Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/194/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211940
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713211940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci navrhovateľa TRANSMEDIC SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Lazovná 68, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 020 982, právne zast. Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 867 519 proti odporcovi SkorpioPharm, s. r. o., so sídlom Kozáčeka 2182/11,
960 01 Zvolen, IČO: 36 648 841, právne zast. JUDr. Michal Vlkolinský, advokát so sídlom Nám. SNP
17/29, 960 01 Zvolen o zaplatenie 22.360,84 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen č. k. 14Cb/32/2013-101 zo dňa 27. marca 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 14Cb/32/2013-101 zo dňa 27. marca 2014
p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania za právne zastúpenie vo výške
473,74 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 22.360,84 Eur a
nahradiť mu trovy konania vo výške 3.270,05 Eur.

Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom, doručeným okresnému súdu dňa
16.07.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 28.555,23 Eur na základe toho,
že s odporcom v období od 17.02.2009 do 15.10.2010 uzavrel kúpne zmluvy v ústnej forme. Na
základetýchtokúpnychzmlúvbolnavrhovateľakopredávajúcipovinnýdodaťodporcoviakokupujúcemu
objednaný tovar, ktorým boli hromadne vyrobené liečivé prípravky, zdravotnícke pomôcky a doplnkový
sortiment za dohodnutú kúpnu cenu. Objednaný tovar bol dodaný odporcovi aj s faktúrami, ktorými
bol odporca vyzvaný na zaplatenie kúpnej ceny za dodávku tovaru. Odporca podpisom na doručených

faktúrach osvedčil prevzatie tovaru, ako aj svoj záväzok zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu v deň splatnosti
uvedenom vo faktúrach. V posudzovanom období bol odporca v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny
za dodaný tovar, preto mu dňa 02.11.2012 navrhovateľ vystavil penalizačnú faktúru č. 1298040007,
ktorou bol odporca vyzvaný na zaplatenie úrokov z omeškania za omeškanie so zaplatením kúpnej ceny
tovaru. Navrhovateľ dňa 20.09.2013 vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 6.194,39 Eur a ďalej
sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 22.360,84 Eur. O návrhu po jeho čiastočnom späťvzatí
súd rozhodol platobným rozkazom č. k. 5Rob/10/2013-55 zo dňa 01.10.2013, proti ktorému odporca

doručil dňa 10.12.2013 odpor. Odporca v odpore uviedol, že navrhovateľ si okrem zákonného úroku
z omeškania uplatňuje v samostatnom konaní proti nemu aj zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,1
% denne z nezaplatenej sumy teda 36,5% ročne, ako aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05 %
denne za každý deň omeškania so zaplatením kúpnej ceny. Namietol, že úrok z omeškania v spojeníso zmluvnou pokutou je dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, najmä keď sa prihliadne na výšku
zákonných úrokov z omeškania a výšku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska v spojení
s úrokovou sadzbou a obvyklou výškou zmluvnej pokuty.

Okresný súd uviedol, že vec prejednal v neprítomnosti odporcu, ktorý bol na pojednávanie dňa
27.03.2014 predvolaný fikciou doručenia podľa § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
OSP), podľa ktorého ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú
v Obchodnom registri, alebo v inom registri v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je súdu známa,

písomnosť sa považuje po 3 dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a o aj vtedy, ak
ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu sa o tom nedozvie. Odporca neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil, ani nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd
prejednal vec v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní aj
keď sú účastníci nečinní.

Navrhovateľ sa k podanému odporu vyjadril, že pokiaľ odporca argumentuje neprimeranosťou
dohodnutého úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne v spojení so zmluvnou pokutou, táto jeho
argumentácia je irelevantná vo vzťahu k predmetu konania. Predmetom tohto súdneho konania je
posúdenie jeho nároku na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania a nie nároku na zmluvne
dohodnuté úroky z omeškania, či nároku na zmluvnú pokutu. Pre absenciu zmluvnej dohody o úrokoch

z omeškania v tomto konaní navrhovateľ uplatňuje nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 veta
druhá Obchodného zákonníka (ďalej aj ObZ) v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
t. j. vo výške 9% ročne z jednotlivých dlžných čiastok podľa jednotlivých faktúr za obdobie omeškania.

Okresný súd odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané,

že medzi navrhovateľom a odporcom boli uzavreté neformálne ústne kúpne zmluvy v období od
17.02.2009 do 15.09.2010 podľa § 409 a nasl. ObZ, na základe ktorých navrhovateľ ako predávajúci
dodával odporcovi ako kupujúcemu objednaný tovar. Odporca tento tovar prevzal, nenamietal dodávku
tovaru, preto mu vznikla povinnosť za dodaný tovar zaplatiť vyfakturovanú kúpnu cenu. Jej výška
medzi účastníkmi konania nebola sporná, o čom svedčí aj fakt, že ju odporca uhradil, o čom svedčia

navrhovateľom predložené doklady. Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že odporca kúpnu
cenu navrhovateľovi za dodaný tovar neuhradil včas a dostal sa do omeškania s úhradou kúpnej ceny.
Odporca túto skutkovú okolnosť, teda že sa dostal do omeškania s úhradou kúpnej ceny navrhovateľovi
nenamietal. Nakoľko odporca bol preukázateľne v omeškaní s úhradu kúpnej ceny tovaru podľa
jednotlivýchtovarovýchfaktúr,pričomnenamietalobdobieomeškania,aniskutočnosť,žebolvomeškaní

s úhradou faktúr, je povinný podľa § 365 ObZ zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania podľa § 369
ods. 1 druhá veta ObZ v zákonnej výške, keďže v konaní nebola preukázaná dohoda medzi účastníkmi
konania ohľadom úrokov z omeškania. Preto je výška úrokov z omeškania daná § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške
9 % ročne.

K obrane odporcu, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu a nárok na úroky z omeškania
osobitne v inom konaní na základe kúpnej zmluvy č. 126/2010 zo dňa 18.10.2010 okresný súd uviedol,
že citovaná zmluva sa netýkala žalovaného obdobia, bola uzavretá s účinnosťou od 18.10.2010 a za
toto obdobie si v prejednávanej veci navrhovateľ nárok na zaplatenie úrokov z omeškania neuplatnil.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP
a navrhovateľovi priznal náhradu trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.341,50 Eur a trov
právneho zastúpenia vo výške 1.929 Eur.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý
v odvolaní uviedol, že pohľadávka z titulu úrokov z omeškania uplatnená v tomto konaní čiastočne
zanikla započítaním. Uviedol, že navrhovateľ ako veriteľ a spoločnosť FamilyPharm, s.r.o. ako dlžník
uzavreli dňa 01.02.2012 Zmluvu o úvere č. XX/XXXX, pričom odporca vystupuje v tomto právnom
vzťahu ako jeden z ručiteľov. Súčasťou tejto zmluvy bol záväzok dlžníka poskytnúť časť úveru odporcovi

a záväzok navrhovateľa ako veriteľa, že si vo vzájomných obchodnoprávnych vzťahoch nebudú
uplatňovať príslušenstvo vzájomných pohľadávok všeobecne, najmä však zmluvnú pokutu a pod.
Navrhovateľ si svoju povinnosť poskytnúť úver v zmysle vyššie citovanej zmluvy o úvere čiastočne
nesplnil, keď neposkytol dlžníkovi tú časť úveru, ktorá bola určená pre odporcu, čím sa odporca dostal doomeškania pre nedostatok finančných zdrojov. Spoločnosť FamilyPharm, s.r.o. následne vyfakturovala
navrhovateľovi úrok z omeškania z neposkytnutej časti úveru, a to penalizačnou faktúrou č. 1309001
zo dňa 06.06.2013, pričom časť tejto pohľadávky v sume 14.974,26 Eur postúpila zmluvou o postúpení

pohľadávok odporcovi, ktorý jednostranným započítaním zo dňa 22.05.2014 čiastočne započítal svoje
pohľadávky voči navrhovateľovi s pohľadávkami navrhovateľa voči odporcovi, ktoré týmto započítaním
čiastočne zanikli.

Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že navrhovateľ sa v iných súdnych konaniach vedených pred

okresným súdom domáha zaplatenia úroku z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň omeškania z
neuhradenej sumy, teda 36,5 % ročne. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Cdo/57/2005, podľa ktorého pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov z omeškania
je potrebné vychádzať z celkových okolností zmluvného vzťahu, a súčasne je potrebné porovnať
dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou v praxi peňažných ústavov. Odporca namietol, že úrok z
omeškania v spojení so zmluvnou pokutou ktoré s ním navrhovateľ dohodol, je dojednaný v rozpore s

dobrými mravmi a poukázal na § 545a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd môže neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

K otázke neúčasti na pojednávaní pred okresným súdom dňa 27.03.2014 odporca v odvolaní uviedol,
že mu predvolanie na toto pojednávanie nebolo riadne a včas doručené, pretože sa pošta nepokúsila

doručiť ani oznámenie o doručení zásielky, a tak sa odporca nemal ako dozvedieť o tomto pojednávaní.
Súd prvého stupňa bez zistenia týchto dôležitých skutočností rozhodol predčasne bez vypočutia
odporcu, čím mu odňal právo konať pred súdom. Vzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril, že Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 22.05.2014 a
Jednostranný započítací prejav vôle odporcu zo dňa 22.05.2014 nie je možné subsumovať pod definíciu
dôkazov uplatniteľných účastníkom konania len v odvolacom konaní, uvedenú v ust. § 205a ods. 1
písm. d) OSP. Ak mal odporca v úmysle brániť sa nároku navrhovateľa započítaním s pohľadávkou

získanou od spoločnosti FamilyPharm, s.r.o., mal tak urobiť ešte v prvostupňovom konaní. Po vyhlásení
prvostupňového rozhodnutia odvolací súd v zmysle ust. § 205a OSP, § 154 ods. 1 OSP a § 213 ods. 1
OSP nemôže brať túto obranu odporcu do úvahy.

V súvislosti s argumentáciou odporcu o neprimeranosti úroku z omeškania vo výške 35% ročne

navrhovateľ opakovane poukázal na skutočnosť, že v tomto konaní si voči odporcovi uplatňuje iba
nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške určenej všeobecne záväzným právnym predpisom,
čo v danom prípade predstavuje úrok z omeškania vo výške 9% ročne. Navrhovateľ namietol, že nie
je celkom zrejmý racionálny základ argumentácie odporcu o tom, že je v rozpore s dobrými mravmi,
ak si navrhovateľ popri úroku z omeškania uplatňuje aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože

predmetom tohto konania je iba nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania, podmienky vzniku
ktorého a výšku ktorého určuje všeobecne záväzný právny predpis, nezávislý od vôle odporcu.

K procesnej námietke odporcu navrhovateľ uviedol, že okresný súd posúdil otázku doručenia
predvolania na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.03.2014 v súlade s ust. § 48 ods. 4 OSP

a predvolanie na pojednávanie doručoval na adresu zapísanú v Obchodnom registri, pri ktorej platí
zákonná fikcia doručenia, vyjadrená v ust. § 48 ods. 2 OSP. Preto nie je možné stotožniť sa s
argumentáciou odporcu, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na
uvedené navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v
celom rozsahu potvrdil a odporcu zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia
§ 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v senáte podľa ustanovenia § 214 ods.2 OSP. Rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 OSP. V zmysle § 156 ods.
3 OSP bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom v období medzi
17.02.2009 do 15.10.2010 ústne kúpne zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ dodal odporcovi tovar,
ktorý odporca prevzal, pričom kúpnu cenu uvedenú vo faktúrach zaplatil až po lehote splatnosti týchtofaktúr. Navrhovateľ ako predávajúci si vzhľadom na omeškanie odporcu ako kupujúceho so zaplatením
kúpnej ceny uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výške.

Podľa § 409 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), kúpnou zmluvou sa
predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva
a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 447 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade

so zmluvou.

Podľa§369ods.1ObZ,vzneníúčinnomdo31.01.2013,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov
občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno

dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým a vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s

plnení peňažného dlhu.

Kupujúcemu vzniká z kúpnej zmluvy povinnosť zaplatiť za dodaný tovar kúpnu cenu v dohodnutej výške
a v dohodnutom čase. V prejednávanej veci navrhovateľ a odporca uzatvárali neformálne kúpne zmluvy,
na základe ktorých kupujúci prevzal od navrhovateľa ako predávajúceho rôzne druhy zdravotníckeho

tovar, za ktoré bol povinný uhradiť kúpnu cenu, ktorej výška a čas splatnosti boli určené vo faktúrach,
ktoré prevzal a nenamietal. Skutočnosť, že kupujúcemu vznikla povinnosť uhradiť kúpnu cenu, ani lehotu
splatnosti odporca v konaní nenamietol.

V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je dlžník, ktorý sa dostane do omeškania s platením

peňažného záväzku povinný zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania zo sumy, ktorú včas nezaplatil.
Tento nárok vzniká veriteľovi zo zákona bez ohľadu na to, či sa zmluvné strany na povinnosti platiť
úroky z omeškania dohodli, alebo nie. Výška zákonného úroku z omeškania bola podľa Obchodného
zákonníka účinného do 31.01.2013 určená podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v
znení účinnom do 31.01.2013 tak, že k základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu sa pripočítalo 8 percentuálnych bodov. Zákonné
útoky z omeškania za obdobie uplatnené navrhovateľom tak boli vo výške 9% ročne.

Od zákonných úrokov z omeškania je nutné odlíšiť zmluvné úroky z omeškania, ktoré si zmluvné strany
môžu v zmluve dohodnúť v inej výške, než sú zákonné úroky z omeškania. Zároveň majú zmluvné strany

možnosť dohodnúť si zmluvnú pokutu pre prípad nesplnenia niektorej zmluvnej povinnosti. Prípadná
kumulácia sankčných nárokov by v takýchto prípadoch mohla podliehať preskúmaniu súdom z pohľadu
primeranosti dojednanej výšky úrokov a prípadnej zmluvnej pokuty vzhľadom na výšku zabezpečovanej
povinnosti. Pokiaľ však ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu, na ktoré sa odporca poukázal v odvolaní sp.
zn. 1Cdo/57/2005, toto rozhodnutie nemá vzťah k prejednávanej veci, pretože sa vzťahuje na úrok pri

peňažnej pôžičke podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka a nie na úroky z omeškania pri nesplnení
záväzku dlžníka podľa Obchodného zákonníka.

V prejednávanom prípade si však navrhovateľ uplatnil výlučne zákonné úroky z omeškania, preto obrana
odporcu, ktorý v odpore namietol, že navrhovateľ v rozpore s dobrými mravmi požaduje okrem úrokov

z omeškania aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne a zmluvného úroku z omeškania vo
výške 0,1 % denne sa ukázala ako neopodstatnená. V prejednávanom prípade si navrhovateľ uplatňoval
nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania z neformálne uzavretých kúpnych zmlúv, z ktorých
žiadne zmluvné dojednanie o výške zmluvného úroku z omeškania nevyplývalo. Zároveň si navrhovateľ
nemohol uplatňovať zmluvnú pokutu, keďže túto je v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka

možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška zmluvnej pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia. K takémuto dojednaniu medzi zmluvnými stranami nedošlo, a preto by z uplatneného
zmluvného vzťahu nemohol navrhovateľ uplatňovať zmluvnú pokutu.Akookresnýsúdzistil,vinýchkonaniachsinavrhovateľvočiodporcoviskutočneuplatňujeajkumulované
sankčné nároky, avšak z iných kúpnych zmlúv a za obdobie, ktoré sa netýka zmluvného vzťahu
medzi navrhovateľom a odporcom v tomto konaní. Preto odvolací súd neprihliadol k námietke odporcu

v odvolaní, ktorý namietal, že navrhovateľ si v iných konaniach, prebiehajúcich na okresnom súde
uplatňujenároknazaplatenieúrokuzomeškaniavovýške0,1%zakaždýdeňomeškaniazneuhradenej
sumy podľa faktúr, teda 36,5 % ročne, keďže tento nárok sa netýka zákonných úrokov z omeškania, o
ktorých okresný súd rozhodol v napadnutom rozhodnutí.

Pokiaľ odporca v odvolaní namietol, že jeho záväzok zanikol započítaním na základe jednostranného
započítaciehoúkonuodporcu,ideonovúskutočnosť,kuktorejbymoholodvolacísúdprihliadnuťvýlučne
za predpokladu splnenia podmienok, uvedených v § 205a ods. 1 OSP. K započítacej námietke odporcu
vznesenej v odvolacom konaní preto odvolací súd neprihliadol.

Odporca v odvolaní namietol, že okresný súd rozhodol predčasne bez toho, aby ho vypočul a odňal

mu tak právo konať pred súdom. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že okresný súd posielal
odporcovi predvolanie na pojednávanie na termín 27.03.2014 zásielkou na adresu, ktorú má odporca
zapísanú ako adresu sídla v Obchodnom registri. Zásielka sa na okresný súd vrátila dňa 12.03.2014 s
poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa
27.03.2014doručeniepredvolaniaodporcovibolovykázanéfikcioudoručeniapodľa§48ods.2OSP,súd

preto uznesením rozhodol, že bude pokračovať podľa § 101 ods. 2 v konaní za neprítomnosti odporcu.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd postupoval riadne v zmysle Občianskeho súdneho poriadku,
keď vo veci rozhodol aj bez prítomnosti odporcu na základe skutočností uvedených v spise, teda aj
na základe vyjadrení odporcu v odpore zo dňa 05.12.2013. Keďže ani v odpore odporca nenamietol
skutočnosť, že sa s úhradou kúpnej ceny dostal do omeškania a s prihliadnutím na skutočnosť, že

navrhovateľ si uplatňoval výlučne zákonný úrok z omeškania, na ktorý mu vzniká nárok zo zákona,
okresný súd rozhodol správne, keď návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Z toho dôvodu odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu ktoré je o výroku vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP

a § 224 ods. 1 OSP. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, preto mu odvolací
súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní podľa ust. § 10 ods. 1, § 10 ods. 2,
§ 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za vyjadrenie navrhovateľa
k odvolaniu odporcu, ktoré navrhovateľ doručil okresnému súdu dňa 15.08.2014. Pri hodnote sporu

22.360,84 Eur je základná sadzba jedného úkonu právnej služby 386,74 Eur, paušál za rok 2014 je 8,04
Eur, čo spolu predstavuje 394,78 Eur, z toho 20 % DPH je vo výške 78,96 Eur, takže hodnota jedného
úkonu právnej služby je 473,74 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.