Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Cdo/590/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205442
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Górász
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5812205442.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ C., bývajúceho v M., 2/ I. bývajúcej v M.,
3/ X., bývajúcej v M., 4/ E., bývajúcej vo E., 5/ R. bývajúcej v O., 6/ G. bývajúcej v M., zastúpených
JUDr.AntonomSlamkom,advokátom,sosídlomvDolnomKubíne,Radlinského1735/29,protižalovanej
S. bývajúcej v M., zastúpenej JUDr. Petrom Machajom, advokátom, so sídlom v Dolnom Kubíne,
Radlinského 47, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Námestovo

pod sp. zn. 9 C 52/2012, o dovolaní žalobcov 1/ až 6/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. marca
2015 sp. zn. 8 Co 668/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia 1/ až 6/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej trovy dovolacieho konania vo
výške 72,93 € na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Petra Machaja, č. ú. IBAN: D., BIC: D., do

troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 6. mája 2014 č. k. 9 C
52/2012-161 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ až 6/ domáhali voči žalovaným 1/ a 2/ určenia, že
nehnuteľnosti (bližšie špecifikované v žalobe) patria do dedičstva. Konanie voči žalovanej 1/ (.) zastavil.
Vo vzťahu k žalovanej 1/ súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

a žalobcov 1/ až 6/ zaviazal na povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej 2/ trovy konania
vo výške 669,65 € k rukám jej právneho zástupcu. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
nárok žalobcov dôvodný nebol. Žalobcovia nepreukázali podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v žalobe. Predovšetkým nepreukázali vlastnícke právo svojich
právnych predchodcov, ktoré mali odvodzovať z kúpnej zmluvy uzavretej medzi nimi a R., nakoľko
vzhľadom na všetky okolnosti neboli pri jej uzatváraní dobromyseľní. Najmä pred uzavretím kúpnej

zmluvy mali možnosť nahliadnuť do pozemkovej knihy, kde by zistili, že v čase jej uzavretia nebol ako
vlastník spornej nehnuteľnosti - pozemku vytvoreného z parcely PK č. 2336 zapísaný R., ale S.. Že
si boli vedomí potreby zmeny vlastníckeho práva vyplýva z ich žiadosti o zápis vlastníckeho práva do
pozemkovej knihy, zaznamenanej v pozemnoknižnom protokole č. 697 a na poslednej strane kúpnej
zmluvy. Konanie voči žalovanej 1/ súd zastavil, nakoľko žalobcovia 1/ až 6/ žalobu voči nej zobrali späť
a žalované 1/ a 2/ s tým súhlasili (§ 96 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Na odvolanie žalobcov 1/ až 6/ Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 30. marca
2015 sp. zn. 8 Co 668/2014 rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch, ktorými súd zamietol žalobu
a rozhodol o povinnosti nahradiť trovy konania potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.); v
ostatných výrokoch rozsudok súdu prvého stupňa zostal nedotknutý a žalobcom 1/ až 6/ uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej 2/ trovy odvolacieho konania vo výške 69,91 na účet jej

právneho zástupcu. Odvolací súd považoval námietky odvolateľov za nedôvodné. So závermi súdu
prvého stupňa sa stotožnil a z ustáleného skutkového stavu prijal jednoznačný záver, že žalobcovianepreukázali vlastníctvo sporného pozemku R. a tiež z obsahu samotnej kúpnej zmluvy z 23.3.1949
nevyplýva, že by odpredal právnym predchodcom žalobcov spolu s inými nehnuteľnosťami aj sporný
pozemok a tí boli pri jeho kúpe dobromyseľní.

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadli žalobcovia 1/ až 6/ dovolaním, v ktorom namietali
nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Uviedli, že na základe
zisteného skutkového stavu bolo jednoznačne preukázané, že právni predchodcovia žalobcov nadobudli
vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti na základe zmluvy z roku 1949, č. dokladu 357/1949, ktorá bola

schválená Okresným súdom v Námestove a potvrdená Okresným súdom v Trstenej a vzhľadom na jej
schválenie súdmi boli žalobcovia v dobrej viere, že sú jej vlastníkmi. Sporný pozemok užívali právni
predchodcovia žalobcov ako vlastný, bez akýchkoľvek rušivých zásahov, nakoľko tvoril súčasť pozemku
pod humnom, ktoré bolo v ich vlastníctve. Z týchto dôvodov žalobcovia navrhli napadnutý rozsudok
odvolaciehosúduspolusrozsudkomsúduprvéhostupňazrušiťavecvrátiťprvostupňovémusúduďalšie
konanie.

Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že podľa jej názoru sú rozhodnutia súdov správne. Navrhla
preto, aby dovolanie bolo zamietnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p.

(poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení po 1. januári
2015)]pozistení,žedovolaniepodalivčasúčastnícikonania (§240ods.1O.s.p.),zastúpenívsúladeso
zákonom (§ 241 ods. l O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

1. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho
stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky,
za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky

štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť rozhodnutie odvolacieho
súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Občiansky súdny poriadok vychádza z tejto mimoriadnej
povahy dovolania a v nadväznosti na to aj upravuje podmienky, za ktorých je dovolanie prípustné.

Pokiaľ je odvolanie zásadne prípustné (ak Občiansky súdny poriadok v prípade niektorých rozhodnutí
výslovne neustanovuje inak), dovolanie - naopak - je prípustné, len ak to Občiansky súdny poriadok
výslovne uvádza. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto mimoriadnosť dovolania často vysvetľuje
konštatovaním, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej
by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad

sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo
107/2012 a 7 Cdo 92/2012).
2. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§
236 ods. 1 O.s.p.).

Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním napadnutý
zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.),
a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, lebo po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo b/ ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo
výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Dovolaním žalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ale
potvrdzujúci rozsudok, ktorý nemá znaky uvedené v § 238 ods. 3 O.s.p. Najvyšší súd v tejto veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyjadril svoj názor, ktorým by bol odvolací súd viazaný (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Dovolanie žalobcov preto podľa § 238 O.s.p. nie je prípustné.3. Dovolanie žalobcov by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak v konaní na
súdoch nižších stupňov došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo

veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal
sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného
ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v §
237 ods. 1 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď
napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).
Dovolatelia procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nenamietali. Dovolací súd však i tak

skúmal (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), či v konaní nedošlo k niektorej z nich. Dospel k záveru, že
konanie súdov vady v zmysle uvedeného ustanovenia nemá.

3.1. Žalobcovia namietali, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Tvrdili, že súdy chybne posúdili podmienky vydržania vlastníckeho práva, z ktorých je vyvodzovaný

žalobou uplatnený nárok, a dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, podľa ktorého právni
predchodcovia žalobcov neboli pri užívaní spornej nehnuteľnosti dobromyseľní.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno
uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne
posúdenievecialeprípustnosťdovolanianezakladá(viďR54/2012atiežďalšierozhodnutianajvyššieho

súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,
6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods.
1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci
prípustnosť dovolania.

Vzhľadom na to, že žalobcovia uplatnili dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v
dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok vecnému
posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

3.2.Žalobcoviavdovolanínaznačujú,žesúdyrozhodlinazákladenedostatočnezisteného(ujasneného)

skutkového stavu, prípadne v rozpore so skutkovými okolnosťami, ktoré vyšli najavo v priebehu konania.

K tomu je potrebné uviesť, že nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov nie je v
rozhodovacejpraxinajvyššiehosúdupovažovanázadôvodzakladajúciprocesnúvadukonaniavzmysle
ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré

rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6
Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012).

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované

dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 O.s.p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi
možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Ako už

bolo uvedené, dovolanie nie je „ďalším“ odvolaním. Vzhľadom na to sa ním nemožno úspešne
domáhať revízie skutkových zistení urobených prvostupňovým a odvolacím súdom, ani prieskumu nimi
vykonaného dokazovania. Dovolací súd nemôže preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistenía v nadväznosti na to posudzovať, či súdy správne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania, aj
preto, lebo v konaní pred ním sa dokazovanie nevykonáva (viď § 243a ods. 2 in fine O.s.p.).

4. So zreteľom na to, že prípustnosť dovolania žalobcov 1/ až 6/ nevyplýva z § 238 O.s.p. a v dovolacom
konaní nevyšli najavo procesné vady vymenované v § 237 ods. 1 O.s.p., najvyšší súd odmietol ich
dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

5. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až

6/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd žalobcov 1/ až 6/ zaviazal spoločne a nerozdielne na povinnosť nahradiť trovy dovolacieho
konania žalovanej vo výške 72,93 € na účet jej právneho zástupcu, advokáta JUDr. Petra Machaja, č. ú.
IBAN: D. BIC: D. tak, ako je uvedené vo výroku. Ich výšku priznal žalovanej podľa vyčíslenia právneho
zástupcu a v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne: § 10 ods. 1- tarifná

odmena za jeden úkon právnej služby je vo výške 64,54 €; 1. vyjadrenie k dovolaniu zo 14. júla 2015
- § 11 ods. 1 písm. a/, § 13a ods. 1 písm. c/ - 64,54 €, 2. Režijný paušál - 1 x 9,39 €. Vyčíslený úkon:
prevzatie a prípravu dovolací súd považoval za neúčelný, nakoľko rovnaký právny zástupca žalovanú
zastupoval aj v základnom konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.