Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/171/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713207251
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713207251.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Slovak Kola
SK s.r.o., so sídlom Košovská cesta 28, 971 01 Prievidza, IČO: 46 698 035, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom, so sídlom G. E. X, XXX XX G., proti žalovanému:
PetRaff, s.r.o., so sídlom Kratinova 71, 036 08 Martin, IČO: 44 679 521, zastúpenému právnou
zástupkyňou JUDr. Luciou Čillovou, advokátkou, so sídlom XX. S. XXX/XX, XXX XX P. P., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A,
841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Gabrielou Reichovou,

advokátkou, so sídlom G. C. XX, XXX XX C., v konaní o náhradu škody vo výške 31.900 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 94/2013-217 zo
dňa 12.2.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 94/2013-217 zo dňa 12.2.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný nahradiťžalovanémutrovyodvolaciehokonania,atotrovyprávnehozastúpenia
vo výške 494,73 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnej zástupkyne

žalovaného JUDr. Lucie Čillovej, advokátky, so sídlom v P. P..

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho
konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 593,68 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku na účet právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka JUDr. Gabriely Reichovej, advokátky, so
sídlom v C..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške

3.459,51 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Samostatným výrokom žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania titulom trov právneho
zastúpenia vo výške 3.267,74 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutiaokresnýsúdpoukázalnažalobužalobcu,ktoroužiadaluložiťpovinnosťžalovanémuzaplatiť
žalobcovi sumu 31.900 Eur ako náhradu spôsobenej škody. Svoju žalobcu odôvodnil tým, že uzatvoril
s C. K., nar. XX.X.XXXX, kúpno-predajnú zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa ojazdeného motorového
vozidla značky Škoda Superb Combi 2,0 TDI DPF, 4x4, ev. č. TN 909 DV, VIN: TMBLE93T8C9035782,

farba šedá metalíza za kúpna cenu 31.900 Eur. S ponukou na kúpu vozidla oslovil p. O. G., zástupcu
žalobcu Ing. I. D., ktorý pánovi G. uviedol, že cena vozidla bude mierne výhodnejšia ako cena nového
vozidla, táto zvýhodnená cena bola dostatočným dôvodom, že sa žalobca rozhodol vozidlo kúpiť a
požadoval, aby vozidlo malo odborný posudok o kontrole originality vozidla, ktorý by preukazoval, ževozidlo nie je kradnuté, resp. nie sú na ňom pozmeňované identifikačné údaje. Predávajúca C. K., ktorá
bola vlastníčkou vozidla, oznámila, že zabezpečenie posudku nebude problém. Žalobca poskytol C.
K. pri uzavretí zmluvy zálohu 12.760 Eur. Dňa 31.8.2012 Ing. D. vozidlo dodal a predložil aj Odborný

posudok o kontrole originality vozidla od žalovaného, z ktorého vyplývalo, že vozidlo na základe kontroly
originality vozidla je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách a nie je v pátraní. Vozidlo
bolo prepísané na evidencii vozidiel a následne bol zaplatený zostatok kúpnej ceny vo výške 19.140
Eur, ktorú žalobca uhradil zo spotrebného úveru od leasingovej spoločnosti. Dňa 28.11.2012 sa žalobca
dozvedel, že vozidlo, ktoré žalobca dňa 21.9.2012 kúpil, súvisí so spáchaním trestného činu, toto

vozidlo bolo v tento deň zaistené a odobraté. Z vypracovaného odborného vyjadrenia Kriminalisticko-
expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča č. PPZ-KEÚ-SL-EXP-2012/4180 vyplýva, že na motorovom
vozidle, predmete kúpnej zmluvy zo dňa 21.9.2012, sa nachádza VIN kód, ktorý na ráme karosérie
vykazuje znaky pozmeňovania a že bolo odcudzené v Rakúsku jeho pôvodnému majiteľovi. Ide o VIN
kód, o ktorom je na odbornom posudku o kontrole originality uvedené, že nebol pozmenený. Informácie
o tom, že vozidlo má právnu vadu (vlastníkom nebol predávajúci), skutkovú vadu (má pozmeňované VIN

číslo), žalobca zistil až z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 28.11.2012 a z rozhodnutia o vyradení vozidla
zevidenciezodňa11.3.2013.Žalobcauviedol,ževprípade,žebyodbornýposudokokontroleoriginality
vozidla žalovaného preukázal, že vozidlo má skutkové, a teda aj právne vady, nikdy by predmetnú kúpnu
zmluvu neuzavrel a nezaplatil kúpnu cenu. Vystavením protokolu s nepravdivým obsahom došlo k vzniku
škody, ktorá spočíva v zaplatenej kúpnej cene vo výške 31.900 Eur. Vznik škody je v príčinnej súvislosti

s konaním škodcu, žalovaného (kauzálny nexus), ktorý vystavil odborný posudok o kontrole originality,
ktorého nepravdivosť sa neskôr preukázala odborným vyjadrením KEÚ Slovenská Ľupča. Žalobca
poukázal na ust. § 415 Občianskeho zákonníka a uviedol, že konaním žalovaného spočívajúcom vo
vystavení odborného posudku o kontrole originality vozidla, ktoré sa neskôr preukázalo ako nepravdivé,
došlo k porušeniu aj prevenčnej povinnosti žalovaného. S odkazom na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka uviedol, že porušením právnej povinnosti žalovaného je vystavenie odborného posudku o
kontrole originality vozidla, ktoré sa preukázalo ako nepravdivé.

Dňa 24.6.2013 bol doručený súdu návrh žalovaného prostredníctvom jeho právnej zástupkyne zo dňa
24.6.2013 na vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného v zmysle § 93 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP").

Vedľajší účastník na strane žalovaného, od 1. 1. 2014 pod obchodným menom spol. Generali Poisťovňa,
a.s. Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, vstúpila do konania na výzvu žalovaného,
urobenú prostredníctvom súdu, v súlade s § 93 ods. 3 O.s.p..

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.8.2013 (č.l. 70) namietal nedostatok aktívnej legitimácie
žalobcu s poukazom na uznesenie NS SR zo 14.9.2011, sp. zn. 7Cdo 21/2010, ktorý vedie k zamietnutiu
návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. S poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo
192/2004 zdôraznil, že úspech žalobcu závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu,

z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že
žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú
v konaní ide. Žalovaný uviedol, že žalobca ako kupujúci uzavrel kúpnu zmluvu s predávajúcou C.
K.. Z obsahu návrhu vyplýva, že objednávateľom odborného posudku o kontrole originality vozidla

bol predávajúci, nie kupujúci - žalobca. Žalobca vymedzil nárok na náhradu škody v návrhu, ktorá
spočíva v zaplatenej kúpnej cene vo výške 31.900 Eur. Žalovaný s odkazom na ust. § 499 Občianskeho
zákonníka a § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že právnymi vadami sú vo všeobecnosti
také vady, ktoré bránia tomu, aby účastník poskytnutej veci nadobudol všetky práva a tým také
právne postavenie, ktoré by mal nadobudnúť na základe plnenia bez vád. Na základe citovaných

zákonných ustanovení mal za to, že žalobca si mal svoj nárok na vrátenie kúpnej ceny uplatňovať od
predávajúcej, preto v konaní nemá aktívnu legitimáciu. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu o porušení
právnej povinnosti žalovaným vymedzenej v § 75 a 76 písm. f/ zákona č. 725/2004 Z.z.. Žalovaný
uviedol,žeprivydávaníodbornéhoposudkupostupovalvsúladesozákonomavtejtosúvislostizdôraznil
zistenia Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča, že zmenu VIN nebolo možné zistiť

používanými meradlami a prístrojmi v pracoviskách kontroly originality, z čoho vyvodil záver, že svojim
konaním neporušil svoju právnu povinnosť. Podľa žalovaného zodpovednosť za škodu spôsobenú
porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, ktoré
v danom prípade nie sú splnené a je na žalobcovi, aby preukázal dôvodnosť svojho nároku a uniesolv konaní dôkazné bremeno. V súvislosti s príčinnou súvislosťou ako predpokladom zodpovednosti za
škodu žalovaný poukázal na rozsudok NS SR z 30.6.2010, sp. zn. 5Cdo 126/2009, že v právnej teórii
sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí),

v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhy jav (následok). Ak bola príčinou vzniku škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.

Vo veci okresný súd rozhodol rozsudkom č.k. 18Cb/94/2013-105 zo dňa 12.9.2013 tak, že žalobu
zamietol a žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane

žalovaného trovy konania. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 13Cob/5/2014-150
zo dňa 19.06.2014 rozsudok okresného súdu č.k. 18Cb 94/2013-105 zo dňa 12.9.2013 v spojení s
uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 94/2013-131 zo dňa 28.11.2013 zrušil a vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z právneho názoru Krajského súdu v Žiline vyslovenom v uznesení sp. zn. 13Cob/5/2014

za aplikácie § 226 O.s.p. okresný súd posudzoval uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody vo výške
kúpnejceny,ktorúvyplatilžalobcaakokupujúcipredávajúcejC.K.zkúpno-predajnejzmluvyuzatvorenej
v písomnej forme dňa 21.9.2012 vo výške 31.900 Eur. Okresný súd k vyjadreniu právneho zástupcu
žalobcu na pojednávaní zo dňa 22.1.2015, že pre rozhodnutie súdu o nároku žalobcu nie je dôležité, ako
ho právny zástupca kvalifikuje, nakoľko súd je znalý práva a má určiť, podľa akých predpisov platných

na území SR má priznať žalobcovi nárok na náhradu škody, uviedol, že je viazaný návrhom žalobcu
aj pokiaľ ide o vymedzenie skutkových okolností uvedených v návrhu podľa § 153 ods. 2 O.s.p.. Z
opísaných skutkových okolností v návrhu, z písomných podaní a ústnych vyjadrení právneho zástupcu
žalobcu na pojednávaniach bolo podľa okresného súdu nesporné, že sa žalobca domáhal nároku na
náhradu škody proti žalovanému, ktorá mu vznikla vyplatením kúpnej ceny za predmet kúpnej zmluvy

predávajúcej C. K., ako to uviedol aj odvolací súd v uznesení zo dňa 19.06.2014 sp. zn. 13Cob/5/2014,
keď citoval právneho zástupcu žalobcu, že ...„bolo na voľbe žalobcu, aký nárok si uplatní. Nepopieram,
že mal možnosť si uplatňovať nároky z vád titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy, žalobca sa však rozhodol
uplatňovať si nárok zo zodpovednosti za škodu, ktorú škodu mu spôsobil žalovaný a ktoré právo mu
vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 725/2004, podľa ktorého žalovaný nesie zodpovednosť a

na túto zodpovednosť je aj poistený". Okresný súd konštatoval, že od prijatia predmetného rozhodnutia
odvolacieho súdu nedošlo k zmene skutkových okolností ohľadne uplatneného nároku žalobcu proti
žalovanému.

Okresný súd uviedol, že v zmysle názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k uplatnenému nároku bolo

potrebné sa vysporiadať vzťahom verejno-právnej a súkromno-právnej normy k tomuto uplatnenému
nároku a k dopadom týchto právnych úprav na uplatnený nárok. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi
vznikla škoda na základe súkromno-právneho vzťahu kúpnej zmluvy, ktorú žalobca ako kupujúci
uzatvoril s predávajúcou v zmysle ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko škoda podľa
žalobcu predstavuje práve vyplatenú kúpnu cenu za predmet kúpnej zmluvy. Podstatné bolo vyriešiť

otázku, či škoda, ktorá žalobcovi vznikla na základe súkromno-právneho vzťahu, pri uzatváraní ktorého
sa riadil aj skutočnosťami uvedenými v predmetnom posudku (lebo podľa návrhu aj ...„zvýhodnená
cena bola dostatočným dôvodom, aby som sa rozhodol toto vozidlo kúpiť..."), ktorý vyhotovil žalovaný,
či táto okolnosť dáva žalobcovi právo voľby uplatniť škodu zo súkromno-právneho vzťahu - kúpnej
zmluvy z verejno-právneho predpisu, zákona č. 725/2004 Z.z., t.j. či je možné nárok zo súkromno-

právneho vzťahu nahrádzať nárokom z verejno-právneho predpisu. Podľa okresného súdu ust. § 600
Občianskeho zákonníka dáva žalobcovi právo voľby, keď uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady
nevylučuje možnosť uplatnenia práva na náhradu škody v zmysle ust. § 415 a § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Je nesporné, že nárok na náhradu škody vzniká aj voči pracovisku kontroly originality, ak
spôsobí škodu pri výkone kontroly originality, čo vyplýva z ust. § 74 ods. 1 písm. e) zákona č. 725/2004

Z.z. v spojitosti s § 77 ods. 3 písm. b) zákona č. 725/2004 Z.z.. Vychádzajúc zo znenia § 83 ods. 4
zákona č. 725/2004 Z.z., na ktorý poukazovalo aj odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu sp. zn.
13Cob/5/2014 zo dňa 19.06.2014, okresný súd konštatoval, že zodpovednosť pracoviska originality za
škoduspôsobenúvýkonomkontrolyoriginalityjevočisubjektupodľa§83ods.4zákonač.725/2004Z.z.,
t.j. že nárok na náhradu škodu voči pracovisku kontroly originality môže uplatňovať subjekt, ktorému bola

kontrola originality vykonaná, teda subjekt, ktorý je uvedený v odbornom posudku o kontrole originality,
ako to vyplýva z § 83 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z.z., s ktorým subjektom vzniká
verejno-právny vzťah, teda nie so žalobcom, ktorý, ako vyplynulo z dokazovania, nie je osobou v zmysle
§ 83 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z.z., nie je ani uvedený na odbornom posudku o kontrole originality, čopreukázal odborný posudok (č.l. 12), čo nebolo sporné ani medzi účastníkmi. Na základe uvedeného
okresný súd prijal záver, že žalobca nemôže nárok, ktorý mu vznikol zo súkromno-právneho vzťahu,
nahrádzať nárokom z verejno-právneho predpisu, keď nie je osobou, na ktorého náklady sa vykonala

kontrola originality. Za danej situácie nebolo možné nárok žalobcu, ktorý mu vznikol zo súkromno-
právneho vzťahu, kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, nahrádzať nárokom
z verejno-právneho predpisu zákona č. 725/2004 Z.z., preto návrh žalobcu proti žalovanému zamietol.

V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, okresný súd zisťoval, či sa nevedie konanie voči

predávajúcej. Účastníci takéto konanie netvrdili a Okresný súd Trenčín ako miestne príslušný súd
predávajúcej podľa § 84 O.s.p. na výzvu konajúceho súdu oznámil, že na Okresnom súde Trenčín
neprebiehakudňu28.10.2014konanieprotiC.K.,nar.XX.X.XXXX,bytomP.P.,C.XXX/X,ktorýbypodal
žalobca na základe skutkových okolností vyplývajúcich z podaného návrhu žalobcu v konajúcej veci
sp. zn. 18Cb/94/2013 ani z iných nárokov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom
a predávajúcou C. K..

S ohľadom na vyššie uvedené, podľa okresného súdu, bol potom namieste postup podľa § 597
Občianskeho zákonníka pre nevyhnutné dodržanie postupnosti vyplývajúcej z ust. § 600 Občianskeho
zákonníka, v tomto konkrétnom prípade však nie voči žalovanému. Okresný súd uzavrel, že žalovaný
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil výkonom kontroly originality subjektu, ktorému bola kontrola

originality vykonaná. Žalovaný nezodpovedá priamo žalobcovi za škodu uplatnenú v tomto konaní, keď
zodpovednosť za škodu nemožno robiť závislú na neobmedzenej kauzalite. Podľa okresného súdu
neboli preukázané základné predpoklady zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu žalobcovi,
predovšetkýmprotiprávnekonaniežalovaného,priamovovzťahukžalobcovi.Žalobca,ktorýpoukazoval
na protiprávne konanie žalovaného práve v tom, že vystavil odborný posudok o kontrole originality

vozidla, ktorým sa riadil žalobca ako kupujúci pri uzatváraní kúpnej zmluvy a ktorý posudok sa neskôr
preukázal ako nepravdivý, nepreukázal vzťah príčinnej súvislosti medzi škodou, ktorá žalobcovi vznikla,
týmto opísaným konaním žalovaného, a teda „priamosť" pôsobenia tejto príčiny na následok - škodu,
a to práve na základe toho, že sám nebol subjektom, na ktorého žiadosť bola kontrola originality
predmetného vozidla vykonaná. Z uvedeného dôvodu potom okresný súd nevykonal dokazovanie, či

došlo skutočne k protiprávnemu konaniu žalovaného v súvislosti s vydaním predmetného odborného
posudku. Okresný súd vyslovil, že atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina priamo, teda bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho, čo v danom
prípade nebolo možné konštatovať. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, nestačí,
ak je iba sprostredkovaný, ako to bolo v danom prípade - žalobca sa pri vzniku kúpnej zmluvy riadil

odborným posudkom o kontrole originality, avšak vzťah príčiny (posudok) a následku (škoda) nebol
priamy, bezprostredný, posudok bol iba sprostredkovanou príčinou toho, že žalobcovi vznikla škoda z
titulu uzatvorenia kúpnej zmluvy - vyplatením kúpnej ceny predávajúcemu. Žalobca nie je subjektom
podľa § 83 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z.z., a preto nevznikol žalobcovi priamy nárok na náhradu škody
z verejno-právneho predpisu voči žalovanému. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi sporu priznal právo na náhradu trov konania,
a to trov právneho zastúpenia. Rovnako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu
trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu.

Žalobca poukázal na to, že návrhom sa domáhal náhrady škody voči žalovanému v súlade s jeho
prevenčnou povinnosťou podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Považoval za bezvýznamné, či žalobca
je uvedený ako prevádzkovateľ vozidla na odbornom posudku. Škoda ako právny inštitút je v právnom
poriadku konštruovaná ako skratový dej - okamih, ktorým došlo k zásahu do práv poškodeného. Žalobca
v konaní preukázal, že žiadal pred uzavretím kúpnej zmluvy odborný posudok, ktorý mal preukazovať

právnu aj skutkovú bezvadnosť predmetu kúpy. Rovnako preukázal, že sa pri uzatvorení zmluvy
spravoval posudkom, ktorý právnu aj skutkovú bezvadnosť predmetu kúpy garantoval. Následkom
preukázania skutočnosti, že predmet kúpy nemá vady, bolo uzavretie kúpnej zmluvy. Ak by posudok
bez ohľadu na to, kto v čase jeho vystavenia bol prevádzkovateľom predmetu kúpy, preukazoval jeho
vadnosť, k uzavretiu zmluvy by nikdy nedošlo. Príčinou vzniku škody je materiálny obsah posudku,

ktorý preukazoval, že vozidlo nemá právne ani skutkové vady. Činnosť oprávnenej osoby vydávať
posudky spočíva v overovaní právnej a skutkovej bezvadnosti vozidla. Napokon pre výkon tejto činnosti
je žalovaný, ale aj každý iný subjekt oprávnený vydávať tieto posudky poistený. Ide o poistenie kryjúce
škody spôsobené pri výkone jeho činnosti. Argumentácia okresného súdu, že žalobca nemá nárokna náhradu škody z dôvodu, že na posudku originality nie je uvedený ako prevádzkovateľ vozidla, je
nesprávna. Nárok na náhradu škody vzniká bez ohľadu na skutočnosť, či medzi škodcom a poškodeným
existuje zmluvný vzťah. Nárok na náhradu škody vzniká aj z kauzálneho priebehu deja, ktorým došlo ku

škode bez ohľadu na skutočnosť, či medzi poškodeným a škodcom predtým existoval zmluvný vzťah.
Úplne nesprávna je argumentácia, že žalobca nemôže uplatňovať nárok, ktorý mu vznikol zo súkromno-
právneho vzťahu nahrádzaním nároku z verejnoprávneho predpisu z dôvodu, že nie je osobou, na
náklady ktorej sa vykonala kontrola originality. Každý, kto by sa spravoval a vznikla by mu škoda
posudkom, ktorý sa preukázal ako nesprávny, nezákonný, mal by nárok na náhradu škody, musel by ale

preukázať kauzálny nexus. Podľa žalobcu je právne bezvýznamné, kto prevádzkoval vozidlo v okamihu
vystavenia tohto posudku ako aj, o aký typ právneho úkonu by medzi poškodeným a treťou osobou
išlo. Žalobca poukázal na ust. § 83 ods. 4 zákona č. 725/2004 Z.z., z ktorého dikcie vyplýva, na koho
náklady sa kontrola originality vykoná. Žiaden zo známych výkladov právnej normy neumožňuje takú
interpretáciu a aplikáciu právnej normy, ako vykonal prvostupňový súd. Z jeho aplikácie právnej normy
vyplýva, že ten, kto má znášať náklady na kontrolu originality, je jediným subjektom, ktorému vzniká

nárok na náhradu škody, ak sa posudok originality preukáže ako nepravdivý. Žiadna takáto interpretácia
právnej normy nie je možná. Podľa § 85 zákona č. 725/2004 Z.z. posudok preukazuje splnenie alebo
nesplnenie podmienok podľa § 84 ods. 2 zákona č. 725/2004 Z.z.. V § 84 ods. 2 zákona č. 725/2004
Z.z. nie je uvedené, komu je adresované preukázanie splnenia alebo nesplnenia podmienok, je teda
evidentné, že splnenie alebo nesplnenie podmienok je preukázané každému. Ak by zákonodarca mal

vôľu preukázať splnenie alebo nesplnenie podmienok len prevádzkovateľovi, alebo inému subjektu, v
uvedenom ustanovení by tieto subjekty explicitne označil. Ak by argumentácia prvostupňového súdu
mala platiť, tak každý subjekt, ktorý by plánoval robiť právne úkony v súvislosti s takýmto vozidlom,
musel by sa pre uplatnenie zodpovednosti za škodu v súlade s právnym názorom prvostupňového súdu
stať jeho prevádzkovateľom bez ohľadu na to, či má preukázané, či vozidlo má, alebo nemá skutkové

alebo právne vady. Takáto aplikácia prvostupňového súdu je tak neprípustná, vyžadujúca od subjektov
vstupovanie do právnych vzťahov bez ohľadu na možné právne následky. Podľa názoru žalobcu sa súd
prvého stupňa odklonil od záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý na strane 9 uznesenia
konštatoval, že žalovaný sekundárne zodpovedá za škodu. Pre úplnosť uviedol, že nárok žalobcu sa
odvíja len od všeobecnej prevenčnej povinnosti žalovaného konať tak, aby jeho činnosťou nedochádzalo

ku vzniku škody. Preto aplikácia § 600 Občianskeho zákonníka nie je v tomto prípade možná z dôvodu,
že toto ustanovenie je systematizované ku kúpnej a zámennej zmluve, kde po uplatnení vád predmetu
kúpy je možné uplatňovať aj nárok na náhradu škody. Podľa žalobcu v jeho prípade jednoznačne
škoda vznikla zavinením žalovaného, ktorý v rozpore so svojimi povinnosťami (aj § 415 Občianskeho
zákonníka) vydal nesprávny posudok, na základe ktorého žalobca uzavrel kúpnu zmluvu. Nárok na

náhradu škody v prípade zákona č. 725/2004 Z.z. sa spravuje § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka vo
vzťahu lex specialis a lex generalis. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalovaného
zaviazať k náhrade vzniknutej škody spolu s trovami konania, ako aj nahradiť trovy odvolacieho konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne.

Žalovanýmalzato,žeokresnýsúdvintenciáchuzneseniakrajskéhosúdudospelksprávnymskutkovým
a právnym zisteniam, správne vyhodnotil dôkazy predložené a vykonané v prvostupňovom konaní
a vo veci správne rozhodol. Napadnutý rozsudok v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou
úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky. Tvrdenia
právneho zástupcu žalobcu považoval za absurdné. V súvislosti s vykonaným dokazovaním a s právom

na spravodlivý proces, čo podľa právneho názoru žalovaného bolo v prvostupňovom konaní v plnej
miere rešpektované, poukázal na závery vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo
170/2005 zo dňa 1.9.2007, uznesenia Ústavného súdu zo dňa 16.3.2005 sp. zn. II. ÚS 78/05, rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 1421/2007, Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 150/03.
Žalovaný sa stotožnil s právnym posúdením, že žalobca nemôže nárok, ktorý mu vznikol zo súkromno-

právneho vzťahu, nahrádzať nárokom z verejno-právneho vzťahu, keď nie je osobou, na ktorého
náklady sa vykonala kontrola originality. Za danej situácie nebolo možné nárok žalobcu, ktorý mu
vznikol zo súkromno-právneho vzťahu kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka,
nahrádzať nárokom z verejno-právneho predpisu, zákona č. 725/2004 Z.z., preto okresný súd návrh
žalobcu správne zamietol. Žalovaný poukázal na to, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne

preukázané, že žalobca nevystupoval v pozícii prevádzkovateľa vozidla v zmysle § 2 písm. am) zákona
č. 725/2004 Z.z. a že predmetný odborný posudok zaobstarala predávajúca. Žalobca by si mal v prvom
rade riešiť svoj nárok na vrátenie kúpnej ceny vo výške 31.900 Eur zo súkromno-právneho vzťahu spredávajúcou, ktorý bol založený kúpnou zmluvou. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním
náhrady odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslil.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného
prostredníctvom právnej zástupkyne. Vedľajší účastník na strane žalovaného s tvrdeným dôvodom
odvolania, ktorý spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci prvostupňovým súdom tým, že nepoužil
správnu právnu normu a súčasne v nedostatočnom zistení skutkového stavu, nesúhlasil. Podľa názoru
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, žalobca nijakým spôsobom bližšie nekonkretizoval, v čom

spočíva z jeho pohľadu nedostatočne zistený skutkový stav veci prvostupňovým súdom. Neuviedol totiž
žiadne dôkazy navrhnuté účastníkom, ktoré súd v konaní nevykonal za tým účelom, ani prípadne iné
nové skutočnosti ani dôkazy podľa § 205a O.s.p., ktoré doteraz uplatnené neboli. V odvolaní žalobca
prezentuje v zásade opakovane svoj právny názor o povahe vystaveného posudku kontroly originality
a právnych dôsledkoch plynúcich z jeho obsahu. Žalobca argumentoval, že posudok originality je
záväzný a spôsobuje právne účinky pre všetkých, pričom voči takémuto neadresnému okruhu subjektov,

garantuje právnu a skutkovú bezvadnosť posudzovanej veci. Ak sa teda žalobca pri uzavieraní kúpnej
zmluvy spravoval takýmto posudkom, prípadná vada predmetu kúpy podľa názoru odvolateľa zakladá
zodpovednosť vystaviteľa posudku originality voči žalobcovi ako kupujúcemu, a to v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka. Vedľajší účastník na strane žalovaného uviedol, že možnosť domáhať sa práva
na náhradu škody popri právach zo zodpovednosti za vady tovaru vyplýva z ust. § 600 Občianskeho

zákonníka, pričom je zásadný rozdiel medzi inštitútom náhrady škody a zodpovednosti za vady z titulu
uzavretej zmluvy. Tieto nároky sú samostatným právami s odlišným právnym režimom a odlišnými
predpokladmi ich vzniku, pričom platí, že nároky, ktoré sú svojou povahou nárokmi z vád veci, nemožno
zamieňať s nárokmi zo zodpovednosti za škodu. Rovnako platí, že zodpovednosť za škodu, ktorá
vznikla v dôsledku vady veci, môže znášať len ten subjekt, ktorý zodpovedá za škodu (rozsudok NS

ČR sp. zn. 33 Odo 170/2005). V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca nebol v žiadnom
zmluvnom vzťahu so žalovaným ako vystaviteľom posudku originality. Na základe uvedeného mu teda
nemohlo vzniknúť právo domáhať sa na žalovanom nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti vedľajší
účastník na strane žalovaného poukázal na odôvodnenie zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu,
podľa ktorého, ak žalobca uskutočnil predmetom konania nárok na náhradu škody, ktorá bola spôsobená

vadou v dokladoch, znamená to, že žalobcovi sa nedostalo ako kupujúcemu k plneniu bez akýchkoľvek
vád. Teda, ak žalobca uplatnil voči žalovanému nárok založený na tvrdených vadách predanej veci,
podľa názoru vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nejde o nárok na náhradu škody, ale ide o
nárok zo zodpovednosti za vady tovaru, ktorého sa po žalovanom úspešne domáhať nemôže. Žalobca
v odvolaní tvrdil porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti žalovaného podľa § 415 Občianskeho

zákonníka s následkom vzniku jeho zodpovednosti za škodu vo výške žalobcom zaplatenej kúpnej
ceny. Podľa vedľajšieho účastníka na strane žalovaného prevenčná povinnosť znamená všeobecnú
povinnosť zachovania potrebnej miery opatrnosti, a to vzhľadom na všetky jednotlivé súvislosti veci,
ktorú je dôvodné od konkrétnej osoby požadovať. Nejde o neobmedzenú zodpovednosť za spôsobnú
škodu a rovnako ani prípadný vznik škody nie je automaticky dôsledkom určitého protiprávneho konania.

Rovnako tak platí, že ust. § 415 Občianskeho zákonníka možno aplikovať len v prípadoch, ak neexistuje
špecifická právna úprava, ktorá reguluje povinnosti konkrétneho subjektu. Vedľajší účastník na strane
žalovaného poukázal na znenie ust. § 83 ods. 1, § 84 ods. 5, § 85 zákona č. 725/2004 Z.z., na ktoré
poukazoval už v priebehu konania a mal za to, že v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané
porušenie konkrétnych právnych povinností žalovaného (stanovených uvedeným osobitným právnym

predpisom) pri výkone kontroly originality vozidla, keď výkon kontroly originality na pracoviskách kontroly
originality je v zmysle ust. §§ 83 ods. 1, 84 ods. 5 zákona č. 725/2004 Z.z. založený na meraní a
nedeštruktívnom skúmaní stôp a prípadného vonkajšieho zásahu do konštrukcie vozidla a pokiaľ ide o
kontrolu a posúdenie stavu identifikátorov vozidla podľa kontrolných úkonov ustanovených metodikov na
vykonávanie kontroly originality základnej. Zo strany žalovaného tak nemohlo dôjsť k naplneniu nutných

predpokladov vzniku i jeho zodpovednosti za škodu podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka voči
žalobcovi. Vedľajší účastník na strane žalovaného dodal, že v závere podaného odvolania je nesprávne
označený pán O. G. ako konateľ spoločnosti Relax SK, s.r.o., t.j. osoby, ktorá nie je účastníkom konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s aplikáciou ust. 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.

13Cob/71/2015-255 zo dňa 23.05.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich zástupcov s tým, že podľa ustanovenia § 156 ods.
1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského
súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu
dňa 21.06.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským

súdom v Žiline, v spojení s ustanovením § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za viazanosti vyššie citovaným zákonným ustanovením bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný v
medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v písomne podanom odvolaní (č.l. 235-237 spisu),

a to len tých odvolacích dôvodov, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a
dôkazov produkovaných v prvostupňovom konaní za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v
zmysle § 213 ods. 1 O.s.p. zisteným súdom prvého stupňa, keďže podľa obsahu písomných predvolaní
vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej povinnosti prvostupňovým súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
a vyplynulo i z obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 22.1.2015.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd poukazuje na aplikáciu vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktoré je základom
rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže odvolací súd sa v podstatných vyhodnoteniach stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach naň odkazuje. Len k zvýrazneniu vecnej
správnosti rozhodnutia okresného súdu a k jednotlivým odvolacím dôvodom sa uvádza nasledovné:

Krajský súd uvádza, že podľa odvolacích dôvodov žalobcu posudzoval, či rozhodnutie okresného súdu
a jeho závery sú správnym spôsobom po právnej stránke posúdené, keďže k právnemu posúdeniu veci
je možné pristúpiť až po ustálení skutkového stavu základu uplatneného nároku.

V ďalšom krajský súd uvádza, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalobcu bolo nevyhnutné
vychádzať zo záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/5/2014-150 zo dňa
19.06.2014, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval v zmysle záverov krajského
súdu vyjadrených v predmetnom zrušujúcom uznesení. Krajský súd v opätovne vyvolanom odvolacom
konaní konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania za dôkaznej povinnosti sporových strán

vychádzal zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/5/2014 zo dňa 19.06.2014,
keďže nebolo preukázané, že od vysloveného záväzného právneho názoru do momentu rozhodnutia
okresného súdu by nastala kvalitatívne odlišná skutková a právna situácia, ktorá by už nedávala základ
vychádzať zo záväzného názoru, vysloveného v predmetnom zrušujúcom uznesení. Z uvedeného preto
v zmysle tohto postupu okresného súdu nemožno vytknúť žiaden nedostatok.

K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia
odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie
nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie ust. § 213
ods.1 O.s.p., keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust. §

213 O.s.p.. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup súdu upravený Občianskym
súdnym poriadkom, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých
súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu
právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je

jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci občianskeho súdneho konania, pretože je základným
predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska
posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich
úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR 4 Cdo 256/2012). Dopĺňa odvolací súd, žesúd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, procesný postoj
účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného
súdu, akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa

nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní
druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich
uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04).

K správnemu postupu prvostupňového súdu poukazuje krajský súd na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný
súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného
procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže
dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces". Odvolací súd považuje ďalej za potrebné

zvýrazniť, že o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov sa vykonajú, rozhoduje súd a nie účastník konania.
Tento názor je v zhode i so záverom vysloveným v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010, podľa ktorého „Dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov

konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z
pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný". V tejto súvislosti k zhodnoteniu vykonanému

prvostupňovým súdom poukazuje odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že
všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú
tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na

spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov".

Pokiaľžalobcaokreminéhonamietalispôsob,akýmokresnýsúdhodnotilvykonanédôkazy,takktomuto
odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že nebol relevantný, s poukazom aj k uzneseniu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„dôkazy hodnotí
súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132
O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný

právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť.
Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (R 42/1993)".

Zo strany krajského súdu je potrebné dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p. je na
súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Okresný súd podľa ust. §

132 O.s.p. postupoval. Uvádza krajský súd, že v hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný, čo
znamená, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať
tomu-ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz listinou. V
hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver je povinný
stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd takýmto spôsobom

postupoval dôsledne, aplikoval ust. § 132 O.s.p., vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných
dôkazov, keď všetky dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti a jeho odôvodnenie je presvedčivé.V zmysle vykonaného dokazovania okresným súdom vo vzťahu k naplneniu zákonných predpokladov
žalobcom tvrdeného nároku na náhradu škody, okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu návrhov
účastníkov, výsluchom účastníkov, oboznámením sa s jednotlivými listinnými dôkazmi, ktoré dali

dostatočný základ pre posúdenie žalobcovho nároku.

Na základe vykonaného dokazovania bolo skutkovo ustálené založenie súkromno-právneho vzťahu
žalobcu a C. K. - Kúpnej zmluvy zo dňa 21.9.2012, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla,
v rámci ktorého kontraktačného procesu si žalobca vymienil predloženie dokladu - odborný posudok,

na základe ktorého, ak sa zistí, že doklad, resp. údaje sa ukážu ako pravdivé, uzavrie kúpnu zmluvu,
a ak sa ukážu ako nepravdivé, tak k jej uzavretiu nedôjde, čo potvrdil i právny zástupca žalobcu do
Zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.1.2015 (konkrétne na č.l. 205 spisu), keď uviedol: …,,On si vymienil
k uzavretiu v kúpnej zmluve, to si vymienil v ústnej dohode s tou predávajúcou, že k uzavretiu v tej
kúpnej zmluve dôjde vtedy, ak sa ona preukáže, že vec nemá právne vady a na základe tohto úkonu on
tú kúpnu zmluvu uzavrel…". Nebolo sporným, že predmet kúpnej zmluvy bol zaistený, čo preukázalo

potvrdenie o zaistení veci (č.l. 16) a vozidlo bolo vyradené z evidencie vozidiel natrvalo, čo preukázalo
rozhodnutie o vyradení vozidla (č.l. 15). Žalobcom požadovaný nárok na náhradu škody spočíval vo
výške kúpnej ceny, ktorá bola vyplatená predávajúcej.

Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutkového stavu okresným súdom,

odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil
správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutie

prvostupňového súdu nie je postihnuté vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci.

Vo vzťahu k zhodnoteniam vykonaným okresným súdom, zvýrazňuje krajský súd, a to v súvislosti
s odvolacími dôvodmi žalobcu, že pre vyhodnotenie okresným i odvolacím súdom žalobcom
(ne)dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody boli určujúce a postatné skutkové okolnosti

vymedzené žalobcom. Žalobca požadovaný nárok na náhradu škody spočívajúci vo výške kúpnej ceny,
ktorá bola vyplatená predávajúcej, uplatnil voči žalovanému podľa ust. § 415 a § 420 Občianskeho
zákonníka, pričom tvrdil voľbu nároku, a to konkrétne do Zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým
súdom, keď právny zástupca žalobcu uviedol (č.l. 87 rub spisu) ...„bolo na voľbe žalobcu, aký nárok
si uplatní. Nepopieram, že mal možnosť si uplatňovať nároky z vád titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy,

žalobca sa však rozhodol uplatňovať si nárok zo zodpovednosti za škodu, ktorú škodu mu spôsobil
žalovanýaktoréprávomuvyplývazpríslušnýchustanovenízákonač.725/2004,podľaktoréhožalovaný
nesie zodpovednosť a na túto zodpovednosť je aj poistený". Žalobca v zmysle záverov vyslovených
v zrušujúcom uznesení krajského súdu sp. zn. 13Cob 5/2014 mal však toto právo voľby dostatočne
zdôvodniť. Bolo konštatované, že žalobca právo voľby má cez ust. § 600 Občianskeho zákonníka,

keďže je zrejmé, že popri zodpovednosti za vady je možné uplatňovať aj nárok na náhradu škody, ale
zodpovednosť sa nerovná škode, pretože môže existovať len popri nej, avšak len vo vzťahu k súkromno-
právnemu vzťahu. Ak tvrdil, že právo voľby má voči žalovanému na základe verejno-právnej normy, bolo
potrebné právne zargumentovať, že toto právo má, k čomu relevantným spôsobom nedošlo.

K tvrdeniu žalobcu, že nárok na náhradu škody v prípade zákona č. 725/2004 Z.z. sa spravuje § 415 a
nasl. Občianskeho zákonníka vo vzťahu lex specialis a lex generalis, tak odvolací súd zvýrazňuje, že v
takomto prípade musia byť kumulatívne naplnené zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom pokiaľ nie je naplnený jeden z týchto predpokladov, nemožno nárok na náhradu škody priznať.

Tak ako už uviedol krajský súd v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob 5/2014, základným predpokladom
vzniku občiansko-právnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb v zmysle ustanovenia § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon). Právna teória
vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Občiansky
zákonník nerozlišuje, či ide o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu alebo o

porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Porušenie právnej povinnosti sa neprezumuje,
ale musí byť poškodeným preukázané. V súdnom konaní je povinnosťou žalobcu preukázať, že
došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za protiprávny úkon.
Posúdenie, či preukázaný skutok je protiprávnym konaním, je posúdením právnym, ktoré patrí súdu.Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd. Pretože predmetom
konania bol nárok na náhradu škody, bolo povinnosťou žalobcu preukázať základné predpoklady tejto
zodpovednosti, a to predovšetkým predpoklad protiprávneho konania žalovaného. Žalobca vyvodzoval

protiprávne konanie žalovaného zo skutku, ktorý mal spočívať v tom, že žalovaný vystavil odborný
posudok o kontrole originality vozidla, ktorý sa preukázal ako nepravdivý.

Vo všeobecnosti, zodpovednosť pracoviska kontroly originality za škodu spôsobenú výkonom kontroly
originalityupravujezákonč.725/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,kdepodľa§74ods.1písm.e)je

jednou z podstatným podmienok získanie oprávnenia na vykonávanie kontroly originality, povinnosť mať
uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom kontroly originality, podľa § 77
ods. 3 písm. b) tohto zákona obvodný úrad dopravy zruší pracovisku kontroly originality oprávnenie na
vykonávanie kontroly originality, ak v čase platnosti oprávnenia nespĺňa povinnosť mať uzavretú zmluvu
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom kontroly originality. Zodpovednosť pracoviska
kontroly originality za škodu spôsobenú výkonom kontroly originality sa posudzuje najmä z pohľadu

vykonania kontroly, pričom náhradu škody si môže uplatňovať subjekt, ktorému bola kontrola originality
vykonanáajeuvedenývodbornomposudkuokontroleoriginality.Vsúvislostiprávesposudkomkontroly
originality je však potrebné zvýrazniť, že vlastnícke právo prechádza na majiteľa vozidla jeho zakúpením
a nie kontrolou originality alebo jeho prepisom na dopravnom inšpektoráte. Ak vozidlo má právne vady,
pre ktoré nie je spôsobilé na použitie, za túto vadu zodpovedá predávajúci.

Zákon č. 725/2004 Z.z. však bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady.
Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 420 Občianskeho
zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného,
b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,

predovšetkým peňažného. Pre posúdenie predmetnej právnej veci bolo významné, že škoda ako
predpoklad vzniku zodpovednosti pracoviska kontroly originality je daná vtedy, ak vznikla v príčinnej
spojitosti s touto vykonávanou činnosťou.

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou

zákon č. 725/2004 Z.z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie,
otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len

v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a
ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je
každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.

Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Žalobcom tvrdené konanie žalovaného, ktorý vydal posudok originality, ktorý následne bol zistený
ako nesprávny, by síce bolo možné považovať za postup priečiaci sa zákonu, na druhej strane ale
nemožnoprehliadať,žetentopostupmôžemaťzanásledokvznikzodpovednostilenvovzťahuktakému
zmenšeniu majetku poškodeného, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) touto

činnosťou.

Žalobca sa v danej veci domáhal náhrady škody predstavujúcej kúpnu cenu vozidla vyplatenú
predávajúcej. Plnenie, ktorého sa žalobca domáhal titulom náhrady škody voči žalovanému, alenepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú v dôsledku postupu žalovaného. Majetok žalobcu sa
nezmenšil nesprávnym postupom žalovaného, tento dôsledok nastal v dôsledku predaja vozidla, ktoré
malo právne vady v čase predaja. V danom prípade tak vec nemala vlastnosti vymienené kupujúcim a

o ktorých bol ubezpečený predávajúcou, a to ňou predloženým posudkom originality, ktoré ubezpečenie
sa ukázalo nepravdivé.

Pokiaľ ide o prevenčnú povinnosť, ktorej porušenie žalovaným tvrdil žalobca, uvádza odvolací súd,
že pre každého z účastníkov občiansko-právnych vzťahov je záväzná právna povinnosť určitým

spôsobom sa chovať, avšak aplikácia ust. § 415 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len vtedy,
ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje.
Porušenie prevenčnej povinnosti je teda zároveň porušením právnej povinnosti, ktoré je vyžadované ako
nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. V danom
prípade však žalobca tvrdil protiprávny úkon spočívajúci vo vydaní posudku originality so záverom podľa
§ 84 ods. 2 písm. a) zákona č. 725/2004 Z.z., ktoré závery boli vyvrátené. Žalobca, ale nebol subjektom,

ktorému bola kontrola originality vykonaná ani nebol v odbornom posudku o kontrole originality uvedený,
žalobca len v rámci kontraktačného procesu žiadal od predávajúcej doloženie takéhoto posudku, teda
tvrdil záväzok predávajúcej na doloženie relevantného posudku, nie záväzok žalovaného.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi

konaním žalovaného a znížením jeho majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu sú
stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené, lebo smeruje proti rozsudku
okresného súdu, ktorý spočíva na správnom právnom závere, že v danej veci nie sú splnené podmienky
pre zodpovednosť žalovaného za škodu.

Krajský súd dodáva, že v sporovom konaní je práve pre dôkaznú povinnosť, ktorá je na účastníkoch
súdneho konania, procesná zodpovednosť účastníkov sporu za jeho výsledok. Aj na základe uvedeného
krajský súd nezistil taký postup okresného súdu nielen po procesnej, ale aj po hmotno-právnej stránke,
ktorým by bolo postupované v rozpore s hmotným právom, a to Občianskym zákonníkom. Okresný súd

dostatočnýmspôsobomzisťovalskutkovýstav,tentoajsprávneprávneposúdil,pričomvpodrobnostiach
záverov, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, na ne v napadnutom rozsudku okresného súdu odkazuje.

Odvolací súd uvádza, že nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by sa mal odchýliť od logických záverov
a zhodnotení vykonaných okresným súdom, ktorým predchádzala racionálna úvaha. Preto ak neboli

zistené okolnosti pre zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu ani pre zmenu
rozsudku, došlo k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu ako vecne správneho podľa ust. § 219 ods.
1, 2 O.s.p. za konštatovania úplného zistenia skutkového stavu, ktorý tvorilo spoľahlivý základ pre
posúdenie veci a následne jeho správne zhodnotenie.

Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§224ods.1O.s.p.vspojení s§142ods.1,§151
ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného,
ktorým bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania spočívajúca v trovách právneho zastúpenia.

Priznaná náhrada trov odvolacieho konania žalovaného pozostávala z odmeny právnej zástupkyne v

zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkon - písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 29.3.2015 1 x 486,34
Eur, režijný paušál 1 x 8,39 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania žalovaného vo výške 494,73
Eur, ktoré je žalobca povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovaného podľa ust. § 149 ods.1
O.s.p..

Priznaná náhrada trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spočívala v
trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za úkon písomného vyjadrenia k odvolaniu
zo dňa 16.03.2015 1 x 486,34 Eur, režijný paušál 1 x 8,39 Eur + 20 % DPH, súčtom dôvodné trovy
odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 593,68 Eur, ktoré je žalobca povinný
zaplatiť na účet právnej zástupkyne vedľajšieho účastníka na strane žalovaného podľa ust. § 149 ods.1

O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.