pravdou je, že žalovaný prevzal od žalobcu 8.000 eur a sám žalovaný navrhol odplatu - úrok vo výške
3.000 eur. Nemohlo sa to tak dať do zmluvy, lebo inak by to bola úžera.

Z výpovede svedka F. Z. súd zistil, že pozná pána Š. len tak zbežne. Pána K. nepozná, N. I. pozná.
Na otázku súdu uvádza, že nezúčastnil sa žiadneho stretnutia, ktorého by mal byť prítomný N. I. M. Y.
Š.. I. pozná od mala a Š. asi tri štyri roky. Nezoznamoval pána I. M. K. Š., oni sa poznali už predtým.
Svedok bol so Š. M. W. I. na byte, no pri nich nesedel, oni niečo riešili, Š. si zasa chcel požičať. Všetko
si presne nepamätá, ani kto je K., aspoň podľa mena ho nepozná. Nepamätá si žiadne stretnutie (N.

I., Š. M. K.) na druhý deň po návšteve v byte u I.. Vie, že Šipoš chcel požičanými peniazmi splatiť byt,
pretože bral hypotéku, ale tie peniaze minul a nevedel vyplatiť majiteľku bytu, takto mu to Š. povedal.
Dostal sa do bludného kruhu a nevedel z toho von. Pán I. bol údajne vo väzbe alebo v base. Svedok
pripustil, že možno rok pred tou návštevou u I. L. I. so Š. niekde vonku napríklad na diskotéke.

Svedkyňa M. Š. vypovedala, že je matkou žalovaného, žalobcu tiež pozná. Zúčastnila sa jedného

stretnutia na Shell benzínpumpe v Ťahanovciach, kde bol prítomný starší p. Kuruc, bol tam jeden vyšší
„nabitý“ pán, syn a manžel. Sedela v aute, bolo otvorené okno, oni stáli hneď pri aute, tak počula,
že sa pýtali syna ohľadne vrátenia peňazí a on povedal, že vrátil tomu pánovi, ktorému sa následne
volalo. Potom ten vyšší pán volal niekomu a bol hlasný odposluch. Ten pán, ktorému volal potvrdil, že
prevzal od jej syna peniaze a že bližšie sa k tomu vyjadrovať do telefónu nebude. Svedkyňa uviedla,

že má vedomosť o tom, že žalovaný si požičal od žalobcu 8.000 eur. Ona si požičala 10.000 eur od
svojho bratranca a dala ich synovi, aby mohol vrátiť tie peniaze žalobcovi. Asi mesiac pred spomínaným
stretnutím prišiel žalobca k nim domov a uviedol, že mu žalovaný nevrátil peniaze, malo ísť o 8.000 eur
plus niečo naviac, asi 10.000, ale povedal, že stačí, keď mu vráti 8.000 eur. Následne sa pýtali syna a on
povedal, že tie peniaze už vrátil tomu, od koho si žalobca požičal. A potom sa uskutočnilo to stretnutie

na tej pumpe.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

Podľa § 516 ods. 1 OZ účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 je výška úrokov z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca požičal žalovanému 11.000 eur, ktoré
mal žalovaný vrátiť do konca apríla 2013. Následne sa účastníci zmluvy dohodli na predĺžení lehoty
splatnosti do 6.5.2013. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že zmluvu o pôžičke uzavreli ústne a že táto
mala byť splatná v sume 11.000 eur do konca apríla a že následne podpísali zmluvu o pôžičke sumy
11.000 z 15.4.2013 s lehotou splatnosti 6.5.2013, pričom zmluvu podpísali pred notárom dňa 6.5.2013.

Sporné medzi účastníkmi bola suma požičanej istiny, nakoľko žalovaný tvrdil, že tá bola iba vo výške
8.000 eur a že 3.000 eur bola odplata za poskytnutie pôžičky a taktiež splatenie pôžičky, nakoľko žalobca
tvrdil, že táto doposiaľ nebola splatená, kým žalovaný tvrdil opak.

Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje skutočné

odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet
dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Od zmluvy o pôžičke treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým
dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu; tento úpis môže byť dlžníkom vydaný aj po
uzavretí zmluvy a môžu byť s ním spojené i účinky uznania dlhu. Jeho existencia uľahčuje veriteľoviprocesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej výške, na akú vyznieva dlžobný úpis,
prechádza z veriteľa na dlžníka (rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo 55/98). V zmysle uvedeného ako aj v
súlade s názorom Najvyššieho súdu Českej republiky, že na roveň potvrdenia o prevzatí veci môže byť

postavené prehlásenie dlžníka, ak už má vec v držbe, súd zmluvu o pôžičke, podpísanú účastníkmi dňa
6.5.2013 posúdil ako potvrdenie o prevzatí sumy pôžičky vo výške 11.000 eur splatnej 6.5.2013 s tým,
že pokiaľ žalovaný tvrdí niečo iné, než je tam uvedené, je na ňom, aby to preukázal.

Žalobca tvrdil, že peniaze, ktoré požičal mal od otca, ktorý 8.000 vybral z účtu a časť mali doma. Súd

má za to, že skutočnosť, že podľa výpisu z účtu M. H. (matky žalobcu) v Tatrabanke, a. s., s ktorého
platobnou kartou podľa vyjadrenia žalobcu disponuje aj otec žalobcu, dňa 8.4.2013 bolo vybratých 3.000
eur a 15.4.2013 6.000 eur, nie je v rozpore s tvrdeniami žalobcu. Žalovaný súdu nepredložil zmluvu o
postúpení pohľadávky žalobcu na P. K., ani žiadne písomné potvrdenie ohľadne splatenia dlhu, ostatne
ani netvrdil, že existujú. Žiadnym spôsobom súdu nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení, že žalobca ho
žiadal, aby svoj dlh voči nemu splatil P. K. a že ho aj skutočne splatil žalobcovi. Presvedčivo nepreukázal

ani skutočnosť, že dlžné peniaze odovzdal P. K. alebo N. I.. Súd podotýka, že žalovaný pri výsluchu pred
políciou dňa 3.10.2013 uviedol, že peniaze vrátil kamarátovi H. dňa 30.5.2013 na benzínovej pumpe a
že vtedy tam boli len oni dvaja. Neskôr už tvrdil, že tam bol aj K. H. N. I.. Z výpovede I.L. vyplynulo, že ho
kontaktoval žalovaný, aby sa do predmetnej záležitosti zaangažoval. Páni K.Č. M. I. však popreli, že by
od žalovaného prevzali dlžnú sumu. Pokiaľ ide o výpovede rodičov žalovaného, tieto nepovažoval súd

za rozhodujúce, nakoľko ide jednak o najbližších príbuzných žalovaného, ktorí majú tendenciu nadŕžať
príbuznému a jednak mali prevažne len sprostredkované informácie, oni osobne neboli svedkom pri
žiadnej dohode účastníkov ani pri údajnom vracaní peňazí. Počuli len telefonický rozhovor, v ktorom
mal p. I. potvrdiť, že peniaze od ich syna prevzal. Súd uveril vysvetleniu svedka I., že v telefónnom
rozhovore potvrdil, že prevzal peniaze od žalovaného len preto, že ho o to žalovaný požiadal kvôli otcovi.

Súd dodáva, že skutočnosť, že žalovaný získal od otca, resp. iného príbuzného peniaze za účelom
splnenia dlhov, ešte sama o sebe nepreukazuje, že tieto peniaze žalovaný aj skutočne vrátil. Nik z tých,
ktorých žalovaný a jeho otec vo svojich výpovediach uviedli vo vzťahu k prebratiu nejakej dlžnej sumy
od žalovaného (žalobca, p, K., I., N., E.), nepotvrdil nimi tvrdenú skutočnosť. Navyše sú isté rozpory
aj v tvrdeniach žalovaného a jeho rodičov, keď žalovaný uvádzal, že si požičal od strýka peniaze a K.

dal najprv 8.000 eur a o 2 týždne 3.000 eur, otec žalovaného uviedol, že on si požičal od manželkinho
bratranca a matka žalovaného uviedla, že ona si požičala od bratranca 10.000 eur, ktoré dala synovi
na splatenie dlhu žalobcovi. Súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že svoj dlh voči žalobcovi
splnil, preto ho zaviazal na zaplatenie sumy 11.000 eur žalobcovi.

Nakoľko žalovaný včas neuhradil svoj dlh, dňom nasledujúcim po splatnosti dlhu, t.j. dňom 7.5.2013,
vznikol žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení
účinnom od 1.2.2013. K 7.5.2013 bola sadzba ECB vo výške 0,75%, preto výška úrokov z omeškania
po navýšení o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,75% ročne. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal
žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,75% ročne z dlžnej sumy 11.000 eur od

7.5.2013 do zaplatenia, teda žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola

prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného žalovaného
nahradiť trovy konania žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo

zaplatenéhosúdnehopoplatkuvsume660eurznávrhunazačatiekonaniaaztrovprávnehozastúpenia
právnym zástupcom vo výške 1.672,07 eur v súlade s § 10 ods. 1, § 14. Ods. 1 a 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v z.n.p.
za 6 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba v r. 2013, vyjadrenie k odporu v r.2014, účasť na pojednávaniach 10.3.2015, 9.6.2015 a 10.9.2015) po 270,54 eur + režijný paušál 2 x
7,81 eur, 1 x 8,04 eur a 3 x 8,39 eur, spolu 2.332,07 eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.)