Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 13, 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/57/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5101899987
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5101899987.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky:
E. D., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX Z. R. XX, Š. S. R., právne zastúpená JUDr. Janou Ftorokovou,
advokátkou s miestom výkonu činnosti Vojtecha Spanyola 8343/1A, 010 01 Žilina, proti odporcovi: H.
G., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX Z. R. XXX, Š. S. R., právne zastúpený JUDr. Dušanom Chlapíkom,
advokátom s miestom výkonu činnosti D. Dlabača 35, 010 01 Žilina, o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu k nehnuteľnostiam, a to:
- k rodinnému súp. č. XXX s príslušenstvom a vonkajšími úpravami (vodovodnou prípojkou, prípojkou
NN, žumpou a betónovými spevnenými plochami nachádzajúcimi sa na parcele F.-M. Č.. XX)
postavenému na parcele F.-M. Č.. XX, nachádzajúcemu sa v kat. území Z. R., vedenému na LV č. XXX
Správou katastra Žilina,
- k neevidovaným stavbám garáži a humnu postaveným na parcele F.-M. Č.. XX, nachádzajúcim v kat.

území Z. R.Á.,
- k pozemkom F.- M. J. Č.. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela F.-M. Č.. XX
- záhrady o výmere XXX m2 spolu s ich oplotením, nachádzajúcim sa v kat. území Z. R., vedeným na
LV č. XXX Správou katastra Žilina a
- k pozemku parcela F.-M. Č.. XX - záhrady o výmere XXX m2 spolu s oplotením, vonkajšími úpravami
(betónovou plochou pred vonkajšou podzemnou pivnicou) a spolu s vonkajšou podzemnou pivnicou

postavenou na pozemku parcela F.-M. Č.. XX, nachádzajúcemu sa v kat. území Z. R., vedenému na
LV č. XXX Správou katastra Žilina a

toto vyporiadava tak že

nehnuteľnosti, a to:
- rodinný dom súp. č. XXX s príslušenstvom a vonkajšími úpravami (vodovodnou prípojkou, prípojkou

NN, žumpou a betónovými spevnenými plochami nachádzajúcimi sa na parcele F.-M. Č.. XX)
postavenému na parcele F.-M. Č.. XX, nachádzajúcemu sa v kat. území Z. R., vedenému na LV č. XXX
Správou katastra Žilina,
- neevidované stavby garáž a humno postavené na parcele F. Č.. XX, nachádzajúce sa v kat. území
Z. R.Á.,
- pozemky F.-M. J. Č.. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela F.-M. Č.. XX -

záhrady o výmere XXX m2 spolu s ich oplotením, nachádzajúce sa v kat. území Z. R., vedené na LV
č. XXX Správou katastra Žilina,
celkovovhodnote39.832,70eur prikazuje dovýlučnéhovlastníctvaodporcovianehnuteľnosti,ato:
- pozemok parcela F.-M. Č.. XX - záhrady o výmere XXX m2 spolu s oplotením, vonkajšími úpravami
(betónovou plochou pred vonkajšou podzemnou pivnicou) a spolu s podzemnou pivnicou postavenou
na pozemku parcela F.-M. Č.. XX, nachádzajúcemu sa v kat. území Z. R., vedenému na LV č. XXX
Správou katastra Žilina

celkovo v hodnote 2.658,92 eur prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľke.Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov sumu 19.030,04 eur do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresnom súde Žilina dňa 18.08.2000 sa navrhovateľka domáhala rozhodnutia
súdu, ktorým by bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam
uvedeným vo výroku tohto rozsudku a vyporiadané tak, že tieto nehnuteľnosti by boli prikázané

do jej výlučného vlastníctva s tým, že by bola zaviazaná titulom podielu odporcu v predmetných
nehnuteľnostiach vyplatiť mu sumu 150.000,- Sk a odporca by bol súčasne zaviazaný nahradiť jej trovy
konania.
Navrhovateľka svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3/6 a
odporca v podiele 3/6 rodinného domu súp. č. XXX spolu s vedľajšími stavbami humnom a garážou,

postavených na pozemku parcela č. F. XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2 a pozemku parcela č. F.
XX - záhrada o výmere XXX m2 , všetko nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Z. R.. Ďalej navrhovateľka
uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 4/6 a odporca v podiele 2/6 pozemku parcela
F. Č.. XX - záhrada o výmere XXX m2, nachádzajúcej sa v k. ú. Z. R.. Podielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností sa stali účastníci konania na základe osvedčenia o dedičstve D 609/97,

Dnot 83/97 zo dňa 18.11.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.1999, dedením po bratovi
účastníkov E. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom Z. R. - L. XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX
aktorýpredsmrťoubolvýlučnýmvlastníkompredmetnýchnehnuteľností.Vdedičskomkonaníponeb.E.
G. boli stavby ohodnotené znaleckým posudkom súdneho znalca Ing. Júliusa Holáka zo dňa 23.11.1997,
celkom v hodnote 134.533,- Sk, pozemky parcely F. Č.. XX, č. XX a č. XX v hodnote 16.800,- Sk. Po

smrti právneho predchodcu účastníkov konania neb. E. G. navrhovateľka mala záujem sa s odporcom
vyporiadať ohľadom jeho podielu v predmetných nehnuteľnostiach s tým, že navrhla odporcovi za
jeho spoluvlastnícky podiel finančnú náhradu. Odporca však nesúhlasil s výškou finančnej náhrady
a so spôsobom zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktoré navrhovateľka navrhla.
Navrhovateľkamázáujembyťvlastníčkoupredmetnýchnehnuteľností,doktorýchjepotrebnéinvestovať

finančné prostriedky, aby tieto nehnuteľnosti nechátrali a ďalej sa neznehodnocovali vzhľadom na postoj
odporcu, ktorý odmieta dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, nemá reálnu možnosť
podieľať sa rekonštrukčnými prácami na oprave nehnuteľnosti. Navrhovateľka ďalej uviedla, že je
sestrou odporcu, ako aj ich právneho predchodcu E. G.. Má záujem o bývanie v predmetnom rodinnom
dome súp. č. XXX, ktorý udržiavala i za života neb. E. G., právneho predchodcu účastníkov konania,

nakoľko ako sestra E. G. tomuto dennodenne pomáhala, v nehnuteľnosti udržiavala poriadok, starala
sa o základné životné potreby svojho brata, takže má i morálne právo na to, aby sa stala výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Za stavu, že nehnuteľnosť bude patriť do výlučného vlastníctva
navrhovateľky, bude nehnuteľnosť účelne využitá tak, ako to predpokladá ust. § 142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.Navrhovateľkaďalejuviedla,žebývazatiaľsosvojouplnoletoudcérouasosvojimmanželom

v rodinnom dome, ktorý sa nachádza v blízkosti rodinného domu súp. č. XXX, má záujem bývať v
dome súp. č. XXX. Predmetný rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve jej a jej manžela, mieni previesť
do vlastníctva svojej plnoletej dcéry po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - dom
súp. č. XXX s príslušenstvom. V rodinnom dome č. súp. XXX jej bráni bývať odporca, ktorý v čase
dedičského konania rodinný dom č. súp. XXX zabezpečil petlicou, od ktorej mal kľúče len on, zatiaľ čo

kľúče od rodinného domu súp. č. XXX má k držbe ona. Pre nedorozumenia, ktoré sú medzi podielovými
spoluvlastníkmi v podstate posledné tri roky, do rodinného domu č. súp. XXX ani jeden z podielových
spoluvlastníkov nevstupuje. Dom nie je vetraný, vlhne a v prípade, že takýto stav bude pokračovať aj
naďalej, proces chátrania rodinného domu č. súp. XXX bude pokračovať. Odporca, hoci sa nechce s
navrhovateľkou dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, v poslednom období

znehodnocuje spoločný majetok. Proti vôli navrhovateľky odstránil oplotenie, ktoré tvorilo hranicu medzi
pozemkami, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania a pozemkom odporcu, aby si
tak vytvoril prístup so svojho pozemku na spoločný pozemok a v poslednom období začal pozemok
kosiť. Navrhovateľka mala a má záujem o užívanie pozemkov, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve,
odporca však svojím agresívnym správaním si vynucuje taký stav, aby navrhovateľka nemala možnosť

ako dom súp. č. XXX, tak ani pozemky, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve užívať, a to ani v rozsahujej spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ navrhovateľka po dohode so svojou sestrou mala záujem o úpravu
pozemku, o ktorý sa po smrti E. G. nikto nestaral, odporca sa správal tak vulgárne a agresívne, že
tak navrhovateľka, ako aj jej sestra L. D., boli nútené privolať políciu. Od smrti právneho predchodcu

účastníkov konania uplynulo už viac ako tri roky a o dom č. súp. XXX sa nikto nestará. Tento dom chátra
a jeho celkový stav si vyžaduje nevyhnutné vykonanie opráv strechy. Dom vlhne, nakoľko v dome sa
nevetrá za toho stavu, že v dome sa pravidelne nebýva, i keď navrhovateľka prejavuje záujem o vstup
do domu, pre rozhodný nesúhlas odporcu v snahe nevyostrovať vzťahy medzi súrodencami, ktoré už
doposiaľ nie sú najlepšie práve pre nezhody ohľadne podielového spoluvlastníctva, rozhodla sa, že

bude situáciu riešiť zákonným spôsobom a návrhom si tak uplatňuje svoje právo podľa § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.12.2000, v ktorom uviedol, že sa
predovšetkým nestotožňuje s tvrdením navrhovateľky, že odmieta dohodu o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, čo upresňuje tým, že navrhovateľka si uzavretie dohody predstavuje len tak, že ona
sa stane výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Iné riešenie neakceptuje, z čoho vyplýva, že zrušenie

podielového spoluvlastníctva dohodou nie je možné, avšak bez toho, aby on zmaril uzavretie takejto
dohody, nakoľko nesúhlas s navrhovaným riešením navrhovateľky nemožno kvalifikovať ako nesúhlas
s dohodou. On tiež má záujem stať sa vlastníkom nehnuteľnosti, čoho si je navrhovateľka vedomá a len
v dôsledku spoluvlastníckych nezhôd nedošlo zatiaľ k potrebným rekonštrukčným prácam. Podotýka,
že rodinný dom č. súp. XXX je v tesnom susedstve s jeho rodinným domom č. súp. XXX a už aj z

tohto dôvodu svedčí vyporiadanie spoluvlastníctva v jeho prospech, nakoľko nehnuteľnosť súp. č. XXX
mieni rekonštruovať pre účely bývania a užívania v prospech jeho dcéry, s ktorou by bývali ako rodičia v
susedstve. Navrhuje preto, aby sa predmetné spoluvlastníctvo reálne rozdelilo tak, že jemu pripadne do
výlučného vlastníctva rodinný dom č. súp. XXX s príslušenstvom a pozemkami parc. KN č. XX a č. XX.
Navrhovateľke pripadne do výlučného vlastníctva pozemok parcela KN č. XX. Na vyrovnanie majetkovej

hodnoty poskytne navrhovateľke primeranú náhradu.
Súd vec prejednal na viacerých pojednávaniach nariadených v dňoch 11.09.2003, 21.10.2003,
05.09.2006, 02.11.2006, 05.12.2006, 13.10.2008, 30.10.2009, 15.10.2010, 08.02.2011 a 13.05.2011, a
to za účasti účastníkov a ich právnych zástupcov, pričom vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s
listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi, ako aj zabezpečenými súdom, znalcom z odboru odhadu

hodnoty nehnuteľností, ohliadkami na mieste samom v dňoch 01.12. 2003 a 27.10.2010, ako aj
výsluchom účastníkmi navrhovaných svedkov.
Právna zástupkyňa navrhovateľky zhrnula skutkovú ako aj právnu argumentáciu navrhovateľky v konaní
v záverečnom prednese, v ktorom uviedla, že navrhovateľka žiada, aby boli prikázané do jej výlučného
vlastníctva pozemkové nehnuteľnosti parc. F.- M. Č.. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX

m2, parc. F.-M. Č.. XX - záhrady o výmere XXX m2, dom č. súp. XXX na pozemku parc. F.-M. Č.. XX,
ako aj stavby, a to stavba garáže na pozemku parc. F.-M. Č.. XX a humna na parcele F.-M. Č.. XX,
vonkajšie úpravy, oplotenie na parcele F.-M. Č.. XX a XX, vodovodná prípojka a betónové spevnené
plochy všetko tak, ako je uvedené v znaleckom posudku Ing. Kovaľa. Do výlučného vlastníctva odporcu
navrhuje navrhovateľka prikázať pozemok parc. F.-M. Č.. XX - záhrady o výmere XXX m2 tak, ako je

zapísaný na LV č. XXX a stavbu pivnice tak, ako bola ohodnotená v znaleckom posudku znalca Ing.
Kovaľa vrátane oplotenia, pričom pokiaľ ide o hodnotu všeobecnú pozemkových nehnuteľností a stavby
domu súp. č. XX, navrhovateľka navrhuje vychádzať z účastníkmi dohodnutej trhovej ceny nehnuteľností
39.832,- eur tak, ako to bolo dohodnuté medzi účastníkmi konania na pojednávaní dňa 30.10.2009, kde
účastníci konania určili nie sporným hodnotu pozemkov a stavby na LV č. XXX. Pri oceňovaní stavby

pivnice a stavby pozemku parc. F.-M. Č.. XX navrhovateľka žiada, aby sa vychádzalo zo znaleckého
posudku Ing. Kovaľa vrátane doplňujúceho znaleckého posudku, ktorým bol ohodnotený predmetný
pozemok parc. F.-M. Č.. XX a stavba pivnice. Navrhovateľka ďalej žiada, aby bola určená povinnosť
zaplatiť vyporiadací podiel odporcovi do depozitu notára za podmienok, ktoré určí v rozhodnutí súd s
tým, že z depozitu bude vyplatený vyporiadací podiel do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poukazuje

na všetky naše doterajšie tvrdenia, čo sa týka účelného využitia predmetných nehnuteľností a ďalej na
nasledovné skutočnosti. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je potrebné vychádzať z
ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode,
takže súd za podmienok ust. § 142 Občianskeho zákonníka uskutočňuje vyporiadanie, pričom má
prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci, pričom ak nie je rozdelenie veci

dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom
zdôrazňujem, prihliada na to, aby s mohla vec účelne využiť a tiež na násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V konkrétnom prípade výrazne vystupuje do popredia
aj morálne hľadisko, a to hľadisko tak, ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, pretože ideo nehnuteľnosti, ktoré boli nadobudnuté účastníkmi konania na základe dedenia po neb. E. G., ktorý
zomrel dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 04.12.1999, kde sa súrodenci ostatní,
teda žijúci súrodenci okrem H. G. dohodli na tom, že všetky ostatné podiely pripadnú navrhovateľke,

pretože brali do úvahy skutočnosti, ktoré boli preukázané aj v konaní potvrdením Obecného úradu
Lietavská Svinná zo dňa 09.05.1997, z ktorého bolo a je zrejmé, že navrhovateľka opatrovala sestru Ľ.
G., ktorá mala doživotné právo bývania v predmetnom dome. Tento dom zdedil po matke E. G.. Po smrti
Ľ. G. sa navrhovateľka ďalej starala o domácnosť právneho predchodcu účastníkov konania E. G.. Varila
mu, prala. Poukazuje v tomto smere na potvrdenie zo dňa 09.05.1997, ako i na vykonané dokazovanie,

z ktorého je zrejmé, že sa starala o nevládnu invalidnú dôchodkyňu, ktorá bývala v predmetom dome, Ľ.
G. zatiaľ, čo ostatní aj pán odporca mali možnosť profesne sa orientovať, ona dlhoročne bola viazaná na
opateru tejto osoby. Ďalej poukazuje na účelné využitie predmetných nehnuteľností a na skutočnosť, že
nie je pravdivé, že by navrhovateľka menila svoj názor, čo sa týka využitia predmetných nehnuteľností.
V tomto smere poukazuje aj na skutočnosti, ktoré sú uvedené v návrhu, ktorý bol doručený súdu dňa
18.08.2000. Navrhovateľka má doposiaľ záujem bývať v predmetnom rodinnom dome, má záujem bývať

a vyriešiť bytovú situáciu svojho vnuka, syna svojej dcéry Stanislava Zábojníka, ktorý bol vypočutý na
pojednávaniach a ktorý jednoznačne vypovedal, že má záujem predmetný dom rekonštruovať, bývať
v predmetnom dome, poskytnúť opateru svojej starej matke aj spolu so svojou priateľkou, ktorá je
lekárkou. Účelné využitie predmetnej nehnuteľnosti bude tak práve v prípade prikázania nehnuteľností
do vlastníctva navrhovateľky. Ide o nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na pozemku parc. F.-.M. Č.. XX,

dom č. súp. XXX a pozemky parc. F.-M. Č.. XX a XX. Tento svedok aj jednoznačne vypovedal, akým
spôsobompredmetnúnehnuteľnosťmieniužívať,akýmspôsobomjumienirekonštruovaťasamozrejme,
že nejaké detaily, čo sa týka prestavby, tak tieto nie je problém dopracovať v prípade, že bude
predmetná nehnuteľnosť prikázaná navrhovateľke a bude mať vlastne možnosť vstúpiť do predmetných
nehnuteľností tak, aby bolo možné projekčne zabezpečiť rekonštrukciu. Na druhej strane odporca

sústavne menil dôvod, pre ktorý žiadal prikázať predmetné nehnuteľnosti, najmä teda dom č. súp. XXX
na pozemku parc. F.-M. Č.. XX do svojho vlastníctva. Najskôr to boli bytové pomery s poukazom na to,
že v rodinnom dome, ktorý je v blízkosti, v susedstve s domom súp. č. XXX by mala bývať jeho dcéra.
Neskôr, nakoľko sa dokazovaním preukázalo, že dcéra v roku 1997 požiadala o vydanie stavebného
povolenia a z obsahu stavebného povolenia je zrejmé, že ide o výstavbu poschodového rodinného domu

v rozpočtovom náklade necelých tri milióny korún, zmenil tento svoj dôvod, pričom najskôr tvrdil, že
účelné využitie nehnuteľností bude parkovaním motorového vozidla, keď príde dcéra navštíviť svojho
otca. Neskôr, keď takéto účelové využitie samozrejme, že oproti bývaniu neobstálo, tak zmenil svoj
dôvod pre účelné využitie predmetnej nehnuteľnosti a prikázanie domu do jeho vlastníctva tak, že tento
dom, drevenicu mieni užívať na rekreačné účely. Navrhovateľka v celom rozsahu spochybňuje účelové

využitie a dôvod, pre ktorý odporca mieni predmetnú nehnuteľnosť, ako tvrdí, užívať. Poukazuje i na
dokazovanie, ktoré bolo vykonané v tomto konaní, výpoveď svedkyne L., ktorá potvrdila, že už v rámci
dedičského konania mali záujem na tom, aby ich odporca vyplatil. Tento sa však vyjadril, že on dom
nepotrebuje, nechce, a preto nakoniec došlo k tomu, že ostatní žijúci súrodenci svoj spoluvlastnícky
podiel zákonný z titulu dedenia prenechali navrhovateľke. Čo sa týka rekreačných možností, poukazuje

na to, že pri ohliadke na mieste samom bolo preukázané, že odporca využíva rekreačne so svojou
manželkou S. G. rekreačnú chatu, ktorá je postavená na pozemku parc. č. XXX/X - záhrady, zapísaná
na LV č. XXX. Chata síce nie je zapísaná, ale pozemok a na tomto pozemku tak, ako na ohliadke
bolo preukázané, sa nachádza chata a teda tie rekreačné možnosti takisto z hľadiska účelného využitia
predmetného pozemku sú len účelovým tvrdením. Pokiaľ sa argumentuje spormi, pre ktoré by nemal

byť dôvod, pre ktorý by mala byť predmetná nehnuteľnosť, čo sa týka domu a pozemkov, prikázaná
do vlastníctva navrhovateľky, poukazuje znovu na tvrdenie navrhovateľky, že ide o silové konanie zo
strany odporcu a takémuto v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva by nemala
byť poskytnutá ochrana z hľadiska prikázania nehnuteľnosti už s poukazom na ust. § 142 Občianskeho
zákonníka. Je možné vlastne si uvedomiť aj to, že navrhovateľka je o 12 rokov staršia od odporcu. Je

to žena a vzhľadom aj na túto dispozíciu je veľmi ťažko uveriť, že by navrhovateľka mala ohrozovať
odporcu a už vôbec neprichádza do úvahy, že by Ing. Zábojník, ktorý bol vypočutý na pojednávaní, ktorý
má záujem ako vnuk navrhovateľky spolu s ňou bývať v predmetnom dome vzhľadom aj na jeho spôsob
vystupovania na pojednávaní, vzhľadom na jeho vzdelanie, ako aj vzhľadom na to, ako sa vyjadroval o
vzťahu k odporcovi, mohol robiť v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti nejaké problémy. Práve naopak

v konaní bolo preukázané, že to bol odporca, ktorý je problémový. Aj z výpovede svedka, bývalého
spoločníka a priateľa E. G., ktorý bol vlastník predmetných nehnuteľností, na pojednávaní vyplýva, že
aj s E. G. sa p. odporca dlhodobo, niekoľko rokov vôbec nerozprával a pokiaľ k nemu prišiel, tak prišiel
len za účelom vypiť si a potom pokiaľ teda si vypil spolu s E. G., tak zase to skončilo len problémami.Poukazuje aj na to, že aj pred dedičským konaním odporca vylúčil navrhovateľku z možnosti využívať
dom.Dalpetlicunapredmetnústavbu,takžeznemožniljejvstupdonehnuteľnosti.Znemožniljejužívanie
hospodárskych stavieb, ktoré tam sú a využíva drobné chlievce na chov hydiny, prípadne na nejaký

iný účel. Takže on si uzurpoval právo, že bude užívať predmetného nehnuteľnosti. Napokon odstránil
oplotenie, k čomu tiež nemal právo a keď si bol vedomý toho, ako tvrdí, že navrhovateľka, resp. jej rodina
je agresívneho správania, tak rozhodne by nebol takýmto spôsobom si počínal, že by zábranu, ktorá bola
medzi spornými pozemkami, teda medzi pozemkami parc. F.-M. Č.. XX/X a XX/X zapísanými na LV č.
XXX a pozemkami parc. F.-M. Č.. XX a XX, odstránil. Čo sa týka argumentácie tým, že sa nachádza síce

napozemkuvodomernášachta,nieježiadendôvodnato,abybolivbudúcnostinejakéobavyvsúvislosti
s užívaním tejto vodomernej šachty a nie je vylúčené ani iné riešenie, pokiaľ by vznikali problémy, ktoré
navrhovateľkaurčitenebudespôsobovať.Pokiaľideoodvádzaniežumpyzrodinnéhodomuč.súp.XXX,
na ohliadke na mieste samom, ktorá bola súdom vykonaná v roku 2003 aj v roku 2011, vyplýva a potvrdil
to sám odporca, že žumpa z domu č. súp. XXX nie je odvádzaná fekálnymi vozmi, ale priamo do potoka.
Na ohliadke odporca vypovedal, že tak robia a vykonávajú aj ostatní, takže nejaké tvrdené skutočnosti

o tom, že je potrebné, aby fekálnym vozom sa vstupovalo na pozemok parc. F.-M. Č..XX, resp. XX za
účelomodvedeniafekáliízožumpyzrodinnéhodomusúp.č.XXX,neprichádzadoúvahy.Navrhovateľka
má dôvodné obavy, že v prípade, že by predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do vlastníctva odporcu,
čo sa týka nehnuteľnosti na LV č. XXX, nie je finančne zabezpečený tak, aby plnil na základe rozsudku
súdu. Pokiaľ by takáto obava bola zo strany navrhovateľky, navrhuje, pokiaľ súd rozhodne predmetné

nehnuteľnosti prikázať, čo sa týka nehnuteľnosti, ktoré sú podstatne vyššej hodnoty na LV č. XXX, aby
ten z účastníkov, ktorému budú nehnuteľnosti prikázané na LV č. XXX, bol povinný zložiť vyporiadavací
podiel súdom stanovený do notárskeho depozitu, ktorý bude uvoľnený v prípade, že rozhodnutie bude
právoplatné, tomu z účastníkov konania, komu vznikne právo na vyporiadavací podiel. Poukazuje aj
na to, že odporca nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Poukazuje na to, že odporca priznal na pojednávaní,

že má nemanželské dieťa pod tlakom okolností a jeho záujmom nie je, aby vlastnil nehnuteľnosti. To
znamená, pokiaľ by mu boli predmetné nehnuteľnosti prikázané, určite predmetnými nehnuteľnosťami
bude disponovať tak, aby nebolo možné zo strany navrhovateľky vymôcť prípadný vyporiadací podiel.
Preto aj tieto okolnosti navrhuje, aby súd bral do úvahy pri rozhodovaní. Navrhovateľka trvá na tom,
aby súd rozhodol aj o trovách konania a priznal navrhovateľke trovy konania vrátane trov právneho

zastupovania.
Právny zástupca odporcu zhrnul právnu a skutkovú argumentáciu odporcu v spore v záverečnom
prednese, v ktorom uviedol, že v priebehu konania aj zo záverečného prednesu právnej zástupkyne
navrhovateľky pomaly vyplýva, že odporca je ten posledný a najhorší občan obce Z. R. a je tak čudné,
že k takto vykreslenej osobe sa navrhovateľka v súdnom spore, ktorý trvá už 12 rokov, všemožným

spôsobom snaží dostať do tesnej blízkosti. Udáva to preto, že celý žalobný návrh je vyslovene účelový.
Anijednastranavšakneriešisvojubytovúotázku.Navrhovateľkamápostavenýnadštandardnýdom,má
celú radu pozemkov medzi nimi aj stavebných pozemkov. Teda ak by chcela riešiť situáciu seba, iného,
atď., má nespočetné možnosti k tomu, čo doteraz teda neurobila, ale napriek tomu tvrdošijne trvá na
tom, že ona chce ísť bývať. Silou mocou chce ísť bývať do domu súp. č. XXX, jednej zastaranej chatrče

z hľadiska stavebného, teda do takto nevyhovujúceho bytového prostredia so svojho štandardného
rodinného domu. Odporca však namieta, že sa nevedie dedičské konanie, aby sa prihliadalo, čo sa
komu dostalo za života poručiteľa. Ďalej právny zástupca odporcu uviedol, že bude vecný a bude sa
pridržiavať len Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že prvoradým kritériom pri zrušení podielového
spoluvlastníctva je účelnosť, teda účelné rozdelenie. Pod pojem účelnosť treba zahrnúť aj otázku, kde

je nehnuteľnosť postavená, kto sú vlastníci susedných nehnuteľností, susedných pozemkov a pod. V
danom prípade súd vykonal ohliadku na mieste samom, ktorou bolo nepochybne preukázané, že ide
o tak tesné susedstvo rodinných domov, že hraničí s porušením Stavebného zákona o vzdialenosti
rodinných domov od seba navzájom, od susedného pozemku a pod. Nie je mysliteľné, aby rodinný
dom súp. č. XXX, ak by sa dostal do vlastníctva niekoho iného ako odporcu, aby mohli byť robené

prijateľné stavebné úpravy už vzhľadom na Stavebný zákon a dovolí si povedať, že stavebné povolenie
na rekonštrukciu takéhoto domu súp. č. XXX by nikdy nemohlo byť vydané pre nesúhlas susediaceho
vlastníka, pretože tento dom a to bolo vidieť aj na ohliadke na mieste samom, zasahuje na pozemok
vo vlastníctve odporcu. Keď sa hovorí o prípadnej rekonštrukcii ako zamýšľanej z dôvodu využitia tohto
domu ako teda vyriešenia rodinného bývania, teraz už nevedno, či navrhovateľky alebo jej dcéry alebo

p. Zábojníka, lebo sa to v priebehu konania menilo, ale dovolím si odcitovať len stručne výpoveď p. B.
zo dňa 02.11.2006. Samozrejme poučený, nemyslí však súdom, čo je predmetom sporu, sa vyjadril,
že chce dom zrekonštruovať. Na otázku, kedy naposledy videl tento dom, odpovedal, že naposledy
tam bol pred deviatimi rokmi. Táto výpoveď je tak postačujúca pre zistenie opravdivého záujmu p. B.rekonštruovať dom, ktorý 9 rokov už nevidel, ale to bolo ešte v roku 2006, teraz v roku 2011 je to už o
5 rokov viac. Všetko je tak účelové. Najskôr, ak právna zástupkyňa tvrdila, že navrhovateľka nemenila
svoje dôvody, dovolí si odcitovať zo žalobného návrhu, kde navrhovateľka uviedla, že má záujem bývať

v dome č. súp. XXX, pričom svoj rodinný dom, ktorý má s manželom, prevedie na svoju dcéru. Doteraz
sa tak nestalo. Pokiaľ chcela pomôcť stavebne p. B.L., prečo spoluvlastnícky podiel nepreviedla na p.
B., aby sa tento ako spoluvlastník domáhal, že chce dom rekonštruovať atď. Pokiaľ p. B. na poslednom
pojednávaní uvádzal, že zatiaľ neuzavrel manželstvo z dôvodu, že nie je riešená bytová otázka, tak
môžeuviesť,žeužtotomanželstvobolouzavreté.Nevietak,čibytováotázkabolanaprekážkuuzavretia

manželstva a pod. Užívanie domu súp. č. XXX je nerozlučne späté s užívaním rodinného domu, v
ktorom doteraz býva odporca. Neexistuje jediný denný pohyb, aby susedia ako vlastníci týchto domov, si
navzájom nemuseli vyjsť v niečom v ústrety v každodennom bývaní, užívaní. Pokiaľ právna zástupkyňa
uvádzala otázku kanalizácie a splašiek do potoka, tak je presvedčený, že toto nie je vízia a perspektíva
do budúcna, že takto sa to bude roky robiť, čo je nezákonné a teda musí byť vyriešený riadny odvoz tak,
ako je to v iných obciach a na tomto nemožno zakladať, že nedôjde k nejakým konfliktom. Dennodenne,

ak by boli rozdielni vlastníci týchto domov a nebudú si vychádzať navzájom, dennodenne tam budú
spory. A to nehovorí o vzťahoch, aké súd sa mal presvedčiť za 11 rokov trvajúceho sporu, ako strana
navrhovateľky osočuje, útočí na odporcu a v akom susedskom vzťahu chce navrhovateľka, resp. niekto
iný s ňou bývať. K uvedenej účelovosti chce ešte uviesť, čo teda až zaráža, že navrhovateľka chce
bývať tam s p. B., aby sa o ňu staral. Navrhovateľka býva so svojou dospelou nevydatou dcérou vo

veľkom rodinnom dome a predstavte si, ona z tohto prostredia aj z prostredia, kde dcéra samozrejme
má možnosť jej poskytovať všestrannú starostlivosť, ona odíde do schátralej budovy k p. B.L.. Celý
zmysel tohto žalobného návrhu bol jeden, aby to nepatrilo odporcovi. Toto bol celý zmysel a účel,
pretože navrhovateľka je ekonomicky, bytovo a nehnuteľnosťami dokonale zabezpečená a nepotrebuje
ani meter štvorcový iného pozemku. Pokiaľ by sa dom súp. č. XXX nenachádzal v tesnej blízkosti domu,

v ktorom býva odporca, nikdy by vlastnícky o tento dom nebojovala. To je jediný dôvod, že je spätý s
jeho bývaním, spätý s jeho užívaním tak, ako ho užíval doteraz. Nie je pravdou ani násilné odstránenie
plotu. Ďalej právny zástupca odporcu uviedol, že je toho názoru, že v danom prípade viac ako v iných
prípadoch vystupuje do popredia otázka účelovosti a výkladu účelovosti. Pokiaľ právna zástupkyňa
poukazuje, že v zmysle Občianskeho zákonníka treba prihliadať na násilné správanie spoluvlastníka,

áno treba prihliadať, ale sa to týka prípadov, keď spoluvlastníci žijú v jednej nehnuteľnosti. Keď spoločne
užívajú jednu nehnuteľnosť, vtedy sa prihliadne aj na násilie, ale nie v prípade ako je daný prípad, že
je spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti k rodinnému domu, ktorý je zatiaľ neobývaný. Je teda toho
názoru, že v danom prípade je nevyhnutné, aby dom bol prikázaný do výlučného vlastníctva odporcu
vzhľadom na tie okolnosti, že bývanie s navrhovateľkou, prípade navrhovateľkou spolu s niekým iným

je nemožné a do budúcna by vyvolávalo celú radu sporov a aj trestných oznámení, ako bolo účelovo
podané, aby sa v tomto konaní preukázala údajne násilnícka povaha odporcu. Je presvedčený, že aj
v správnom konaní sa preukáže nezmyselnosť, a teda nedôvodnosť takéhoto trestného oznámenia.
Vychádzajúc z uvedeného preto odporca navrhuje, aby rodinný dom súp. č. XXX s vedľajšími stavbami
humnom a garážou, ako aj s pozemkom parc. F.-M. Č.. XX a parc. F.-M. Č.. XX boli prikázané do

výlučného vlastníctva odporcu. Pokiaľ ide o pozemok parc. č. XX - záhrada aj s pivnicou a teda
s tou stavbou, navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 4/6, teda väčšinovou. Podľa
znaleckého posudku táto nehnuteľnosť je síce reálne deliteľná, ale táto deliteľnosť by vyžadovala
stavebné úpravy. Odporca nie je ochotný sa podieľať na stavebných úpravách. Navyše poukazuje aj na
jeho zdravotný stav, že je invalidným dôchodcom so srdcovým ochorením. Akékoľvek spory, nezhody by

mali negatívny vplyv na jeho zdravotný stav a to súvisí aj s tým, že nie je schopný venovať sa záhrade, a
tedavynakladaťúsilie,abytázáhradabolazveľadená,ošetrovanátak,akositovyžaduje,pretonavrhuje,
aby tento pozemok - záhrada o výmere XXX m2 bol prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
Čo sa týka vyrovnávacích podielov v zmysle doterajších ocenení, teda navrhuje, ak pripadne dom
s vedľajšími stavbami a príslušnými pozemkami do vlastníctva odporcu, zaviať ho k vyporiadaciemu

podielu k zmysle všeobecnej ceny tak, ako bolo uvedené a naopak, pokiaľ navrhoavteľka sa stane
výlučnou vlastníčkou záhrady par. F.-M. Č.. XX, aby bola zaviazaná zaplatiť pomerný podiel podľa ceny
ustálenej v znaleckom posudku Ing. Kovala. Čo sa týka náhrady nákladov a trov konania, poukazuje na
návrh zo dňa 02.06.2000, ktorý teda absolútne nezodpovedal skutkovému stavu a je toho názoru, že
tento návrh bol podaný len účelovo tak, ako sa preukazovalo v priebehu konania. Preto navrhuje, aby

navrhovateľka bola zaviazaná k náhrade nákladov konania a trov právneho zastúpenia.
Podľa ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.Podľa ust. § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou
pozemku.
Podľa ust. § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi

hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
Podľa ust. § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa ust. § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Z vykonaného dokazovania tak vyplynula skutočnosť, že účastníčky konania sú podielovými

spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností vo výške spoluvlastníckeho podielu, ako bolo vyššie
uvedené.
Podľa ust. § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.
Podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z osvedčenia o dedičstve č. k. D 609/97, Dnot 83/97 zo dňa 18.11.1999, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 04.12.1999, vydaného JUDr. Alenou Majerčiakovou, notárom ako Okresným súdom Žilina
povereným súdnym komisárom súd zistil, že uvedeným osvedčením bolo vyporiadané dedičstvo po
poručiteľom E. G., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom Z. R. - L. XXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX.
Z uvedeného osvedčenia ďalej vyplýva, že predmetom pozostalosti po poručiteľovi boli mimo iného aj

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Z. R., a to rodinný dom č. súp. XXX spolu s vedľajšími
stavbami humnom a garážou, postavené na parcele F. Č.. XX, ako aj pozemky parcely F. Č.. XX -
zastavaná plocha o výmere XXX m2, č. XX - záhrada o výmere XXX m2 a parcela č. XX záhrada
o výmere XXX m2, všetky nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX. Ďalej z osvedčenia o dedičstva
vyplýva, že do úvahy prichádzajúci dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, v zmysle ktorej

nadobúdateľmi rodinného domu súp. č. XXX spolu s vedľajšími stavbami humnom a garážou a rodinným
domom zastavaným pozemkom parcelou F. Č.. XX a pozemkom parcela F. Č.. XX, k. ú. Z.U. R., sa stali
titulom dedenia po poručiteľovi E. G. odporca v podiele 3/6, v prospech ktorého sa svojho zákonného
dedičského podielu vzdali dedičia E.. A. G., G. G., E. G., V. G. a E. R. a navrhovateľka v podiele 3/6,
v prospech ktorej sa vzdali svojho podielu dedičia L. D. a C. L.. Nadobúdateľmi pozemku parcely F. Č..

XX, k. ú. Z. R. sa stali titulom dedenia po poručiteľovi E. G. odporca v podiele 2/6, v prospech ktorého
sa svojho zákonného dedičského podielu vzdal V. G. a E. R. a navrhovateľka v podiele 4/6, v prospech
ktorej sa vzdali svojho zákonného dedičského podielu E.. A. G., G. G., E. G., L. D. a C. L..
Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 30.10.2009 vedeného Správou katastra Žilina
vyplýva, že v časti A - majetková podstata je evidovaný na LV pozemok, parcela F.-M. Č.. XX - záhrady

o výmere XXX m2, k. ú. Z. R.. V časti B ako spoluvlastníci predmetného pozemku sú evidovaní odporca
vo výške spoluvlastníckeho podielu 2/6 a navrhovateľka vo výške spoluvlastníckeho podielu 4/6, obaja
titulom osvedčenia o dedičstve č. D 609/97, Dnot 83/97.
Z výpisu za katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného Správou katastra Žilina vyplýva, že v časti A
- majetková podstata sú evidované pozemky: parcely F. Č.. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

XXX m2 a KNC č. XX - záhrady o výmere XXX m2 a súčasne dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na
parcele F.-M. Č.. XX, , k. ú. Z. R.. V časti B sú ako spoluvlastníci tejto majetkovej podstaty evidovaní
odporca vo výške spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 a navrhovateľka vo výške spoluvlastníckeho
podielu 1/2, obaja na základe titulu osvedčenia o dedičstve č. D 609/97, Dnot 83/97.
Zo znaleckého posudku znalca Ing. Miloša Kovaľa č. 56/2006 zo dňa 23.10.2006 vyplýva, že pozemok

parc. F.-M. Č.. XX je zo západnej strany oplotený, pričom toto oplotenie (na betónovom základe s
betónovou podmurovkou vo výške 40 cm s oceľovými stĺpikmi a výplňou s oceľových profilov natretých
farbou) vo výške 1,0 m a v dĺžke 12,5 m oddeľuje časť tohto pozemku od obecnej komunikácie, a to od
parc. F.-M. Č.. XX/X po oceľovú bránku a oceľové vráta tohto oplotenia, umožňujúce vstup do dvora.
Ďalej vyplýva, že časť pozemkov parc. F.-M. Č.. XX a XX je oddelená zo západnej časti od obecnej

komunikácie a juhovýchodnej časti od potoku R. oplotením v celkovej dĺžke 64 m. Oplotenie je na
betónovom základe s betónovou podmurovkou vo výške 20 až 40 cm. Výplň plotu tvorí strojové výplňové
pletivo vo výške 140 cm uchytené na oceľových stĺpikoch vo výške 160 cm nad zemou. Toto oplotenie
nemá bránku. Rovnako z posudku vyplýva, že pozemok parc. F.-M. Č.. XX je od obecnej komunikácie aod okolitých pozemkov parc. F.-M. Č.. XX a č. XX oddelený oplotením v celkovej dĺžke 54,3 m, ktoré je na
betónovom základe s betónovou podmurovkou vo výške 20 a 40 cm. Výplň plotu tvorí strojové výplňové
pletivovovýške140cmuchytenénaoceľovýchstĺpikochvovýške160cmnadzemou.Oceľovéstĺpikysú

zabetónované v zemi. Plot má jednu bránku zo strojového pletiva v juhovýchodnej časti pred vonkajšou
pivnicou. Ďalej z posudku vyplýva, že na parc. F.-M. Č.. XX/X (v znaleckom posudku zjavne chybne
uvedená parc. F.-M. Č.. XX, čo je zrejmé aj z nákresu znalca na str. 35 posudku, ako aj z pripojenej kópie
katastrálnej mapy na str. 33 znaleckého posudku) sa nachádza vodovodná prípojka v dĺžke 12 m vedená
z obecného vodovodného rádu DN 80 v miestnej komunikácii. Cez navŕtavací pás vedie prípojka do

železobetónovej vodomernej šachty vo dvore pozemku na parc. F.-M. Č.. XX z oceľových pozinkovaných
trubiek DN 25 mm a odtiaľ do objektu rodinného domu súp. č. XXX. Ďalej z posudku vyplýva, že rodinný
dom súp. č. XXX je napojený na zdroj elektrického napätia z jestvujúceho stĺpu prostredníctvom prípojky
NN vedenej vzduchom v dĺžke 8 m káblom AYKY 4 x 25 mm2 na fasádu domu. Odtiaľ vedie v stene
do elektromerového rozvádzača osadeného vo fasáde domu. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že
na pozemku parc. F.-M. Č.. XX pred humnom sa nachádza žumpa na uskladňovanie splaškovej vody,

ktorá je železobetónová montovaná z kanalizačných skruží DN 100 -2 ks do hĺbky 2 m. Na skružiach
je betónový poklop. Ďalej sa na pozemku parc. F.-M. Č.. XX nachádzajú betónové spevnené plochy
tvorené betónovými chodníkmi okolo domu súp. č. XXX, prístupovým chodníkom od bránky, betónovou
plochou pred vstupom do garáže a humna a chodníkom od domu k betónovej ploche pred garážou.
Hrúbka betónových plôch je 10 cm. Na pozemku parc. F.-M. Č.. XX sa nachádza betónová spevnená

plocha tvoriaca prístupovú komunikáciu od vstupnej brány do garáže v dĺžke 16,0 m a je tvorená z
betónových tvárnic rozmerov 50 cm x 50 cm v dvoch pásoch kladených do piesku. Na pozemku parc.
F.-M. Č.. XX sa nachádza vonkajšia podzemná pivnica, ktorá je zabudovaná čiastočne do svahu a je
vyhotovená z betónových zalievaných tvárnic hrúbky 22 cm výšky 200 cm. Strop pivnice je monolitický,
železobetónový rovný. Omietky vnútorné sú vápenaté hladké, podlaha betónová, dvere hladké drevené.

V okolí tejto sa nachádzajú spevnené plochy tvorené betónovými chodníkmi o hrúbke 10 cm.
Nazákladeuvedenýchdôkazovmalsúdpreukázanénapokonnespornétvrdeniaúčastníkovoexistencie
právneho vzťahu medzi nimi vyplývajúceho z ich spoluvlastníctva k vyššie špecifikovaným predmetným
nehnuteľnostiam a ich príslušenstvu a súčastiam.
Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu (zásada nemo in communione potest invitus detineri). Dôvodom pre podanie
tohto návrhu na súd je v zásade skutočnosť, že buď nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode ohľadom
hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 414 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V takomto konaní nie je

súd návrhmi spoluvlastníkov viazaný. Predmetné ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje
tri spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom súčasne stanovuje ich poradie, ktoré
je pre súd záväzné. Prvý spôsob - reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov
medzi jednotlivých spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná. Samotná možnosť
reálneho rozdelenia veci ešte sama o sebe nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do

akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym
rozdelením veci. Ak by napríklad reálne rozdelenie vyžadovalo vynaloženie neprimeraných nákladov
najmä vzhľadom ku hodnote veci, je potrebné na vec nahliadať ako na reálne nedeliteľnú. Druhý
spôsob prichádza do úvahy vtedy, ak je reálne rozdelenie nemožné, teda v tomto prípade súd vec
prikáže do výlučného vlastníctva jedného alebo podielového spoluvlastníctva viacerých spoluvlastníkov

za primeranú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom. Súd pri tomto prihliada najmä na účelné využitie
veci. Pri obytných domov sa tak skúma bytová potreba spoluvlastníkov, prihliada sa k tomu, kto dom
doposiaľ obýval, udržoval ho, opravoval, prípadne investoval a kto je schopný sa aj naďalej starať o
jeho údržbu. Druhým zákonom stanoveným kritériom je veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov.
Súdna prax sa v ďalšom vyjadrila aj k otázke, či pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je možné

povedľa zákonom uvedených kritérií zohľadniť aj iné okolnosti. Judikatúra túto možnosť akceptovala.
V rámci posudzovania účelného využitia je tak možné zohľadniť aj celý rad skutočností rozhodných
pre záver o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná do spoluvlastníctva. V poradí tretím
spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku z
tohto predaja medzi spoluvlastníkov v pomere podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, čo môže

prísť do úvahy vtedy, ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce. Pri zvažovaní ktoréhokoľvek spôsobu
vyporiadania súd musí prihliadať na veľkosť podielov a možnosť účelného využitia veci (ust. § 142 ods.
1 veta druhá Občianskeho zákonníka).Súd sa tak pri rozhodovaní v tejto veci riadil vyššie uvedenými zásadami, pričom v prvej časti výroku
tohto rozsudku na návrh navrhovateľky, s ktorým odporca súhlasil, zrušil spoluvlastníctvo účastníkov k
predmetným nehnuteľnostiam. Pri svojom rozhodovaní o vyporiadaní tohto zrušeného spoluvlastníctva

sa tak v prvom rade súd zaoberal možnosťou vyporiadania predmetného spoluvlastníctva účastníkov
reálnym rozdelením veci. V kontexte s riešením tejto otázky súd poukazuje na právny názor Najvyššieho
súdu ČSR vyslovený v odôvodnení rozsudku spis. zn. 3 Cz 18/88, uverejneného v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk najvyšších súdov pod č. R 45/1991, v zmysle ktorého: „Pred prípadným
rozdelením je však nutné vylúčiť domnienku nedeliteľnosti ešte z ďalšieho hľadiska: je potrebné zistiť,

či doterajší spoluvlastníci či niektorý (niektorí) z nich sú ochotní náklady na rozdelenie uhradiť. Ak by
totiž žiadny z účastníkov nebol ochotný v súvislosti s vykonaním nevyhnutných stavebných úprav nič
vynaložiť, pričom by súčasne bolo možné dôvodne vylúčiť prípadnú účelovosť takéhoto tvrdenia, musela
by i z tohto hľadiska byť stavba považovaná za nedeliteľnú. Tento záver nie je v rozpore s okolnosťou,
že súd nie je ohľadom požadovaného spôsobu vyporiadania viazaný návrhom, a nemení nič na tom, že
prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom prichádza do úvahy len

potom, ak je možnosť jej reálneho rozdelenia vylúčená. Navyše sa opiera rovnako o skutočnosť, že súd
musí rešpektovať dispozičnú zásadu a nemôže teda svojím rozhodnutím proti vôli účastníkov založiť
stav, za ktorého obaja účastníci na zrušení spoluvlastníctva vôbec nemali záujem.“.
Súd na tomto mieste tak z hľadiska možnosti vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
poukazuje na to, že z vyjadrenej vôle oboch účastníkov počas celého konania nevyplynulo, že by títo

vyjadrilisvojuvôľusmerujúcuktomu,abysúdvyporiadalspoluvlastníctvokrodinnémudomusúp.č.XXX
s príslušenstvom a vonkajšími úpravami (vodovodnou prípojkou, prípojkou NN, žumpou a betónovými
spevnenými plochami nachádzajúcimi sa na parcele F.-M. Č.. XX) postavenému na parcele F.-M. Č..
XX, nachádzajúcemu sa v kat. území Z. R., vedenému na LV č. XXX Správou katastra Žilina, ďalej k
neevidovaným stavbám garáži a humnu postaveným na parcele F.-M. Č.. XX, nachádzajúcim v kat.

území Z. R. a k pozemkom F.- M. J. Č.. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a
parcela F.-M. Č.. XX - záhrady o výmere XXX m2 spolu s ich oplotením, nachádzajúcim sa v kat.
území Z. R., vedeným na LV č. XXX Správou katastra Žilina ich reálnom deľbou. Zo strany oboch
účastníkov bola počas celého konania prezentovaná vôľa, aby súd vyporiadal spoluvlastníctvo k týmto
nehnuteľnostiam ich prikázaním jednému z nich za primeranú náhradu druhému z nich. Súd z hľadiska

účelnosti reálneho rozdelenia spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam poukazuje v ďalšom aj na to, že
obaja účastníci počas celého konania zhodne poukazovali na to, že uvedené nehnuteľnosti z hľadiska
ichúčelnéhovyužitiamôžubyťužívanéakojedencelok(obajavyjadrilisvojzáujemnatom,abypozemky
parc. F.-M. XX a XX, ako aj vedľajšie stavby - garáž a humno sa aj naďalej, ako to bolo za života
ich právneho predchodcu E. G., užívané spoločne s domovou nehnuteľnosťou súp. č. XXX). Súd v

tomto smere poukazuje aj na samotné osvedčenie o dedičstve č. k. D 609/97, Dnot 83/97 zo dňa
18.11.1999. Z dohody o vyporiadaní dedičstva uzavretej medzi dedičmi E. G., ktorá je obsiahnutá v
predmetnom osvedčení o dedičstve vyplýva, že vedľajšie stavby humno a garáž boli vyporiadavané
spolu s domovom nehnuteľnosťou rodinným domom súp. č. XXX, teda sledovali v zásade právny režim
tejto hlavnej nehnuteľnosti. Rovnako je tak možné súhlasiť s tvrdením odporcu, že pozemok, na ktorom

tieto nehnuteľnosti stoja, t. j. parc. F.-M. Č.. XX a priľahlý pozemok parc. F.-M. Č.. XX slúžia na užívanie v
súvislosti s užívaním rodinného domu súp. č. XXX (str. 3 zápisnice z pojednávania zo dňa 05.09.2006, č.
l. 105 spisu). Napokon súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v priebehu celého konania obaja účastníci
prezentovali svoje vzájomne negatívne osobné postoje, čo sa napokon prejavilo počas celého konania
tým, že domová nehnuteľnosť nebola vôbec od skončenia dedičského konania po poručiteľovi E. G.

pre vzájomné spory účastníkov užívaná. Je tak potrebné súhlasiť v zásade s argumentáciou odporcu,
že vyporiadanie spoluvlastníctva tak spôsobom, z ktorého by následne vzišiel reálny skutkový stav
spočívajúci vo vytvorení bezprostredného susedstva oboch účastníkov, by bol nežiaduci z hľadiska
ďalšieho množenia osobných konfliktov medzi účastníkmi konania. S poukazom na uvedené tak súd
považoval uvedené nehnuteľnosti za reálne nedeliteľné aj napriek tomu, že z hľadiska situovania oboch

pozemkov parc. F.-M. Č.. XX C. XX by tieto boli reálne deliteľné a bez toho, aby mal záver o reálnej
nedeliteľnosti stavieb z hľadiska stavebnotechnického potvrdený znaleckým dokazovaním.
Čo sa týka možnosti reálnej deľby pozemku - záhrada parc. F.-M. Č.. XX spolu s vonkajšími úpravami,
vonkajšou podzemnou pivnicou a oplotením súd poukazuje na to, že odporca a na poslednom
pojednávaní dňa 13.05.2011 aj navrhovateľka vyjadrili jednoznačne vôľu, že nemajú záujem na reálnom

rozdelení týchto vecí, a to aj napriek tomu, že znalec Ing. Miloš Kovaľ sa v znaleckom posudku
č. 56/2006, ako aj v jeho doplnku č. 66/2006 vyjadril, že tieto veci sú zo stavebnotechnického
hľadiska reálne deliteľné v pomere podľa výšky spoluvlastníckych podielov účastníkov. Súd však
poukazuje na závery tohto znaleckého dokazovania, v zmysle ktorých znalec vyčíslil hodnotu týchtonehnuteľností celkovo v sume 2.658,92 eur (80.102,55 Sk), pričom túto hodnotu nehnuteľností súd bral
prisvojomrozhodovaníakomedziúčastníkminespornúanákladystavebnýchprácpotrebnýchnareálne
rozdelenievecívsume858,10eur(25.851,-Sk).Nákladyreálnehorozdeleniavecí(bezcenyprípadného

geometrického plánu, ktorý by bolo nevyhnutné pre potreby reálneho rozdelenia pozemku parc. F.-
M. Č.. XX vypracovať) sú tak v pomere 32 % k hodnote samotných nehnuteľností. Reálne rozdelenie
vecí by tak podľa názoru súdu nebolo možné vykonať bez neúmerne vysokých nákladných stavebných
úprav, pričom odporca sa na pojednávaní dňa 08.02.2011 navyše vyjadril, že ani nie je ochotný znášať
tieto náklady (str. 10 zápisnice o pojednávaní). Už len z uvedeného hľadiska súd považoval uvedené

nehnuteľnosti za reálne nedeliteľné (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 3 Cz 18/88,
uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk najvyšších súdov pod č. R 45/1991, rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČSSR spis. zn. 4Cz 4/68, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
najvyšších súdov pod č. R 61/1968). Navyše súd poukazuje na to, že z ohliadky tohto predmetu sporu
vyplynulo (obrazové snímky č. 10 až 12 vyhotovené na ohliadke dňa 27.10.2010), že pri uvedenom
reálnom rozdelení pozemku parc. F.-M. Č.. XX by zaiste došlo aj k znehodnoteniu ovocných drevín

rastúcich na tomto pozemku v mieste, cez ktoré by prebiehala hranica rozdelenia pozemku, na ktorej
by bolo vybudované nové oplotenie (buď ich výrubom, alebo zrezaním vetiev stromov presahujúcich z
jednej časti pozemku na druhú). Na základe uvedeného súd považoval aj tieto nehnuteľnosti za reálne
nedeliteľné.
Súd tak vyporiadal spoluvlastníctvo účastníkov konania podľa druhého spôsobu vyporiadania, a to

prikázaním jednému z účastníkov za primeranú náhradu druhému z účastníkov. V kontexte tohto
spôsobu vyporiadania súd aj s poukazom na rozdelenie spoluvlastníctva samotnými účastníkmi
do dvoch skupín z hľadiska predmetu spoluvlastníctva (1. skupina: rodinný dom súp. č. XXX s
príslušenstvom a vonkajšími úpravami (vodovodnou prípojkou, prípojkou NN, žumpou a betónovými
spevnenými plochami nachádzajúcimi sa na parcele F.-M. Č.. XX) postavený na parcele F.-M. Č.. XX,

nachádzajúci sa v kat. území Z. R., vedený na LV č. XXX Správou katastra Žilina, neevidované stavby
garáž a humno postavené na parcele F.-M. Č.. XX, nachádzajúce sa v kat. území Lietavská Svinná a
pozemky F.- M. J. Č.. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela F.-M. Č.. XX -
záhrady o výmere XXX m2 spolu s ich oplotením, nachádzajúce sa v kat. území Z. R., vedené na LV
č. XXX Správou katastra Žilina a 2. skupina: pozemok parcela F.-M. Č.. XX - záhrady o výmere XXX

m2 spolu s oplotením, vonkajšími úpravami (betónovou plochou pred vonkajšou podzemnou pivnicou)
a spolu s podzemnou pivnicou postavenou na pozemku parcela F.-M. Č.. XX, nachádzajúci sa v kat.
území Z. R., vedený na LV č. XXX Správou katastra Žilina).
Pre potreby prikázania veci jednému (alebo viacerým zo spoluvlastníkov) za primeranú náhradu
ustupujúcemu spoluvlastníkovi (spoluvlastníkom) ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka vymedzuje

nasledovné kritériá. Súd má prihliadať na veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov, ďalej na to, aby
sa vec mohla účelne využiť a napokon na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. V zmysle ustálenej judikatúry však pre rozhodnutie súdu, komu nehnuteľnosť prikázať,
nie je absolútne rozhodujúca ani výška podielov, ani účelné využitie veci, ale ide o súhrn skutočností,
ktoré sú v danej veci relevantné (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo 1644/2005).

V prejednávanej veci ohľadom vyporiadania spoluvlastníctva k účastníkom k 1. skupine nehnuteľností
súd nemohol vychádzať vôbec z kritéria veľkosti podielov oboch účastníkov, keďže podiely oboch
účastníkov na týchto veciach sú boli rovnaké (1/2:1/2).
Obaja účastníci poukazovali počas celého konania na účelné využitie hlavne samotného rodinného
dumu súp. č. XXX stojaceho na parc. F.-M. Č.. XX v prípade jeho prikázania do ich výlučného vlastníctva.

Navrhovateľka na počiatku konania v samotnom návrhu zo dňa 02.06.2000 uviedla, že má záujem
užívať predmetný rodinný dom pre potreby svojho bývania, pričom dom súp. č. XX, k. ú. Z. R., o
ktorom uviedla, že je vo vlastníctve nej a jej manžela, ktorý obýva s ním a dcérou Z. D., by previedli
na dcéru. Následne navrhovateľka na pojednávaní dňa 11.09.2003 zdôvodňovala prikázanie domovej
nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva tým, že má zdravotné problémy so srdcom, cievami a

nohami,pričommápotrebuvstupovaťdoobydliapriamozúrovneterénu,čobyjejbývanievpredmetnom
dome súp. č. XXX zabezpečilo. Do tohto by sa presťahovala so svojím manželom. Jej dom súp. č. XX
sa nachádza v kopcovitom teréne, pričom, aby sa do neho dostala musí používať zábradlie a palicu. V
ďalšom na pojednávaní dňa 05.09.2006 (po smrti manžela navrhovateľky - júl 2006) právna zástupkyňa
navrhovateľky uviedla, že tým, že by navrhovateľka užívala predmetný dom súp. č. XXX, by sa vyriešila

aj bytová situácia jej dcéry E. B. obývajúcej so svojou rodinou, t. j. manželom, 3-mi plnoletými deťmi a
jedným maloletým dieťaťom, 3-izbový byt o rozlohe XX m2 na E. N.. v Ž.. Dom by tak navrhovateľka
obývalasosvojímvnukomR.B.(synomdcéryE.B.).Samotnánavrhovateľkanauvedenompojednávaní
vo svojej výpovedi však uviedla, že predpokladá, že v prípade, ak by bol predmetný dom súp. č. XXXprikázaný do jej výlučného vlastníctva, predpokladá, že by sa o ňu prišla starať dcéra E. B. so synom
R.. Najskôr by tam býval len on a možno, že by tam neskôr prišla bývať aj jej dcéra s manželom.
Následne uviedla, že je možné, že by dcéra E. B. s rodinou určitý čas bývala aj v rodinnom dome súp.

č. XX, ktorý obýva spolu s dcérou Z. D.Č., ako sa však situácia vyvinie, nevie. Napokon navrhovateľka
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 13.05.2011 účelnosť budúceho využitia
predmetnej domovej nehnuteľnosti súp. č. XXX v prípade jej prikázania do jej výlučného vlastníctva
prezentovala tým, že má doposiaľ záujem bývať v predmetnom rodinnom dome, má záujem bývať a
vyriešiť bytovú situáciu aj svojho vnuka R. B., ktorý má záujem predmetný dom rekonštruovať, bývať v

predmetnomdome,poskytnúťopaterusvojejstarejmatkeajspolusosvojoupriateľkou,ktorájelekárkou.
Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 11.12.2000 argumentoval z pohľadu účelného využitia predmetnej
domovej nehnuteľnosti tým, že túto mieni rekonštruovať pre účely bývania a užívania v prospech
jeho dcéry B. B., s ktorou by ako rodičia bývali v tesnom susedstve. Na pojednávaní dňa 11.09.2003
prezentoval odporca vo svojej výpovedi svoju predstavu, že v prípade prikázania predmetnej domovej
nehnuteľnosti súp. č. XXX do jeho výlučného vlastníctva, by on odišiel bývať do tejto nehnuteľnosti

presťahovaním sa zo svojho rodinného domu súp. č. XXX, kde by prišla bývať jeho dcéra B. B., ktorá
bývala v tom čase u svokrovcov v L. v ich rodinnom dome, ktorý obývajú 4 rodiny. Rovnaký zámer
odporca prezentoval aj na pojednávaní dňa 05.09.2006, pričom dom súp. č. XXX, ktorý doposiaľ obýva
by po presťahovaní do domu súp. č. XXX, previedol do vlastníctva svojej dcéry B. B., ktorej by sa
tým vyriešila bytová otázka. Na pojednávaní dňa 30.10.2009 odporca uviedol, že na svojom pozemku

nemá bránu, pričom dcéra nemá kde parkovať auto, keď príde ku nemu. Auto by si tak mohla dávať
do dvora (par. F.-M. Č.. XX), pretože v humne je garáž. Čo sa týka humna, toto je v podstate v stave,
že sú tam len piliere. V prvom rade sa musí dostať do predmetného domu, pretože sa tam 13 rokov
nevetralo, musí teda zistiť, v akom je tento dom stave. Ak by sa dal tento dom užívať, nasťahoval by sa
doneho.Musívšakosloviťhygienika,abypreveriltentostav,čitamniesúplesne,čitedaniejezdravotne

závadný. Taktiež je zanedbaný vodovod, keďže vodovodná prípojka ide od neho a momentálne je dom
od vody odstavený. Je tam síce prípojka elektriky, ale inak tento dom sa neužíva. Čo sa týka domu
súp. č. XXX, ktorý obýva, tento už má kúpený jeho dcéra B. B., pričom on má v tomto dome právo
doživotného užívania. Dcéra B. žije doposiaľ v podkroví domu svojich svokrovcov. V podaní zo dňa
03.09.2010 odporca uviedol, že jeho rodinný dom (súp. č. XXX) sa nachádza pri hlavnej ceste, je bez

garáže a možnosti parkovania. Parkovanie na ceste ohrozuje ich životy, autá, aj celkovú bezpečnú
cestnú premávku. Jeho deti k nemu chodia na celé víkendy a aj v týždni. Auto parkujú vo dvore (parc.
F.-M. Č.. XX). Dcéra B. má dve malé deti a dvor je pre nich veľmi dôležitý a bezpečný. Manipulácia
s kočíkom, hračkami a taškami na hlavnej ceste by bola veľmi nebezpečná. Následne odporca na
pojednávaní dňa 15.10.2010 odôvodňoval potrebu užívania predmetného domu súp. č. XXX tým, že ak

prídu naraz na návštevu jeho obe dcéry s rodinami, do domu súp. č. XXX, ktorý obýva, sa nepomestia.
Napokon v záverečnej reči právny zástupca odporcu argumentoval z hľadiska prikázania predmetnej
domovej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu tým, že v danom prípade je nevyhnutné, aby
dom bol prikázaný do výlučného vlastníctva odporcu vzhľadom na tie okolnosti, že bývanie odporcu v
susedstve s niekým iným, s navrhovateľkou, prípadne navrhovateľkou a niekým iným príslušníkom je

nemožné a do budúcna by vyvolávalo celú radu sporov, ako aj trestných oznámení.
Pri rozhodovaní, ktorému zo spoluvlastníkov sa vec prikáže do výlučného vlastníctva, rešpektujú súdy
požiadavku účelného využitia veci v súlade so záujmami spoločnosti. Pri obytných domoch skúmajú
bytovú potrebu spoluvlastníkov, prihliadajú na tom, kto dom doteraz obýval, kto ho udržiaval a opravoval,
prípadne kto doň investoval, kto je schopný a ochotný starať sa naďalej o jeho riadnu údržbu (stanovisko

Najvyššieho súdu SSR spis. zn. Cpj 8/72).
Čo sa týka argumentácie oboch účastníkov konania ohľadom budúceho využitia predmetného domu
súp. č. XXX tým, že túto nehnuteľnosť by obaja potrebovali za účelom zabezpečenia vlastného bývania,
súd považoval tieto dôvody oboma účastníkmi udávané za účelové. Súd vychádzal z toho, že obaja
účastníci majú zabezpečené vlastné bývanie v nehnuteľnostiach v rovnakej lokalite v porovnateľne

vyššom štandarde bývania, ako je schopná poskytnúť sporná domová nehnuteľnosť, čo vyplýva už len z
vizuálneho porovnania týchto domových nehnuteľností (obrazové snímky nachádzajúce sa v znaleckom
posudku Ing. Miloša Kovaľa a obrazové snímky vyhotovené súdom na ohliadke dňa 27.10.2010)
s rodinným domom súp. č. XXX, ktorý navyše od roku 1997 nebol vôbec užívaný a udržiavaný
(navrhovateľka v rodinnom dome súp. č. XX, k. ú. Z. R., ktorého je podľa výpisu z katastra nehnuteľností

z LV č. XXX vedeného Správou katastra Žilina podielovou spoluvlastníčkou spolu so svojou dcérou
Z. D. každá v podiele 1/2; odporca v rodinnom dome súp. č. XXX, k. ú. Z. R., ktorého je podľa
výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX vedeného Správou katastra Žilina výlučnou vlastníčkou
dcéra odporcu B. B., a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej s odporcom a jeho manželkou S. G.ako predávajúcimi dňa 27.08.2007, pričom súd považoval predmetný prevod danej nehnuteľnosti za
účelový, a to jednak s poukazom na to, že odporca s manželkou tento dom naďalej užívajú a odporca
sa o tomto vyjadroval aj naďalej ako o svojom dome, ako aj na to, že v zmysle predmetnej kúpnej

zmluvy bolo v prospech odporcu a jeho manželky zriadené právo vecného bremena k tomuto domu
spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania tohto domu a napokon na to, že dcéra B. B.
s manželom V. sú podľa stavebného povolenia č. j. XXXX/XXXX/Dv zo dňa 05.12.2007 vydaného
Obcou Belá stavebníkmi izolovaného rodinného domu na pozemku parc. F.-M. Č.. XXXX/X v k. ú. L.).
Z pohľadu súdu sa tak bolo ťažko stotožniť s tým, že by či už navrhovateľka, alebo odporca opustili

rodinné domy, v ktorých doposiaľ zabezpečovali svoje bývanie a odišli bývať do domu súp. č. XXX, a
to za podmienky, ako obaja zhodne tvrdili, že je potrebné túto domovú nehnuteľnosť pre účely bývania
upraviť, či podstatne zrekonštruovať. Aj dôvod udávaný navrhovateľkou, že dom súp. č. XXX je pre ňu
z hľadiska jej zdravotných problémov schopný zabezpečiť vyhovujúcejšie bývanie, súd považoval za
účelový. Navrhovateľka totiž počas celého konania užívala na účely svojho bývania dom súp. č. XX,
pričom v priebehu konania od roku 2006 neprodukovala žiadne dôkazy o tom, že by sa jej dlhodobo

trvajúcezdravotnéproblémyzhoršilinatoľko,žebyzhľadiskamobilitynebolaschopnáužívaťdomsúp.č.
XX. Súd poukazuje aj na vykonané ohliadky na mieste samom, pričom na ohliadke dňa 01.12.2003 bolo
zostranysúdukonštatované,žeprístupovácestakdomusúp.č.XXjesasfaltovýmpovrchomvmiernom
stúpaní cca 15° (zápisnica z ohliadky str. 5) a na ohliadke dňa 27.10.2010 bola táto prístupová cesta
aj obrazovo zdokumentovaná (obrazový snímok č. 16). Z týchto vykonaných ohliadok je tak zrejmé, že

prístup do domovej nehnuteľnosti súp. č. XX tak nie je výrazne sťažený z pohľadu toho, že navrhovateľka
je schopná samostatnej mobility, čo nakoniec bolo potvrdené aj samotnou ohliadkou dňa 27.10.2010,
kde navrhovateľka k predmetnej domovej nehnuteľnosti bez akýchkoľvek konštatovaných problémov
absolvovala. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že ani jeden z účastníkov konania nepotrebuje
danú domovú nehnuteľnosť súp. č. XXX užívať za účelom zabezpečenia vlastného bývania.

Účastníci konania v ďalšom argumentovali tým, že danú domovú nehnuteľnosť súp. č. XXX potrebujú
užívať za účelom zabezpečenia bývania svojich rodinných príslušníkov.
Navrhovateľka poukazovala na to, že jej vnuk R. B. má záujem užívať predmetnú domovú nehnuteľnosť
za účelom zabezpečenia bývania svojho, ako aj svojej priateľky, pričom by jej súčasne v tejto
nehnuteľnosti poskytoval starostlivosť, a to aj s prihliadnutím na to, že jeho priateľka je lekárom.

Súdu sa aj tieto skutkové tvrdenia navrhovateľky, ako aj na preukázanie týchto tvrdení navrhovateľky
produkované tvrdenia svedka R. B.L. v jeho svedeckej výpovedi, javili ako účelové, a to s poukazom
na nasledovné. Z podaného znaleckého posudku Ing. Miloša Kovaľa č. 56/2006 vyplýva, že zastavaná
plocha domom súp. č. XXX je o výmere XX,XX m2 (vrátane prístavby z roku 1989 - verandy o výmere
X,XX m2). Zo svedeckej výpovede svedka R. B. na pojednávaní dňa 08.02.2011 vyplýva, že tento v

prípade prikázania rodinného domu súp. č. XXX do výlučného vlastníctva navrhovateľky, chcel tento
zrekonštruovať tak, že v spodnej časti domu (t. j. prvé nadzemné podlažie) by na účely bývania užívala
navrhovateľka a on by svojpomocne nadstavil dnešný povalový priestor, pričom o rozšírení spodnej
časti v zásade neuvažoval, keďže by to bolo veľmi komplikované vzhľadom na súčasnú strechu, ktorú
by chcel demontovať a po nadstavení 2. nadzemného podlažia opätovne inštalovať. Z uvedeného je

tak zrejmé, že opísaným spôsobom, by sa mohla získať plocha na bývanie v 2. nadzemnom podlaží
vo výmere maximálne podlahovej plochy prvého nadzemného podlažia, teda XX,XX m2, a to nie je
z predstáv svedka vôbec zrejmé, ako by sa riešila prístupová komunikácia na 2. nadzemné podlažie,
keďže táto je v súčasnosti zabezpečovaná zvonku formou oceľového schodiska. Táto predstava svedka
však nekorešponduje s jeho tvrdením, že sa zaujímal z hľadiska jeho možného ďalšieho bývania o

trojizbový byt v lokalite sídliska R. v Ž. o výmere podlahovej plochy bytu XX m2 až XX m2. Výmera
získaného bývania v rodinnom dome súp. č. XXX tak korešponduje skôr s menšou výmerou bytu, možno
dvojizbového. V ďalšom súd poukazuje na to, že svedok aj napriek uvedeným skutkovým tvrdeniam
produkovaným ním už od roku 2006 (ako svedok totiž obdobne vypovedal aj na pojednávaní dňa
02.11.2006) za obdobie viac ako 4 rokov nezískal jasnejšiu predstavu o rozsahu a spôsobe realizácie

ním tvrdenej rekonštrukcie, čo sa pri ním tvrdenom dlhodobom záujme javí súdu ako prinajmenšom
zvláštne. Rovnako súd poukazuje aj na jeho výpoveď dňa 08.02.2011, kedy uviedol, že má blízky vzťah s
tou istou priateľkou ako v roku 2006, pričom tento vzťah by rád posunul do inej roviny, avšak vzhľadom k
otázkebývaniatozatiaľnebolomožné.Ztvrdeniaprávnejzástupkynenavrhovateľkynapojednávanídňa
13.05.2011 však vyplynulo, že svedok R. B. dňa 05.03.2011 uzavrel manželstvo. Manželstvo tak uzavrel

ani nie jeden mesiac odo dňa jeho výsluchu súdom, pričom súd má za to, že v čase svojej výpovede
už zrejme musel vedieť termín plánovaného sobáša. Preto sa súdu javila jeho výpoveď aj v kontexte
posunutia jeho vzťahu do inej roviny (zrejme roviny manželskej) ako účelová. Napokon súd poukazuje
na to, že svedok B. odôvodňoval svoje rozhodnutie zabezpečiť bývanie sebe, ako aj svojej priateľke(manželke) bývaním v uvedenej nehnuteľnosti aj tým, že by mohol poskytovať osobnú starostlivosť
so svojou priateľkou (manželkou) navrhovateľke. Jeho pracovné aktivity v čase výpovede pred súdom
dňa 08.02.2011 však tomuto nenasvedčujú. Svedok vo svojej výpovedi totiž uviedol, že v súčasnosti je

zamestnaný ako vysokoškolský pedagóg na Ekonomickej univerzite v Bratislave, pričom jeden až dva
dni v týždni vykonáva prácu mimo svojho bežného pracoviska v L., čo sa snaží realizovať najmä v Ž. a
súčasne víkendy trávi v Ž.. Snaží si však nájsť prácu v Ž.. Jeho priateľka (manželka) je zamestnaná vo
Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline ako lekár. Ak by sa mal rozhodnúť medzi zamestnaním alebo
24-hodinovou starostlivosťou o navrhovateľku, vybral by si kombináciu zamestnania a tejto starostlivosti,

pričom cez deň by tak zabezpečoval starostlivosť o navrhovateľku po návrate z práce. Z hľadiska
súčasných pracovných aktivít svedka a jeho priateľky (manželky), ako aj z hľadiska prípadných svedkom
plánovaných pracovných aktivít, sa súdu javí jeho tvrdenie o zabezpečovaní osobnej starostlivosti o
navrhovateľku ako účelové v spojení s tým, že navrhovateľka v konaní ničím nepreukázala, že by
potrebovala v súčasnosti nejakú osobnú starostlivosť, pričom navyše túto by jej mohla zjavne poskytnúť
aj jej slobodná a bezdetná dcéra Z. D., s ktorou navrhovateľka žije dlhodobo v spoločnej domácnosti.

Z hľadiska tvrdení odporcu o účelom využití predmetného domu súp. č. XXX na bývanie odporcu,
prípadne jeho dcéry B. B. s jej rodinou, alebo prípadne užívania tohto domu na rekreačné účely jeho
rodiny, súd aj tieto tvrdenia považoval zo strany odporcu za účelovo podané. Je nepochybné, že aj
napriek prevodu vlastníckeho práva k domu súp. č. XXX v roku 2007 z odporcu s manželkou ako
predávajúcich na dcéru B. B. ako kupujúcu, odporca naďalej aj so svojou manželkou zabezpečuje svoje

bývanie v rodinnom dome súp. č. XXX, o ktorom sa počas celého konania po prevode tohto domu
vyjadroval ako o svojom dome. Súd z toho pohľadu, ako aj z pohľadu toho, že jeho dcéra s manželom
sú stavebníkmi samostatného rodinného domu v k. ú. L., mal za to, že dcéra odporcu nemieni riešiť
otázku bývania svojej rodiny v rodinnom dome súp. č. XXX a ani v rodinnom dome súp. č. XXX. Rovnako
z vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že manželka odporcu je vlastníkom nehnuteľnosti - chaty

(obrazové snímky č. 20 a 21 s ohliadky súdu dňa 27.10.2010) nachádzajúcej sa vo vzdialenosti asi 100
m od domu súp. č. XXX, ktorú je možné využívať na rekreačné účely. Preto aj tvrdenia odporcu o tom,
že predmetný dom súp. č. XXX by chcel užívať na rekreačné účely, sa javili súdu ako účelové.
Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu a úvah súdu, súd dospel k záveru, že ani
jeden z účastníkov konania nepotrebuje predmetnú domovú nehnuteľnosť súp. č. XXX pre potreby

svojho bývania a rovnako súd považoval len za účelové tvrdenia oboch účastníkov konania, že danú
nehnuteľnosť potrebujú pre zabezpečenie bývania blízkych rodinných príslušníkov.
Preto súd prihliadal pri vyporiadavaní spoluvlastníctva k rodinnému domu súp. č. XXX, ako aj ostatných
nehnuteľností zaradených do 1. skupiny na iné kritéria nižšie uvedené.
Z hľadiska kritéria spočívajúceho v možnosti budúceho riadneho užívania, údržby, opráv domu súp.

č. XXX a prípadných rekonštrukčných prác na tomto dome súd považuje za potrebné poukázať na
nasledovné skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Z vykonaných ohliadok na mieste
samom dňa 01.12. 2003 a dňa 27.10.2010, ako aj z kópie z katastrálnej mapy - mapového listu č. 9-9/4
zo dňa 23.08.2000 (na č.l. 86 spisu) vyplýva, že v bezprostrednom susedstve s pozemkom parc. F.-M.
Č.. XX sa nachádzajú parc. F.-M. Č.. XX/X a XX/X (pozemky vo vlastníctve B. B., predtým vo vlastníctve

odporcu s jeho manželkou, na pozemku parc. F.-M. Č.. XX/X je postavený rodinný dom súp. č. XXX,
obývaný odporcom s jeho manželkou). Pozemky parc. F.-M. Č.. XX/X a XX/X na jednej strane a pozemok
parc. F.-M. Č.. XX na druhej strane majú spoločnú hranicu., pričom na tejto hranici je postavený rodinný
dom súp. č. XXX. Medzi účastníkmi konania bolo na ohliadke dňa 27.10.2010 sporné, kde na tvári miesta
prechádza predmetná hranica medzi uvedenými pozemkami. Podľa tvrdení navrhovateľky táto hranica

prechádza priamo pod odkvapovým žľabom rodinného domu súp. č. XXX, podľa tvrdenia odporcu
hranica prechádza v mieste obvodového múru rodinného domu súp. č. XXX. Súd však poukazuje na
porovnanie predmetnej kópie z katastrálnej mapy s obrazovými snímkami č. 4 a 5 vyhotovenými na
ohliadke dňa 27.10.2010, pričom z porovnania týchto sa súdu javí, že sporná hranica prechádza na
tvári miesta tam, ako to udával odporca. Uvedenému nasvedčuje aj konštatovanie súdu na ohliadke, že

stĺpiky oplotenia odrezaného pri teréne, ktoré oddeľovalo pred tým na tvári miesta predmetné pozemky
sa nachádza v línii s obvodovým múrom rodinného domu súp. č. XXX. Z obrazového snímku č. 9
vyhotoveného na ohliadke dňa 27.10.2010, ako aj z nákresu znalca Ing. Miloša Kovaľa na str. 35
znaleckého posudku č. 56/2006 (rovnako obrazový snímok v znaleckom posudku č. 56/2006 str. 41B)
a napokon aj z nesporného tvrdenia odporcu na ohliadke dňa 27.10.2010 vyplýva, že na pozemku

parc. F.-M. Č.. XX/X sa nachádza železobetónová vodomerná šachta, do ktorej je prostredníctvom
vodovodnej prípojky v dĺžke podľa nákresu cca 12 m napojenej na obecný vodovod, uložený v miestnej
komunikácii, privedená voda a z tejto je potom napojený samotný objekt rodinného domu súp. č. XXX.
Vodovodná prípojka je vedená podľa nákresu znalca súbežne s obvodovým múrom domu súp. č. XXXna strane pozemku parc. F.-M. Č.. XX/X. V ďalšom z popísaného situovania rodinného domu súp. č.
XXX vyplýva, že akékoľvek udržiavacie práce, prípadne rekonštrukčné práce na tejto nehnuteľnosti
by museli byť reálne na mieste samom vykonávané aj zo strany pozemku parc. č. XX/X, ktorý je v

užívaní odporcu a jeho manželky. Z hľadiska uvažovaných stavebných úprav, prípadne rekonštrukcie
celého objektu rodinného domu súp. č. XXX, súd poukazuje na to, že účastníkom stavebného konania
o povolení takejto stavby, by v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon
bol aj odporca s manželkou, ako osoba ktorých práva (v tomto prípade užívacie práva k pozemkom
parc. F.-M. Č.. XX/X a XX/X, ako aj k rodinnému domu súp. č. XXX) môžu byť stavebným povolením

priamo dotknuté. Ako vyplýva z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu uvedeného v záverečnej reči na
pojednávaní dňa 13.05.2011, odporca by zrejme nedal súhlasné stanovisko k akýmkoľvek stavebným
úpravám, resp. k rekonštrukcii objektu domu súp. č. XXX, a to s poukazom, že už toho času je tento
rodinný dom postavený v rozpore so stavebnými predpismi (pozn. súdu napr. v tomto čase platným ust.
§ 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami

s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie; z pohľadu tohto ustanovenia je v rozpore s týmito
predpismi postavený zrejme aj dom súp. č. XXX). Súčasne súd poukazuje na to, že za domom súp. č.
XXX sa nachádza žumpa, ktorú z hľadiska prístupu k nej špecializovaným motorovým vozidlom určeným
na vyberanie splaškových vôd, je možné vyberať z pozemku parc. F.-M. Č.. XX. Toto vozidlo má možnosť
vjazdu po tomto pozemku až po hranicu s pozemkom parc. F.-M. Č.. XX/X. Námietky navrhovateľky proti

tomuto argumentu odporcu, že odporca má žumpu vyvedenú do miestneho vodného toku súd považoval
za nedôvodnú, a to s ohľadom na to, že odporca takýmto konaním zjavne porušuje príslušné právne
predpisy a je povinný tento závadný stav s nimi zosúladiť, čo môže jedine pravidelným vyberaním žumpy
prostredníctvom uvedeného motorového vozidla. Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že susedné
domové nehnuteľnosti súp. č. XXX a XXX možno riadne užívať, udržiavať, prípadne rekonštruovať, len

zapodmienkydobrýchsusedskýchvzťahovvlastníkovtýchtodomovýchnehnuteľnostíapozemkovparc.
F.-M. Č.. XX/X, XX/X a XX, resp. za podmienky spojenia vlastníctva týchto nehnuteľností, prípadne tej
istej osoby oprávnenej na užívanie týchto nehnuteľností. Preto z tohto hľadiska sa javí ako účelnejšie
prikázanie predmetného domu súp. č. XXX do výlučného vlastníctva odporcu.
Súd v ďalšom pri rozhodovaní o otázke, ktorému z účastníkov konania prikázať rodinný dom súp. č. XXX

spolu s ďalšími nehnuteľnosťami uvedenými v prvej skupine, mal za to, že je potrebné prihliadať aj na
vzťahy medzi účastníkmi konania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi obomi účastníkmi
konania panujú dlhodobo narušené súrodenecké vzťahy. Uvedené narušené vzťahy sa prejavujú
prinajmenej od prejednávania dedičstva po E. G., pričom medzi účastníkmi nastali rozpory ohľadom
delenia dedičstva (obviňovanie odporcu navrhovateľky z vybratia hotovosti z vkladnej knižky E. G.,

z odnášania vecí z domu E. G. pred skončením dedičského konania, napokon aj obvinenie odporcu
prezentované svedkom E. K. - zaťom navrhovateľky v jeho výpovedi na pojednávaní dňa 21.10.2003,
že v čase delenia dedičstva videl laty, ktoré dal nebohému E. G., u odporcu). Rozpory sa prejavili v
ďalšom aj v tom, že dom súp. č. XXX nebol od skončenia dedičského konania po E. G. nielen že užívaný,
ale vôbec nebol udržiavaný, a to aj vzhľadom na to, že len navrhovateľka mala kľúče od tohto domu a

odporca dal na dvere domu petlicu, ktorú zamkol visiacim zámkom, od ktorého mal kľúče zas len on.
Vzájomné rozpory sa taktiež prejavovali v užívaní pozemku parc. F.-M. Č.. XX, t. j. záhrady slúžiacej
rodinnému domu súp. č. XXX. Z výpovede svedka V. B. na pojednávaní dňa 05.09.2006 vyplynulo,
že pri zbieraní úrody ovocia vypestovaného na záhrade parc. F.-M. Č.. XX došlo ku konfliktu medzi
odporcom a jeho dcérou B. B. na jednej strane a navrhovateľkou a jej manželom na strane druhej, kedy

sa manžel navrhovateľky mal zahnať proti B. B. motykou. Navrhovateľka sa k tomuto tvrdeniu svedka
na pojednávaní ohradila, pričom uviedla, že motyku mala ona a že s ňou striasala jablká s tým, že
keď nemajú oni, nech nemá ani odporca. Rovnako súd poukazuje aj na tvrdenia navrhovateľky, ako aj
jej právnej zástupkyne, že odporca je konfliktná osoba, pričom však tieto tvrdenia neboli vykonaným
dokazovaním preukázané. Napokon súd poukazuje aj na obsah trestného oznámenia Z. D. - dcéry

navrhovateľky zo dňa 02.11.2010, ktorá v trestnom oznámení uviedla, že už približne 10 rokov sú vzťahy
medzi jej rodinou a jej strýkom - odporcom dlhodobo rozvrátené. Nevhodné správanie odporcu naberá
na intenzite a vulgárnosti, ktoré je ešte vystupňované nadmerným požívaním alkoholu. Svoj negatívny
postoj prejavuje nielen voči nej, ale aj voči jej matke- navrhovateľke, a taktiež ďalším členom rodiny,
napr. tetu oznamovateľky p. D. napadol železnou tyčou. Odporca sa správa spoločensky neprijateľným

spôsobom, je agresívny, má sexuálne narážky a vyhráža sa jej zabitím. Takéto konanie odporcu však
doposiaľ odporcovi nebolo preukázané a vec podozrenia prečinu nebezpečného vyhrážania sa podľa
ust. § 360 ods. 1 Trestného zákona bola uznesením povereného príslušníka OO PZ Žilina - okolie
ČVS: ORP-2784/ZO-ZA-2010 zo dňa 30.11.2010 odovzdaná na prejednanie Obvodnému úradu Žilinaako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania
alebo postup podľa ust. § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Skutočnosť zhoršených susedských vzťahov
však nemohol súd pričítať na ťarchu odporcu, ako sa vyjadrovala navrhovateľka, keďže navrhovateľka

neprodukovala v konaní relevantný dôkaz o tomto jej tvrdení. Tieto jej tvrdenia priamo nepotvrdili ani
ňou navrhnuté svedkyne C. L. a L. D. (sestry účastníkov), ani svedok E. K. (zať navrhovateľky). Súd
tak s ohľadom na uvedené nemohol prihliadať v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka na
násilné správanie sa odporcu ako jedného podielového spoluvlastníka voči navrhovateľke ako druhej
spoluvlastníčke, keďže ako bolo uvedené, k preukázaniu takéhoto správania sa odporcu nedošlo.

Prikázanie rodinného domu súp. č. XXX do výlučného vlastníctva navrhovateľky spolu s týmto spojeným
vytvorením bezprostredného susedstva účastníkov by tak mohlo s určitosťou viesť len k ďalšej eskalácii
už aj tak vážne narušených súrodeneckých vzťahov medzi účastníkmi. Preto aj z tohto hľadiska sa
súdu javilo v súlade s argumentáciou odporcu, prikázať rodinný dom súp. č. XXX do jeho výlučného
vlastníctva.
Navrhovateľka napokon na dosiahnutie prikázania predmetného domu súp. č. XXX do svojho výlučného

vlastníctva argumentovala tým, že sa mala starať jednak o svoju nebohú a telesne postihnutú sestru
účastníkov Ľ. a neskôr po jej smrti pomáhala a starala sa aj o brata účastníkov E. G., v rámci prejednania
dedičstva po ktorom účastníci nadobudli všetky sporné nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva.
Naopak odporca sa o týchto nestaral. Súd by tak mal prihliadať aj na tento morálny aspekt vyplývajúci
z rodinných vzťahov v rodine účastníkov. Súd bol však toho názoru, že skutkové okolnosti, ktoré nastali

ešte pred smrťou právneho predchodcu E. G., nemajú z hľadiska prejednávanej veci žiadnu relevanciu.
Tieto skutkové okolnosti v prípade ich pravdivosti (keďže aj toto bolo medzi účastníkmi sporné, pričom
svedkovia V. G. a S. E. vypovedali, že E. G. bol až do svojej smrti sebestačný, dokonca sa tento sťažoval,
že sa navrhovateľka moc do neho stará) mohli mať relevanciu práve v konaní o dedičstve po E. G.,
pričom mohli byť zaiste podkladom pre dosiahnutie inej podoby dohody o vyporiadaní dedičstva medzi

dedičmi. Ak však takáto iná dohoda o vyporiadaní dedičstva nebola medzi dedičmi uzavretá, nie je
z hľadiska mravov dôvodné, aby súd skutočne uzavretú dohodu dedičov fakticky revidoval nejakým
spôsobom rozhodnutím v konaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vzniknutého na základe
tejto dohody. Napokon takéto kritérium podľa názoru súdu nie je možné ani odvodiť zo znenia ust. § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Napokon sa súd zaoberal aj vyššie spomenutými kritériami spočívajúcimi v tom, kto zo spoluvlastníkov
spoločnú vec, v tomto prípade rodinný dom súp. č. XXX udržiaval a opravoval, prípadne kto doň
investoval. Z vykonaného dokazovania však nevyšlo najavo, že by sa ktorýkoľvek z účastníkov podieľal
na udržiavaní a oprave domu alebo investovaní do tohto domu. Naopak v dôsledku antagonistických
postojov oboch účastníkov predmetný rodinný dom súp. č. XXX nebol od skončenia konania o dedičstve

po právnom predchodcovi účastníkov E. G. vôbec užívaný, rovnako nebol opravovaný, neboli na ňom
vykonané žiadne investície a je možné, že došlo jeho dlhodobým neužívaním a neudržiavaním aj k
znehodnoteniu. Preto súd pri vyporiadaní na toto kritérium prihliadať nemohol.
Súdu sa tak javilo vhodnejšie na základe uvedených úvah založených na posúdení vyššie uvedených
kritérií prikázať rodinný dom súp. č. XXX do výlučného vlastníctva odporcu.

Ako už bolo vyššie naznačené a vyplynulo to aj z prejavenej vôle účastníkov, obaja chceli vyporiadať
nehnuteľnosti súdom priradené do 1. skupiny ako v podstate jeden spolu s rodinným domom súp. č.
XXX užívaný a súvislý celok (výmera oboch parciel F.-M. Č.. XX a XX je spolu XXX m2, pričom samotná
právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 13.10.2008 uviedla, že že tieto pozemky tvoria
na mieste jeden celok, str. 3 zápisnice z pojednávania). Súd je toho názoru, že s prihliadnutím na vyššie

uvedené dôvody, pre ktoré sa súdu javilo ako vhodnejšie prikázať rodinný dom súp. č. XXX do výlučného
vlastníctva odporcu a s prihliadnutím na uvedenú vôľu účastníkov, je vhodnejšie prikázať aj všetky ďalšie
nehnuteľnosti zaradené do 1. skupiny do výlučného vlastníctva odporcu. Súd v kontexte týchto dôvodov
poukazuje aj na to, že vykonanou ohliadkou na mieste samom dňa 27.10.2010 bolo zistené, že odporca
má na pozemku parc. F.-M. Č.. XX postavený zajačinec, v ktorom už nesporne minimálne od roku

2001 chová zajace a od roku 2003 sliepky (navrhovateľka na pojednávaní dňa 11.09.2003 uviedla, že
odporca tam chová zajace posledné dva roky a sliepky kúpil tento rok). Z výpovede svedkyne S. E. na
pojednávaní dňa 21.10.2003 však vyplynulo, že zajace sa tam chovali po celý čas, čo je v Z. R., pričom
z kontextu jej výpovede vyplynulo, že je tam bývala v roku 2003 už 37 rokov. Sliepky ako bolo vidieť
na ohliadke dňa 27.10.2010 a ako to vyplýva aj zo svedeckej výpovede svedkyne S. E. sú vypúšťane

odporcom do záhrady parc. F.-M. Č.. XX. Teda zrejme aj z dôvodu tesnej blízkosti domu súp. č. XXX,
ktorý obýva odporca, boli pozemky parc. F.-M. Č.. XX a XX odporcom vo väčšom rozsahu užívané a
obhospodarované, ako navrhovateľkou.Čo sa týka nehnuteľností súdom zaradených do 2. skupiny aj s poukazom na už uvedenú prejavenú
vôľu účastníkov ohľadom dispozície s predmetom konania, t. j. čo sa týka pozemku - záhrada parc.
F.-M. Č.. XX spolu s vonkajšími úpravami, vonkajšou podzemnou pivnicou a oplotením, pri vyporiadaní

spoluvlastníctva účastníkov súd vychádzal z nasledovných úvah. Na záver konania obaja účastníci v
zásade vyjadrovali svoj nezáujem na jednak reálnej deľbe týchto nehnuteľností a jednak aj na prikázaní
týchto nehnuteľností do ich výlučného vlastníctva. Obaja žiadali, aby súd prikázal tieto nehnuteľnosti
do vlastníctva druhého účastníka. Súdu sa však javil tento postoj účastníkov v zásade účelový, a
to sledujúci zníženie výplatku, ktorý sa mal poskytnúť jedným účastníkom druhému z účastníkov za

vyporiadanie spoluvlastníctva k 1. skupine nehnuteľností, o ktoré obaja účastníci javili primárny záujem a
ktorých hodnota bola nepomerne vyššia ako hodnota nehnuteľností 2. skupiny, prikázaním do výlučného
vlastníctva prvého účastníka. Súd však poukazuje hlavne na tú skutočnosť, že sama navrhovateľka ešte
na pojednávaní dňa 08.02.2011 prejavila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vôľu na reálnej
deľbe pozemku parc. F.-M. Č.. XX. Rovnako súd poukazuje na to, že navrhovateľka v návrhu zo dňa
02.06.2000žiadalapozemokparc.F.-M.Č..XXprikázaťdosvojhovýlučnéhovlastníctva.Rovnakýnávrh

vzniesla v písomnom podaní zo dňa 08.09.2003. Rovnakú požiadavku prezentovala aj na pojednávaní
dňa 11.09.2003. Podaním zo dňa 06.07.2006 sa navrhovateľka opätovne vyjadrila, že trvá na svojom
návrhu. Až na pojednávaní dňa 05.09.2006 sa navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
vyjadrila, že je možné predmetné spoluvlastníctvo k pozemku parc. F.-M. Č.. XX vyporiadať aj reálnou
deľbou. Na druhej strane odporca od samotného počiatku konania (počnúc vyjadrením k návrhu -

podanie zo dňa 11.12.2000 vyjadroval svoju vôľu, aby predmetný pozemok parc. F.-M. Č.. XX bol
prikázaný do výlučného vlastníctva navrhovateľky, keďže jej spoluvlastnícky podiel je vo výške 2/3 a
rovnako mal za to, že uvedenú nehnuteľnosť nie je možné považovať za reálne deliteľnú.
Súd tak pri vyporiadaní spoluvlastníctva k pozemku parc. F.-M. Č.. XX spolu s vonkajšími úpravami,
vonkajšou podzemnou pivnicou a oplotením, vychádzal jednak z veľkosti spoluvlastníckych podielov

oboch účastníkov na týchto nehnuteľnostiach. V zmysle výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX
vedeného Správou katastra Žilina pre k. ú. Z. R.Á. je navrhovateľka podielovou spoluvlastníčkou týchto
nehnuteľností vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/6 a odporca vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
2/6.
V ďalšom súd vychádzal z výpovede navrhovateľky na pojednávaní dňa 15.10.2010, že o záhradu sa

starala ona s manželom, pričom spolu aj zberali úrodu. Po smrti jej manžela úrodu zbieral jej zať H. J.
s jej dcérami p. J. a D.. V roku 2010 a 2009 však v podstate nebola žiadna úroda, pričom v roku 2009
pokosili záhradu jej dcéry a potom sa to už neudržiavalo. Odporca však záhradu nikdy neužíval, užívala
to len ona s rodinou, pričom všetko aj sadili a oberali len oni. Naďalej však spolu s odporcom užívajú
vonkajšiu podzemnú pivnicu, v ktorej skladujú zemiaky.

Napokon sa súd zaoberal aj pomermi účastníkov z hľadiska ich prípadnej finančnej disponibility
postačujúcej na to, aby boli z tejto schopní vyplatiť druhému z účastníkov primeranú náhradu z
vyporiadaného spoluvlastníctva. Súd ohľadom tejto otázky dospel k záveru, že v zásade obaja účastníci
rovnako hodnoverne preukázali svoje finančné možnosti. Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne na pojednávaní dňa 08.02.2011 predložila v hotovosti sumu 20.000,- eur, pričom súčasne

predložila potvrdenia vystavené VÚB, a. s. dňa 04.02.2011 a 07.02.2011 o výbere hotovosti z bankového
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, podľa ktorých z predmetného bankového účtu vybrala U. K. (dcéra
navrhovateľky)dňa04.02.2011sumu5.000,-euradňa07.02.2011sumu5.000,-eur.Právnazástupkyňa
navrhovateľky sa k tomuto vyjadrila, že išlo o výbery z bankového účtu U. K., pričom čo sa týka
zvyšku sumy 20.000,- eur, t. j. sumy 10.000,- eur túto mala navrhovateľka doma v hotovosti. Odporca

preukazoval svoju disponibilitu výpisom z majetkového účtu PL č. č. XXXXX vedeného vo VÚB, a. s.
zo dňa 31.12.2010 vedeného na investora S.D. G., manželku odporcu, podľa ktorého bola hodnota PL
vo výške 2.305,05 eur. Ďalej odporca výpisom z bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného
vo VÚB, a. s. na jeho meno zo dňa 31.12.2010 dokladoval, že ku dňu 31.12.2010 bol na tomto účte
zostatok vo výške 17.298,09 eur. Účastnícisíce hodnoverne nepreukázali, že nimi dokladované finančné

prostriedky sú v ich vlastníctve, avšak pre potreby ich dispozície pre prípad nim uloženej povinnosti
vyplatiť uvedené finančné prostriedky druhému z účastníkov, súd považoval produkované dôkazy za
dostačujúce, umožňujúce súdu dospieť k záveru, že obaja účastníci môžu disponovať takouto finančnou
čiastkou.
S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že je vhodné vyporiadať spoluvlastníctvo k 2. skupine

nehnuteľností prikázaním týchto do výlučného vlastníctva navrhovateľke, a to aj napriek tomu, že táto,
podľa názoru súdu účelovo, navrhovala napokon prikázať tieto do výlučného vlastníctva odporcu a
odporca zas navrhoval prikázať tieto do jej výlučného vlastníctva. Ani jeden z účastníkov však nenavrhol
vyporiadanie podielového vlastníctva predajom nehnuteľností. Podľa názoru súdu to bolo jednak zdôvodu, že návrhy účastníkov ohľadom vyporiadania týchto nehnuteľností boli koncipované, ako už bolo
súdom prezentované, za účelom zníženia výplatku, ktorý by mali navrhovateľka, či odporca poskytnúť
druhému účastníkovi z vyporiadania 1. skupiny nehnuteľností prikázaním do výlučného vlastníctva

jedného z nich a jednak z dôvodu, že ani jeden nemali skutočný záujem na vyporiadaní spoluvlastníctva
predajom.
Z hľadiska hodnoty predmetných nehnuteľností, z ktorej pri vyporiadaní spoluvlastníctva účastníkov a
určovaní výšky peňažnej sumy, na zaplatenie ktorej ako primeranej náhrady navrhovateľke odporcu
vo výroku tohto rozsudku zaviazal, súd vychádzal z hodnoty, ktorá bola napokon medzi účastníkmi

ustálená ako nesporná (aj napriek tomu, že v priebehu konania účastníci túto robili spornou, a to
aj po vykonanom dokazovaní znalcom, pričom navrhovateľka žiadala nariadiť kontrolné znalecké
dokazovanie). Z hľadiska hodnoty nehnuteľností zaradených do 1. skupiny tak súd vychádzal z hodnoty
39.832,70 eur ustálenej medzi účastníkmi na pojednávaní dňa 30.10.2009. Čo sa týka nehnuteľností
zaradených do 2. skupiny, súd vychádzal z ocenenia týchto vykonaným znalcom Ing. Milošom Kovaľom
v znaleckom posudku č. 56/2006 (pozemok parc. F.-M. Č.. XX v hodnote 6.420,48 Sk) a v doplnku

tohto znaleckého posudku pod č. 66/2006 (kde znalec ohodnotil vonkajšie úpravy: vonkajšiu podzemnú
pivnicu v hodnote 61.878,64 Sk a betónovú plochu pred vonkajšou podzemnou pivnicou v hodnote
462,76 Sk, oplotenie okolo parc. F.-M. Č.. XX v hodnote 11.340,67 Sk, teda všetko spolu v sume
73.682,07 Sk). Spolu tak súd vychádzal z hodnoty nehnuteľností uvedených v 2. skupine vo výške
80.102,55 Sk, t.j. 2.658,92 eur. Odporca voči uvedenému ohodnoteniu námietky nemal, pričom

navrhovateľka aj napriek vzneseným námietkam podaním zo dňa 11.02.2010 súhlasila s hodnotou
určenou znalcom.
V zmysle vyššie uvedeného ohodnotenia tak súd odporcovi prikázal do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosti v celkovej hodnote 39.832,70 eur, pričom tento by mal vzhľadom na veľkosť
spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky na týchto nehnuteľnostiach (1/2) vyplatiť navrhovateľke

primeranú náhradu vo výške 1/2 uvedenej hodnoty, teda vo výške 19.916,35 eur. Navrhovateľka naproti
tomu nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v celkovej hodnote 2.658,92 eur, pričom by tak
mala vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu odporcu na týchto nehnuteľnostiach (2/6) vyplatiť
odporcovi primeranú náhradu vo výške 2/6 uvedenej hodnoty, teda vo výške 886,31 eur. Započítaním
pohľadávky odporcu oproti pohľadávke navrhovateľky, ostalo odporcovi na vyrovnanie podielov z

vyporiadavaného spoluvlastníctva zaplatiť navrhovateľke primeranú náhradu vo výške 19.030,04 eur,
na čo súd zaviazal odporcu, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia

odsekov1a2platiaprimeranestým,želehotatrochpracovnýchdníplynieodprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p., ako aj s poukazom na väčší
počet nehnuteľností spadajúcich do vyporiadavaného spoluvlastníctva účastníkov tak, že o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).