Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/433/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219983
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4212219983.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova

25, IČO: 35 807 598, v zastúpení Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o, so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 27.09.2012 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 663,84 Eur titulom

nemajetkovej ujmy a majetkovej škody v sume 175,00 Eur, a to z toho dôvodu, že Okresný súd Komárno
viac ako 371 dní nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Právny zástupca žalobcu vo svojej konkretizácii žaloby uviedol, že exekučnému súdu podal oprávnený
návrh na zmenu súdneho exekútora a exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nerozhodol o jeho žiadosti, teda tento súd bol
bezdôvodne nečinný viac ako 371 dní, preto si žalobca uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej

ujmy sumu 663,84 Eur, ktorú vypočítal alikvótnym pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu.

Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody v sume 175,00 Eur, túto žalobca
odôvodnil tým, že suma týchto nákladov pozostáva z účelne vynaložených nákladov spojených s
jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.

Takto žalobca na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému vynaložil sumu 70,00 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40,00 Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na výdaje
spojené s vyhotovením urgencií, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom
sumu 50,00 Eur. Urgencie by mali byť obsahom exekučného spisu, s ktorým je potrebné sa oboznámiť.
Vymáhanie pohľadávok je náplňou obchodnej činnosti žalobcu a v tomto prípade mal zvýšené náklady
s dĺžkou rozhodovania súdu, aj keď nešlo o zložité rozhodovanie. Okrem toho žiadal sumu 15,00 Eur za

administratívne spracovanie textov urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje.V znaleckom posudku č. 1/2013 bola vyčíslená čiastka, ktorá mala vzniknúť žalobcovi tým, že vyhotovil
návrhy na vykonanie exekúcie, ako aj náklady spojené s vyhotovením žalôb o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy.

V znaleckom posudku č. 1/2014 bola vyčíslená čiastka, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v spojitosti s
nedobytnosťou pohľadávky tým, že exekučný súd nevydal poverenie pre súdneho exekútora, ale žiadosť
o udelenie poverenia zamietol.

Žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody žalovanej, ale odpoveď
mu nebola doručená do podania žaloby vo veci samej.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že neuznáva nárok žalobcu na náhradu
majetkovej ani nemajetkovej škody. Namietala zmätočnosť podania, uviedla, že žalobca prenáša svoju
dôkaznúpovinnosťnasúd,namiestotoho,abypredložildôkazynasvojetvrdenia.Zpodanejžalobynieje

zrejmé, akej náhrady škody sa žalobca domáha, pretože v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa žalobca môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Takýto nárok
žalobcu ešte prerokovaný nebol, preto má žalovaná za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Ďalej žalovaná namietala, že čo sa týka prieťahov v konaní, tieto je oprávnený posudzovať len
Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý by vo svojom rozhodnutí konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaná vzniesla námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pred 23.04.2009. Čo sa týka náhrady škody, žalobca skutočnú škodu nedokázal listinami,

ktoré by preukazovali požadovaný nárok, preto je preskúmanie tohto nároku znemožnené, keď žalobca
nepreukázal vznik ani výšku škody ako ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a postupom, na
základe ktorej táto škoda žalobcovi vznikla. Z týchto dôvodov žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako
právne neopodstatnenú zamietol.

Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil elektronicky dňa
14.05.2015 s tým, že sa nevedel pripraviť na pojednávanie z dôvodu, že súd mu nezaslal v lehote 15
dní pred pojednávaním spisovú značku jeho podania. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju
neúčasť ospravedlnila elektronicky dňa 15.05.2015 s tým, že súhlasila s prejednaním a rozhodnutím
veci v jej neprítomnosti. Súd vyhodnotil žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania

ako nedôvodnú, vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca sa zúčastňuje súdnych pojednávaní minimálne
od roku 2013 samotný konajúci sudca rozhodol približne 200 vecí, kde bola žalobcom Pohotovosť s.r.o.
a nikdy súd žalobcovi súd neoznamoval žiadnu spisovú značku, teda námietky a žiadosť žalobcu a jeho
právneho zástupcu o odročenie pojednávania považoval súd za účelové, preto v zmysle § 101 ods. 2/
O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnými dôkazmi, a to žalobou, námietkou
zaujatosti, uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15NcC/222/2012 zo dňa 19.10.2012, vyjadrením
žalovanej zo 17.03.2015, ospravedlnením právneho zástupcu žalobcu zo 14.05.2015, ospravedlnením
žalovanej z 15.05.2015, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/215/2007 a

zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Žalobca žalobou zo dňa 27.09.2012 domáhal zaplatenia sumy 175,00 Eur titulom majetkovej škody
spôsobenej žalobcovi pri uskutočňovaní a správy pri vymáhaní pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o

nej. Táto suma pozostáva z čiastky 70,00 Eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, z čiastky 40,00 Eur na udržiavanie a správu
informačného systému a z čiastky 50,00 Eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom a15,00 Eur za administratívne spracovanie textov urgencií, na poštovné a telekomunikačné
výdaje. Ďalej sa žalobca domáhal nemajetkovej ujmy v sume 663,84 Eur, ktorá nemajetková ujma

mala vzniknúť žalobcovi za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Výšku tejto sumy žalobca odôvodnil tým, že ústavný súdpri svojom rozhodovaní o prieťahoch v konaní priznal sťažovateľom satisfakciu 20.000,- Sk, t. j. 663,88
Eur na rok. Keďže exekučný súd, v tomto prípade Okresný súd Komárno, bol bezdôvodne nečinný viac
ako 371 dní, prináleží žalobcovi náhrada vo výške 663,84 Eur.

Žalobca ako oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora podal na Okresný súd Komárno v konaní č.
6Er/215/2007 dňa 08.03.2007 žiadosť o udelenie poverenia voči povinnému E. V., nar. XX.XX.XXXX, na
vykonanie exekúcie, pričom návrh na vykonanie exekúcie doručil súdnemu exekútorovi dňa 19.02.2007.
Zároveň zaslal exekučnému súdu rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol exekučným titulom.

Exekučný súd vydal v zákonnej lehote dňa 09.03.2007 poverenie pre súdneho exekútora. Žiadosťou
z 25.05.2009 požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora, súd vyzval pôvodného exekútora na
doloženie kompletného exekučného spisu, ktorý bol zaslaný dňa 23.09.2009 spolu s vyúčtovaním trov
exekúcie. Súd uznesením z 26.05.2010 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
proti tomuto uzneseniu podala pôvodná súdna exekútorka odvolanie a návrh na doplnenie exekúcie,
o ktorom súd rozhodol uznesením z 24.08.2010. O odvolaní exekútorky rozhodol krajský súd č. k.

26CoE/1/2011 tak, že ho odmietol. Uznesením z 18.06.2013 exekučný súd exekúciu zastavil, proti tomu
podal oprávnený odvolanie, o jeho odvolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté. Exekúcia nie je skončená.

Podľa § 4 ods. 1/ písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1/ koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak
príslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebojehočasťdošiestichmesiacovododňaprijatia

žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa § 41 ods. 1/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,

ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2/ písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z

nasledovných dôvodov:

Žalobca síce podal žalobu o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, žaloba bola podaná v zmysle § 42 a nasledujúce O.s.p., bol riadne špecifikovaný žalobný
nárok, účastníci konania a žaloba obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré O.s.p. pre podanie

daného typu vyžaduje. To, že žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktorými odôvodňoval svoje
tvrdenia, nie je dôvodom na odmietnutie žaloby, ale dôvodom, pre ktorý súd žalobu môže zamietnuť z
dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalobca sa v konaní domáhal uspokojenia
nároku na náhradu škody, pričom však súdu nepreukázal, že takúto žiadosť o uspokojenie nároku
na náhradu škody podal aj priamo žalovanej, pričom ani žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe

nekonkretizovala, ako bola táto žiadosť žalobcu u nej vybavená, len konštatovala, že o tomto nároku
ešte žalovaná nerozhodla. S prihliadnutím na tieto skutočnosti by mohol súd dospieť k záveru, že žaloba
bola podaná predčasne, ešte predtým, ako by bola žalovaná uspokojila nárok žalobcu na náhradu škody
v zmysle citovaného zák. č. 514/2003 Z. z.

Pri rozhodovaní vo veci súd sa oboznámil s obsahom príslušného exekučného spisu Okresného súdu
Komárno č. 6Er/215/2007, z ktorého zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená exekučnému
súdu dňa 08.03.2007, poverenie pre súdneho exekútora bolo vydané včas, t. j. v 15-dňovej zákonnej
lehote, dňa 09.03.2007.

Žiadosťou z 25.05.2009 požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora, súd vyzval pôvodného
exekútora na doloženie kompletného exekučného spisu, ktorý bol zaslaný dňa 23.09.2009 spolu s
vyúčtovaním trov exekúcie. Súd uznesením z 26.05.2010 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora, proti tomuto uzneseniu podala pôvodná súdna exekútorka odvolanie a návrh na
doplnenie exekúcie, o ktorom súd rozhodol uznesením z 24.08.2010. O odvolaní exekútorky rozhodol

krajský súd č. k. 26CoE/1/2011 tak, že ho odmietol. Uznesením z 18.06.2013 exekučný súd exekúciu
zastavil, proti tomu podal oprávnený odvolanie, o jeho odvolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté. Exekúcia
nie je skončená.

Súd ďalej konštatoval, že žalobca svojou žalobou sa domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla v sume

175,00 Eur, a to administratívnou činnosťou svojho zamestnanca, výšku tejto škody žalobca v konaní
nepreukázal, nešpecifikoval z čoho presne pozostáva predmetná škoda a na základe akej činnosti
exekučného súdu mu táto škoda vznikla. Žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal samotný vznik škody,
ani skutočnosť, ktorá viedla k vzniku škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a skutočnosťou,
ktorá ju spôsobila, a to napriek tomu, že žalobca je v konaní ten, ktorý má preukázať svoje tvrdenia a

predložiť o nich dôkazy. To, že žalobca škodu vyčíslil, nie je dôkazom toho, že naozaj škoda vznikla a
tobôž nie dôkazom na to, že škoda vznikla v súvislosti s výkonom nejakých úkonov zo strany žalobcu,
ktoré presne neboli špecifikované. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti náhrady škody vo výške 175,00
Eur zamietol.

Žalobca si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď
podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní.Podľa názoru súdu, v priebehu exekúcie bolo včas a riadne vo veci vydané poverenie pre súdneho
exekútora na základe podaného návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti na udelenie poverenia. Súd
hneď po doručení žiadosti a návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. neodkladne v zákonnej lehote, vydal

poverenie pre súdneho exekútora. Oprávnený požiadal exekučný súd o zmenu v osobe exekútora. V
zmysle uvedených skutočností súd rozhodol o zmene súdneho exekútora, pričom toto rozhodnutie súdu
nebolo uskutočnené v zákonnej 30 dňovej lehote, avšak žalobca súdu nepreukázal, že by nedodržaním
lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora došlo k vzniku nejakej škody pre žalobcu, čo by
malo za následok, že by žalobca sa mohol domáhať náhrady škody alebo nemajetkovej ujmy, nakoľko

exekúcia nie je doposiaľ skončená a zmenou v osobe exekútora nemohlo dôjsť k ujme v právach a
povinnostiach tak oprávneného ako aj povinného.

Súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za
nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR
za prieťahy v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu v tomto konaní sa neviedlo žiadne disciplinárne

konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či
Európsky súd pre ľudské práva.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti toho

ktorého prípadu. Pre spravodlivé rozhodnutie vo veci by bolo správne a zákonné, aby bolo vydané
rozhodnutie, prípadne i po lehote, ale k rozhodnutiu sú potrebné podklady a bez týchto potrebných
podkladovniejemožnévčasrozhodnúťvoveci.Krozhodnutiuvtomtoprípadebolizostranyžalobcuako
oprávneného doložené podklady, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie, ktoré bolo exekučným
titulom a bol správne označený povinný v konaní, preto súd v zákonnej lehote rozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia a tejto vyhovel vydaním poverenia pre súdneho exekútora. Podľa názoru súdu fakt,
že v exekučnom konaní požiada oprávnený o zmenu súdneho exekútora, nič nemení na tom, že bolo
vydané poverenie na vykonanie exekúcie, exekúcia je vykonávaná proti povinnému, nie je podstatné,
či exekúciu vykonáva jeden alebo druhý exekútor. Tým, že oprávnený požiadal o zmenu súdneho
exekútora a jeho žiadosti nebolo vyhovené v 30 dňovej lehote, oprávnený nebol ukrátený na svojich

právach, pretože exekúcia nebola zastavená, pričom však zostali zachované všetky procesné práva
aj povinnosti účastníkov exekučného konania, teda predtým ako bolo rozhodnuté o zmene súdneho
exekútora, pôvodný súdny exekútor vykonával všetky úkony, ktoré boli potrebné vo veci vykonať. Na
základe týchto skutočností, možno konštatovať, že žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda, tak
materiálna ako aj nemateriálna, pretože exekúcia prebiehala plynulo a bez zbytočných prieťahov.

Okolnosť, že exekučný súd vykonával dokazovanie, ktoré bolo podľa žalobcu nadbytočné a nezaoberal
sa len návrhom žalobcu, nepredstavuje samo o sebe nesprávny úradný postup orgánu štátu.
Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup,
pretože nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Žalobca v

konaní nepreukázal, že by bol počas tejto doby v neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda, otázka
je, či aj k škode došlo a aká je výška tejto škody. V konaní už bolo konštatované, že majetková
ujma spôsobená žalobcovi, nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky len od
konštatovania nedodržania zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia, ale aj od okolností, ktoré v tejto
veci záviseli od súdneho exekútora a samotného žalobcu a na základe ktorých súd nevidel dôvod

pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa žalobca snaží predmetným
podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej
podnikateľskej aktivite. Žalobcovi pritom musela byť už pred podaným tejto žaloby známa rozhodovacia
prax všeobecných súdov v danej problematike rozhodcovských doložiek. Z týchto dôvodov rozhodnutia
súdov nie sú prekvapivé a i dôvod prípadného dlhšieho rozhodovania po zákonnej lehote, v prípade

spravodlivého predvídateľného rozhodnutia, by mal byť akceptovateľný.

Všeobecný súd nie je oprávnený konštatovať, že vo veci išlo o prieťah v konaní, takéto oprávnenie
neprináleží ani samotnému žalobcovi. Žalobca nepodal ústavnú sťažnosť na prieťah v konaní v tomto
konkrétnom konaní, žiadne iné konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo.

Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V
prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky žalobca
nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie
poverenia, keďže poverenie bolo vydané v zákonnej lehote.Žalobca vo svojich žalobách (bolo podané veľké množstvo žalôb, v ktorých si žalobca uplatňuje
nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. voči žalovanej) v podstate žiada, aby okresný súd

opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Takéto skúmanie neprináleží
prvostupňovému súdu, teda nie je možné skúmať nedodržanie lehoty v exekučnom konaní, pretože ako
už súd konštatoval, takéto skúmanie prináleží len predsedovi súdu pri podaní sťažnosti vo veci samej
alebo Ústavnému súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti. Z týchto okolností
veci ako sú hospodárne rozhodovanie exekučného súdu, reálne nepreukázanie škody a neexistencie

konštatovania prieťahov v konaní, či porušenia povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata
súdnictva, neaktívny prístup oprávneného, teoreticky chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody, viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu
žaloby.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.