Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205467
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815205467.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J.
H., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Námestovo, dieťa rodičov, matky T. H., nar. XX. X. XXXX, bytom K. XXX a otca J. Q., nar.
XX. X. XXXX, bytom L. XXX/X, X., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany,

zastúpeného JUDr. Máriou Vevurkovou, advokátkou so sídlom R. XXX, V., v konaní o návrhu otca na
zníženie výživného, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
č.k. 1P/95/2015-76 zo dňa 1. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7P/24/2011-50

zo dňa 15. 2. 2012 vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na maloletú sumou 70,- eur
mesačne, počnúc 9. 9. 2015 do budúcna, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Vo zvyšku
návrh otca zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Mal za to, že v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom otec nedeklaroval svoje majetkové
pomery. Súdu sa nepodarilo zistiť žiadne jeho príjmy a napriek tomu uzavrel rodičovskú dohodu, ktorou
sa zaviazal platiť na maloletú vo veku 7 a pol mesiaca výživné 120,- eur mesačne. Matka v uvedenom

období bola bez príjmu, nakoľko bola študentkou strednej školy. V súčasnej dobe sa zmenili pomery
otca v tom, že mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to na maloletého Q. Q., nar. X. X.
XXXX a maloletého V. Q., nar. X. XX. XXXX a jeho príjem vo výkone trestu predstavuje 61,45 eur
mesačne. Matka je v súčasnej dobe bez príjmu, avšak je predpoklad, že jej bude priznaná dávka v
hmotnej núdzi. Vychádzajúc z uvedeného došlo v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine k zmene pomerov
v tom, že otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti, a preto súd znížil jeho povinnosť platiť výživné
na maloletú J. na sumu 70,- eur mesačne odo dňa podania návrhu na súd. Návrhu otca na zníženie

výživného na minimálnu výšku zodpovedajúcu 30 % životného minima nevyhovel z dôvodu, že zistil, že
v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 6T/11/2014 bol tento uznaný za vinného
zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy určenej rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k.
7P/24/2011-50 voči maloletej J. a jeho odsúdenie na 2 roky a štyri mesiace nepodmienečného trestu
nemôžemubyťvýhodou.Naopaksúdvtakomtoprípadevychádzapriurčenívýškyvýživnéhozmožných
zárobkov. Ak otec bol schopný platiť na maloletú výživné 120,- eur bez toho, aby boli preukázané jeho

príjmy v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu, bol podľa názoru súdu schopný platiť výživné vo
výške 70,- eur mesačne počas výkonu trestu odňatia slobody, keď suma bola znížená s prihliadnutím
na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti.Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, cestou svojho právneho zástupcu podal odvolanie
otecmaloletejzdôvoduuvedenéhov§205ods.1,2písm.d/O.s.p.ažiadalrozhodnutieprvostupňového

súdu zmeniť tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Poukázal na to, že predchádzajúce
rozhodnutie bolo výsledkom rodičovskej dohody a súd preto neskúmal zárobkové pomery rodičov. V
časeposlednéhorozhodnutiapracovalakoživnostník,avšakvpodnikanísamunedarilo,nemaldostatok
zákaziek a z toho dôvodu bol nútený živnosť 7. 12. 2013 ukončiť a následne pred nástupom na výkon
trestu odňatia bol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a privyrábal si len brigádnicky.

Ukončenie živnostenského podnikania bez jeho zavinenia možno pokladať za zmenu pomerov na jeho
strane, ktorá mu neumožňuje platiť súdom stanovené výživné, ktoré neoprávnene zvýhodňuje maloletú
pred ďalšími dvomi maloletými deťmi otca, ktorým nedokáže zabezpečiť výživu v porovnateľnej výške.
Nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý si odpykáva, nie je hlavným dôvodom, pre ktorý podal
návrh na zníženie výživného, ale jasne poukazuje na jeho zlú finančnú situáciu, keďže nedisponoval
finančnými prostriedkami na platenie výživného pre maloletú, za čo bol odsúdený. Ďalej poukázal na

to, že má dlh najmenej vo výške 5 000,- eur, ktorý si požičal na úhradu zameškaného výživného pre
maloletú, ako aj na to, že maloletá sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, a to či už v
pozitívnom alebo negatívnom význame.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdiť, pričom navrhovala, aby k zníženiu výživného došlo až od vynesenia nového rozsudku.
Poukázala na to, že došlo k zmene situácie na jej strane, lebo jej zomrel otec, ktorého opatrovala a tak
prišla o zdroj príjmu, a preto je evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Kolízny opatrovník žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. §
214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o znížení výživného na
maloletú a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených

dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacej námietke otca krajský súd dopĺňa, že
tvrdenia otca o zmene pomerov na jeho strane spočívajúcich v nemožnosti platiť výživné v určenej výške

kvôli nedostatočnému príjmu pre nedarenie sa v podnikaní, nie sú pravdivé. Z výroku odsudzujúceho
rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 6T/11/2014-210, ktorým je súd viazaný, vyplýva, že aj keď
7. 12. 2013 ukončil podnikateľskú činnosť, už 23. 7. 2013 sa zamestnal v spol. Oravabau, kde mohol
dosahovaťpríjemnazabezpečenievýživnéhopresvojedeti,avšakbezuvedeniadôvoduhovskúšobnej
dobe ukončil a podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo bol z evidencie

uchádzačov o zamestnanie 9. 2. 2014 pre nespoluprácu vyradený. O opätovné zaradenie už nepožiadal,
keď už 18. 2. 2013, 3. 2. 2014, 4. 2. 2014 sa dopustil majetkovej trestnej činnosti, aj za ktorú je
v súčasnosti na základe rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4T/1/2014-293 vo výkone trestu
odňatia slobody. Vychádzajúc z uvedeného sa otec vlastným zavinením pripravil o zamestnanie, resp.
príjem (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), a preto okresný súd správne k skutočnostiam o zmene príjmových

schopností, ktoré mali odôvodňovať zmenu pomerov, neprihliadol a pri znížení výživného vychádzal
len zo zvýšeného počtu vyživovacích povinností otca od posledného rozhodnutia. K návrhu matky v
odvolacom konaní krajský súd uvádza, že k zvýšeniu vyživovacích povinností na strane otca došlo už
v roku 2012 a 2013, teda okresný súd správne o znížení výživného rozhodol tak, ako otec požadoval,
od podania návrhu na súd.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak
sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je podľa § 81 ods.1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, preto rozhodol krajský súd o trovách odvolacieho
konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.