Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/73/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112231460
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112231460.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanej: F. E., Z.. X.XX.XXXX, B. T. X, A., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Vážecká16, Prešov 16, Prešov,
IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Ak Stropkov, Námestie SNP 7, o
zaplatenie 1.313,40 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 166,13 eur, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 3.12.2012 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 1.313,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 209,55 eur s ročným
úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 1.284,71 eur od 23.10.2012 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO:
31 320 155, uzavrela dňa 31.1.2006 so žalovanou Zmluvu k úverovému účtu č. 1988117253 v znení
jej dodatkov, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., pre depozitné produkty v
znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy poskytla Všeobecná úverová banka, a.s. žalovanej
peňažné produkty. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve
a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom na to, že žalovaná splátky úveru neuhradila v
stanovených termínoch, VÚB, a.s. odstúpila od zmluvy a vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 uzavretej medzi Všeobecná úverová banka,
a.s. (postupca) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Pohľadávka ku
dňu jej postúpenia predstavovala sumu 1.453,40 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.424,71 eur a z úroku z
omeškania 28,69 eur. Žalovaná doposiaľ uhradila 140 eur. Žalobca tiež uviedol, že žalovaná Dohodou o
uznaní záväzku uznala vyššie uvedený záväzok. Vzhľadom k tomu, že je žalovaná v omeškaní, uplatnil
si žalobca právo na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, počnúc 15.2.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaná
uhradila sumy po 10 eur dňa 22.9.2011, 20.10.2011, 21.11.2011, 21.12.2011, 20.1.2012, 17.2.2012,
21.3.2012, 19.4.2012, 25.5.2012, 19.6.2012, 19.7.2012, 20.8.2012, 5.10.2012, 22.10.2012. Dlžná suma
ku dňu vyhotovenia žaloby je vo výške 1313,40 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo

výške 1284,71 eur (t. j. rozdiel medzi istinou a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na
istinu) a z úroku z omeškania vo výške 28,69 eur (t. j. rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a
platbami započítanými na tieto úroky). Žalobca vyčíslil úroky z omeškania od 15.2.2011 do 22.10.2012
vo výške 209,55 eur

Dňa 20.12.2012 vedľajší účastník písomne oznámil súdu svoj vstup do konania na strane žalovaného
a uplatnil si náhradu trov konania.

Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.2.2013 vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku zo strany žalobcu. Uviedol, že dlh žalovaného voči žalobcovi sa stal splatným
dňa 15.10.2010, ako vyplýva z výpisu z účtovných kníh peňažného ústavu VÚB, a.s. a že žaloba bola
podaná 3.12.2012, čiže po uplynutí premlčacej doby. Vyjadril sa tiež k námietkam žalobcu ohľadom
účasti vedľajšieho účastníka v konaní a jeho uplatnenie právo vzniesť námietku premlčania. Ďalej k
Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 6.9.2011 uviedol, že je to formulár, ktorý
vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym
spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Tento formulár obsahuje jednostranné právne úkony uznania
zväzku, prípadne pristúpenia k záväzku a dvojstranné právne úkony pri dohode o splátkach záväzku a
dohode o uzatvorení rozhodcovskej doložky. Vzhľadom k predformulovanému obsahu Dohody možno
mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. V dohode sa
dokonca neuvádza ani výška splátky ako esenciálna náležitosť dohody o splátkach. Prehlásenie dlžníka
o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane „skryté“ do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť
súčasťou uznania záväzku v bode 2 Dohody. Rozhodcovská doložka v bode 4 Dohody je ako neprijateľná
zmluvná podmienka v právnych vzťahoch vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy postihnutá absolútnou
neplatnosťou (§ 53 ods. 5 písm. r/ OZ) a jej nulitné právne účinky v spotrebiteľských zmluvách už boli
početne judikované Súdnym dvorom EÚ, Ústavným súdom SR, Najvyšším súdom SR, ale aj súdmi
nižších stupňov. Takto predformulovaná Dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná
a určitá, pretože inštitúty uznania záväzku, premlčania, prípadne rozhodcovskej doložky, ich právny
význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami. Z pohľadu súkromnoprávnej
ochrany spotrebiteľa podpisom formulárovej Dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie a
uzatvorenie tejto Dohody privodilo spotrebiteľovi značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1
OZ. V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa upravenej ustanoveniami ZOS je potrebné okolnosti,
za ktorých žalobca uzatvára so spotrebiteľmi formulárové Dohody o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku považovať za nekalú obchodnú praktiku. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto Dohody nikdy
nevychádza od spotrebiteľa. Dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi po vynútenej návšteve pracovníka,
prípadne splnomocnenej osoby žalobcu a po vypísaní Dohody touto osobou je dlžníkovi predkladaná
na podpis s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu. Spotrebiteľ chcel splátky, avšak musel
podpísať celý formulár, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje. Nekalosť obchodnej praktiky
posudzujeme najmä podľa ust. § 8 ods. 4 ZOS. Nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je
uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).
Dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je nutné považovať
Dohodu za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z
ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy
definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na Dohodu. Rovnako aj právny režim celej
citovanej Smernice, z ktorej je odvodený model spotrebiteľskej ochrany zakotvený v našom právnom
poriadku. Dohoda, ako právny úkon, je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi
a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva neplatná.

V písomnom podaní z 18.2.2013 právny zástupca žalobcu s poukazom na ust. § 93 ods. 2 O.s.p. a § 100
ods. 1 OZ uviedol, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania, ten je oprávnený len
na procesné úkony, pričom námietka premlčania je hmotnoprávny úkon, ktorý patrí len dlžníkovi, teda
žalovanému. Ten uzatvoril so žalobcom Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku,
kde v čl. 3 ods. 3.1 „Osoby vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. “ Ďalej
právny zástupca citoval ust. § 558 a 110 ods. 1 OZ.

Žalovaná sa k návrhu písomne vyjadrila v podaní z 2.5.2013, v ktorom uviedla, že v celom rozsahu
súhlasí s vyjadrením vedľajšieho účastníka a jeho vstupom do konania, vznáša námietku premlčania a
žiada žalobu zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. K dohode o o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedla, že chcela iba splátky a podpísala, či je bolo predložené.
V podaní z 9.10.2013 uviedla, že k podpísaniu dohody došlo tak, že ju vyhľadal zamestnanec žalobcu
s tým, že žalovaná má dlh a ak chce splátky, má podpísať formulár. Podpísala to na kapote auta, keďže
bola v zlej finančnej situácii a chcela splátky.

V písomnom podaní z 10.7.2013 právny zástupca vedľajšieho účastníka sa opätovne vyjadril k tomu, či
môže vznieť námietku premlčania a v písomnom podaní z 19.9.2013 sa opätovne vyjadril k premlčaniu
nároku s tým, že žalobca vypovedal zmluvu o bežnom účte 14.10.2010, avšak k zosplatneniu finančných
prostriedkov čerpaných na jej základe muselo byť vzhľadom na dátum posledného evidovaného
čerpania (31.10.2007) skôr.

Na pojednávanie súdu dňa 10.10.2013 sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalobca osobne, vedľajší
účastník ani jeho právny zástupca ani žalovaná sa nedostavili na pojednávanie, svoju neprítomnosť
ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd vec teda prejednal a rozhodol v ich
neprítomnosti v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p..

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: zmluvy o bežnom
účte uzavretá medzi VÚB a. s. a žalovanou zo dňa 31.1.2006 a 3.5.2005, žiadosť o navýšenie
kontokorentného úveru Maxicreditu č. 001370921070406, žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru
Flexicreditu č. 001891721120805, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a. s. pre depozitné produkty
účinné od 1.1.2004, história bežného účtu žalovanej, dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o
uznaní dlhu zo dňa 6.9.2011, zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi VÚB, a. s. a žalobcom zo
dňa 14.2.2011 s prílohou, pokus o zmier vyhotovený právnym zástupcom žalobcu zo dňa 12.11.2012,
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, uzavrela so
žalovanou dňa 3.5.2005 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konto VÚ Basic a
dňa 31.1.2006 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, ktorých súčasťou
boli sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. (ďalej len VOP), pre depozitné produkty. Žalovaná
vyplnila žiadosti o poskytnutí kontokorentného úveru - flexikreditu vo výške 13.000,- Sk (431,52 eur) a
o navýšení kontokorentného úveru - flexikreditu vo výške 24.000,- Sk (796,65 eur).

V zmysle b. 50 VOP povolené prečerpanie je úročené platnou úrokovou sadzbou počnúc dňom vzniku
debetného zostatku na účte do úplného vyrovnania záväzku, účtujú sa mesačne na ťarchu bežného účtu
a v zmysle bodu 51 VOP započítavajú do výšky povoleného prečerpania. Podľa b. 53 debetný zostatok
na účte nadobúda charakter nepovoleného prečerpania ak majiteľ účtu nevyrovná debetný zostatok po
uplynutí povolenej doby prečerpania (12 mesiacov). Podľa bodu 55 VOP v prípade vzniku nepovoleného
prečerpania zašle VÚB a.s. majiteľovi účtu upomienku s požiadavkou na vyrovnanie prekročenia debetu
do 15 dní po jej obdržaní. Ak majiteľ účtu prekročenie nevyrovná v uvedenej lehote, VÚB a.s. vyhlási
okamžitú splatnosť celej pohľadávky vrátane príslušenstva a uplatní si svoje práva zo zabezpečenia
pohľadávky alebo ju bude vymáhať. Podľa b. 57 VOP ak klient povolené prečerpanie využíva, primerane
sa spravujú práva a povinnosti strán zmluvou o úvere podľa § 710 ObZ.

Z platobnej histórie bežného účtu žalovanej vo VÚB súd zistil, že žalovaná od uzavretia zmluvy využívala
možnosť povoleného prečerpania, no 31.10.2007 prekročila povolený limit a nevyrovnala ho ani do
31.12.2007. Ďalšie poznámky ohľadne účtu sú až od 31.3.2009 , pričom aždo 30.9.2010 sú uvedené
len poplatky za recykláciu a k 5.1.2011 a 17.2.2011 debetný úrok zinkasovaný.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 uzavretej medzi Všeobecná úverová
banka, a.s., ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpil postupca na žalobcu svoju
pohľadávku z predmetnej zmluvy voči žalovanej. Pohľadávka ku dňu jej postúpenia podľa prílohy zmluvy
predstavovala sumu 1.453,40 eur, z toho istina vo výške 1.424,71 eur, úrok z omeškania 28,69 eur
(sadzba 25%) a úrok 39,58 eur. Ako posledné evidované prečerpanie je uvedené 31.10.2007 a dátum
zaslania výpovede 14.10.2010.

Účastníci konania dňa 6.9.2011 uzavreli Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku -
vo forme predtlače, v ktorom v bode 2. Žalovaná uznala záväzok - istinu vo výške 1.424,71 eur, ktorý
vznikol na základe zmluvy s Všeobecnou úverovou bankou č. 1988117253 a v bode 3. sa žalovaná

zaviazala svoj záväzok v mesačných splátkach v neuvedenej výške od 20.9.2011. Konkrétne údaje boli
rukou dopísané do formulára. Ďalej bolo v predtlači v bode 3.1 tretia veta uvedené, že osoby uvedené
v bode 1.2 (dlžník) alebo 1.3 (osoba pristupujúca k záväzku) tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť
o premlčaní dlhu a jeho následkoch a že dlžník sa zaväzuje k úhrade príslušenstva pohľadávky a
narastajúcich úrokov z omeškania počas splácania. V bode 4. Je uvedená aj rozhodcovská doložka.

Žalovaná žalobcovi uhradila po 10 eur dňa 22.9.2011, 20.10.2011, 21.11.2011, 21.12.2011, 20.1.2012,
17.2.2012, 21.3.2012, 19.4.2012, 25.5.2012, 19.6.2012, 19.7.2012, 20.8.2012, 5.10.2012, 22.10.2012
v celkovej výške 140 eur.

Žalobca písomne vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.528,97 eur.

Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platbu, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa us. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčaní dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 323 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa,
že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná
premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba
ohľadne tejto časti.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a
povinnosti.
Podľa § 521 Občianskeho zákonníka ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v
splátkach, a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne
dohodnúť.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru
súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z
27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo
Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades,
José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná
ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je
podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný
čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť
zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať
nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Súd má za potrebné vyjadriť sa najprv k právnemu režimu uzavretej zmluvy, plnenie z ktorej je
predmetom prejednávanej veci - zmluvy o úvere, ktorý bol poskytnutý vo forme prečerpania finančných
prostriedkov z bežného účtu žalovanej vo VÚB a.s. a ktorý mala žalovaná splatiť aj s úrokmi.

Zmluva o úvere patrí podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je
daná pôsobnosť ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň však súd podotýka, že ide aj o

zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ), pričom dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ)
a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ). Vzhľadom na
uvedené je potrebné na uvedenú zmluvu aplikovať právnu úpravu úverovej zmluvy podľa Obchodného
zákonníka ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ustanovenia upravujúce vzťahy
spotrebiteľského charakteru je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na
spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na Dohodu o splátkach a uznaní dlhu. Premlčanie sa aj v spotrebiteľských
zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu spravuje výlučne Obchodným zákonníkom a podľa §
397 Obch. zákonníka je premlčacia doba štyri roky. Obchodný zákonník v ust. § 323 ods. 1 na rozdiel
od § 558 Občianskeho zákonníka pre platnosť uznania premlčaného dlhu nevyžaduje vedomosť dlžníka
o premlčaní.

Súdu je z úradnej činnosti známe, že žalobca skupuje veľké množstvo často už premlčaných
pohľadávok, ktoré potom uplatňuje na súde. Takáto samotná kúpa nezákonná nie je, spoločným
menovateľom je to, že ide o pohľadávky voči fyzickým osobám. Súd sa ešte nestretol s uplatnením
pohľadávky voči právnickej osobe, pričom kúpa takejto pohľadávky z dôvodu, že u právnickej osoby
možno predpokladať odborný aparát (s vedomosťou o následkoch premlčania) asi tak zaujímavá nie
je. Z množstva obdobných konaní vedených na tunajšom súde na základe návrhu žalobcu je súdu
známe, že osoby konajúce v mene žalobcu sa bez podnetu dlžníkov dostavia do miesta ich bydliska a
dlžníkovi predložia vopred pripravenú listinu na podpis s odôvodnením potreby jej podpísania, aby sa
vyhli súdnemu konaniu a exekučnému konaniu. O tom, že vlastne okrem dohody o splátkach podpisujú
aj uznanie premlčaného dlhu oboznámení nie sú, čo vyplýva aj z písomných vyjadrení žalovanej.
Uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Ide
o jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu. V
prejednávanej veci však ide predovšetkým o otázku akým spôsobom tento úkon dlžníka - spotrebiteľa
vznikol. Ak by vznikol zo slobodnej vôle spotrebiteľa (napr. aj z dôvodu aby spotrebiteľ nebol vedený ako
neplatič a mohol sa uchádzať o iný úver), tak napriek jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa by súd voči jeho
platnosti namietať nemohol. V tomto prípade to bol však práve žalobca (zjavne práva znalý s vyškolenými
pracovníkmi), ktorý si vynútil u žalovanej návštevu (žalobca iné netvrdil) a dal jej pod zámienkou
výhodnosti podpísania splátkového kalendára ako listiny, ktorá ma dlžníka uchrániť pred problémami so
súdom a exekúciou, podpísať ním vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu
vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre ňu zjavne nevýhodný
jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne
neinterpretoval (znovu žalobca netvrdil opak). V uvedených súvislostiach, tak dlžník podpísaním dohody
nič nezískal ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil.
Aj z ďalších právnych súvislostí vyplýva, že dohoda o splátkach nebola zo strany žalobcu žiadnym
dobrodením (keďže žalobca iba odložil podanie žaloby po uznaní záväzku v snahe predísť možnej
námietke premlčania (keďže žalobu včas nepodal), ale naopak žalobca napriek vedomosti účinkov, ktoré
sa snažil dosiahnuť v podobe obnoviteľnosti nároku neposkytol žalovanej žiadny benefit (napr. v podobe
odpustenia úrokov z omeškania, a pod.). Na úroky z omeškania za omeškanie od účinnosti dohody
podľa § 521 OZ do splatnosti jednotlivých splátok má veriteľ voči dlžníkovi nárok iba vtedy, ak je to
medzi veriteľom a dlžníkom výslovne dohodnuté) tým, že v čl. 3 bode 3.1 veta prvá svojho formulára
uviedol, že dlžník sa zaväzuje k úhrade príslušenstva pohľadávky a narastajúcich úrokov z omeškania
počas splácania. V prejednávanej veci tak nejde zo strany žalobcu o aplikáciu právnej normy spôsobom
mu prinášajúcim výhodu právnou normou predpokladaným spôsobom, ale o ľstivé zneužitie neznalosti
dlžníkov a ich strachu pred prípadným súdnym a exekučným konaním.
Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem
základných. Podľa názoru súdu postup žalobcu v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou
praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi. Tu súd považuje za potrebné zdôrazniť,
že žalobca Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vnútil žalovanému aj iný
úkon než ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, keď žalovaný sa súčasne jedným
a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týkala
uznania záväzku i rozhodcovskej doložky. Teda, ak chcel žalovaný získať povolenie splátok, čo bolo
jeho jedinou pohnútkou k podpísaniu uvedenej dohody, nemal na výber a musel podpísať predloženú

predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala aj náležitosti iného (v prípade uznania záväzku dokonca
jednostranného) právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej
osoby - spotrebiteľa - k ďalším právnym úkonom okrem dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom
v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny konal neuvážene a nevedome aj s
účinkami smerom k vykonaniu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už vopred kalkuloval, čo
možno kvalifikovať aj ako nekalá praktiku, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.
S poukazom na uvedené sa súdu javí takýto právny úkon spotrebiteľa - žalovaného ako neplatný s
poukazom na ust. § 3 a 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Správanie žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť
pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, súd hodnotí ako
nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu a to nedostatok odbornej
starostlivosti na strane dodávateľa ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie podstatne narušuje alebo
môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku
ktorému sa dostane alebo ktorému je adresované alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného
dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k
spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať
od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo
všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska je Dohoda o
uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika neplatná. Pre úplnosť
súd dodáva, že dohoda o zaplatení už splatného záväzku nie je ničím iným ako privatívnou nováciou v
zmysle § 516 ods.1 Občianskeho zákonníka a teda zmenou existujúcej zmluvy v otázke splatnosti, v
uvedenej dohode však výška ani počet splátok nie sú uvedené. Takýto právny úkon je neurčitý a teda
neplatný.

Nakoľko sa vedľajší účastník i žalovaný v konaní dovolávali premlčania vznesením námietky premlčania
voči uplatnenému nároku žalobcu (podaním žaloby dňa 3.12.2012), súd na ňu musel prihliadnuť a
keďže podľa žalobcom predloženej Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok premlčacia doba
začala plynúť najneskôr 31.12.2007 a skončila 31.12.2011, súd nemohol žalobcovi premlčané právo na
zaplatenie istiny a úrokov z omeškania priznať (ako vedľajšieho záväzku, ktorý čo do svojho trvania
závisí od trvania hlavného záväzku). Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 a § 151 ods. 1 veta
prvá O.s.p. Žalovaná ako úspešný účastník by v konaní mala právo na náhradu trov konania, ktoré jej
v konaní vznikli v súvislosti s účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti žalobcovi. Žalovaná
si však právo na náhradu trov konania neuplatnila, preto súd o jej trovách nerozhodoval. Náhradu trov
konania si však uplatnil vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane úspešnej žalovanej, preto mu
súd priznal plnú náhradu trov konania. Tie pozostávajú z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
za 4 úkony právnej služby v roku 2012 podľa § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby
(príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe zo dňa 18.2.2013), t.j. 2 x 61,41 eur + režijný paušál
4 x 7,81 eur + 20 % DPH, spolu 166,13 eur. Súd nepriznal odmenu za písomné vyjadrenia právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka zo dňa 10.7.2013 a 19.9.2013, nakoľko v nich neboli uvedené žiadne
nové skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci samej.

O povinnosti žalobcu zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka bolo rozhodnuté podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).