Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/5/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713207251
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713207251.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: Slovak Kola SK s.r.o., so sídlom
Košovská cesta 28, 971 01 Prievidza, IČO: 46 698 035 (pôvodne pod obchodným menom HUDEC
Beverage Company s.r.o.), zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom,
so sídlom G. E. X, XXX XX G., proti žalovanému: PetRaff, s.r.o., so sídlom Kratinova 71, 036 08
Martin, IČO: 44 679 521 (pôvodne pod obchodným menom L+R DOPRAVA, s.r.o.), zastúpenému
právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Čillovou, advokátkou, so sídlom XX. S. XXX/XX, XXX XX P. P.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská
cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Gabrielou
Reichovou, advokátkou, so sídlom E. L. X, XXX XX C., v konaní o náhradu škody vo výške 31.900 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 94/2013-105 zo
dňa 12.9.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 94/2013-105 zo dňa 12.9.2013 v spojení s uznesením
(opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 94/2013-131 zo dňa 28.11.2013 z r u š u j e a v
r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s uznesením (opravným) okresný súd žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.976,40
Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom uložil žalobcovi povinnosť
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 1.185,96 Eur v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia k procesnému postupu uviedol, že
vedľajší účastník na strane žalovaného, spol. Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841
04 Bratislava, IČO: 35 709 332, vstúpila do konania na výzvu žalovaného, urobenú prostredníctvom
okresného súdu, v súlade s § 93 ods. 3 O.s.p.. Žalobca, ktorý bol v zmysle poučovacej povinnosti podľa
§ 5 O.s.p. poučený o možnosti vzniesť námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka, podaním zo dňa
2.7.2013 (č.l. 49) oznámil okresnému súdu, že nevznáša námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka.

Okresný súd poukázal na ust. § 76 písm. f), § 75 ods. 1 písm. f), § 84 ods. 1, § 84 ods. 2 písm. a)
zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z.z.), § 114 ods. 1, 2 O.s.p.,
§ 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, a vyslovil, že škoda sa v právnom zmysle definuje
ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom,
t.j. peniazmi. Zákon rozlišuje medzi škodou na veciach (§ 442 Občianskeho zákonníka), t.j. vecnou
škodou a škodou na zdraví (§ 444 a nasl. Občianskeho zákonníka). Pri vecnej škode zákon rozlišuje
medzi skutočnou škodou a ušlým ziskom. Skutočnou škodou je zmenšenie majetku poškodeného.
Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z
celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a tie následky, ktoré sú dôležité pre

zodpovednosť za škodu. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti preto bolo dôvodné zisťovať, so zreteľom na
konkrétnu škodu žalobcu, ktorá skutočnosť bola príčinou vzniku škody, či skutočne okolnosť - odborný
posudok žalovaného o kontrole originality vozidla, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy podpísanej dňa
21.9.2012 medzi žalobcom ako kupujúcim a C. K. ako predávajúcou, s výsledkom, že toto vozidlo je
spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, predložený predávajúcou pri podpise kúpnej
zmluvy a vyhotovený žalovaným.

Okresný súd vyslovil, že zodpovednosť za škodu nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok; o vzťah príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov, konkrétne ktorá príčina škodu vyvolala. Atribútom príčinnej
súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, nestačí, ak je iba
sprostredkovaný. Pokiaľ teda žalobca v konaní tvrdil, že vystavením protokolu s nepravdivým obsahom
došlo k vzniku škody na strane žalobcu, ktorá spočíva v zaplatenej kúpnej cene vo výške 31.900
Eur, podľa názoru okresného súdu nejde o priamy vzťah príčiny a následku, ale o sprostredkovaný
vzťah príčiny a následku - vzniku škody. Bolo nesporné zo zhodných vyjadrení účastníkov, že odborný
posudok objednala u žalovaného a žalobcovi ako kupujúcemu pri podpise kúpnej zmluvy predložila
predávajúca z kúpnej zmluvy, ktorá sama týmto posudkom garantovala žalobcovi, že predmet kúpnej
zmluvy nemá právne vady. Hoci žalovaný vypracoval odborný posudok, nejde o priamu príčinu vo vzťahu
zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá vznikla žalobcovi vyplatením kúpnej ceny predávajúcej; nejde
v tomto konkrétnom prípade o takú skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť práve žalovaného
za škodu.

Prvostupňový súd mal v konaní za nesporné, že žalobca vyplatil sumu 31.900 Eur ako kúpnu cenu
za predmet kúpnej zmluvy opísaný pod č. I. kúpno-predajnej zmluvy, podpísanej žalobcom a C. K.
dňa 21.9.2012. Došlo k vyplateniu tejto ceny C. K.. Tiež bolo nesporné, že predmet kúpnej zmluvy bol
zaistený, čo preukázalo potvrdenie o zaistení veci (č.l. 16) a vozidlo bolo vyradené z evidencie vozidiel
natrvalo, čo preukazuje rozhodnutie o vyradení vozidla (č.l. 15). Bolo teda nesporné, že žalobcovi bol
predmet kúpnej zmluvy odňatý a vznikla mu škoda v právnom zmysle, t.j. peniazmi vyjadriteľná ujma
na jeho majetku vo výške 31.900 Eur.

Okresný súd uviedol, že na platný vznik kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka
sa vyžaduje, aby sa jej účastníci dohodli na predmete kúpy čo do kvality (§ 496 a §
499 Občianskeho zákonníka) a kvantity a kúpnej cene, čo sa v danom prípade stalo, preto možno
uzavrieť, že medzi zmluvnými stranami došlo k platnému vzniku právneho úkonu, kúpnej zmluvy podľa
§ 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom predávajúca z kúpnej zmluvy predloženým odborným
posudkom garantovala žalobcovi, že predmet kúpnej zmluvy nemá právne vady. Záväzkový právny
vzťah predpokladá, že povinnosti vyplývajúce zo záväzku budú splnené riadne. Ak predávajúca nesplnila
povinnosť splniť záväzok riadne, t.j. že vec má vady, vznikla predávajúcej zodpovednosť za vady - o
vadné plnenie ide aj v prípade, keď predmet plnenia nemá vlastnosti stanovené zákonom, predávajúca
zodpovedá aj za to, že predmet kúpnej zmluvy má právne vady (§ 499 Občianskeho zákonníka). Pri
podpise tejto zmluvy predávajúca deklarovala žalobcovi ako kupujúcemu bezvadnosť predmetu kúpnej
zmluvy, a to aj po stránke právnych vád. Predávajúca aktívne pri dojednávaní zmluvy vystupovala
vo vzťahu k žalobcovi ako kupujúcemu predložením odborného posudku, pričom jedným z motívov
uzavretia zmluvy na strane kupujúceho bolo jeho ubezpečenie predávajúcou práve predloženým
odborným posudkom o tom, že predmet kúpnej zmluvy nemá právne vady. Pre zodpovednosť
predávajúceho za vady v zmysle ust. § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka stačí, ak ubezpečenie
predávajúceho, ktoré sa týkalo bezvadnosti predávanej veci, v danom prípade motorového vozidla, sa
ukázalo ako nepravdivé, pričom nezáleží, či o tom predávajúca vedela alebo nie. V takomto prípade
kupujúci mohol v zmysle § 597 ods. 2 Občianskeho odstúpiť od zmluvy a domáhať sa vydania plnenia,
ktoré pred odstúpením od zmluvy predávajúcej poskytol. V zmysle ust. § 600 Občianskeho zákonníka
by uplatnením práv zo zodpovednosti za vady u predávajúcej nebolo dotknuté jeho právo aj na náhradu
škody u predávajúcej. Na základe uvedeného okresný súd bol toho názoru, že žalovaný nie je pasívne
vecne legitimovaný v tomto konaní, nenesie zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka, konanie žalovaného pri vypracovaní odborného posudku pre predávajúceho nie je tou
priamou príčinou škody, ktorá vznikla žalobcovi vyplatením kúpnej ceny predávajúcej, preto žalobu proti
žalovanému zamietol.

Pre úplnosť okresný súd uviedol, že v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy by mal žalobca právo domáhať
sa vo vzťahu k predávajúcej vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.
V komplexe uvedených skutočností bolo dôvodné uviesť aj, že žalobca pri uplatnení vyššie uvedených
nárokov voči predávajúcej z kúpnej zmluvy by sa domohol duplicitného plnenia na tom istom skutkovom
základe, a to jednak nárokov z vád (§ 499 a 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ako aj náhrady škody (§
600 Občianskeho zákonníka), príp. ako vydania bezdôvodného obohatenia proti predávajúcej z kúpnej
zmluvy.

Z uvedených dôvodov preto zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, ale
priameho pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza následku
a vyvoláva ho. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom
škody, ktorá mu vznikla vyplatením kúpnej ceny vo výške 31.900 Eur predávajúcej z kúpnej zmluvy a
vyhotovením odborného posudku o kontrole originality vozidla pre predávajúcu s výsledkom, že vozidlo
je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, ktorý výsledok sa ukázal ako nepravdivý s
ohľadom na listinný dôkaz - odborné stanovisko Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ (č.l. 79),
keď tento objednala predávajúca u žalovaného, aby garantovala žalobcovi, že predmet kúpnej zmluvy
nemá právne vady.

Okresný súd nevykonal navrhované dokazovanie žalovaným - vo vzťahu k vyššie uvedenému nebolo
dôvodné vykonať dokazovanie výsluchom svedka, bývalého konateľa žalovaného na okolnosti, či pri
vyhotovení odborného posudku o kontrole originality vozidla došlo alebo nedošlo k porušeniu zákonnej
povinnosti žalovaným v zmysle § 75 a § 76 písm. f) zákona č. 725/2004 Z.z., t.j. o tom, že zmenu
identifikačného znaku vozidla nebolo možno zistiť u žalovaného používanými meradlami a prístrojmi na
jeho pracovisku, nakoľko nebolo preukázané priame pôsobenie tejto príčiny na žalobou uplatnený nárok
- škodu, ktorá vznikla žalobcovi titulom vyplatenej kúpnej ceny predávajúcemu.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady úspechu priznal
náhradu trov konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného titulom trov právneho
zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Žalovanému trovy právneho zastúpenia pre žalovaného okresný súd priznal vo
výške 1.976,40 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného okresný súd priznal trovy právneho
zastúpenia vo výške 1.185,96 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Namietal, že
okresný súd vec nesprávne právne posúdil, a to aplikáciou nesprávnej právnej normy na správne
zistený skutkový stav. Uviedol, že žalobný nárok odvíja od nároku na náhradu škody podľa § 415 a §
420 Občianskeho zákonníka. Žalovaný z poverenia príslušného orgánu verejnej správy bol oprávnený
vydávať osvedčenia, ktoré pre každého, komu boli predložené, garantovali a deklarovali skutočnosť,
že vozidlo je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, jeho identifikačné znaky nie sú
pozmeňované a skutočnosť, že vozidlo nie je v pátraní a je jeho skutočným vlastníkom. Inak povedané,
osvedčenie žalovanému garantovalo po určitú dobu skutkovú, ale aj právnu bezvadnosť predmetu kúpy.
Kúpno-predajná zmluva ako reálny kontrakt je inštitútom súkromného práva. Je bez pochybností, že
v Slovenskej republike dochádzalo a dochádza k trestnej činnosti, predmetom ktorej je obchodovanie
s motorovými vozidlami, ktoré majú pozmeňované identifikačné znaky. Z týchto dôvodov zákonodarca
vstúpil v prípade dovozu osobných motorových vozidiel a ich následného predaja a určil povinnosť
podrobiť každé takéto vozidlo kontrole originality. Osvedčenie, bez ohľadu na to, kto ho objednal, teda
každému (ergo omnes) po určitú dobu (napokon túto skutočnosť potvrdil vtedajší konateľ žalovaného
na pojednávaní dňa 24.10.2013 vo veci sp. zn. 17Cb/93/2013, ktoré pojednáva o rovnakej kauze s
iným vozidlom a za skutkovej situácie, že osvedčenie objednal žalobca) garantuje právnu a skutkovú
bezvadnosť predmetu kúpy motorového vozidla. V prípade, že sa preukáže, že toto osvedčenie je
nesprávne, a teda, že vozidlo má právne aj skutkové vady, nesie jeho vystaviteľ zodpovednosť za právne
následky tohto nepravdivého osvedčenia, a teda aj zodpovednosť za škodu na osvedčení. Na tomto
osvedčení nie je uvedené, komu je adresované. Pri uplatnení nároku na náhradu škody ním spôsobenej,
nie je právne významné, kto ho objednal. Právne významné je, kto sa s ním spravoval a kto urobil právne
úkony s tým, že garantoval bezvadnosť osvedčených skutočností, ktorú zodpovednosť predpokladá aj
zákonodarca. Jednou z obligatórnych podmienok pre udelenie licencie na vykonávanie kontrol originality
je preukázanie orgánu, ktorý povolenie vydáva, že žiadateľ je poistený za zodpovednosť pri výkone tejto
činnosti. Preto argument okresného súdu, že medzi ním a žalovaným nebol žiadny zmluvný vzťah, je

nesprávny. V tejto súvislosti poukázal i na judikatúru, z ktorej je známy zodpovednostný vzťah, ktorý
vzniká práve okamihom škody medzi škodcom a poškodeným (R 56/2004). Z uvedeného vyplýva, že
okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak rozhodol, že z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným
nie je zmluvný vzťah, nemôže požadovať právo na náhradu škody, ako aj, ak rozhodol, že priamou
a jedinou príčinou vzniku škody je uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobca uviedol, že škoda mu nevznikla
tým, že uzavrel kúpnu zmluvu, ale tým, že uzavrel kúpnu zmluvu na základe osvedčenia kontroly
originality, ktoré preukázalo, že vozidlo je bezzávadné a následne pristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy.
Kúpna zmluva, resp. jej uzavretie, na ktorú bez zjavného dôvodu prvostupňový súd odkazuje, bola teda
následkom omylu vyvolaného osvedčením o kontrole originality, ktoré zapríčinilo, že žalobca kúpnu
zmluvu uzavrel, a ktoré preukazovalo, že vozidlo nemá vady. Tým bola preukázaná priama príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného. V tejto súvislosti poukázal, že škodlivý následok
nemusí vzniknúť len z jednej príčiny, rozhodujúce je, či by škodlivý následok nevznikol, ak by táto
skutočnosť neexistovala, alebo naopak, či by tento škodlivý následok vznikol aj bez tejto skutočnosti
(Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol., Občanský zákonník I., vyd. CH.BECK, edícia Velké komentáře,
str. 1067, 2). Bez predloženia osvedčenia o kontrole originality vozidla by žalobca nikdy nepristúpil k
uzavretiu kúpnej zmluvy. Pre určenie kauzality príčiny a následku preto bolo významné, že kúpnu zmluvu
žalobca uzavrel len z dôvodu, že existovalo osvedčenie o kontrole originality, ktoré deklarovalo bezvadný
stav predmetu kúpy. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalovaného zaviaže k
náhrade škody v zmysle návrhu žalobcu s priznaním náhrady trov konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne.
Uviedol, že odvolanie je podané neoprávnenou osobou v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., keď na
konci odvolania je uvedené ...„V Prievidzi, dňa 24.10.2013, Marek Hudec - konateľ spoločnosti HUDEC
Beverage Company s.r.o.“, pričom účastníkom konania je obchodná spoločnosť HUDEC Beverage
Company s.r.o., nie Marek Hudec - konateľ spoločnosti. Stotožnil sa so záverom prvostupňového súdu
uvedeným v odôvodnení rozsudku str. 7, podľa ktorého ...„Zodpovednosť za škodu nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny
a následku, o vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide po priamej väzbe javov, konkrétne ktorá
príčina škodu vyvolala. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny za následok, pri
ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť priamy, bezprostredný, nestačí, ak je iba sprostredkovaný“. V tejto súvislosti poukázal i na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 5Cdo 126/2009 a bol toho názoru, že v
prejednávanej veci nie je dôvod odkloniť sa od záverov, ktoré už boli judikované, že vzťah príčiny a
následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený a zodpovednosť nie je možné robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Ďalej poukázal i na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 11/09-16 zo
dňa 17. júna 2009, podľa ktorého ...„princíp viazanosti doterajšou judikatúrou patrí k jedným z kľúčových
princípov, ktorým sa musí pri výkone svojej rozhodovacej činnosti riadiť ústavný súd. Ak totiž ústavný
súd vzhľadom na svoje ústavné postavenie odôvodnene požaduje od iných orgánov verejnej moci,
aby rešpektovali a uplatňovali právne názory vyjadrené v jeho judikatúre, tak je predovšetkým on sám
viazaný svojou doterajšou judikatúrou. Táto požiadavka tvorí neoddeliteľnú súčasť ústavného princípu
právnej istoty“. Žalovaný poukázal na to, že odborný posudok objednala u žalovaného predávajúca, ktorá
skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola nesporná. Predávajúca z kúpnej zmluvy predloženým
odborným posudkom garantovala žalobcovi, že predmet kúpy nemá právne vady. Žalobca v konaní
nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom škody, ktorá mu vznikla vyplatením
kúpnej ceny vo výške 31.900 Eur predávajúcej z kúpnej zmluvy a vyhotovením odborného posudku
o kontrole originality, vo vzťahu ku ktorému poukázal na zákon č. 725/2004 Z.z. s tým, že odborný
posudok má 15-dňovú administratívnu platnosť. Kontrola originality predmetného vozidla bola vykonaná
dňa 27.8.2012. Na základe predloženého listinného dôkazu žalobcom kúpna zmluva bola uzavretá dňa
21.9.2012. Pokiaľ právny zástupca žalobcu poukázal na výňatok z rozhodnutia českého súdu, tak tento je
založený na odlišnom skutkovom a právnom základe ako je v danej prejednávanej veci. Žalobca si môže
svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 31.900 Eur od predávajúcej uplatniť prostredníctvom inštitútu
zodpovednosti za právne vady a v prípade neplatnosti zmluvy prostredníctvom inštitútu bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný ďalej namietal, že v konaní nie je daná vecná legitimácia účastníkov konania s
odkazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 517/2011-9 zo dňa 22.11.2011.
Žalovaný neporušil svojim konaním právnu povinnosť vymedzenú § 75 a § 76 písm. f) zákona č.
725/2004 Z.z.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správne rozhodnutie
s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného
prostredníctvom právnej zástupkyne. Uviedol, že zodpovednosť podľa ust. § 420 Občianskeho
zákonníka nemá povahu objektívnej zodpovednosti, ale zodpovednosti všeobecnej, pričom
predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti a spôsobenou škodou, zavinenie. Žalobca existenciu predpokladov
zodpovednosti za škodu v konaní nepreukázal. Vedľajší účastník sa stotožnil so závermi prvostupňového
súdu ohľadom absencie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vyčíslenou škodou. Uviedol,
že príčinná súvislosť je spojitosť medzi škodou a javom, ktorý túto škodu vyvolal, pričom súvislosť musí
byť priama, nie sprostredkovaná. Otázka existencie príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym
konaním je otázkou skutkovou. Medzi konaním žalovaného (vypracovaním Osvedčenia kontroly
originality) a vznikom škody (v konaní vyčíslenej majetkovej ujmy) neexistuje priama a jednoznačná
súvislosť ako príčiny a následku z dôvodu, že tu existuje iná skutočnosť (uzavretie zmluvy medzi
žalobcom a predávajúcim ohľadom predmetu kúpy, ku ktorému predávajúci v rozpore so skutočnosťou
deklaroval jeho právnu bezvadnosť). Práve táto okolnosť nezávislá na konaní žalovaného, ktorá je
protiprávnym konaním (porušením zmluvného záväzku), je pre vznik škody zásadná a vo vzťahu
k nej existuje priama súvislosť. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že ...„škoda vznikla tým, že sme
uzavreli kúpnu zmluvu na základe osvedčenia kontroly originality, ktoré preukázalo, že vozidlo je
bezzávadné a následne sme pristúpili k uzavretiu kúpnej zmluvy“, vedľajší účastník poukázal na
nezrovnalosť v tejto časti s návrhom, kde žalobca sám uvádza, že ...„C. K. som v mene spoločnosti
HUDEC Beverage Company s.r.o. poskytol pri uzavretí zmluvy zálohu 12.760,00 Eur a čakal som na
dodanie vozidla. Dňa 31.08.2012 mi Ing. D. vozidlo dodal a predložil aj Odborný posudok o kontrole
originality vozidla od žalovaného...“. Vedľajší účastník dodal, že porušenie právnej povinnosti ako jeden
z ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu, možno konštatovať v prípadoch konania v rozpore s
povinnosťami, ktoré vyplývajú z právneho predpisu, zo zmluvy alebo iných právnych úkonov, v ktorej
súvislosti poukázal na ust. § 83 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z.z.. V konaní nebolo preukázané porušenie
konkrétnych právnych povinností žalovaného pri výkone kontroly originality vozidla, ktoré mu ukladá
právny predpis. Za podstatné považoval uviesť, že výkon kontroly originality na pracoviskách kontroly
originality je v zmysle ust. § 83 ods. 1, § 84 ods. 5, § 85 zákona č. 725/2004 Z.z. založený na meraní
a nedeštruktívnom skúmaní stôp a prípadného vonkajšieho zásahu do konštrukcie vozidla, a pokiaľ ide
o kontrolu a posúdenie stavu identifikátorov vozidla podľa kontrolných úkonov ustanovených metodikou
na vykonávanie kontroly originality základnej (§ 85 ods. 1, 2 vyhlášky). Pre posúdenie prípadného
porušenia právnej povinnosti je preto rozhodujúce, či došlo k nesprávnemu výkonu kontroly originality,
prípadne, či sa žalovaný pri výkone kontroly odchýlil od postupu, ktorý mu ukladá právny predpis. Tieto
skutočnosti neboli preukázané, žalobca ich napokon ani netvrdil. Ak žalovaný vykonal riadne svoje
povinnosti (výkonom konkrétnych kontrolných úkonov), ktoré mu právny predpis ukladá, nemôže byť
zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla, pretože chýba jeden zo základných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil s
priznaním náhrady trov odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslil.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu zrušil
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Základným odvolacím dôvodom žalobcu bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo
všeobecnosti krajský súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pre vyriešenie opodstatnenosti odvolacích dôvodov a dôvodnosti nároku žalobcu tak pred súdom prvého
stupňa, ako i v odvolacom konaní bolo podstatné vyhodnotiť základ, cez ktorý žalobca uplatnil žalobný
nárok, a to nárok na náhradu škody tak, ako sa domáhal návrhom zo dňa 13.5.2013 (ust. § 79 ods. 1
O.s.p.). Žalobca v podanom návrhu na začatie konania uviedol, že na základe ponuky na kúpu vozidla
sa rozhodol vozidlo kúpiť, pričom požadoval, aby vozidlo malo odborný posudok o kontrole originality
vozidla, ktorý by preukazoval, že vozidlo nie je kradnuté, nie sú na ňom pozmeňované identifikačné
údaje. Predávajúci - C. K., ktorá bola vlastníčkou vozidla, žalobcovi oznámila, že zariadi zabezpečenie

tohto posudku, z ktorého dôvodu poskytol pri uzavretí zmluvy zálohu 12.760 Eur. Dňa 31.08.2012 mu
bolo vozidlo dodané a predložený odborný posudok o kontrole originality vozidla od žalovaného, z
ktorého vyplývalo, že vyššie uvedené vozidlo na základe kontroly originality vozidla je spôsobilé na
premávku na pozemných komunikáciách, na základe čoho došlo k úhrade zostatku kúpnej ceny vo výške
19.140 Eur zo strany žalobcu a prepisu motorového vozidla. Dňa 28.11.2012 sa žalobca dozvedel, že
vozidlo, ktoré žalobca dňa 21.09.2012 kúpil, súvisí so spáchaním trestného činu, pričom z odborného
vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľubča, č. PPZ-KEÚ-
SL-EXP-2012/4181 (č.l. 79 spisu) vyplývalo, že na motorovom vozidle sa nachádza VIN kód, ktorý na
ráme karosérie vykazuje znak pozmeňovania a vozidlo bolo odcudzené v Rakúsku jeho pôvodnému
majiteľovi. Informácie o tom, že vozidlo má právnu vadu, žalobca zistil až z Potvrdenia o zaistení veci
zo dňa 28.11.2012 a Rozhodnutia o vyradení vozidla z evidencie dňa 11.03.2013. Žalobca s poukazom
na ustanovenia zákon č. 725/2004 Z.z., konkrétne ust. § 84 ods. 2 písm. a), § 75, § 76f tvrdil, že
žalovaný porušil prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka a právnu povinnosť
podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď vydal posudok originality so záverom podľa § 84
ods. 2 písm. a) zákona č. 725/2004 Z.z., ktoré závery boli vyvrátené, pričom bol povinný zabezpečiť, aby
výsledky kontroly originality boli vykonávané v súlade so zákonom a všeobecným právnym predpisom,
čím došlo k vzniku škody vo výške 31.900 Eur. K tomuto tvrdeniu žalobca pripojil Kúpno-predajnú zmluvu
uzavretú medzi žalobcom a C. K. zo dňa 21.9.2012, Odborný posudok o kontrole originality vozidla
s mesiacom a rokom vykonania kontroly 08/2012, Osvedčenie o evidencii vozidla - Časť II, zmluvu o
spotrebnom úvere, Rozhodnutie o vyradení vozidla z evidencie zo dňa 11.3.2013, Potvrdenie o zaistení
veci zo dňa 28.11.2012 s tým, že žalobcovi vznikla škoda spočívajúca vo vyplatení kúpno-predajnej ceny
motorového vozidla vo výške 31.900 Eur.

Základným predpokladom vzniku občiansko-právnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb v
zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (protiprávny
úkon). Právna teória vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Občiansky zákonník nerozlišuje, či ide o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho
predpisu alebo o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Porušenie právnej povinnosti
sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným preukázané. V súdnom konaní je povinnosťou žalobcu
preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za
protiprávny úkon. Posúdenie, či preukázaný skutok je protiprávnym konaním, je posúdením právnym,
ktoré patrí súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd.
Pretože predmetom konania bol nárok na náhradu škody, bolo povinnosťou žalobcu preukázať základné
predpoklady tejto zodpovednosti, a to predovšetkým predpoklad protiprávneho konania žalovaného.
Žalobca vyvodzoval protiprávne konanie žalovaného zo skutku, ktorý mal spočívať v tom, že žalovaný
vystavil Odborný posudok o kontrole originality vozidla, ktorý sa preukázal ako nepravdivý.

O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí), v
rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok), a otázka príčinnej súvislosti môže byť
vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od
všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej
súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a
každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako škodca skutočne
konal (prípadne opomenul konať), a tým, ako konať mal, aby jeho konanie zodpovedalo povinnosti
uloženej právnym predpisom, či inou právnou skutočnosťou alebo zmluvou.

Okrem porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej, zákon zakladá všeobecnú povinnosť (tzv. generálnu
prevenciu), ukladajúcu každému konať takým spôsobom, aby svojim konaním nespôsobil škodu na
zdraví, majetku, či iných hodnotách (§ 415 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na to, či
medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo neexistuje. Zákonné ustanovenie § 415
Občianskeho zákonníka sa však vzťahuje na všetkých účastníkov občiansko-právnych vzťahov.

Vzhľadom k poskytnutým skutkovým a právnym tvrdeniam žalobcu, ako aj skutkovým a právnym
tvrdeniam žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, krajský súd bol toho názoru, že
v rámci konania pred prvostupňovým súdom bolo preukázané založenie súkromno-právneho vzťahu
žalobcu a C. K. - kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla, v rámci ktorého
kontraktačného procesu si žalobca vymienil predloženie dokladu - odborný posudok, na základe ktorého,
ak sa zistí, že doklad, resp. údaje sa ukážu ako pravdivé, uzavrie kúpnu zmluvu, a ak sa ukážu ako
nepravdivé, tak k jej uzavretiu nedôjde. Nesporným zostalo, že predmet kúpnej zmluvy bol zaistený, čo
preukázalo potvrdenie o zaistení veci (č.l. 16) a vozidlo bolo vyradené z evidencie vozidiel natrvalo, čo
preukázalo rozhodnutie o vyradení vozidla (č.l. 15). Podľa okresného súdu bolo nesporné, že žalobcovi
bol predmet kúpnej zmluvy odňatý a vznikla mu škoda v právnom zmysle, t.j. peniazmi vyjadriteľná ujma
na jeho majetku vo výške 31.900 Eur.

Bolo zrejmé, že žalobca požadovaný nárok na náhradu škody spočívajúci vo výške kúpnej ceny, ktorá
bola vyplatená predávajúcej, uplatnil voči žalovanému podľa ust. § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka.
V konaní pred prvostupňovým súdom tvrdil voľbu nároku, a to konkrétne do Zápisnice o pojednávaní pred
prvostupňovým súdom, keď právny zástupca žalobcu uviedol (č.l. 87 rub spisu) ...„bolo na voľbe žalobcu,
aký nárok si uplatní. Nepopieram, že mal možnosť si uplatňovať nároky z vád titulom uzatvorenej
kúpnej zmluvy, žalobca sa však rozhodol uplatňovať si nárok zo zodpovednosti za škodu, ktorú škodu
mu spôsobil žalovaný a ktoré právo mu vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 725/2004, podľa
ktorého žalovaný nesie zodpovednosť a na túto zodpovednosť je aj poistený“. Okresný súd sa však
týmto tvrdením nezaoberal a nevyhodnotil, či žalobcovi vôbec svedčí právo voľby, keď sa primárne
nevysporiadal vzťahom verejno-právnej a súkromno-právnej normy k uplatnenému nároku a k dopadom
týchto právnych úprav na uplatnený nárok.

Predsa, ak žalobca tvrdil právo voľby, tak toto právo voľby musí zargumentovať, pretože právo voľby
má cez ust. § 600 Občianskeho zákonníka len súkromno-právny vzťah, a teda ak tvrdil, že právo
voľby má voči žalovanému na základe verejno-právnej normy, musí právne zargumentovať, že toto
právo má. Je zrejmé, že popri zodpovednosti za vady je možné uplatňovať aj nárok na náhradu škody,
ale zodpovednosť sa nerovná škode, pretože môže existovať len popri nej. Ak žalobca tvrdil, že mu
vznikla škoda na základe súkromno-právneho vzťahu, v rámci ktorého si vymienil predloženie odborného
posudku a na druhej strane právo voľby z verejno-právneho predpisu, bolo potrebné práve k právu
voľby vyriešiť otázku práva, teda či je možné nárok zo súkromno-právneho vzťahu nahrádzať nárokom
z verejno-právneho predpisu.

V danom prípade preto bolo potrebné zhodnotiť, či žalobca vôbec mal právo voľby cez úpravu v §
415 Občianskeho zákonníka, pretože zo znenia § 83 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z.z. vyplýva, že
kontrola originality sa vykoná na náklady prevádzkovateľa vozidla a) na jeho žiadosť v prípadoch
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo b) na základe rozhodnutia okresného úradu
v prípadoch ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto
zákona; rozhodnutie môže obsahovať namiesto odtlačku úradnej pečiatky predtlačený odtlačok úradnej
pečiatky a namiesto podpisu oprávnenej osoby faksimile podpisu oprávnenej osoby, keď z doterajších
výsledkov dokazovania nepochybne vyplynulo, že žiadosť o vykonanie odborného posudku nedal
žalobca, ktorý tvrdí porušenie zákonnej povinnosti žalovaného.
Predsa, ak sa predávajúca vo vzťahu k žalobcovi zaviazala na doloženie relevantného dokladu, bolo
nevyhnutné zistenie, k vyriešeniu otázky pasívnej legitimácie, či sa aj nevedie súdne konanie vo vzťahu k
žalovanej, pretože v danom prípade žalovaný až sekundárne zodpovedá. Preto je potrebné, aby okresný
súd zistil, či sa nevedie konanie voči predávajúcej, lebo ako uviedol žalobca, že doklad nie je pravdivý,
je namieste postup v zmysle § 597 Občianskeho zákonníka pre nevyhnutné dodržanie postupnosti
vyplývajúcej z § 600 Občianskeho zákonníka, keďže nie je možnosť zamieňať vadu za škodu.

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd, že nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzku zo zodpovednosti
za vady, sa nemožno domáhať z titulu nároku na náhradu škody, keďže zo zákonnej úpravy v §
600 Občianskeho zákonníka, § 420 ods. 1 vo väzbe na § 415 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
zodpovednosť za vady a zodpovednosť za škodu sú odlišnými záväzkovo-právnymi inštitútmi, majú iný
účel a sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch zodpovednosti, a preto pokiaľ žalobca
uskutočnil predmetom konania nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená vadou v dokladoch,
znamená to, že žalobcovi ako kupujúcemu sa nedostalo zo záväzkového vzťahu k plneniu bez

akýchkoľvek vád, potom bolo určujúce zaujať stanovisko práve k voľbe nároku a možnosti žalobcu
vykonať voľbu medzi nárokmi.

Okresný súd následne v novom konaní primárne posúdi, či je možné zamieňať nároky zo súkromno-
právneho a verejno-právneho vzťahu a až po vyriešení otázky, že žalobca má právo voľby, tak musí
byť vykonané dokazovanie k ust. § 415 Občianskeho zákonníka, keďže predčasne uzavrel skutkový
a právny stav, a to primárne za aktívnej argumentačnej povinnosti žalobcu, ktorý tvrdí, že mu vznikla
škoda porušením povinnosti žalovaného s tvrdením jeho pasívnej legitimácie.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.