Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 13, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/478/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114232828
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114232828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov:

JUDr. Martina Valentová a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján
Šoltés, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, o
zaplatenie 176,44 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava,
č.k. 10C/183/2015-37 zo dňa 9.7.2015 - v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vyslovené,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhej výrokovej vety, ktorou bola

žaloba zamietnutá m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 86,47
Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 26.12.2011 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 89,97 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 89,97 Eur od 26.1.2012
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou súd návrh vo zvyšku

zamietol. Napokon treťou výrokovou vetou vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 52 ods. 1, 3, 4, § 101, § 121 ods. 3, § 488, §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 42 ods. 4 písm. b), § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z.
o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako i § 5b zák. č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, s použitím § 3 ods. 1, § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení
účinnom do 31.1.2013.

3. Súd vychádzal zo skutkových zistení, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava na základe
zmluvy o pripojení zo dňa 5.11.2011 poskytovala odporcovi v období od 8.11.2011 do 7.1.2012 verejné
elektronické komunikačné služby, pričom žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24
mesiacov, platiť riadne a včas mesačne poplatky v zmysle tarify. Veriteľ vyúčtoval žalovanému služby
celkom v sume 174,44 Eur, faktúrou zo dňa 8.12.2011 so splatnosťou k 25.12.2011 vystavenej na sumu
86,47Eurafaktúrouzodňa8.1.2012splatnou25.1.2012nasumu89,97Eur.Pôvodnýveriteľuzatvorilso

žalobcom dňa 22.11.2013 zmluvu o postúpení pohľadávok predmetom ktorej bolo i postúpenie žalovanej
pohľadávky voči žalovanému.4. Súd skonštatoval, že posudzovaný právny vzťah založený zmluvou o pripojení je od počiatku právnym
vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a preto je nevyhnutné ho posudzovať podľa príslušných
ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako

dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože
nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. V konaní bolo nepochybne
preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému verejné elektronické komunikačné
služby v rozhodnom období, pričom žalovaný ich využíval, avšak nezaplatil riadne a včas cenu za
poskytnutú službu v sume 176,44 Eur, čím porušil zmluvné povinnosti Následne súd poukázal na §

5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014 a je ho možné použiť aj na doterajšie
právne vzťahy vzniknuté a posudzované pred jeho prijatím, preto sa súd zaoberal i možným premlčaním.
Skonštatoval, že pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih zročnosti dlhu. V danom
prípade splatnosť faktúry 7112481964 nastala dňa 25.12.2011 a faktúry č. 7200282977 nastala dňom
25.11.2012 a všeobecná trojročná premlčacia lehota začala plynúť v prípade prvej faktúry 26.12.2011 a
uplynula 26.12.2014 a v prípade druhej faktúry začala plynúť 26.1.2012 a uplynula 26.1.2015. Žalobca

si právo na zaplatenie predmetnej sumy uplatnil na súde dňa 20.9.2012, teda zjavne po uplynutí
premlčacej doby vo vzťahu k sume 86,47 Eur podľa druhej z faktúr. Za premlčané považoval súd aj
úroky z omeškania zo sumy 86,47 Eur, keďže tvoria príslušenstvom pohľadávky a sledujú jej osud. Súd
preto považoval nárok žalobcu na zaplatenie 174,44 Eur s príslušenstvom za dôvodný len v časti o
zaplatenie sumy 89,97 Eur a nárok na zaplatenie 86,47 Eur s príslušenstvom považoval za premlčaný.

Súd žalovanému uložil tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
89,97Eurod26.1.2012dozaplatenie,tedaododňanasledujúcehoposplatnostidanejfaktúry.Vozvyšku
návrh zamietol z dôvodu jeho premlčania.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na jej náhradu, nakoľko každý má vo veci úspech len čiastočný.

6. Proti tomuto rozsudku z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. podal prostredníctvom svojho
advokátaodvolaniežalobca,pričomnapadolvýrokobsiahnutývdruhejvýrokovejvete,ktorousúdžalobu
vo zvyšku zamietol a v tretej výrokovej vete, ktorou súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Žiadal, aby odvolací súd na základe § 220 O.s.p. rozsudok v napadnutej
časti zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 86,47 Eur s úrokom z omeškania 9%
ročne od 26.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania,v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vyslovil názor, že súd prvej inštancie vec v napadnutej časti nesprávne právne posúdil. Poukázal na
to, že nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky uplatnil žalobou na súde dňa 29.12.2014. Posledný

deň lehoty na uplatnenie nároku faktúry splatnej dňa 25.12.2011 pred uplynutím trojročnej premlčacej
lehoty pripadol na 25.12.2014, premlčacia lehota je hmotnoprávna a na jej plynutie sa vzťahuje § 122
ods. 3 Občianskeho zákonníka o počítaní času. Nakoľko koniec plynutia pripadol na 25.12.2014, tento
deň bol štátnym sviatkom, z tohto dôvodu posledným dňom plynutia premlčacej lehoty bol najbližší
nasledujúci pracovný deň, teda pondelok 29.12.2014, kedy bola žaloba doručená súdu a tým aj začaté

súdne konanie. Žalobca tak nárok na zaplatenie sumy 86,47 Eur s príslušenstvom uplatnil žalobou na
súde pred uplynutím premlčacej doby. Nárok tak nebol v čase začatia súdneho konania premlčaný. V
prípade, ak by súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, vznikol by žalobcovi aj nárok na plnú náhradu
ním uplatnených trov konania v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako boli vyčíslené v žalobe v sume
63,12 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia a 16,50 Eur titulom náhrady trov konania za súdny

poplatok. Odvolateľ si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania z titulu súdneho poplatku za
odvolanie a právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci včítane režijného paušálu a DPH, spolu
vo výške 31,98 Eur.

7. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p. - Občianskeho súdneho poriadku účinného
v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom účastníkom, zároveň stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., s ktorým
korešponduje akt. § 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach danýchrozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá zmeniť a žalobe vyhovieť.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah a dôvody podaného odvolania, bolo
posúdiť, či záver súdu o tom, že nepriznaný zvyšok žalobou uplatneného nároku žalobcu, ktorou sa
domáhal zaplatenia sumy 86,47 Eur s príslušenstvom na základe faktúry za telekomunikačné služby
dodané právnym predchodcom žalobcu žalovanému č. 7112481994 splatnej 25.12.2011 bol premlčaný,
v dôsledku čoho bola žaloba vo zvyšku zamietnutá.

10. Súd prvej inštancie pri skúmaní premlčania tohto čiastkového nároku ex offo v súlade s § 5b
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vychádzajúc z nesporného záveru, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným išlo o vzťah spotrebiteľský, vychádzal z rovnako nenapadnutej
aplikácie § 101 Občianskeho zákonníka a teda z trojročnej premlčacej lehoty, ktorá plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Súd tiež správne uzavrel, že týmto dňom, kedy žalobca

resp. jeho právny predchodca mohol uplatniť právo na zaplatenie danej pohľadávky, bol deň nasledujúci
po splatnosti predmetnej faktúry, teda dňa 26.12.2011. Trojročná premlčacia lehota potom uplynula
dňom 26.12.2014, pričom žaloba na súd bola podaná dňa 29.12.2014. Prvostupňový súd pritom ale
nedopatrením prehliadol, že hoci deň 26.12.2014 bol piatok, ktorý je inak pracovným dňom, jednalo sa
o sviatok - deň pracovného voľna. Najbližším nasledujúcim pracovným dňom bol po víkende pondelok

dňa 29.12.2014, kedy bola žaloba súdu podľa prijímacej pečiatky aj doručená.

11. V zmysle zásad pre počítanie času podľa § 122 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní
začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca
sa rozumie 15 dní (ods. 1). Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň,

ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň (ods. 2).
Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň.

12. S poukazom na vyššie uvedené posledným dňom na uplatnenie pohľadávky z faktúry splatnej dňa
25.12.2011 bol nie deň 26.12.2014, ako to nesprávne zohľadnil prvostupňový súd, keďže tento deň
bol štátnym sviatkom, avšak najbližší nasledujúci pracovný deň pondelok 29.12.2014. Keďže žalobca
doručil žalobu súdu v tento istý deň, teda v posledný deň premlčacej lehoty, žalobou uplatnený nárok v
zamietnutejčastiniejepremlčaný.Súdprvejinštanciepretonesprávnežalobuvdotknutejčastizamietol.

13. Keďže s poukazom na uvedené neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie
napadnutej časti rozsudku, odvolací súd s použitím § 388 CSP rozsudok súdu prvej ninštancie v
napadnutej časti, ktorou bola žaloba zamietnutá zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 86,47 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 26.12.2012 až do zaplatenia,

s poukazom na súdom prvého stupňa aplikované ust. § 517 ods. 2 v spojení s Nariadením vlády SR
č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 § 3 a § 10c, v súlade s tým, ako bola žaloba správne
v tomto rozsahu uplatnená.

14. V konaní mal tak napokon plný úspech žalobca, ktorému v zmysle § 255 CSP v spojení s ust. § 396

ods 1 a 2 CSP vznikol nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

15. Žalobca si uplatnil náhradu vyčíslených trov konania tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v
odvolacom konaní z titulu zaplatených súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia. Keďže žalobca
bol napokon v konaní plne úspešný, vznikol mu nárok na plnú náhradu trov konania prvej i druhej

inštancie v rozsahu 100%, s poukazom na ust. § 255 v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP. Odvolací súd
preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).16. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).