Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 27, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/403/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110227291
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:7110227291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku

a členiek senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Kataríny Beniačovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ V.
S., nar. XX.X.XXXX, bytom T., S. XXX, 2/ F. S., nar. X.X.XXXX, bytom T., S. XXX, 3/ Ing. W. S., nar.
X.X.XXXX,bytomT.,S.XXX,4/M.S.,nar.XX.X.XXXX,bytomT.,S.XXX,5/MVDr.W.S.,nar.X.X.XXXX,
bytomM.R.,B.XXXX/XX,navrhovateliavrade1/až5/právnezastúpeníJUDr.MarekomRadačovským,
advokátom so sídlom v K., M. XX, proti odporcom: 1/ K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, právne
zastúpený Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom so sídlom v N., ul. V. XXX, 2/ KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, na odvolanie navrhovateľov v rade 1/ až 5/ proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo, sp. zn. 8C 27/2011-234, zo dňa 21. septembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odvolanie odporcu v rade 1/ o d m i e t a .

P r i p ú š ť aproti rozsudku krajského súdu d o v o l a n i e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (čiastočným) okresný súd návrh navrhovateľov, ktorým žiadali zaviazať

odporcov v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť každému z navrhovateľov po 33.194 eur z titulu
náhrady nemajetkovej ujmy, zamietol vo vzťahu k odporcovi v rade 2/.

Vykonaným dokazovaním zistil, že odporca v rade 1/ ako vodič osobného motorového vozidla Škoda
Octavia, EČ: NO-612-AX pri dopravnej nehode dňa 12.1.2009 v obci Zubrohlava usmrtil manžela
navrhovateľky v rade 1/ a otca navrhovateľov v rade 2/ až 5/ M. S.. Rozsudkom Okresného súdu
Námestovo zo dňa 11.2.2010 sp. zn. 6T 136/2009 bol odporca v rade 1/ uznaný vinným z prečinu

usmrtenia. Odporca v rade 1/ mal s odporcom v rade 2/ uzatvorenú poistnú zmluvu č. 6541614141
na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa zákona č.
381/2001 Z.z.. Odporca v rade 1/ ako poistený oznámil poistnú udalosť odporcovi v rade 2/ ako
poisťovateľovi,nazákladečohoodporca2/vyplatilnavrhovateľomnáhraduškodyvovýške2.127,70eur.
Zodpovednosťodporcuvrade1/zaspôsobenúškodubolaustálenápodľaust.§420ods.1Občianskeho
zákonníka, keď ako vodič motorového vozidla škodu spôsobil porušením právnej povinnosti (predpisov
cestnej premávky). Odporca v rade 2/ na základe uzatvorenej poistnej zmluvy zo dňa 9.12.2007,

ktorej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky, za poisteného zaplatil navrhovateľom náhradu škody
na zdraví a nákladov pri usmrtení, vrátane nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského
poistenia, dávok dôchodkového zabezpečenia. Uvedené vymedzenie zodpovedá zneniu § 4 ods. 2
zák. č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. V konaní sa navrhovatelia domáhali náhradynemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď usmrtením M. S. došlo
k zásahu do ich práva na ochranu osobnosti - práva na súkromný a rodinný život. Základnú otázku tohto
konania, či náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá má svoj základ v neoprávnenom zásahu do

práva na ochranu osobnosti (§ 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka) je krytá povinným zmluvným
poistením, je potrebné hľadať v obsahu samotnej poistnej zmluvy (v poistných podmienkach) poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zodpovednosť odporcu v rade 2/
ako poisťovateľa za následky spôsobené odporcom v rade 1/ ako poisteným nie je odvodená priamo zo
zákona č. 381/2001 Z.z. či z iného zákonného predpisu, pretože právnym dôvodom, na základe ktorého

je povinná nahradiť škodu poisťovňa za poisteného, nie je sám zákon, ale týmto právnym dôvodom,
na základe ktorého je povinná plniť poisťovňa namiesto poisteného, je poistná zmluva vymedzujúca
dojednaný rozsah poistenia (záväzok vzniká ex contractu). Nestotožnil sa s názorom navrhovateľov,
že daná otázka závisí od výkladu pojmu škoda v zmysle Európskych smerníc upravujúcich povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v súčasnosti
platná Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.9.2009, ďalej len „smernica“)

ako akejkoľvek majetkovej či nemajetkovej ujmy, pretože nedostatok priameho účinku uvedených
smernícmožnopreklenúťeurokomformnýmvýkladomibavprípadepotrebyinterpretácievnútroštátneho
právneho predpisu (čo nebol tento prípad) a nie výkladu obsahu a pojmov použitých účastníkov pri
právnom úkone - v poistnej zmluve. Zo samotnej podstaty smerníc vyplýva, že vo vzťahu medzi
jednotlivcami - súkromnoprávnymi subjektmi smernica nemôže mať priamy horizontálny účinok, keď

jeho pripustením, ako uviedol Súdny dvor Európskych spoločenstiev, by sa priznala Únii právomoc
prijímať smernice ako akty s automatickým priamym účinkom, ktorými sú v zmysle právomoci únie
iba nariadenia alebo rozhodnutia. Nebolo preto možné zodpovednosť za vzniknutú majetkovú ujmu
založiť priamo na smernici, inak povedané na základe smernice uložiť odporcovi v rade 2/ povinnosť
nahradiť nemajetkovú ujmu ako súkromnoprávnemu subjektu vo vzťahu súkromnoprávnych subjektov.

Ak neboli štátom prijaté opatrenia na prebratie prvej až piatej smernice o povinnom zmluvnom poistení s
takým výsledkom, aby zodpovedali cieľu a účelu smerníc, nemôžu navrhovatelia zo samotných smerníc
vyvodzovať zodpovednosť odporcu v rade 2/ za nemajetkovú ujmu, a zároveň je potrebné pripomenúť,
že v prípade, ak výsledok predvídaný smernicou nemožno dosiahnuť prostredníctvom výkladu, právo
Spoločenstva ukladá členským štátom nahradiť za splnenia určených podmienok škody, ktoré vznikli

neprebratím smernice. V článku XII. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej
zmluvy uzavretej medzi odporcom 1/ ako poisteným a odporcom 2/ ako poisťovateľom nie je definovaný
obsah pojmu škoda, ktorý všeobecné poistné podmienky používajú. Aj v zmysle výkladového pravidla
podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže vôľa účastníkov zmluvy k tomu nesmerovala,
predmetom poistenia bola iba „škoda“ v ponímaní úbytku v majetkovej sfére poškodeného a nie aj

náhrada nemajetkovej ujmy. Z uvedených dôvodov čiastočným rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p.
nároknavrhovateľananáhradunemajetkovejujmyuplatnenývočiodporcovivrade2/zamietol,zdôvodu
nedostatku vecnej legitimácie tohto účastníka konania. Zároveň návrhu navrhovateľa na prerušenie
konania na predloženie otázok Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na rozhodnutie o predbežnej
otázke v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. nevyhovel a návrh zamietol.

Protirozsudkuokresnéhosúduvovýroku,ktorýmzamietolnároknanáhradunemajetkovejujmy,podaliv
zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia. Nestotožnili sa so záverom okresného súdu, že odporca v rade
2/ nie je v spore pasívne legitimovaný z dôvodu, že nemajetková ujma nie je krytá povinným zmluvným
poistením v zmysle poistnej zmluvy č. 6541614141 zo dňa 9.12.2007, poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorú mal v čase dopravnej nehody uzatvorenú
odporca v rade 1/ ako prevádzkovateľ motorového vozidla. Rozhodnutie okresného súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzniká zo zákona všetkým prevádzateľom motorových
vozidiel, ktorých motorové vozidlo sa nachádza a vykonáva prevádzku na území SR zo zákona č.

381/2001 Z.z., v znení neskorších predpisov, ktoré je výsledkom transpozície 5 motoristických smerníc
EÚ - toho času zjednotených do jednej smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES
zo dňa 16.9.2009. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované vysokými pokutami. V prípade, ak
vznikne škodová udalosť a prevádzateľ motorového vozidla si nesplnil svoju zákonnú povinnosť uzavrieť
povinné zmluvné poistenie, je právom poškodeného priamo svoj nárok na náhradu škody uplatniť

voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov (ďalej len „SKP“), ktorý následne vyplatené poistné vymáha
regresom od nepoisteného prevádzateľa motorového vozidla. Takto uzavretá poistná zmluva v zmysle
zákona č. 381/2001 Z.z. musí pokrývať zodpovednosť za spôsobenú škodu v rozsahu, ktorý nemôže
byť obmedzený zmluvnými ustanoveniami, ktoré si dohodne prevádzateľ s poisťovateľom. Nesúhlasís názorom okresného súdu, že pri vykladaní pojmu škoda v zmysle smernice, táto nemá priamy
horizontálny účinok na právny vzťah medzi súkromnoprávnymi osobami - jednotlivcami, ako v danom
konaní. Je potrebné vychádzať z článku 7 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého, právne záväzné akty

EurópskychspoločenstievaEurópskejúniemajúprednosťpredzákonmiSlovenskejrepubliky.Smernica
je takýmto právnym aktom. V tomto smere je potrebné vychádzať z rozhodnutia ESD zo dňa 19.4.2007
vo veci Farrell, z ktorého vyplýva, že je na vnútroštátnom súde, aby posúdil, či je možné dovolať sa voči
poisťovateľovi na základe smernice. Ak vnútroštátny súd rozhodne, že smernice voči poisťovateľovi sa
nemožno dovolávať, je povinný pri uplatnení vnútroštátneho práva a najmä ustanovení právnej úpravy

osobitne prijatej s cieľom vykonávania požiadaviek smernice vykladať vnútroštátne právo v maximálnej
možnej miere vo svetle znenia účelu predmetnej smernice na dosiahnutie smernicou sledovaného cieľa.
Účelom rozhodnutia ESD a cieľom smernice je zabezpečiť, aby zodpovednosť za škodu uplatnenú
podľa vnútroštátneho práva bola krytá povinným zmluvným poistením. Smrť člena rodiny spôsobená
prevádzkou motorového vozidla zakladá občiansko-právnu zodpovednosť vodiča, resp. prevádzateľa
motorového vozidla, domáhať sa zo strany oprávnených osôb voči týmto osobám v zmysle vnútroštátnej

úpravy nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku neoprávneného zásahu do ich
osobnostných práv v súvislosti s tým, že je porušené právo na rodinný a osobný život. Okresný súd
sa taktiež dostatočne nevysporiadal so zodpovednosťou odporcu v rade 1/ podľa § 427 Občianskeho
zákonníka. Poistenie podľa zákona č. 381/2001 Z.z. sa týka prevádzateľa a nie vodiča motorového
vozidla a zodpovedanie tejto otázky je pre uvedené konanie kľúčové. Žiadali rozsudok okresného súdu

zmeniť a ich nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vyhovieť.

Navrhovatelia podali odvolanie v zákonnej lehote aj proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorý
zamietol ich návrh na prerušenie konania. Poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 168/2009, ktorého
závery sú postavené na identicky skutkových okolnostiach. Žiadali preto v zmysle § 109 ods. 1 písm.

c/ O.s.p. prerušiť konanie na predloženie prejudiciálnych otázok ESD v zmysle článku 234 ZES, a
to ohľadom výkladu článku 1 bod 2, článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/
ES zo dňa 16. septembra 2009, ďalej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.
mája 2005, ktoré sú v odvolaní špecifikované, najmä pri výklade pojmov „ujmy na zdraví“, „akejkoľvek
škody“, „zodpovednosti za škodu“, či tieto pojmy znamenajú aj zodpovednosť za nemajetkovú ujmu, ako

napr. morálnu či citovú ujmu spôsobenú pozostalým po obeti dopravnej nehody. Žiadali preto odvolacie
konanie prerušiť a položiť otázku Európskemu súdnemu dvoru.

Protirozsudkuokresnéhosúdupodalodvolanieodporcavrade1/vovýroku,ktorýmnávrhnavrhovateľov
voči odporcovi v rade 2/ zamietol. V odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne nárok navrhovateľa

na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § § 11, 13 Občianskeho zákonníka nepovažoval za dôvodne
uplatnený nárok na základe zmluvy o poistení motorového vozidla, na základe zákona č. 381/2001 Z.z..
Otázka, či náhrada nemajetkovej ujmy je nárokom na náhradu škody v zmysle zákona č. 381/2001
Z.z. bola vyriešená na medzinárodnej úrovni právnymi aktami Európskeho spoločenstva a viackrát bola
potvrdená aj rozhodnutiami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Je pravdou, že poistný vzťah

medzi odporcami v rade 1/ a 2/ vznikol až podpísaním poistnej zmluvy (ex contractu) ale nie je pravda,
že aj rozsah poistného krytia môže byť stanovený poistnou zmluvou. Rozsah škôd, ktoré sa nahradzujú
poškodeným pri dopravných nehodách, je stanovený vnútroštátnym právom (nie poistnou zmluvou) a
rozsah krytia náhrady týchto škôd je jasne a jednoznačne určený komunitárnym právom (nie poistnou
zmluvouanivnútroštátnouprávnouúpravou,akjevrozporesprávomEurópskychspoločenstiev).Žiadal

preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že pokiaľ proti rozsudku okresného
súdu podali odvolanie navrhovatelia v rade 1/ až 5/, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou proti
rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý v napadnutých výrokoch odvolaním navrhovateľa
ako správny v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Krajský súd podľa § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil
proti rozsudku krajského súdu dovolanie, keďže sa jedná o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu.

V prejednávanej veci navrhovatelia v rade 1/ až 5/ návrhom na začatie konania zo dňa 8.11.2010
si uplatnili vo vzťahu k odporcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah
do ich osobnostných práv (práva na súkromný a rodinný život) spôsobený usmrtením blízkej osobyVáclava Harbutu (manžela navrhovateľky v rade 1/ a otca navrhovateľov v rade 2/ až 5/) pri dopravnej
nehode, ku ktorej došlo dňa 12.1.2009 v obci Zubrohlava. V konaní bolo nesporne ďalej zistené, že
dopravnú nehodu s následkom smrti spôsobil odporca v rade 1/ ako vodič osobného motorového vozidla

značky Škoda Octavia EČ: NO 612 AX, na základe čoho bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 6T 136/2009 zo dňa 11.2.2010 uznaný vinným z prečinu usmrtenia. Odporcovi v rade 1/ bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu trvania 4 rokov a bol mu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo po dobu 3 rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku boli poškodení odkázaní s nárokom na náhradu škody na

občiansko-súdne konanie. Na základe takto zisteného skutkového stavu okresný súd ustálil, že je daná
zodpovednosť odporcu v rade 1/ ako vodiča motorového vozidla podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zároveň mal zistené, že medzi odporcom v rade 1/ (ako poistníkom) a odporcom v rade
2/ - spoločnosťou KOOPERATIVA POISŤOVŇA Vienna Insurance Group (ako poisťovateľom) bola
dňa 9.12.2007 uzatvorená poistná zmluva - poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla značky Škoda Octavia číslo VIN TMBZZZ1U7X2156697, so začiatkom poistenia

10.12.2007, podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 381/2001
Z.z.“). V konaní medzi účastníkmi bolo sporným, či nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej
zásahom do osobnostných práv navrhovateľov v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka a uplatnený
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je nárokom, ktorý

na základe zákona č. 381/2001 Z.z. je možné uplatniť aj priamo proti poisťovateľovi - odporcovi v
rade 2/. Okresný súd dospel k záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle § 11 a § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka, navrhovatelia vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ dôvodne neuplatňujú,
keďže právnym dôvodom, na základe ktorého je poisťovňa povinná plniť namiesto poisteného v
zmysle § 4 ods. 2, 3 a 4 a § 15 ods. 1 druhá veta zákona č. 381/2001 Z. z. je samotná poistná

zmluva vymedzujúca dojednaný rozsah poistenia, pričom uvedený záväzok vzniká na základe zmluvne
dohodnutých podmienok (ex contractu). V prípade nedostatočnej vnútroštátnej úpravy o možnosti
uplatňovať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy priamo voči poisťovni, nemožno uvedený právny
„nedostatok“ preklenúť priamym účinkom Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES
zo dňa 16.9.2009, na riešený prejednávaný prípad. Ak neboli podmienky uvedenej smernice štátom

prebrané, nemožno výsledok predvídaný smernicou dosiahnuť prostredníctvom výkladu.

Krajský súd, hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania okresným súdom vo vzťahu k právnemu
posúdeniu veci (či odporca v rade 2/ je v spore pasívne legitimovaný v uplatnenom nároku navrhovateľov
na náhradu nemajetkovej ujmy), dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné a okresný

súd vec správne právne posúdil.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., tento zákon upravuje povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie
zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ

za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu:
a/ škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b/ škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c/ účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písm. a/, b/ a d/, ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo písm. b/

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d/ ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.V rovine právneho posúdenia veci okresným súdom, ako aj vychádzajúc z dôvodov odvolania
navrhovateľov proti rozsudku okresného súdu (ktorým je odvolací súd v zmysle § 205 ods. 1, 3
O.s.p. viazaný), je v konaní sporným výklad podmienok uvedených v § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.

z. (rozsah náhrady škody) v tom smere, či pod taxatívne vymenované dôvody pre priznanie nároku na
náhradu škody (uvedené pod písmenom a/), je možné subsumovať aj nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy pri usmrtení zo strany pozostalých, inak nároku, ktorého podmienky sú uvedené v § 11 a § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka; ďalej v tejto súvislosti, či nárok na náhradu nemajetkovej ujmy ako nároku
„na náhradu škody“ podľa zákona č. 381/2001 Z. z., ako priamy nárok poškodených voči poisťovateľovi,

je dôvodný aj napriek nedostatočnej transpozície smerníc Európskej únie - Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2009/103-ES zo dňa 16.9.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, priamo do
nášho právneho poriadku (do citovaného zákona č. 381/2001 Z. z.); prípadne (ako tvrdia navrhovatelia
v odvolaní), či sa jedná o sporný výklad citovanej smernice, na základe čoho by bolo dôvodné v zmysle
§ 234 ZES konanie prerušiť a predložiť vec Európskemu súdnemu dvoru s položením predjudiciálnych

otázok.

Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že pojem „škoda“ v zmysle zákona č. 381/2001
Z. z. nesubsumuje v sebe (rozsah náhrady škody vymedzený v § 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona)
aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a že táto náhrada

nie je predmetom poisteného krytia, na základe podmienok citovaného zákona. Pojmy vymedzené v
ustanovení § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z. sú pojmami zhodnými, ktorých podmienky sú
uvedené v § 442 až § 449a Občianskeho zákonníka. Podmienky nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
ako nároku, ku ktorému došlo zásahom do osobnostných práv fyzických osôb, sú uvedené v Prvej časti,
DruháhlavaObčianskehozákonníka,pokiaľpodmienky(apojmy)nárokunanáhraduškodysúupravené

v Šiestej časti, Druhá hlava Občianskeho zákonníka. Výkladom pojmov uvedených v zákone č. 381/2001
Z. z. (logickým a gramatickým) vo vzťahu k podmienkam uvedeným v § 1, § 4 ods. 2 písm. a/, § 15
ods. 1, ako aj ďalších ustanovení citovaného zákona, v porovnaní s pojmami nároku na náhradu škody
a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vymedzenými v Občianskom zákonníku, je možné vyvodiť,
že účelom zákonodarcu pri stanovení právnej úpravy rozsahu poistenia zodpovednosti v zmysle § 4

ods. 2 písm. a/ citovaného zákona nebolo zaradiť aj nárok pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy,
inak ktorých podmienky sú uvedené v § 11 a § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na tom nič nemení
skutočnosť, že prijatie zákona č. 381/2001 Z.z. bolo dôsledkom transpozície smerníc Európskej únie -
v danom prípade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16. septembra 2009
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o kontrole plnenia

povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Ak by aj pojmy používané v smernici (osobná ujma a škoda
na majetku) používané tiež ako „ujma“ alebo „škoda“ sa považovali aj za ujmy v sfére pozostalých,
ktoré podľa nášho právneho poriadku možno subsumovať pod nároky uvedené v § 11 a 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka, z obsahu zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že o takúto rozširujúcu transpozíciu
smernice Európskej únie do nášho právneho poriadku (zákona č. 381/2001 Z.z.) sa nejedná. Takýto

úmysel zákonodarcu pri schvaľovaní podmienok zákona č. 381/2001 Z.z. (a uvedených dôvodov nároku
na náhradu škody) zrejme nebol, vychádzajúc napr. aj z toho, že doposiaľ nebolo novelizované napr.
ust. § 444 Občianskeho zákonníka. Je ďalej potrebné vychádzať z toho, že zákon č. 381/2001 Z.z.
je zákonom lex specialis, ktorým sa osobitne upravujú podmienky povinného zmluvného poistenia
povinnosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poistná zmluva č. 6541614141 zo

dňa 9.12.2007 uzavretá medzi odporcom v rade 2/ ako poisťovateľom a odporcom v rade 1/ ako
poistníkom bola uzatvorená len na základe podmienok zákona č. 381/2001 Z.z.. Pri výklade aplikácie
zákona č. 381/2001 Z.z. nemožno vychádzať z účelu a zmyslu smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2009/103/ES zo dňa 16. septembra 2009, ak by aj jej účelom bolo odškodnenie „akejkoľvek
ujmy“, teda aj možnosti odškodnenia podľa smernice považovanej (aj) náhrady nemajetkovej ujmy

pozostalých, ak zákonodarca pri schvaľovaní zákona č. 381/2001 Z.z. (jeho obsahových podmienok)
na všetky podmienky smernice neprihliadal. Podľa názoru krajského súdu, možnosť priznania nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy ako nároku „na náhradu škody“ v zmysle smernice, by bolo možné len
vykonaním novely zákona č. 381/2001 Z.z. (v časti rozsahu poistenia zodpovednosti), prípadne novelou
ustanovení Občianskeho zákonníka v častiach o náhrade škody. Aj keď zmyslom tohto odvolacieho

konania bolo hľadať úmysel zákonodarcu pri stanovení podmienok rozsahu náhrady škody, ktorú má
poisťovateľ z poistného vzťahu nahradiť poškodenému; krajský súd v tejto súvislosti sa domnieva,
že navrhovateľom podľa vnútroštátneho práva nie je zabránené sa domáhať svojho práva na súde
(podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR), ak nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodov vnávrhu uplatnených, si navrhovatelia môžu v občiansko-súdnom konaní uplatniť proti tomu, kto do ich
osobnostného práva (práva na súkromný a rodinný život) zasiahol. Z uvedených dôvodov preto krajský
súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch odvolaním navrhovateľov v celom rozsahu

potvrdil.

Krajský súd v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolanie odporcu v rade 1/ proti rozsudku okresného
súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľov voči odporcovi v rade 2/, odmietol, keďže bolo
podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

V danej veci okresný súd zamietol nárok na plnenie, ktorý uplatnili na súde návrhom na začatie konania
navrhovatelia.Odporcavrade1/jevobčianskomsúdnomkonanínatejprocesnejstrane,ktorása„bráni“
dôvodnosti podaného návrhu na začatie konania, aj keď výsledok konania sa ho dotýka. Vzhľadom
na procesné postavenie účastníkov konania, neúspešným na základe rozhodnutia okresného súdu je
navrhovateľ, ktorý je (subjektívne) oprávnený podať odvolanie proti rozsudku okresného súdu, ktorý

jeho návrh zamietol. Odporca v rade 1/, ktorý vystupuje na druhej procesnej strane, nemôže byť na
základe výsledku konania (rozhodnutia okresného súdu) neúspešný. Z týchto dôvodov preto krajský súd
odvolanie odporcu v rade 1/ odmietol.

Krajský súd podľa § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil proti rozsudku krajského súdu dovolanie. Otázkou

zásadného právneho významu je, či odporca v rade 2/ KOOPERATIVA POISŤOVŇA, a.s. Vienna
Insurance Group je v spore pasívne legitimovaný na plnenie - náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
za zásah do osobnostných práv navrhovateľov (práva na súkromný a rodinný život) spôsobený úmrtím
blízkej osoby pri dopravnej nehode podľa § 4 ods. 2 písm. a/, § 15 ods. 1 veta druhá zákona č. 381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak nárok navrhovateľov nie je možné podľa podmienok
citovaného zákona č. 381/2001 Z.z. priznať je ďalej otázkou zásadného právneho významu, či súd o
uplatnenom nároku môže rozhodnúť podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR priamou aplikáciou smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16. septembra 2009 v spojení s rozhodovacou
činnosťou Súdneho dvora.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.