Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/349/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208882
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815208882.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: G. D., bytom E. XXX, štátny občan
Slovenskej republiky, o vymoženie sumy 84,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. augusta 2015, č.k. 16Er/1930/2015-15, takto dňa
15.júna 2016

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil
s poukazom na § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že

oprávnený návrhom spísaným do zápisnice dňa 14.03.2015 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému
pre vymoženie 84,45 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR
12225/09 zo dňa 23.07.2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 10.08.2009
a vykonateľnosť dňa 13.8.2009. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 11.05.2015 doručil súdu
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti má súd preukázané, že

exekúcia vedená pod spisovou značkou 15Er/2240/2009 (EX 9942/2009) v prospech oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, Pribinova č. 25, IČO : 35807598, proti povinnému: G. D., nar.
XX.XX.XXXX, bola zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/2240/2009-53 zo dňa
13.9.2012 podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a
toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23CoE/74/2013-69
zo dňa 29.5.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2013. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie

uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 8,
IČO: 35922761, spisová zn. SR 12225/09 zo dňa 23.7.2009. Okresný súd Prievidza v odôvodnení
uznesenia č.k. 15Er/2240/2009-53 zo dňa 13.9.2012 okrem iného uviedol, že rozhodcovská doložka
v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi oprávnený a povinným, na podklade ktorej oprávnený
inicioval voči povinnému rozhodcovské konanie, nebola dojednaná individuálne a považoval ju za

neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú. Z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky, nemohol byť na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc
eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru
súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45

ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného
titulu so zákonom. V zmysle citovaných zákonných ustanovení je existencia právoplatného rozhodnutiao veci prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata).
O prekážku res iudicata ide vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať,
hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi

a 3. o tej istej veci. O rovnakú vec ide tam, kde sa medzi tými istými účastníkmi konania rozhoduje o
nároku, ktorý sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. V exekučnom
konaní o rovnakú vec ide napr. vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému
vymoženia pohľadávky na základe totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom
konaní súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona

o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom,
t. j. exekučný titul vyhlásil za nespôsobilý exekučný titul. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei
iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s. p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v
zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté,
bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo
už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania.

Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda nie dvakrát o tej istej veci. V
danom prípade mal súd prvého stupňa za preukázané, že o nároku oprávneného bolo už právoplatne
rozhodnuté uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/2240/2009-53 zo dňa 13.9.2012, ktorým
súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu
so zákonom. Keďže v tomto exekučnom konaní sp. zn. 16Er/1930/2015 je podkladom pre vymoženie

pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd
vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 15Er/2240/2009-53 zo dňa 13.9.2012 jednoznačne konštatoval, že
nie je spôsobilým exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku
rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. dňa 14.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
sumy 243,64 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo

dňa 23.07.2009, sp. zn. SR 12225/09, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 10.08.2009 a vykonateľnosť dňa 13.08.2009.

Z obsahu spisového materiálu zároveň vyplýva, že oprávnený sa v konaní pod sp. zn. 15Er/2240/2009
návrhom zo dňa 05.10.2009 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy

243,64 Eur s príslušenstvom, a to na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo
dňa 23.07.2009, sp. zn. SR 12225/09. V uvedenej exekučnej veci Okresný súd Prievidza uznesením,
č.k. 15Er/2240/2009-53 zo dňa 13.09.2012 exekúciu zastavil z dôvodu, že predložený rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť

rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.06.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k.
23CoE/74/2013-69 zo dňa 29.05.2013.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa

použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpivec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení

O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,

ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie

aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je

predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného,
uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými
istýmiúčastníkmiexekučnéhokonania,právoplatnerozhodol,atouznesenímč.k.15Er/2240/2009-53zo

dňa 13.09.2012, ktorým súd exekúciu zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2013
v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 23CoE/74/2013-69 zo dňa
29.05.2013. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o
právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom
skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené,

ide meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa zastáva právny názor, že uznesenie súdu
prvého stupňa č.k 15Er/2240/2009-53 zo dňa 13.09.2012 v spojení s uznesením tunajšieho krajského
súdu č.k. 23CoE/74/2013-69 zo dňa 29.05.2013, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v
totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno

pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.O trovách exekučného konania rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .