Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 2, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26Cpr/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112222736
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2112222736.9

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci
žalobkyne: J. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX/XX, S. D., zastúpená: JUDr. Juraj Jurovský, advokát,
Hollého 1983/23, Piešťany, proti žalovanej: VIALLE PLUS s.r.o., IČO: 36 532 975, so sídlom SNP 56,
Levice, zastúpená: ADVISORY LAW OFFICE - Dr. Gajdoš, s.r.o., SNP 2130/56, Levice, o zaplatenie
690,54 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 690,54 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % p. a. zo
sumy 690,54 Eur od 1.11.2011 do zaplatenia a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 963,15 Eur a
iné trovy konania v sume 41,00 Eur, k rukám splnomocneného právneho zástupcu žalobcu JUDr. Juraj
Jurovský, advokát, Hollého 1983/23, Piešťany, a to všetko do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.11.2012, domáhala vydania rozhodnutia,

ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 690,54 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 690,54 Eur od 1.11.2011 do zaplatenia a trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňauviedla,žesapridržiavapísomnéhonávrhuzodňa8.11.2012ažiada,abysúduložilžalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 690,54 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy
690,54 Eur od 1.11.2011 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaná ukončila so žalobkyňou pracovný pomer
dohodou v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase ukončenia pracovného
pomeru, v zmysle ktorého prináleží žalobkyni odstupné. Nakoľko k ukončeniu pracovného pomeru
dohodou došlo z organizačných dôvodov, i keď tento dôvod nebol v dohode uvedený, má za to, že

žaloba je dôvodná, a preto žiada, aby jej súd vyhovel. Žalobkyňa uviedla, že tvrdenie žalovanej, že
žalobkyňa iniciovala uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru, nie sú pravdivé. Žalobkyňa
uviedla, že napriek okolnostiam uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru, nepodala v zákonnej
lehote žalobu na určenie jej neplatnosti, lebo ak by takúto žalobu podala, uplatňovala by si nároky z
neplatného skončenia pracovného pomeru a nemohla by si tak uplatňovať nárok na odstupné v zákonnej
výške voči žalovanej tak, ako je predmetom tohto konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti je potom

argumentácia žalovanej bezdôvodná, a to aj v súvislosti s citovaním príslušného judikátu 2/2011 zo ZSP.
Žalobkyňa uviedla, že je právne neakceptovateľná argumentácia žalovanej ohľadom skutočnosti, že ak
v dohode nie je uvedený právny dôvod jej uzatvorenia, t.j. organizačné zmeny, zaniká nárok žalovanej
na vyplatenie odstupného. Tak, ako je uvedené v žalobnom návrhu, odhliadnuc od neštandardného
spôsobu uzavretia dohody o skončení pracovného pomeru, túto dohodu vypracovala žalovaná a
úmyselne z jej znenia vynechala dôvod jej skutočného uzatvorenia, t.j. organizačné zmeny podľa

ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) vtedy účinného Zákonníka práce, ktoré boli v skutočnosti právnym ako
aj skutkovým dôvodom uzatvorenia tejto dohody o skončení pracovného pomeru medzi navrhovateľkoua odporkyňou. Žalobkyňa uviedla, že čo sa týka judikátu citovaného žalovanou v jej vyjadrení k žalobe,
NS SR z 30.9.1992 pod sp.zn. 4Cdo/78/1992, tento judikát sa týka odlišnej právnej a skutkovej situácie
a jej výklad žalovanou je účelový a nelogický. Žalobkyňa uviedla, že pokiaľ ide námietku premlčania

vznesenú žalovanou, táto námietka je nedôvodná, bez právneho základu a bez akýchkoľvek právnych
účinkov, nakoľko nárok na vyplatenie odstupného sa premlčí vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe
ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce a ustanovenia § 100 až 114 Občianskeho zákonníka, ktorá
začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého mala žalovaná vyplatiť žalobkyni odstupné
v zákonnej výške, t.j. do 31.10.2011 § 76 ods. 7 Zákonníka práce, pričom žaloba bola podaná dňa

8.11.2012, premlčacia doba začala plynúť odo dňa 1.11.2011, t.j. odo dňa , kedy sa právo mohlo vykonať
prvý raz. Žalobkyňa uviedla, že skutočnými a právnymi dôvodmi skončenia pracovného pomeru medzi
žalobkyňou a žalovanou, ktoré v dohode neboli uvedené, boli dôvody znižovania stavu zamestnancov
žalovanejvdôsledkuzníženiaupratovacíchplôchuzmluvnéhopartneražalovanejvS.D.,kdežalobkyňa
ako zamestnankyňa žalovanej vykonávala prácu podľa pracovnej zmluvy tak, že išlo o dôvody skončenia
tohto pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v účinnom znení

ku dňu uzatvorenia citovanej dohody a ku dňu skončenia tohto pracovného pomeru, t.j. v účinnom znení
do 30.11.2011. Žalobkyňa uviedla, že uvedené skutočnosti boli okrem listinných dôkazov preukázané
svedeckými výpoveďami svedkov S. C., S. D., C. S., K. A., K. D., A. D., V. Q. a Ing. X. C., naopak
svedecká výpoveď O. F. vyznela ako nedôveryhodná. Žalobkyňa uviedla, že jej vznikol zákonný nárok
voči žalovanej na vyplatenie odstupného v zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákonníka práce v účinnom znení ku

dňu uzatvorenia Dohody o skončení pracovného pomeru a ku dňu skončenia pracovného pomeru, a to
v prípade žalobkyne vo výške 3 násobku jej priemerného mesačného zárobku v súlade s ust. § 62 ods.
3 písm. b) Zákonníka práce v spojení s ust. § 76 ods. 1 poslednej vety Zákonníka práce.

Žalovanáuviedla,žežalobkyňapožiadalaoukončeniepracovnéhopomeru,apretožalovanápozvážení

svojich potrieb ďalšieho zamestnávania žalobkyni, vypracovala dohodu o skončení pracovného pomeru,
ktorá sa nachádza v súdnom spise. Žalovaná uviedla, že nie je pravdou, že dôvodom ukončenia
pracovného pomeru boli organizačné dôvody tak, ako to tvrdí žalobkyňa, pretože ak by to tak bolo,
bolo by to uvedené v predmetnej dohode a navyše takúto skutočnosť žalobkyňa nikdy nežiadala doplniť
do predmetnej dohody. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa nemusela podpísať predmetnú dohodu, mohla

povedať žalovanej, že odmieta podpísať takúto dohodu, keď tam nebude dôvod, ktorý uvádza. V takom
prípade žalovaná by musela dať žalobkyni výpoveď z organizačných dôvodov, plynula by výpovedná
doba a vznikol by jej nárok na odstupné a vtedy by sa tvrdenia žalobkyne zakladali na pravde. Žalovaná
uviedla, že žalobkyňa nepodala do dnešného dňa trestné oznámenie na žalovanú, že by došlo k podpisu
dohody pod nátlakom, sú to len jej tvrdenia bez reálneho základu. To, že neuzatvorila pracovný pomer s

tretímsubjektom,boloprávožalobkyne,rovnakoajprávonahlásiťsanaúradpráce.Žalovanáuviedla,že
trvá na tom, že predsa nie je možné po uplynutí niekoľkých mesiacov sa domáhať nároku na odstupné,
keď Zákonník práce jasne a zrozumiteľne vykladá kedy a komu vzniká nárok na odstupné a za akých
podmienok.

Svedkyňa S. C. uviedla, že pár dní pred tým, ako podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru,
konala sa porada v jedálni V1, viedla ju p. F., boli tam všetky, čo upratovali, aj skladníčka p. U. I.. Bolo im
povedané, že pár ľudí bude musieť ísť preč, pretože sa znižujú metre štvorcové upratovania. Svedkyňa
uviedla, že prišla za ňou p. A., že má ísť za vedúcou p. F., že aj ona ide preč, bolo to počas pracovnej
doby. Svedkyňa uviedla, že p. F. jej povedala, aby tú dohodu o skončení pracovného pomeru podpísala

a dala jej 100 Eur, ktoré si zobrala. Svedkyňa uviedla, že dohodu nečítala, p. F. jej povedala, že ak to
nepodpíše, aj tak pôjde preč a nedostane na úrade práce ani 6 mesiacov podporu.

Svedkyňa O. F. uviedla, že v jej kompetencii nebolo, aby na porade informovala zamestnancov o

prepúšťaní, bola vedúcou strediska. Svedkyňa uviedla, že bola porada, ale o bezpečnosti práce.
Svedkyňa uviedla, že nedostala ani písomný, ani ústny príkaz od žalovanej, aby informovala
zamestnancov o budúcom prepúšťaní. Svedkyňa uviedla, že predložila žalobkyni dohodu o skončení
pracovného pomeru, myslí si, že si ju prečítala, každý by si mal prečítať to, čo podpisuje. Svedkyňa
uviedla, že žalobkyni nedala odplatu 100,- Eur, pričom od 01.01.2013 nepracuje pre žalovanú, dostala

výpoveď z dôvodu nadbytočnosti. Svedkyňa uviedla, že nemala vedomosť o znižovaní upratovacích
plôch. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňa za ňou neprišla s tým, že by chcela skončiť pracovný pomer
dohodou, prišli jej len vypracované dohody, nevie kto na ich vypracovanie dal podnet. Svedkyňa uviedla,že nikto zo zamestnancov, s ktorými bol v rozhodnom čase skončený pracovný pomer dohodou, neprišiel
za ňou s tým, že chce skončiť pracovný pomer dohodou.

Svedkyňa S. D. uviedla, že asi týždeň pred tým, ako podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru,
bola porada v jedálni, bolo tam okolo 60-80 ľudí, viedla ju p. F., bola tam aj p. J., I.. Svedkyňa uviedla,
že p. F. na porade povedala, že sa bude prepúšťať. Svedkyňa uviedla, že v deň podpisu dohody prišla
za nimi p. I., aby išli aj s p. C. S. za vedúcou p. F.. Svedkyňa uviedla, že p. F. povedala, čo je vo veci, že
ich vybrala na prepustenie, že odstupné nebude, lebo zamestnávateľ na to nemá peniaze a že vybavila

aspoň 100 Eur. Svedkyňa uviedla, že povedala, že s tým nesúhlasí, na čo jej p. F. povedala, že jej dá
hrubé porušenie pracovnej disciplíny a potom, že pol roka nedostane z úradu práce podporu. Svedkyňa
uviedla, že nakoniec povedala, že to podpíše a dostala 100 Eur. Svedkyňa uviedla, že podala podobnú
žalobu ako žalobkyňa.

Svedkyňa C. S. uviedla, že porada bola v jedálni, bolo tam asi 70-100 ľudí, bolo to asi týždeň pod

podpísaním dohody o skončení pracovného pomeru, viedla ju p. F., ktorá povedala, že sa na atomke
uzatvárajú priestory a že niektorým pracovníkom budú musieť dať výpoveď. Bola tam aj p. J. a H.. Asi o
týždeň po tej porade ich zavolali s p. D., aby išli za p. F., bolo to asi vo štvrtok, pol hodiny pred skončením
smeny, ktorá im končila o druhej. Svedkyňa uviedla, že v krabici mala p. F. 100 eurovky, mali pracovnú
zmluvu na dobu neurčitú, p. F. povedala, že odstupné nebude, že im dá 100 Eur. Svedkyňa uviedla, že

s p. D. chceli jeden deň na rozmyslenie, p. H. povedala p. F., aby im dala čas do druhého dňa, na čo
sa p. F. nahnevala, hodila jej krabicu s peniazmi do ruky, aby si to ona vybavila. Svedkyňa uviedla, že
podala podobnú žalobu ako žalobkyňa.

Svedkyňa K. A. uviedla, že asi týždeň pred podpísaním dohody bola porada v jedálni na V1, ktorú viedla

p. F., bola tam aj p. J., U. skladníčka a bolo povedané, že sa bude znižovať upratovacia plocha 30.000
m2 a že preto sa bude prepúšťať. Svedkyňa uviedla, že mala 9 mesiacov pred dôchodkom, nechcela
skončiť pracovný pomer so žalovanou, ani to nečakala. Svedkyňa uviedla, že dňa 9.9. si ju zavolala p. F.
o deviatej do kancelárie, bola tam prítomná p. H., J. a U. skladníčka, keď jej p. F. dala podpísať dohodu
o skončení pracovného pomeru a dávala jej 100 Eur a povedala, že ak to nepodpíše, že ešte dnes bude

mať zápis, že hrubo porušila pracovnú disciplínu. Svedkyňa uviedla, že dohodu podpísala, netušila čo
podpisuje a zobrala 100 Eur. Svedkyňa uviedla, že má podanú podobnú žalobu ako žalobkyňa.

Svedkyňa K. D. uviedla, že začiatkom septembra sa konala porada, kde bolo povedané, že z dôvodu
rušenia upratovacích prác bude prepustených viac žien a koho sa to týka, toho si zavolá k sebe vedúca,

povedala to p. F., ktorá viedla poradu. Asi v polovici mesiaca si ju zavolala p. F., aby prišla k nej do
kancelárie a dala jej podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, ona si ju prečítala a p. F. videla,
že váha, a preto zvýšila hlas a povedala, že jej doporučuje, aby to podpísala, inak pôjde po nej a určite
niečonájde,žedostanevýpoveďzdôvoduneplneniasipracovnýchpovinnostíažepotomaninedostane
nič z úradu práce. Svedkyňa uviedla, že p. F. následne vytiahla zo šuplíka 100 Eur. Svedkyňa uviedla,

že podala podobnú žalobu ako žalobkyňa.

Svedkyňa A. D. uviedla, že nevie o porade, na porade nebola. Zavolala jej p. F., aby prišla k nej do
kancelárie, bola tam p. H., I., dali jej podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, nepýtala sa
prečo, nechcela skončiť pracovný pomer. Dali jej 100 Eur, nepýtala sa prečo, bolo to v tej dohode, ktorú

podpísala. Nevedela ani od kolegýň, prečo dostali výpoveď.

Svedkyňa V. Q. uviedla, že pracovala u žalovanej asi 6 rokov, v r. 2011 bol s ňou skončený pracovný
pomer. Zavolali si ich na schôdzu v jedálni v atómových elektrárňach, kde p. F. povedala, že nakoľko sa
budú znižovať stavy zamestnancov atómovej elektrárne, že ich toľko nebude treba ako upratovačiek,

preto budú niektoré prepustené. Následne po určitej dobe počas pracovnej doby ju prišla osobne zavolať
p. J., aby išla k p. F. do kancelárie, kde jej dala podpísať skončenie pracovného pomeru a dávala jej
100 Eur, aby to podpísala. Svedkyňa uviedla, že to nechcela podpísať, lebo si myslela, že má nárok
aspoň na 3 mesačné odstupné, čo bolo viac ako 100 Eur. Svedkyňa uviedla, že tiež podala žalobu
o odstupné. Svedkyňa uviedla, že na schôdzi, čo bola zvolaná pred tým, než podpísali skončenie

pracovného pomeru, bola prítomná aj žalobkyňa. Svedkyňa uviedla, že nechcela skončiť pracovný
pomeru u žalovanej, mala dva roky pred dôchodkom, nemala dôvod skončiť pracovný pomer.SvedokIng.X.C.uviedol,žepracujevspoločnostiJAVYSs.r.o.,ktorýbolzmluvnýmpartneromžalovanej
a žalovaná pre firmu JAVYS na základe zmluvy o dielo vykonávala upratovacie práce. Nakoľko sa
odstavila V1 v S. D. a prešli zo štatútu elektrárne, ktorá vyrába, do štatútu vyraďovanej elektrárne,

zásadnesazmenilrozsahuupratovacíchplôchhlavnenaelektrárniV1.Svedokuviedol,žemalivzmluve
o dielo dohodnuté upratovacie plochy, kde sa mali vykonávať upratovacie práce a nebolo to viazané na
počet osôb vykonávajúcich upratovacie práce. Svedok uviedol, že dohodnuté upratovacie plochy boli
znížené minimálne o 1/3, presne si to nepamätá. Svedok uviedol, že v súlade so zmluvou oznamovali
žalovanej v auguste 2011 zníženie upratovacích plôch, a to, odkedy sa to malo začať, sa zapísalo aj

do denníka služieb, čo malo byť od 1.11.2011. Odvtedy sa už upratovala menšia plocha ako predtým.
Svedok uviedol, že p. F. určite vedela, že sa má znížiť upratovacia plocha, pretože spolu komunikovali
a presne identifikovali, čo chcú, čo nechcú upratovať a ako často a to sa komunikovalo s p. F.. Svedok
uviedol, že od zníženia rozsahu upratovacích plôch od r. 2011 sa tento rozsah upratovacích plôch stále
znižuje, nakoľko V1 sa vyraďuje.

Súd z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.04.2008 v znení jej príloh zistil, že žalobkyňa pracovala u
žalovanej na dobu neurčitú na pracovnej pozícii čistička.
Súd z predloženej listiny nazvanej „Dohoda o skončení pracovného pomeru“ zo dňa 08.09.2011
adresovanej žalobcovi zistil, že žalovaná rozviazala pracovný pomer so žalobkyňou dohodou, pričom
dôvod skončenia pracovného pomeru v predmetnej dohode absentuje.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákonník práce“), tento
zákonupravujeindividuálnepracovnoprávnevzťahyvsúvislostisvýkonomzávislejprácefyzickýchosôb
pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne

vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce účinného do 31.12.2012 pracovný pomer možno skončiť a) dohodou,
b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 60 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce účinného do 31.12.2012 dohodu o skončení pracovného
pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody

skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil
dohodou z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru
vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
Podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce účinného do 31.12.2012 Výpovedná doba zamestnanca, ktorému
je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že

zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu, je
a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval

najmenej päť rokov.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách

a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce účinného do 31.12.2012 zamestnávateľ poskytne zamestnancovi
odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)

alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa
lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety
patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu
mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
Podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce, odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru

v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ
nedohodne so zamestnancom inak.
Podľa § 118 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada
mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky
zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie

zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za
pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi
v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo
pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované

zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 2 Zákonníka práce na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas
dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky.

Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ
zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa
nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia
pracovného pomeru.
Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný

zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,

ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania odporcov výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre

nečinnosť účastníka, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola
nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno
ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností

tvrdí.

Dohodaoskončenípracovnéhopomerujedvojstrannýmprávnymúkonom,ktorýmnazákladezhodného
prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému
dňu. Proces vzniku dohody o skončení pracovného pomeru treba posudzovať (na základe § 1 ods. 4

Zákonníkapráce)ajpodľaustanoveníObčianskehozákonníkaoprávnychúkonoch(náležitostiprávnych
úkonov a prípadné vady dvojstranných právnych úkonov, návrh na uzavretie dohody, akceptácia).

Prvým predpokladom vzniku zmluvy/dohody je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu/dohodu. Návrh je
pre navrhovateľa (oferenta) záväzný od okamihu, keď došiel osobe, ktorej je určený (oblátovi). Podľa

§ 43c Občianskeho zákonníka má prijatie návrhu účinky od doby, kedy príde navrhovateľovi zmluvy.
Včasné vyhlásenie o prijatí návrhu je jednostranný adresný právny úkon adresáta návrhu (obláta),
ktorým akceptuje návrh (ofertu) v celom jeho rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím
zmluvy/dohody (§ 43c Občianskeho zákonníka). Včasnému vyhláseniu je na roveň postavené aj inévčasné konanie adresáta návrhu (oferty), z ktorého možno vyvodiť súhlas s návrhom. Takým konaním
môže byť konanie rozmanitého druhu, pričom jeho posúdenie závisí od predmetu zmluvy, ku ktorému
smeroval návrh. Mlčanie či nečinnosť bez ďalšieho však neznamená prijatie návrhu zmluvy. Oneskorené

prijatienávrhu(dôvodoneskorenianiejerozhodujúci)môžemaťúčinkyvčasnéhoprijatia,aknavrhovateľ
o tom bezodkladne upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený.

Dohodou o skončení pracovného pomeru sa pracovný pomer končí súhlasom oboch účastníkov

pracovnéhopomeru.Dohodaoskončenípracovnéhopomerumusíobsahovaťdvepodstatnénáležitosti,
ktorými sú vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia. Ak
by niektorá z týchto podstatných náležitostí chýbala, dohoda by bola neplatná. Nemožno totiž hovoriť
o dohode, ak by sa úmysel zamestnanca a zamestnávateľa skončiť pracovný pomer nezhodoval.
Dohoda, ktorá by neobsahovala deň skončenia pracovného pomeru, by strácala opodstatnenie. Deň
skončenia pracovného pomeru môže byť v dohode určený kalendárnym dňom, alebo aj inak, napríklad

dobou skončenia práceneschopnosti zamestnanca, skončením určitých prác a pod. Doba skončenia
pracovného pomeru však musí byť určená tak, aby nevznikali pochybnosti o dojednanom dni, ktorým
sa má pracovný pomer skončiť. Dohoda o skončení pracovného pomeru sa musí uzavrieť písomne.
Písomná forma však nie je podmienkou jej platnosti. Možno ju uzavrieť aj ústne alebo konkludentne.
Dohoda o skončení pracovného pomeru je písomne uzavretá v okamihu, keď sa prejavy vôle oboch

účastníkov vyjadrili písomne, pričom tieto prejavy nemusia byť na jednej listine. Dôvody skončenia
pracovného pomeru sa musia uviesť len vtedy, ak to požaduje zamestnanec alebo ak sa pracovný pomer
skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) ZP. Neuvedenie dôvodu skončenia
pracovného pomeru nemá vplyv na platnosť tejto dohody.

Ak medzi účastníkmi dochádza k dohode o rozviazaní pracovného pomeru podľa § 43 Zákonníka práce
(teraz § 60 Zákonníka práce) z dôvodov organizačných zmien na strane zamestnávateľa, skutočnosť,
že dôvod na rozviazanie pracovného pomeru nie je uvedený priamo v dohode, nerobí túto dohodu
neplatnou a nie je vylúčený ani vznik nároku zamestnanca na odstupné podľa § 1 a 3 zákona č. 195/1991
Zb. (teraz § 76 Zákonníka práce). V takom prípade však zamestnanec musí preukázať, že organizačné

zmeny u zamestnávateľa skutočne boli dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru dohodou, a teda
že medzi týmito organizačnými zmenami a rozviazaním pracovného pomeru dohodou existuje príčinná
súvislosť. Na záver, že dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru dohodou boli organizačné zmeny,
možno spravidla usúdiť zo skutkového stavu, keď zamestnávateľ, pokiaľ by nepristúpil k rozviazaniu
pracovného pomeru so zamestnancom dohodou, by zamestnancovi musel dať výpoveď z pracovného

pomeru podľa niektorého z písmen a) až c) ustanovenia § 46 ods. 1 Zákonníka práce [teraz písmen a)
a b) ustanovenia § 63 ods. 1 Zákonníka práce], inak by sa ocitol v situácii, keď by nemohol splniť svoje
povinnosti podľa § 35 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce [teraz § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce]
prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy. (Právní rozhledy č. 9/1995, s. 373 (Krajský
súd v Ostrave, sp. zn. 16 Co 44/1995))

Na základe vykonaného dokazovania, z jednotlivých výpovedí svedkov, ako aj na základe listinných
dôkazov dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne bol podaný dôvodne. V konaní je nesporné, že
žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovanej na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 13.01.2006, z ktorej
má súd za preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovanej od 16.01.2006 na pozícii čistička (čistiace

a upratovacie práce) na dobu určitú, kedy jednotlivými Dohodami k zmene pracovnej zmluvy bol
žalobkyni pracovný pomer predĺžený do 30.04.2008 a následne na základe Pracovnej zmluvy zo dňa
29.04.2008 bol pracovný pomer žalobkyne dohodnutý na dobu neurčitú. Priemerná mesačná mzda
žalobkyne bola v žalovanom období podľa potvrdenia žalovanej ako zamestnávateľa vo výške 230,18
Eur mesačne. Zároveň je nesporné, že pracovný pomer žalobkyne bol ukončený na základe Dohody o

skončení pracovného pomeru zo dňa 08.09.2011 uzatvorenej medzi žalovanou ako zamestnávateľom a
žalobkyňou ako zamestnancom, pričom v predmetnej dohode absentuje dôvod skončenia pracovného
pomeru. Z vykonaného dokazovania, výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov, ako aj svedkyne O. F.
mal súd za preukázané, že žalobkyňa neiniciovala skončenie pracovného pomeru so žalovanou, ako to
tvrdila žalovaná a že dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorá bola vopred pripravená žalovanou

bez toho, aby jej obsah mohla žalobkyňa ovplyvniť, bola predložená žalovanou žalobkyni v deň jej
podpísania žalobkyňou.Súd na základe vykonaného dokazovania a to zo zhodných výpovedí svedkov: S. C., S. D., C. S.,
K. A., K. D., A. D., V. Q. a Ing. X. C., ako aj z predložených listinných dôkazov, dospel k záveru, že
žalobkyni vznikol zákonný nárok voči žalovanej na vyplatenie odstupného v súlade s § 76 ods. 1

Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Dohody o skončení pracovného pomeru a ku dňu
skončenia pracovného pomeru, konkrétne v prípade žalobkyne vo výške trojnásobku jej priemerného
mesačného zárobku v súlade s § 62 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce v spojení s § 76 ods. 1 poslednej
vety Zákonníka práce. Súd mal v konaní za preukázanú skutočnosť, že pracovný pomer žalobkyne u
žalovanej bol ukončený ku dňu 30.9.2011 z dôvodu uvedené v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce

a teda s ohľadom na dĺžku trvania pracovného pomeru je zrejmý zákonný nárok žalobkyne tak, ako
to predpokladá ustanovenie § 76 ods. 1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2012 a to vo
výške trojnásobku jej priemerného mesačného zárobku spolu vo výške 690,54 Eur (3 x 230,18 Eur),
keď výška priemerného mesačného zárobku žalobkyne v sume 230,18 Eur vypočítaná v zmysle ust. §
134 Zákonníka práca za kalendárny štvrťrok a to mesiacov apríl 2011 až jún 2011, ktorý predchádzal
kalendárnemu mesiacu, v ktorom bol skončený pracovný pomer, ani nebola v konaní sporná.

Súd dospel k záveru, že argumentácia žalovanej vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania nároku
žalobkyne v konkrétnom prípade neobstojí, nakoľko nárok na vyplatenie odstupného sa premlčí vo
všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce a ustanovenia § 100
až 114 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, do ktorého mala

žalovaná vyplatiť žalobkyni odstupné v zákonnej výške, t.j. do 31.10.2011, kedy žaloba bola podaná
dňa 8.11.2012, premlčacia doba začala plynúť odo dňa 01.11.2011, t.j. odo dňa , kedy sa právo mohlo
vykonať prvý raz.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni odstupné vo výške 690,54 Eur.

Nakoľko žalovaná nezaplatila žalobkyni odstupné v sume 690,54 Eur po skončení pracovného
pomeru (pracovný pomer žalobkyne u žalovanej skončil ku dňu 30.9.2011 ) v najbližšom výplatnom
termíne určenom u žalobkyni na výplatu mzdy, ktorý podľa pracovnej zmluvy predstavuje do konca

nasledujúceho mesiaca, t.j. najneskôr dňa 31.10.2011, čo nebolo v konaní sporné, žalobkyňa má právo
na úrok z omeškania, ktorý si uplatnila v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keď výška
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu, t.j. ku dňu 1.11.2011 predstavovala 1,5 %, a preto súd i v tejto časti vyhovel návrhu
žalobkyne a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len “O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd môže priznať účastníkovi náhradu trov konania voči druhému účastníkovi len vtedy, ak účastník

o náhradu trov konania požiada. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho
priznania.Žalobkyňaonáhradutrovkonaniažiadalavpodanízodňa08.11.2012,doručenýmtunajšiemu
súdu dňa 08.11.2012, pričom trovy konania si vyčíslila podaním zo dňa 07.04.2015, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 09.04.2015.Miera úspechu žalovanej v tomto konaní bola 0 % (súd žalobe vyhovel). Z uvedeného vyplýva, že miera
úspechu žalobkyne v tomto konaní bola 100 % (100 % - 0 % = 100 %). Výsledný úspech žalobkyne v

tomto konaní je teda 100 %.

Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keďže
žalobkyňa mala vo veci plný úspech. Súd vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na
citované zákonné ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania a to z titulu zaplateného súdneho
poplatku za návrh v sume 41,00 Eur a z titulu trov právneho zastúpenia v sume 963,15 Eur. Trovy
právneho zastúpenia celkovo v rámci prvostupňového konania pozostávajú z 9 úkonov právnej služby,
a to:

- podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci
(§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. c), § 13a ods. 1 písm. d), § 13a ods. 4, § 14 ods.
1 písm. a), písm. b), písm. c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky):
1.) prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 18.04.2012 á 51,45 Eur + režijný paušál á 7,63 Eur,
2.) písomné podanie na súd - podanie žalobného návrhu dňa 08.11.2012 á 51,45 Eur + režijný paušál

7,63 Eur,
3.) účasť na pojednávaní dňa 14.11.2013 á 51,45 Eur + režijný paušál á 7,81 Eur,
4.) účasť na pojednávaní dňa 21.01.2014 á 51,45 Eur + režijný paušál á 8,04 Eur,
5.) písomné podanie na súd - návrh na vykonanie dokazovania dňa 19.02.2014 á 51,45 Eur + režijný
paušál 8,04 Eur,

6.) účasť na pojednávaní dňa 06.11.2014 á 51,45 Eur + režijný paušál á 8,04 Eur,
7.) účasť na pojednávaná dňa 22.01.2015 á 51,45 Eur + režijný paušál á 8,39 Eur,
8.) písomné podanie na súd - stanovisko k predloženým listinným dôkazom dňa 13.03.2015 á 51,45 Eur
+ režijný paušál 8,39 Eur,
9.) účasť na pojednávaná dňa 02.04.2015 á 51,45 Eur + režijný paušál á 8,39 Eur,

+ 20% DPH zo sumy 463,05 Eur, t. j. 92,61 Eur

- náhrada cestovných výdavkov vo výške 64,05 Eur (§ 15 písm. a) citovanej vyhlášky, § 7 ods. 2 zákona
č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 7 ods. 4 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. v znení

neskorších predpisov), a to za:
1.) cesta dňa 14.11.2013 - Piešťany - Okresný súd Trnava a späť - 70 km, náhrada za 1 km - 0,183
eur, t.j. 12,81 Eur,
2.) cesta dňa 21.01.2014 - Piešťany - Okresný súd Trnava a späť - 70 km, náhrada za 1 km - 0,183
eur, t.j. 12,81 Eur,

3.) cesta dňa 06.11.2014 - Piešťany - Okresný súd Trnava a späť - 70 km, náhrada za 1 km - 0,183
eur, t.j. 12,81 Eur,
4.) cesta dňa 22.01.2015 - Piešťany - Okresný súd Trnava a späť - 70 km, náhrada za 1 km - 0,183
eur, t.j. 12,81 Eur,
5.) cesta dňa 02.04.2015 - Piešťany - Okresný súd Trnava a späť - 70 km, náhrada za 1 km - 0,183

eur, t.j. 12,81 Eur,

- náhrada za stratu času v zmysle § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, vo
výške 271,08 Eur, a to za:

1.) cesta z Piešťan na Okresný súd Trnava a späť dňa 14.11.2013 - 4 polhodiny straty času po 13,01
Eur = 52,04 Eur,
2.) cesta z Piešťan na Okresný súd Trnava a späť dňa 21.01.2014 - 4 polhodiny straty času po 13,40
Eur = 53,60 Eur,
3.) cesta z Piešťan na Okresný súd Trnava a späť dňa 06.11.2014 - 4 polhodiny straty času po 13,40

Eur = 53,60 Eur,
4.) cesta z Piešťan na Okresný súd Trnava a späť dňa 22.01.2015 - 4 polhodiny straty času po 13,98
Eur = 55,92 Eur,5.) cesta z Piešťan na Okresný súd Trnava a späť dňa 02.04.2015 - 4 polhodiny straty času po 13,98 Eur
= 55,92 Eur, ktorú priznanú náhradu trov konania je žalovaná povinná podľa § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne.

Súd nepriznal žalobkyni odmenu a režijný paušál za úkon právnej služby vykonaný jej splnomocneným
právnym zástupcom zo dňa 02.05.2012 - písomné podanie protistrane - posledný pokus o pokonávku a
za úkon právnej služby vykonaný jej splnomocneným právnym zástupcom zo dňa 16.01.2013 - podanie

námietok žalobkyne proti postúpeniu veci inému súdu, nakoľko sa nejedná o úkony právnej služby, ktoré
by predpokladala vyhláška č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase vykonania predmetného úkonu
právnej služby.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.