Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214208547
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6214208547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, V. XX, zast. JUDr. Andreou Matisovou, advokátkou so sídlom
Banská Bystrica, Skuteckého 30, proti žalovanému RI- NO, export-import, s. r. o., A. H. Škultétyho 7,
Veľký Krtíš, IČO: 36 027 324, zastúpeného JUDr. Jozefom Školníkom, advokátom so sídlom Mierová č.
1, o zaplatenie 2.117,60 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký
Krtíš, č. k. 7Cb/81/2015-99 zo dňa 07. decembra 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 7Cb/81/2015-99 zo dňa 07. decembra 2015 mení tak, že

návrh žalobcu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania vo výške 127,- Eur za súdny
poplatok za odpor.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 127,- Eur za súdny
poplatok za odvolanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.117,60 Eur

istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 14.03.2015 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na účelné
uplatňovanie práva.

Žalobou podanou na súd prvého stupňa dňa 14. 11. 2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia istiny 2.117,60 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy od 21. 11.
2010 do zaplatenia a to titulom zaplatenia ceny za práce, ktoré vykonal pre žalobcu. Uviedol, že dňa 01.

07. 2010 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o dielo č. XX/XXXX, na základe ktorej vykonával pre
žalovaného ťažbu a približovanie dreva, ale cenu prác vyúčtovanú faktúrou č. 1/2010 zo dňa 30. 09.
2010 za september 2010 v žalovanej výške mu žalovaný nezaplatil.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, namietal, že neuzavrel so žalobcom zmluvu o dielo a nemá ani
vedomosti o tom, že žalobca vykonal ťažbu dreva pre neho v predmetnej lokalite, aj keď nespochybnil
skutočnosť, že práce boli vykonané a že spoločnosť žalovaného za tieto práce na základe fakturácie

mala aj zaplatené od svojho odberateľa. Pokiaľ zmluvu za žalovaného so žalobcom uzavrel H.. Z., tento
zo strany žalovaného nebol splnomocnený na takéto právne úkony, mal len oprávnenie sprostredkúvať,
resp. zabezpečovať možnosti pre práce súvisiace s ťažbou dreva.Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj výsluchom svedka
H.. Z.. Žalobca v konaní tvrdil, že Lesy SR š. p. OZ Liptovský Hrádok vyhlásil výberové konanie na
konkrétnu zákazku, ktorú vyhral žalovaný, pričom žalovaný si svoje povinnosti voči Lesom SR ako

zadávateľovi zákazky plnil aj prostredníctvom iných podnikateľských subjektov, s ktorými na tento účel
uzatváral zmluvy. Osobou, ktorá sprostredkovávala styk medzi žalovaným a subdodávateľmi bol H.. Z.,
ktorý sa riadil pokynmi žalovaného a na zmluve o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je aj
jeho podpis. Žalobca s prihliadnutím na vykonané dokazovanie v konaní podaním zo dňa 12. 10. 2015
podal návrh na zmenu návrhu s tým, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu žalovanú sumu

s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 14.03.2015 do zaplatenia, a to titulom bezdôvodného
obohatenia, pričom úroky z omeškania požadoval odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol žalovanému
doručený návrh na začatie konania.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným
zmluvu o dielo, keďže však za žalovaného pri uzatváraní zmluvy konal H.. Z., ktorý nemal oprávnenie

zastupovať žalovaného v konaniach, kde sa jednalo o konanie spojené so zastupovaním spoločnosti
pri uzatváraní zmlúv, súd prvého stupňa vyhodnotil žalobcom predloženú zmluvu o dielo za neplatnú.
Zároveň mal súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania preukázané, že práce tak, ako ich žalobca
vyúčtoval faktúrou č. 1/2010 boli skutočne vykonané, súd mal tiež preukázané, že aj sám žalovaný
za tieto práce fakturoval Lesom SR, OZ Liptovský Hrádok a za fakturované práce bola žalovanému

zaplatená suma 3.742,80 Eur s DPH, ktorá predstavovala dojednanú cenu práce vychádzajúc z
cenového predpisu. Súd mal nesporne preukázané, že tieto práce vykonal žalovaný, žalovaný v konaní
nespochybnil tú skutočnosť, že za práce, ktoré si vyúčtoval u Lesov SR, š. p. mu štátny podnik aj zaplatil.
Z vykonaného dokazovania mal súd tiež preukázané, že práve za tieto práce, ktoré pre žalovaného
žalobca vykonal, v objeme ako si žalovaný za tieto práce fakturoval u Lesov SR š. p., fakturoval žalobca

žalovanému žalovanú sumu 2.117,60 Eur.
Pri právnom hodnotení skutočností zistených vykonaným dokazovaním súd vychádzal z úpravy § 451
ods.1a2Občianskehozákonníkaapovažovalzanesporné,žežalobcaposkytolžalovanémuplneniena
základeneplatnéhoprávnehoúkonu-zmluvyodielo,apretomusížalovanýžalobcovivydaťbezdôvodné
obohatenie, a to vo výške, ktorú výšku žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil. Súd prvého stupňa

preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy a o úrokoch z omeškania rozhodol podľa §
369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Súd žalobcovi priznal úroky
z omeškania vo výške, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe zvýšenej o 8 percentuálnych bodov,
a to odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu žalovanému. O trovách konania rozhodol súd prvého
stupňa podľa § 151 ods. 7 OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov

konania vo výške 100% potrebných na účelné uplatňovanie práva, a po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci rozhodne o výške náhrady priznaných trov samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s odôvodnením, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhol, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvého stupňa v plnom rozsahu zrušil.

Žalovanývodvolanípoukazovalna§107ods.1a2Občianskehozákonníka,ktoréustanoveniaupravujú
premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa domáhal úhrady faktúry č.
1/2010 so splatnosťou dňa 20. 11. 2010, a to na základe § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka titulom

bezdôvodného obohatenia. Podľa žalovaného došlo preto k premlčaniu nároku žalobcu v 3-ročnej
premlčacej lehote, ktorá začala plynúť dňom, kedy sa žalobca ako oprávnená osoba o bezdôvodnom
obohatení dozvedel. Keďže samotný súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že žalobca poskytol
žalovanému plnenie z neplatného právneho úkonu, t. j. z neplatnej zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa 01.
07. 2010, je zrejmé, že zo strany žalovaného nešlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, preto v tomto

prípade platí 3-ročná subjektívna premlčacia lehota a nie 10-ročná objektívna premlčacia lehota.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 02.03.2016 a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobca má za to, že vychádzajúc zo súdnej praxe
vo vzťahu k premlčaniu bezdôvodného obohatenia v obchodných záväzkových vzťahoch, a to tak v

Českej republike, ako aj na Slovensku, otázka premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
je podriadená úprave Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu preto nie je možné posúdiť premlčanie
jeho práva v 3-ročnej premlčacej lehote podľa Občianskeho zákonníka.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP v
senáte bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas
vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého
stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav. Žalobca sa domáhal zaplatenia ceny za vykonané
práce a tvrdil, že tieto vykonal pre žalovaného na základe písomnej Zmluvy o dielo č. X/XXXX zo dňa
01. 07. 2010. Žalobcom predložená Zmluva o dielo bola uzavretá medzi žalovaným ako objednávateľom
a žalobcom ako zhotoviteľom, pričom za žalovaného túto zmluvu podpísal H.. Q. Z.. Žalobca práce

vyúčtované faktúrou č. 1/2010 zo dňa 30. 09. 2010 skutočne aj vykonal, práce boli vykonané v mesiaci
september 2010. Žalovaný mal ako dodávateľ uzavretú zmluvu o dodaní služieb č. XXX/XX/Ťč/XXXX
zo dňa 05. 02. 2010 s objednávateľom Lesy SR, š. p. Banská Bystrica, OZ Liptovský Mikuláš, pričom
plnenie z tejto zmluvy si zabezpečoval uzatváraním ďalších zmlúv so subdodávateľmi, ktorí skutočné
práce,t.j.ťažbu,približovanieamanipuláciusdrevomuskutočňovali.Zozistenéhoskutkovéhostavutiež
vyplýva, že aj práce, cenu ktorých žalobca vyúčtoval žalovanému vyššie uvedenou faktúrou, si žalovaný

následne ako dodávateľ na základe uvedenej zmluvy uzavretej so svojim objednávateľom Lesy SR š.
p. OZ Liptovský Hrádok vyúčtoval a obdržal za ne dohodnutú odplatu.

Súd prvého stupňa vyhodnotil písomnú zmluvu o dielo č. X/XXXX zo dňa 01.07.2010 predloženú
žalobcom ako neplatnú.

Vyhodnotenie záverov súdu prvého stupňa o neplatnosti zmluvy o dielo č. 07/2010 zo dňa 01. 07. 2010,
ktorú žalobca predložil v konaní a od ktorej odvodzoval svoj nárok, nebolo predmetom odvolacieho
konania. Účastníci konania sa so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti uvedenej zmluvy stotožnili,
sám žalobca si napokon uplatňoval v konaní právo na zaplatenie hodnoty vykonaných prác titulom

vydania bezdôvodného obohatenia. S poukazom aj na § 212 ods. 1 OSP preto odvolací súd vychádzal
z právneho záveru súdu prévho stupňa, že uvedená zmluva je neplatná. V odvolacom konaní odvolací
súd preto skúmal námietku premlčania žalobcovho nároku, vznesenú žalovaným v odvolaní.

Je nepochybné, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania je vzťahom obchodno-právnym,

tak žalobca ako aj žalovaný vystupovali vo vzájomných vzťahoch ako podnikatelia.

Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa§394ods.2Obchodnéhozákonníka,priprávenavrátenieplneniauskutočnenéhopodľaneplatnej
zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany

nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Ako už bolo uvedené, vzťah medzi účastníkmi konania, ktorého sa týka tento spor je vzťahom obchodno-
právnym, pričom úprava premlčania v Obchodnom zákonníku je komplexná, obsiahnutá v 3. časti, hlava

I., diel XI. Obchodného zákonníka (§ 387 - § 408). Ako na to poukazoval aj žalobca vo vyjadrení k
odvolaniu, súdna prax pri posudzovaní nárokov z bezdôvodného obohatenia vzniknutých zo zmluvných
vzťahov medzi podnikateľmi vychádza pri úprave premlčania z Obchodného zákonníka, ktorý stanovuje
4-ročnú premlčaciu lehotu, a nie z Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník navyše pri uplatňovanínárokov uskutočnených podľa neplatnej zmluvy obsahuje v cit. § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka aj
osobitnú úpravu začiatku plynutia premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

Nakoľko súd prvého stupňa zistený skutkový stav neposudzoval podľa príslušnej úpravy Obchodného
zákonníka, odvolací súd v zmysle § 213 ods. 2 OSP vyzval žalobcu aj žalovaného, aby sa vyjadrili k
možnému použitiu ust. § 394 ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka na tento prípad.

Žalobca sa na výzvu odvolacieho súdu vyjadril podaním zo dňa 10. 05. 2016 a uviedol, že podľa jeho

názoru sa ust. § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka na tento prípad nevzťahuje, nakoľko v danom
prípade sa nejedná o vrátenie plnenia ako takého, ale o zaplatenie za vykonané práce a v tomto prípade
pre uzavretie obchodno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania zákon uzavretie písomnej zmluvy
nevyžadoval, žalobca preto považuje za irelevantné, či predmetná zmluva bola vyhodnotená ako platná
alebo nie. Podľa žalobcu je rozhodujúce, že v konaní bolo preukázané vykonanie prác žalobcom a
tým aj oprávnenosť jeho nároku na zaplatenie. Žalobca namietal aj proti aplikácii § 397 Obchodného

zákonníka s tým, že v tejto veci sa jedná o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktorom sa
žalobca objektívne mohol dozvedieť najskôr potom, čo žalovaný odplatu za vykonané práce na základe
vystavenej faktúry žlaobcovi nezaplatil, teda najskôr po 20.11.2010. V súvislosti s tým žalobca poukázal
aj na ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého by právach vymáhateľných na súde začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde ak tento zákon neustanovuje inak.

Žalobca preto zastáva názor, že jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný nebol.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27. 04. 2016 odvolaciemu súdu oznámil, že v plnom rozsahu trvá na
dôvodoch svojho písomného odvolania. Žalovaný je názoru, že v danom prípade nie je namieste použitie
§ 394 ods. 2 a § 397 Obchodného zákonníka, nakoľko žalobca sa domáhal svojho nároku na základe

§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

Ako už bolo uvedené, v tomto prípade ide o obchodno-právny vzťah, predmetom je právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo plnením na základe neplatnej zmluvy. Žalobca si síce podanou
žalobou pôvodne uplatnil právo na zaplatenie ceny za práce vykonané podľa uzavretej zmluvy, napokon

však v konaní nenamietal proti právnemu názoru súdu prvého stupňa o neplatnosti predloženej zmluvy,
a aj sám sa domáhal žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

K bezdôvodnému obohateniu môže dôjsť najmä tak, že sa majetok obohateného rozmnoží o nové
majetkové hodnoty, bezdôvodné obohatenie však môže spočívať aj v tom, že sa doterajší majetok

toho, kto sa bezdôvodne obohatil nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, pričom na zistenie výšky
bezdôvodného obohatenia súd zvyčajne vykoná dokazovanie. Pokiaľ teda žalovaný prijal od žalobcu
plnenie - práce, pričom za tieto práce nezaplatil, došlo u neho k bezdôvodnému obohateniu a to vo
výške rovnajúcej sa hodnote prijatých prác. Ako už bolo uvedené, podľa ustálenej praxe súdy Slovenskej
republiky v takýchto prípadoch posudzujú premlčanie podľa príslušných ustanovení Obchodného

zákonníka, pričom platí základná 4-ročná premlčacia lehota. Pokiaľ ide o začiatok plynutia tejto 4-
ročnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia, v zásade platí úprava §
391 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, avšak iba v prípade, ak Obchodný
zákonník neustanovuje niečo iné. Vyššie citované ust. § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka obsahuje

odchýlnu úpravu v prípade práva na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy, a to tak,
že premlčacia lehota začína bežať od okamžiku, kedy došlo k plneniu. Nie je to teda okamžik, kedy sa
oprávnenýobezdôvodnomobohatenídozvedel,zvyčajnetobývatenistýokamih,kedykbezdôvodnému
obohateniu došlo.

Žalobca sa domáhal zaplatenia hodnoty prác vykonaných v septembri 2010, aj faktúra č. 1/2010,
ktorou účtoval žalovanému cenu vykonaných prác bola vystavená dňa 30. 09. 2010. V zmysle cit.
úpravy Obchodného zákonníka preto premlčacia lehota začala plynúť najneskôr dňom 30.09.2010 a
uplynula 30.09.2014. Žalobca podal žalobu na súd dňa 14. 11. 2014, teda po uplynutí premlčacej
lehoty. Nakoľko žalovaný v konaní premlčanie práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia

namietol, nemôže toto právo súd žalobcovi priznať. V tejto súvislosti je bez právneho významu, že pri
namietanípremlčaniaprávažalobcužalovanýpoukazovalnaúpravuObčianskehozákonníka,podstatné
je vznesenie námietky premlčania.Na základe uvedených záverov odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh
žalobcu zamietol.

Podľa § 224 ods. 2 OSP rozhodol odvolací súd aj o náhrade trov prvostupňového konania. V
prvostupňovom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý má právo na náhradu trov prvostupňového konania.
Žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom, ktorý na pojednávaní dňa 16. 11. 2015 aj uviedol, že v
prípade úspechu si uplatňuje trovy, ktoré vyčísli písomne, napokon však trovy prvostupňového konania
nevyčíslil,atoanivpodanomodvolaní.Zospisuvyplýva,žežalovanémubolauloženápovinnosťzaplatiť

súdny poplatok za odpor vo výške 127,- Eur, a to uznesením súdu prvého stupňa č. k. 7Rob 255/2014-22
zo dňa 26.03.2015, ktorý bol aj vymáhaný. S poukazom na úpravu § 151 ods. 1 a 2 OSP preto odvolací
súd priznal žalovanému na trovách prvostupňového konania iba náhradu za súdny poplatok vo výške
127,- Eur.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.1 a § 151 ods. 1

a 2 OSP. Žalovaný bol aj v odvolacom konaní úspešný a bol v ňom zastúpený advokátom, nepodal si
však návrh na priznanie trov odvolacieho konania, preto súd zaviazal žalobcu iba na trovy, ktoré zistil
zo spisu, a to za súdny poplatok za odvolanie vo výške 127,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.