Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Cb/94/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713207251
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5713207251.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v právnej veci žalobcu: Slovak Kola

SK s. r. o. (do 4.6.2013 pod obchodným menom HUDEC Beverage Company s. r. o.), sídlo: Košovská
cesta 28, Bratislava 971 01, IČO 46 698 035, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom
so sídlom G. Švéniho 6, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: PetRaff, s.r.o. (do 24.1.2014 L+R
DOPRAVA, s.r.o.), sídlo: Kratinova 71, Martin 036 08, IČO: 44 679 521, právne zastúpený JUDr. Luciou
Čillovou, advokátkou so sídlom 29.augusta 474/23, 039 01 Turčianske Teplice, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného: Generali Poisťovňa, a.s., sídlo Lamačská cesta 3/A, Bratislava 841
04, IČO: 35 709 332, právne zastúpený JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou so sídlom Vajanského

námestie 2, 036 01 Martin, v konaní o náhradu škody vo výške 31.900,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške
3.459,51 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania titulom trov

právneho zastúpenia vo výške 3.267,74 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 31.900,- Eur. Súčasne žiadal
zaviazať žalovaného náhradou trov konania.
V žalobe uviedol, že žalobca uzatvoril s C. K., nar. XX.X.XXXX, kúpno-predajnú zmluvu, predmetom
ktorej bola kúpa ojazdeného motorového vozidla značky Škoda Superb Combi 2,0 TDI DPF, 4x4, ev. č. P.
XXX K., VIN: P., farba šedá metalíza. Kúpna cena bola 31.900,- Eur. S ponukou na kúpu vozidla oslovil
p. O. G., ktorý zastupoval žalobcu, W.. I. D., t.č. vo väzbe. W.. D. pánovi G. uviedol, že cena vozidla bude
mierne výhodnejšia ako cena nového vozidla, táto zvýhodnená cena bola dostatočným dôvodom, že

sa žalobca rozhodol vozidlo kúpiť a požadoval, aby vozidlo malo odborný posudok o kontrole originality
vozidla, ktorý by preukazoval, že vozidlo nie je kradnuté, resp. nie sú na ňom pozmeňované identifikačné
údaje.
Predávajúca C. K., ktorá bola vlastníčkou vozidla, oznámila, že zabezpečenie posudku nebude problém,
že to zariadi. Žalobca poskytol C. K. pri uzavretí zmluvy zálohu 12.760,- Eur a čakal na dodanie vozidla.
Dňa 31.8.2012 Ing. Straka vozidlo dodal a predložil aj Odborný posudok o kontrole originality vozidla
od žalovaného, z ktorého vyplýva, že vozidlo na základe kontroly originality vozidla je spôsobilé na

premávku na pozemných komunikáciách a nie je v pátraní. Tento posudok preukazoval, že vozidlo je
po právnej aj skutkovej stránke v poriadku, že predávajúci je oprávnený vozidlo predať a že vozidlo
nemá pozmeňované identifikačné znaky. Vozidlo bolo prepísané na evidencii vozidiel a následne bolzaplatený zostatok kúpnej ceny vo výške 19.140,- Eur, ktorú žalobca uhradil zo spotrebného úveru od
leasingovej spoločnosti.
Podmienky vydávania odborného posudku o kontrole originality vozidla upravuje Zákon č. 725/2004 Z.z.

o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalovaný je v zmysle tohto zákona oprávnenou osobu, ktorá vydala odborný
posudok o kontrole originality vozidla.
Dňa28.11.2012sažalobcadozvedel,ževozidlo,ktoréžalobcadňa21.9.2012kúpil,súvisísospáchaním
trestnéhočinu,totovozidlobolovtentodeňzaistenéaodobraté.Zvypracovanéhoodbornéhovyjadrenia

Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľubča č. PPZ-KEÚ-SL-EXP-2012/4180 vyplýva, že
na motorovom vozidle, predmete kúpnej zmluvy zo dňa 21.9.2012, sa nachádza VIN kód, ktorý na ráme
karosérie vykazuje znaky pozmeňovania a že bolo odcudzené v Rakúsku jeho pôvodnému majiteľovi.
Ide o VIN kód, o ktorom je na odbornom posudku o kontrole originality uvedené, že nebol pozmenený.
Informácie o tom, že vozidlo má právnu vadu (vlastníkom nebol predávajúci), skutkovú vadu (má
pozmeňované VIN číslo), žalobca zistil až z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 28.11.2012 a z

rozhodnutia o vyradení vozidla z evidencie zo dňa 11.3.2013.
V prípade, že by odborný posudok o kontrole originality vozidla žalovaného preukázal, že vozidlo má
skutkové, a teda aj právne vady, nikdy by predmetnú kúpnu zmluvu neuzavrel a nezaplatil kúpnu
cenu. V zmysle Zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných
komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odborný posudok o kontrole originality

preukazuje, že vozidlo nemá právne ani skutkové vady. Vystavením tohto protokolu s nepravdivým
obsahom došlo k vzniku škody, ktorá spočíva v zaplatenej kúpnej cene vo výške 31.900,- Eur. Vznik
škody je v príčinnej súvislosti s konaním škodcu, žalovaného (kauzálny nexus), ktorý vystavil odborný
posudok o kontrole originality, ktorého nepravdivosť sa neskôr preukázala odborným vyjadrením KEÚ
Slovenská Ľupča.

Žalobca cituje ust. § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktoré je podľa žalobcu vyjadrením
všeobecnej zásady ochrany dobrých mravov v občiansko-právnych vzťahoch spočívajúcej v tom, že
účastníci občiansko-právnych vzťahov sa majú chovať tak, aby nespôsobovali škodu. Ak by žalovaný
vykonávalsvojezákonomstanovenépovinnostivsúladestýmtoprevenčnýmustanovenímOZ,nemohol
by vydať posudok o kontrole originality vozidla so záverom podľa § 84 ods. 2 písm. a/ Zákona č.

725/2004 Z.z., tj., že vozidlo je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Účelom Zákona
č. 725/2004 Z.z. je o.i. zamedzovať používaniu vozidiel, ktoré vykazujú znaky, že ich identifikačné údaje
boli pozmenené.
Žalobca uviedol citáciu § 75 a 76 písm. f/ Zákona č. 725/2004 Z.z. a v tejto súvislosti uviedol,
že žalovaný bol povinný zabezpečiť, aby výsledky kontroly originality boli vykonávané v súlade so

zákonom a všeobecne-záväzným právnym predpisom a túto svoju povinnosť porušil tým, že aj napriek
skutočnosti, že podľa odborného posudku KEÚ Slovenská Ľupča malo vozidlo v čase kontroly jeho
originality pozmeňované VIN číslo, v rozpore s povinnosťou uvedenou v § 76 Zákona č. 725/2004
Z.z. ako oprávnená osoba umožnil vyhotovenie odborného posudku so záverom podľa § 84 ods. 2
písm. a/ uvedeného zákona. Konaním žalovaného, ktoré spočíva vo vystavení odborného posudku o

kontrole originality vozidla, ktoré sa neskôr preukázalo ako nepravdivé, došlo k porušeniu aj prevenčnej
povinnosti žalovaného.
Žalobca uviedol citáciu § 420 ods. 1 OZ a uviedol, že porušením právnej povinnosti žalovaného je
vystavenie odborného posudku o kontrole originality vozidla, ktoré sa preukázalo ako nepravdivé.

Dňa 24.6.2013 bol doručený súdu návrh žalovaného prostredníctvom jeho právnej zástupkyne zo dňa
24.6.2013 na vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného v zmysle § 93 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Podľa § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva

alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Vedľajšíúčastníknastranežalovaného,od 1.1.2014podobchodnýmmenomspol.GeneraliPoisťovňa,
a.s. Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, vstúpila do konania na výzvu žalovaného,
urobenú prostredníctvom súdu, v súlade s § 93 ods. 3 OSP. Žalobca podaním zo dňa 2.7.2013 (č.l. 49)
oznámil súdu, že nevznáša námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka.Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 26.8.2013 (č.l. 70) uviedol, že žalobca v danom konaní nemá
aktívnu legitimáciu s poukazom na uznesenie NS SR zo 14.9.2011, sp. zn. 7Cdo 21/2010, nedostatok

vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. S poukazom
na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 192/2004 zdôraznil, že úspech žalobcu závisí od toho, či je účastníkom
hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie znamená, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti, o ktorú v konaní ide. Uviedol, že žalobca ako kupujúci uzavrel kúpnu zmluvu s predávajúcou
C. K.. Z obsahu návrhu vyplýva, že objednávateľom odborného posudku o kontrole originality vozidla
bol predávajúci, nie kupujúci - žalobca. Žalobca vymedzil nárok na náhradu škody v návrhu, ktorá
spočíva v zaplatenej kúpnej cene vo výške 31.900,- Eur. Žalovaný uviedol citáciu § 499 OZ a § 507
ods. 1 OZ. Uviedol, že právnymi vadami sú vo všeobecnosti také vady, ktoré bránia tomu, aby účastník
poskytnutej veci nadobudol všetky práva a tým také právne postavenie, ktoré by mal nadobudnúť na

základe plnenia bez vád. Na základe citovaných zákonných ustanovení má za to, že žalobca si mal
svoj nárok na vrátenie kúpnej ceny uplatňovať od predávajúcej, preto žalobca v konaní nemá aktívnu
legitimáciu. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu o porušení právnej povinnosti žalovaným vymedzenej v §
75 a 76 písm. f/ Zákona č. 725/2004 Z.z.; žalovaný postupoval pri vydávaní odborného posudku
v súlade so zákonom a v tejto súvislosti zdôraznil zistenia Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ

Slovenská Ľupča, že zmenu VIN nebolo možné zistiť používanými meradlami a prístrojmi v pracoviskách
kontroly originality, z čoho vyvodil záver, že žalovaný svojim konaním neporušil svoju právnu povinnosť.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
b/ vznik škody ako majetkovej ujmy, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom

škodcu a vzniknutou škodu, d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil (ide o
zodpovednosť za predpokladané zavinenie). Podľa žalovaného nie sú splnené tieto predpoklady
zodpovednosti za škodu, je na žalobcovi, aby preukázal dôvodnosť svojho nároku a uniesol v konaní
dôkazné bremeno a v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR z 24.6.2010 sp. zn. 5 Obo
52/2010, podľa ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za

to,žezakonanianebolipreukázanéjehotvrdenia.Vsúvislostispríčinnousúvislosťouakopredpokladom
zodpovednosti za škodu poukázal na rozsudok NS SR z 30.6.2010, sp. zn. 5Cdo 126/2009, že v
právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhy jav (následok). Ak bola príčinou vzniku
škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva.

Vo veci Okresný súd Martin rozhodol rozsudkom č.k. 18Cb/94/2013-105 zo dňa 12.9.2013 tak, že
žalobu zamietol, žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného trovy konania. V odôvodnení rozsudku poukázal na ust. § 76 písm. e/, § 75 ods. 1
písm. f/, § 84 ods. 1, § 84 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 725/2004 o podmienkach prevádzky vozidiel v

premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon
č. 725/2004 Z.z.), § 114 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), § 420 ods. 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vyslovil, že škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi
vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, tj. peniazmi.
Zákon rozlišuje medzi škodou na veciach (§ 442 OZ), tj. vecnou škodou a škodou na zdraví (§ 444 a

nasl. OZ). Pri vecnej škode zákon rozlišuje medzi skutočnou škodou a ušlým ziskom. Skutočnou škodu
je zmenšenie majetku poškodeného. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je
existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie
príčinnej súvislosti znamená, že z celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny
a tie následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti preto

bolo dôvodné zisťovať, so zreteľom na konkrétnu škodu žalobcu, ktorá skutočnosť bola príčinou vzniku
škody. Zodpovednosť za škodu nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej
súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok; o vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)
ide pri priamej väzbe javov, konkrétne ktorá príčina škodu vyvolala. Atribútom príčinnej súvislosti je
priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádza následku

a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, nestačí, ak je iba
sprostredkovaný. Pokiaľ teda žalobca v konaní tvrdil, že vystavením protokolu s nepravdivým obsahom
došlo k vzniku škody na strane žalobcu, ktorá spočíva v zaplatenej kúpnej cene vo výške 31.900,- Eur,
súd vyslovil, že nejde o priamy vzťah príčiny a následku, ale o sprostredkovaný vzťah príčiny a následku- vzniku škody. Bolo nesporné zo zhodných vyjadrení účastníkov, že odborný posudok objednala u
žalovaného a žalobcovi ako kupujúcemu pri podpise kúpnej zmluvy predložila predávajúca z kúpnej
zmluvy, ktorá sama týmto posudkom garantovala žalobcovi, že predmet kúpnej zmluvy nemá právne

vady. Hoci žalovaný vypracoval odborný posudok, nejde o priamu príčinu vo vzťahu zodpovednosti
žalovaného za škodu, ktorá vznikla žalobcovi vyplatením kúpnej ceny predávajúcej; nejde v tomto
konkrétnom prípade o takú skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť práve žalovaného za škodu.
V konaní mal súd za nesporné, že žalobca vyplatil sumu 31.900,- Eur ako kúpnu cenu za predmet
kúpnej zmluvy opísanej pod I. kúpno-predajnej zmluvy, podpísanej žalobcom a C. K. dňa 21.9.2012.

Došlo k vyplateniu tejto ceny C. K.. Tiež mal za nesporné, že predmet kúpnej zmluvy bol zaistený, čo
preukazuje potvrdenie o zaistení veci (č.l. 16) a vozidlo bolo vyradené z evidencie vozidiel natrvalo,
čo preukazuje rozhodnutie o vyradení vozidla (č.l. 15). Žalobcovi bol predmet kúpnej zmluvy odňatý a
vznikla mu škoda v právnom zmysle, tj. peniazmi vyjadriteľná ujma na jeho majetku vo výške
31.900,- Eur.
Súd uviedol, že na platný vznik kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. OZ sa vyžaduje, aby sa jej účastníci

dohodli na predmete kúpy čo do kvality (§ 496 a § 499 OZ) a kvantity a kúpnej cene, čo sa v danom
prípade stalo, preto možno uzavrieť, že medzi zmluvnými stranami došlo k platnému vzniku právneho
úkonu, kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. OZ, pričom predávajúca z kúpnej zmluvy predloženým
odborným posudkom garantovala žalobcovi, že predmet kúpnej zmluvy nemá právne vady. Záväzkový
právny vzťah predpokladá, že povinnosti vyplývajúce zo záväzku budú splnené riadne. Ak predávajúca

nesplnila povinnosť splniť záväzok riadne, t. z. že vec má vady, vznikla predávajúcej zodpovednosť za
vady - o vadné plnenie ide aj v prípade, keď predmet plnenia nemá vlastnosti stanovené zákonom,
predávajúca zodpovedá aj za to, že predmet kúpnej zmluvy má právne vady (§499 OZ).
Pri podpise tejto zmluvy predávajúca deklarovala žalobcovi ako kupujúcemu bezvadnosť predmetu
kúpnej zmluvy, a to aj po stránke právnych vád. Predávajúca aktívne pri dojednávaní zmluvy vystupovala

vo vzťahu k žalobcovi ako kupujúcemu predložením odborného posudku, pričom jedným z motívov
uzavretia zmluvy na strane kupujúceho bolo jeho ubezpečenie predávajúcou práve predloženým
odborným posudkom o tom, že predmet kúpnej zmluvy nemá právne vady. Pre zodpovednosť
predávajúceho za vady v zmysle ust. § 597 ods. 2 OZ stačí, ak ubezpečenie predávajúceho, ktoré sa
týkalo bezvadnosti predávanej veci, v danom prípade motorového vozidla, sa ukázalo ako nepravdivé,

pričom nezáleží, či o tom predávajúca vedela alebo nie. V takomto prípade kupujúci mohol v zmysle
§ 597 ods. 2 OZ odstúpiť od zmluvy a domáhať sa vydania plnenia, ktoré pred odstúpením od zmluvy
predávajúcej poskytol. V zmysle ust. § 600 OZ by uplatnením práv zo zodpovednosti za
vady u predávajúcej nebolo dotknuté jeho právo aj na náhradu škody u predávajúcej. Na základe
uvedeného súd bol toho názoru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, nenesie

zodpovednosť za škodu v zmysle § 420 OZ, konanie žalovaného pri vypracovaní odborného posudku
pre predávajúceho nie je tou priamou príčinou škody, ktorá vznikla žalobcovi vyplatením kúpnej ceny
predávajúcej, preto žalobu proti žalovanému zamietol.
Pre úplnosť uviedol, že v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy by mal žalobca právo domáhať sa vo vzťahu
k predávajúcej vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ.

V komplexe uvedených skutočností tiež uviedol, že žalobca pri uplatnení vyššie uvedených nárokov voči
predávajúcej z kúpnej zmluvy by sa domohol duplicitného plnenia na tom istom skutkovom základe, a
to jednak nárokov z vád (§499 a 597 ods. 2 OZ), ako aj náhrady škody (§ 600 OZ), príp. ako vydanie
bezdôvodného obohatenia proti predávajúcej z kúpnej zmluvy.
Z uvedených dôvodov prijal záver, že zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej

kauzalite, ale priameho pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne
predchádzanásledkuavyvolávaho.Žalobcavkonanínepreukázalexistenciupriamejpríčinnejsúvislosti
medzi vznikom škody, ktorá mu vznikla vyplatením kúpnej ceny vo výške 31.900,- Eur predávajúcej
z kúpnej zmluvy a vyhotovením odborného posudku o kontrole originality vozidla pre predávajúcu s
výsledkom, že vozidlo je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, ktorý

výsledok sa ukázal ako nepravdivý s ohľadom na listinný dôkaz - odborné stanovisko Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ (č.l. 79), keď tento objednala predávajúca u žalovaného, aby garantovala
žalobcovi, že predmet kúpnej zmluvy nemá právne vady.
Súd nevykonal navrhované dokazovanie žalovaným - vo vzťahu k vyššie uvedenému nebolo dôvodné
vykonaťdokazovanievýsluchomsvedka,bývaléhokonateľažalovaného naokolnosti,čiprivyhotovení

odborného posudku o kontrole originality vozidla došlo alebo nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti
žalovaným v zmysle § 75 a § 76 písm. f/ Zákona č. 725/2004 Z.z., t. j. o tom, že zmenu identifikačného
znaku vozidla nebolo možno zistiť u žalovaného používanými meradlami a prístrojmi na jeho pracovisku,nakoľko nebolo preukázané priame pôsobenie tejto príčiny na žalobou uplatnený nárok - škodu, ktorá
vznikla žalobcovi titulom vyplatenej kúpnej ceny predávajúcemu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal, že okresný súd vec nesprávne právne
posúdil, a to aplikáciou nesprávnej právnej normy na správne zistený skutkový stav. Uviedol, že
žalobný nárok odvíja od nároku na náhradu škody podľa § 415 a § 420 OZ. Žalovaný z
poverenia príslušného orgánu verejnej správy bol oprávnený vydávať osvedčenia, ktoré pre každého,
komu boli predložené, garantovali a deklarovali skutočnosť, že vozidlo je spôsobilé na premávku na

pozemných komunikáciách, jeho identifikačné znaky nie sú pozmeňované a skutočnosť, že vozidlo nie
je v pátraní a je jeho skutočným vlastníkom. Inak povedané, osvedčenie žalovanému garantovalo po
určitú dobu skutkovú, ale aj právnu bezvadnosť predmetu kúpy. Kúpno-predajná zmluva ako reálny
kontrakt je inštitútom súkromného práva. Je bez pochybností, že v Slovenskej republike dochádzalo a
dochádza k trestnej činnosti, predmetom ktorej je obchodovanie s motorovými vozidlami, ktoré majú
pozmeňované identifikačné znaky. Z týchto dôvodov zákonodarca vstúpil v prípade dovozu osobných

motorových vozidiel a ich následného predaja a určil povinnosť podrobiť každé takéto vozidlo kontrole
originality. Osvedčenie, bez ohľadu na to, kto ho objednal, teda každému (ergo omnes) po určitú
dobu (napokon túto skutočnosť potvrdil vtedajší konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 24.10.2013
vo veci sp. zn. 17Cb/93/2013, ktoré pojednáva o rovnakej kauze s iným vozidlom a za skutkovej
situácie, že osvedčenie objednal žalobca) garantuje právnu a skutkovú bezvadnosť predmetu kúpy

motorového vozidla. V prípade, že sa preukáže, že toto osvedčenie je nesprávne, a teda, že vozidlo má
právne aj skutkové vady, nesie jeho vystaviteľ zodpovednosť za právne následky tohto nepravdivého
osvedčenia, a teda aj zodpovednosť za škodu na osvedčení. Na tomto osvedčení nie je uvedené, komu
je adresované. Pri uplatnení nároku na náhradu škody ním spôsobenej nie je právne významné, kto
ho objednal. Právne významné je, kto sa s ním spravoval a kto urobil právne úkony tým, že garantoval

bezvadnosť osvedčených skutočností, ktorú zodpovednosť predpokladá aj zákonodarca. Jednou z
obligatórnych podmienok pre udelenie licencie na vykonávanie kontrol originality je preukázanie orgánu,
ktorý povolenie vydáva, že žiadateľ je poistený za zodpovednosť pri výkone tejto činnosti. Preto
argument okresného súdu, že medzi ním a žalovaným nebol žiadny zmluvný vzťah, je nesprávny.
V tejto súvislosti poukázal i na judikatúru, z ktorej je známy zodpovednostný vzťah, ktorý

vzniká práve okamihom škody medzi škodcom a poškodeným (R 56/2004). Z uvedeného vyplýva, že
okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak rozhodol, že z dôvodu, že medzi žalobcom a žalovaným
nie je zmluvný vzťah, nemôže požadovať právo na náhradu škody, ako aj, ak rozhodol, že priamou
a jedinou príčinou vzniku škody je uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobca uviedol, že škoda mu nevznikla
tým, že uzavrel kúpnu zmluvu, ale tým, že uzavrel kúpnu zmluvu na základe osvedčenia kontroly

originality, ktoré preukázalo, že vozidlo je bezzávadné a následne pristúpil k uzavretiu kúpnej zmluvy.
Kúpna zmluva, resp. jej uzavretie, na ktorú bez zjavného dôvodu prvostupňový súd odkazuje, bola teda
následkom omylu vyvolaného osvedčením o kontrole originality, ktoré zapríčinilo, že žalobca kúpnu
zmluvu uzavrel, a ktoré preukazovalo, že vozidlo nemá vady. Tým bola preukázaná priama príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného. V tejto súvislosti poukázal, že škodlivý následok

nemusí vzniknúť len z jednej príčiny, rozhodujúce je, či by škodlivý následok nevznikol, ak by táto
skutočnosť neexistovala, alebo naopak, či by tento škodlivý následok vznikol aj bez tejto skutočnosti
(Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol., OZ I., vyd. CH.BECK, edícia Velké komentáře, str. 1067, 2).
Bez predloženia osvedčenia o kontrole originality vozidla by žalobca nikdy nepristúpil k uzavretiu kúpnej
zmluvy. Pre určenie kauzality príčiny a následku preto bolo významné, že kúpnu zmluvu žalobca uzavrel

len z dôvodu, že existovalo osvedčenie o kontrole originality, ktoré deklarovalo bezvadný stav predmetu
kúpy. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalovaného zaviaže k náhrade škody
v zmysle návrhu žalobcu s priznaním náhrady trov konania.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa stotožnil so záverom
prvostupňovéhosúduuvedenýmvodôvodnenírozsudkustr.7,podľaktorého...„Zodpovednosťzaškodu

nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 30.6.2010,
sp. zn. 5Cdo 126/2009 a bol toho názoru, že v prejednávanej veci nie je dôvod odkloniť sa od záverov,
ktoré už boli judikované, že vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený a
zodpovednosť nie je možné robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Ďalej poukázal na uznesenie
ÚS SR č.k. PL. ÚS 11/09-16 zo dňa 17. júna 2009, podľa ktorého ...„princíp viazanosti doterajšou

judikatúrou patrí k jedným z kľúčových princípov, ktorým sa musí pri výkone svojej rozhodovacej
činnosti riadiť ústavný súd. Ak totiž ústavný súd vzhľadom na svoje ústavné postavenie odôvodnene
požaduje od iných orgánov verejnej moci, aby rešpektovali a uplatňovali právne
názory vyjadrené v jeho judikatúre, tak je predovšetkým on sám viazaný svojou doterajšou judikatúrou.Táto požiadavka tvorí neoddeliteľnú súčasť ústavného princípu právnej istoty“. Žalovaný poukázal na
to, že odborný posudok objednala u žalovaného predávajúca, ktorá skutočnosť
medzi účastníkmi konania je nesporná. Predávajúca z kúpnej zmluvy predloženým odborným posudkom

garantovala žalobcovi, že predmet kúpy nemá právne vady. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu
priamej príčinnej súvislosti medzi vznikom škody, ktorá mu vznikla vyplatením kúpnej ceny vo výške
31.900 Eur predávajúcej z kúpnej zmluvy a vyhotovením odborného posudku o kontrole originality,
vo vzťahu ku ktorému poukázal na zákon č. 725/2004 Z.z. s tým, že odborný posudok má 15-dňovú
administratívnu platnosť. Kontrola originality predmetného vozidla bola vykonaná dňa 27.8.2012. Na

základe predloženého listinného dôkazu žalobcom kúpna zmluva bola uzavretá dňa 21.9.2012. Pokiaľ
PZ žalobcu poukázal na výňatok z rozhodnutia českého súdu, tento je založený na odlišnom skutkovom
a právnom základe ako je v prejednávanej veci. Žalobca si môže svoj nárok na zaplatenie sumy vo
výške 31.900 Eur od predávajúcej uplatniť prostredníctvom inštitútu zodpovednosti za právne vady a
v prípade neplatnosti zmluvy prostredníctvom inštitútu bezdôvodného obohatenia. Namietal, že nie
je daná vecná legitimácia účastníkov s odkazom na uznesenie ÚS SR č.k. III. ÚS 517/2011-9 zo dňa

22.11.2011. Žalovaný neporušil svojim konaním právnu povinnosť vymedzenú § 75 a § 76 písm. f)
zákona č. 725/2004 Z.z.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane žalovaného. Uviedol,
že zodpovednosť podľa ust. § 420 OZ nemá povahu objektívnej zodpovednosti, ale zodpovednosti

všeobecnej, pričom predpokladmi jej vzniku sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná
súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobenou škodou, zavinenie. Žalobca existenciu
predpokladov zodpovednosti za škodu v konaní nepreukázal. Vedľajší účastník sa stotožnil
so závermi prvostupňového súdu ohľadom absencie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného
a vyčíslenou škodou. Uviedol, že príčinná súvislosť je spojitosť medzi škodou a javom, ktorý túto

škodu vyvolal, pričom súvislosť musí byť priama, nie sprostredkovaná. Otázka existencie príčinnej
súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním je otázkou skutkovou. Medzi konaním žalovaného
(vypracovaním Osvedčenia kontroly originality) a vznikom škody (v konaní vyčíslenej majetkovej ujmy)
neexistujepriamaajednoznačnásúvislosťakopríčinyanásledkuzdôvodu,žetuexistujeináskutočnosť
(uzavretie zmluvy medzi žalobcom a predávajúcim ohľadom predmetu kúpy, ku ktorému predávajúci v

rozpore so skutočnosťou deklaroval jeho právnu bezvadnosť). Práve táto okolnosť nezávislá na konaní
žalovaného,ktorájeprotiprávnymkonaním(porušenímzmluvnéhozáväzku),jeprevznikškodyzásadná
a vo vzťahu k nej existuje priama súvislosť. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že ...„škoda vznikla tým,
že sme uzavreli kúpnu zmluvu na základe osvedčenia kontroly originality, ktoré preukázalo, že vozidlo
je bezzávadné a následne sme pristúpili k uzavretiu kúpnej zmluvy“, vedľajší účastník poukázal na

nezrovnalosť v tejto časti s návrhom, kde žalobca sám uvádza, že ...„C. K. som v mene spoločnosti
HUDEC Beverage Company s.r.o. poskytol pri uzavretí zmluvy zálohu 12.760,00 Eur a čakal som na
dodanie vozidla. Dňa 31.8.2012 mi Ing. Straka vozidlo dodal a predložil aj Odborný posudok o kontrole
originality vozidla od žalovaného...“. Vedľajší účastník dodal, že porušenie právnej
povinnosti ako jeden z ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu, možno konštatovať v

prípadoch konania v rozpore s povinnosťami, ktoré vyplývajú z právneho predpisu, zo zmluvy alebo
iných právnych úkonov, v ktorej súvislosti poukázal na ust. § 83 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z.z.. V
konaní nebolo preukázané porušenie konkrétnych právnych povinností žalovaného pri výkone
kontroly originality vozidla, ktoré mu ukladá právny predpis. Za podstatné považoval uviesť, že výkon
kontroly originality na pracoviskách kontroly originality je v zmysle ust. § 83 ods. 1, § 84 ods. 5,

§ 85 Zákona č. 725/2004 Z.z. založený na meraní a nedeštruktívnom skúmaní stôp a prípadného
vonkajšieho zásahu do konštrukcie vozidla, a pokiaľ ide o kontrolu a posúdenie stavu identifikátorov
vozidlapodľakontrolnýchúkonovustanovenýchmetodikounavykonávaniekontrolyoriginalityzákladnej
(§ 85 ods. 1, 2 vyhlášky). Pre posúdenie prípadného porušenia právnej povinnosti je preto rozhodujúce,
či došlo k nesprávnemu výkonu kontroly originality, prípadne, či sa žalovaný pri výkone kontroly odchýlil

od postupu, ktorý mu ukladá právny predpis. Tieto skutočnosti neboli preukázané, žalobca ich napokon
ani netvrdil. Ak žalovaný vykonal riadne svoje povinnosti (výkonom konkrétnych kontrolných úkonov),
ktoré mu právny predpis ukladá, nemôže byť zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi vznikla, pretože
chýba jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania, ktoré

súčasne vyčíslil.Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. §
221 ods. 1 písm. h) OSP a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolaní súd uviedol, že pre vyriešenie opodstatnenosti odvolacích dôvodov a dôvodnosti
nároku žalobcu tak pred súdom prvého stupňa, ako i v odvolacom konaní bolo podstatné vyhodnotiť
základ, cez ktorý žalobca uplatnil žalobný nárok, a to nárok na náhradu škody tak, ako sa domáhal
návrhom zo dňa 13.5.2013 (ust. § 79 ods. 1 OSP). Žalobca v podanom návrhu na začatie
konania uviedol, že na základe ponuky na kúpu vozidla sa rozhodol vozidlo kúpiť, pričom požadoval,

aby vozidlo malo odborný posudok o kontrole originality vozidla, ktorý by preukazoval, že vozidlo nie je
kradnuté, nie sú na ňom pozmeňované identifikačné údaje. Predávajúci - C. K., ktorá bola vlastníčkou
vozidla, žalobcovi oznámila, že zariadi zabezpečenie tohto posudku, z ktorého dôvodu poskytol pri
uzavretí zmluvy zálohu 12.760 Eur. Dňa 31.8.2012 mu bolo vozidlo dodané a predložený odborný
posudok o kontrole originality vozidla od žalovaného, z ktorého vyplývalo, že vyššie uvedené vozidlo
na základe kontroly originality vozidla je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách, na

základe čoho došlo k úhrade zostatku kúpnej ceny vo výške 19.140,- Eur zo strany žalobcu a prepisu
motorovéhovozidla.Dňa28.11.2012sažalobcadozvedel,ževozidlo,ktoréžalobcadňa21.9.2012kúpil,
súvisí so spáchaním trestného činu, pričom z odborného vyjadrenia Kriminalistického a expertízneho
ústavu Policajného zboru Slovenská Ľubča, č. PPZ-KEÚ-SL-EXP-2012/4181 (č.l. 79 spisu) vyplývalo,
že na motorovom vozidle sa nachádza VIN kód, ktorý na ráme karosérie vykazuje znak pozmeňovania a

vozidlo bolo odcudzené v Rakúsku jeho pôvodnému majiteľovi. Informácie o tom, že vozidlo má právnu
vadu, žalobca zistil až z Potvrdenia o zaistení veci zo dňa 28.11.2012 a Rozhodnutia o vyradení vozidla
z evidencie dňa 11.3.2013. Žalobca s poukazom na ustanovenia zákona č. 725/2004 Z.z., konkrétne
ust. § 84 ods. 2 písm. a), § 75, § 76f tvrdil, že žalovaný porušil prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415
OZ a právnu povinnosť podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, keď vydal posudok originality so záverom podľa §

84 ods. 2 písm. a) Zákona č. 725/2004 Z.z., ktoré závery boli vyvrátené, pričom bol povinný zabezpečiť,
aby výsledky kontroly originality boli vykonávané v súlade so zákonom a všeobecným právnym
predpisom, čím došlo k vzniku škody vo výške 31.900 Eur.
Krajský súd ďalej uviedol, že základným predpokladom vzniku občiansko-právnej zodpovednosti
fyzických a právnických osôb v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 OZ je porušenie právnej povinnosti

(protiprávny úkon). Právna teória vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore
s objektívnym právom. OZ nerozlišuje, či ide o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej
z právneho predpisu alebo o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Porušenie právnej
povinnosti sa neprezumuje, ale musí byť poškodeným preukázané. V súdnom konaní je povinnosťou
žalobcu preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaného za

protiprávny úkon. Posúdenie, či preukázaný skutok je protiprávnym konaním, je posúdením právnym,
ktoré patrí súdu. Poškodený preukazuje skutkové okolnosti, ktoré po právnej stránke hodnotí súd.
Pretože predmetom konania bol nárok na náhradu škody, bolo povinnosťou žalobcu preukázať základné
predpoklady tejto zodpovednosti, a to predovšetkým predpoklad protiprávneho konania žalovaného.
Žalobcavyvodzovalprotiprávnekonaniežalovaného zoskutku,ktorýmalspočívaťvtom,žežalovaný

vystavil Odborný posudok o kontrole originality vozidla, ktorý sa preukázal ako nepravdivý.
O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus), podľa odvolacieho súdu ide pri priamej väzbe javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok), a otázka
príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala.

Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale
napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza

následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený -
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu. Porušením právnej povinnosti je mienený objektívne vzniknutý
rozpor medzi tým, ako škodca skutočne konal (prípadne opomenul konať), a tým, ako konať mal, aby

jeho konanie zodpovedalo povinnosti uloženej právnym predpisom či inou právnou skutočnosťou alebo
zmluvou.
Okrem porušenia povinnosti zákonnej a zmluvnej, zákon zakladá všeobecnú povinnosť (tzv. generálnu
prevenciu), ukladajúcu každému konať takým spôsobom, aby svojim konaním nespôsobil škodu nazdraví, majetku, či iných hodnotách (§ 415 OZ), a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom
existuje právny vzťah alebo neexistuje. Zákonné ustanovenie § 415 OZ sa však vzťahuje na všetkých
účastníkov občiansko-právnych vzťahov.

Vzhľadom k poskytnutým skutkovým a právnym tvrdeniam žalobcu, ako aj skutkovým a právnym
tvrdeniam žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, krajský súd bol toho názoru, že
v rámci konania pred prvostupňovým súdom bolo preukázané založenie súkromno-právneho vzťahu
žalobcu a C. K. - kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla, v rámci ktorého
kontraktačnéhoprocesusižalobcavymienilpredloženiedokladu-odbornýposudok,nazákladektorého,

ak sa zistí, že doklad, resp. údaje sa ukážu ako pravdivé, uzavrie kúpnu zmluvu, a ak sa ukážu ako
nepravdivé, tak k jej uzavretiu nedôjde. Nesporným zostalo, že predmet kúpnej zmluvy bol zaistený, čo
preukázalo potvrdenie o zaistení veci (č.l. 16) a vozidlo bolo vyradené z evidencie vozidiel natrvalo, čo
preukázalo rozhodnutie o vyradení vozidla (č.l. 15). Podľa okresného súdu bolo nesporné, že žalobcovi
bol predmet kúpnej zmluvy odňatý a vznikla mu škoda v právnom zmysle, t.j. peniazmi vyjadriteľná ujma
na jeho majetku vo výške 31.900 Eur.

Podľa krajského súdu bolo zrejmé, že žalobca požadovaný nárok na náhradu škody spočívajúci vo
výške kúpnej ceny, ktorá bola vyplatená predávajúcej, uplatnil voči žalovanému podľa ust. § 415 a § 420
OZ. Poukázal na zápisnicu o pojednávaní pred prvostupňovým súdom, keď právny zástupca (ďalej len
„PZ“) žalobcu uviedol (č.l. 87 rub spisu) ...„bolo na voľbe žalobcu, aký nárok si uplatní. Nepopieram, že
mal možnosť si uplatňovať nároky z vád titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy, žalobca sa však rozhodol

uplatňovať si nárok zo zodpovednosti za škodu, ktorú škodu mu spôsobil žalovaný a ktoré právo mu
vyplýva z príslušných ustanovení zákona č. 725/2004, podľa ktorého žalovaný nesie zodpovednosť a
na túto zodpovednosť je aj poistený“. Odvolací súd uviedol, že okresný súd sa však týmto tvrdením
nezaoberal a nevyhodnotil, či žalobcovi vôbec svedčí právo voľby, keď sa primárne nevysporiadal
vzťahom verejno-právnej a súkromno-právnej normy k uplatnenému nároku a k dopadom týchto

právnych úprav na uplatnený nárok.
Predsa, ak žalobca tvrdil právo voľby, tak toto právo voľby musí zargumentovať, pretože právo voľby
má cez ust. § 600 OZ len súkromno-právny vzťah, a teda ak tvrdil, že právo voľby má voči žalovanému
na základe verejno-právnej normy, musí právne zargumentovať, že toto právo má. Je zrejmé, že popri
zodpovednosti za vady je možné uplatňovať aj nárok na náhradu škody, ale zodpovednosť sa nerovná

škode,pretožemôžeexistovaťlenpoprinej.Akžalobcatvrdil,žemuvzniklaškodanazákladesúkromno-
právneho vzťahu, v rámci ktorého si vymienil predloženie odborného posudku a na druhej strane právo
voľby z verejno-právneho predpisu, bolo potrebné práve k právu voľby vyriešiť otázku práva, teda či je
možné nárok zo súkromno-právneho vzťahu nahrádzať nárokom z verejno-právneho predpisu.
Krajský súd ďalej uviedol, že v danom prípade preto bolo potrebné zhodnotiť, či žalobca vôbec mal

právo voľby cez úpravu v § 415 OZ, pretože zo znenia § 83 ods. 4 Zákona č. 725/2004 Z.z. vyplýva,
že kontrola originality sa vykoná na náklady prevádzkovateľa vozidla a) na jeho žiadosť v prípadoch
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo b) na základe rozhodnutia okresného úradu
v prípadoch ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto
zákona; rozhodnutie môže obsahovať namiesto odtlačku úradnej pečiatky predtlačený odtlačok úradnej

pečiatky a namiesto podpisu oprávnenej osoby faksimile podpisu oprávnenej osoby, keď z doterajších
výsledkov dokazovania nepochybne vyplynulo, že žiadosť o vykonanie odborného posudku nedal
žalobca, ktorý tvrdí porušenie zákonnej povinnosti žalovaného.
Predsa, ak sa predávajúca vo vzťahu k žalobcovi zaviazala na doloženie relevantného dokladu, bolo
nevyhnutné zistenie, k vyriešeniu otázky pasívnej legitimácie, či sa aj nevedie súdne konanie vo vzťahu k

žalovanej, pretože v danom prípade žalovaný až sekundárne zodpovedá. Preto je potrebné, aby okresný
súd zistil, či sa nevedie konanie voči predávajúcej, lebo ako uviedol žalobca, že doklad nie je pravdivý,
je namieste postup v zmysle § 597 OZ pre nevyhnutné dodržanie postupnosti vyplývajúcej z § 600 OZ,
keďže nie je možnosť zamieňať vadu za škodu.
V tejto súvislosti poukázal odvolací súd, že nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzku zo zodpovednosti

za vady, sa nemožno domáhať z titulu nároku na náhradu škody, keďže zo zákonnej úpravy v § 600
OZ, § 420 ods. 1 vo väzbe na § 415 OZ vyplýva, že zodpovednosť za vady a zodpovednosť za škodu
sú odlišnými záväzkovo-právnymi inštitútmi, majú iný účel a sú založené na rozdielnych zásadách a
predpokladoch zodpovednosti, a preto pokiaľ žalobca uskutočnil predmetom konania nárok na náhradu
škody,ktorábolaspôsobenávadouvdokladoch,znamenáto,žežalobcoviakokupujúcemusanedostalo

zo záväzkového vzťahu k plneniu bez akýchkoľvek vád, potom bolo určujúce zaujať stanovisko práve k
voľbe nároku a možnosti žalobcu vykonať voľbu medzi nárokmi.
Odvolací súd uviedol, že okresný súd následne v novom konaní primárne posúdi, či je možné zamieňať
nároky zo súkromno-právneho a verejno-právneho vzťahu a až po vyriešení otázky, že žalobca máprávo voľby, tak musí byť vykonané dokazovanie k ust. § 415 OZ, keďže predčasne uzavrel skutkový
a právny stav, a to primárne za aktívnej argumentačnej povinnosti žalobcu, ktorý tvrdí, že mu vznikla
škoda porušením povinnosti žalovaného s tvrdením jeho pasívnej legitimácie.

Podľa ust. § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Okresný súd vo veci na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom PZ účastníkov konania,

výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi doloženými do spisu a zistil:
Žalobca ako kupujúci podpísal dňa 21.9.2012 s predávajúcou C. K., nar. XX.X.XXXX, P. P., C. XXX/X,
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je motorové vozidlo - typ: Škoda Superb Combi 2.0 TDI DPF, osobné
vozidlo 4x4, VIN: P., výbava: štandardná, kľúče 2 ks, farba: šedá metalíza, EČ: P. XXX K., doklady: TA
219886. Kúpna cena 31.900,- Eur, úhrada pri podpise zmluvy.
Z obsahu návrhu ako aj z výsluchu účastníkov na pojednávaní dňa 12.9.2013 (záp. o poj. č.l. 87-90)

súd zistil, že predávajúca z kúpnej zmluvy, C. K., objednala u žalovaného odborný posudok o kontrole
originality vozidla (č.l. 12) s výsledkom, že vozidlo, predmet kúpnej zmluvy, je spôsobilé na premávku
na pozemných komunikáciách.
Okresné riaditeľstvo PZ v Prievidzi, Okresný dopravný inšpektorát rozhodnutím ORPZ-PD-
ODI-231/2013 zo dňa 11.3.2013 (č.l. 15) rozhodol o vyradení vozidla z evidencie, továrenská značka

Škoda SUPERB 3T, ev. č. G., VIN P.. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že sa jedná o predmet kúpnej
zmluvy. V odôvodnení rozhodnutia OR PZ v Prievidzi sa uvádza, že vozidlo Škoda SUPERB 3T, ev.
č.: G. bolo zaistené z dôvodu podozrenia, že súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku.
Z vypracovaného odborného stanoviska Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Slovenská Ľupča, č.
PPZ-KEU-SL-EXP-2012/4181 zo dňa 17.12.2012 vyplýva, že na uvedenom vozidle sa nachádza VIN:

P., pričom bolo zistené, že uvedené VIN bolo vyhotovené dodatočne na brúsením upravený povrch.
Vykonanou metalografickou expertízou bolo zistené pôvodné VIN v tvare P.. Následnou lustráciou VIN v
medzinárodnej policajnej databáze „CLK“ bolo zistené, že vozidlo Škoda SUPER 3T, VIN v tvare P. bolo
odcudzené v Rakúsku, z uvedeného dôvodu bude vozidlo vrátené pôvodnému majiteľovi z Rakúska.
ODIORPZvPrievidziposúdilpredmetnépodkladynavyradenievozidla,preskúmalsplneniepodmienok

ustanovenýchv§21ods.4Zákonač.171/1993Z.z.opolicajnomzborevzneníneskoršíchpredpisova§
121 ods. 2 Zákona o cestnej premávke a nezistil závažný dôvod, ktorý by bránil vyradeniu predmetného
vozidla z evidencie.
Dňa 28.11.2012 ORPZ, Odbor kriminálnej polície Prievidza, vydal potvrdenie o zaistení veci -
motorového vozidla zn. Škoda SUPERB 3T, AC kombi, ev. č. G., VIN: P., farba: šedá, č.p.: ORPZ-PD-

KP2-779/2012 (č.l. 16).
Žalobca výzvou zo dňa 8.4.2013 (č.l. 17) vyzval žalovaného na náhradu škody vo výške 31.900,-
Eur.
Žalovaný zavrel s vedľajším účastníkom na strane žalovaného poistnú zmluvu č. 5720015342, ktorej
predmetom bolo poistenie hnuteľných vecí a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu vzniknutú

v súvislosti s činnosťou: stacionárne pracovisko kontroly originality typu A, s jednou kontrolnou linkou,
stacionárne pracovisko kontroly originality typu A, s jednou kontrolou linkou, sadzba S4, G45.20, druh 1,
poistenie sa uzatvára pre prípady, kedy škodová udalosť nastala na území SR, na poistnú sumu 16.600,-
Eur so spoluúčasťou 80,- Eur, s ročným poistným 66,- Eur (č.l. 39-44, 55).
ObvodnýúradprecestnúdopravuapozemnékomunikácievMartinerozhodnutímSp.:OUD-2009/02766

zo dňa 1.10.2009 (č. l. 64) udelil žalovanému povolenie na zriadenie stacionárneho pracoviska kontroly
originality typu A, s jednou kontrolnou linkou, s platnosťou na dva roky odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia, pre vozidlá tam uvedenej kategórie, podľa § 71 ods. 2, písm. a/ Vyhlášky č. 578/2006 Z.z.
Kriminalistický a expertízny ústav PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie
Slovenská Ľupča vydal odborné stanovisko (č. l. 79), z ktorého vyplýva, že na osobnom motorovom

vozidle zn. Škoda SUPERB kombi, ev. č. G. prehliadkou karosérie bolo zistené výrobné číslo vozidla
(VIN) v tvare *P.*. Skúmaním bolo zistené, že vyššie uvedené VIN bolo vyhotovené dodatočne na
brúsením upravený povrch. Vykonanou metalografickou expertízou bolo zistené pôvodné výrobné číslo
vozidla v tvare: *P.*. Výrobné číslo bloku motora nebolo možné podrobne metalograficky skúmať
vzhľadom k jeho neprístupnému miestu vyhotovenia. Prehliadkou továrenského štítku bolo zistené, že

tento je označený VIN v totožnom tvare, ako je v súčasnosti vyhotovené VIN na karosérii. Monitorovaním
údajov v riadiacej jednotke prístrojovej dosky bolo zistené identifikačné označenie vozidla VIN: *P.*.
Skúmaním bolo zistené, že súčasné VIN bolo vyhotovené dodatočne na brúsením upravený povrch.Vykonanou metalografickou expertízou bolo zistené pôvodné výrobné číslo vozidla v tvare: *P.* (č.l.
79-83).
Na pojednávaní dňa 12.9.2013 (záp. o poj. č.l. 87-90) žalobca uviedol, že trvá na uplatnenom

nároku a nestotožňuje sa s písomným vyjadrením žalovaného k žalobnému návrhu. Bolo na voľbe
žalobcu, aký nárok si uplatní, mal možnosť si uplatňovať nároky z vád titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy,
žalobca sa rozhodol uplatňovať nárok zo zodpovednosti za škodu. V danom prípade ide zo zákona
(č. 725/2004 Z. z.) o objektívnu zodpovednosť žalovaného a zodpovednostný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným vznikol samotnou škodovou udalosťou, ktorá zakladá záväzkovo-právny vzťah medzi

poškodeným a škodcom.
Žalovaný trval na svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 26.8.2013 (č.l. 70 a nasl.),
tj. že žalobca v danom prípade nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Rovnaké stanovisko zaujala aj právna
zástupkyňa vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
PZ žalovaného uviedla, že v prípade, ak sa súd nestotožní s touto argumentáciou, navrhuje v konaní
vypočuť ako svedka bývalého konateľa žalovaného na okolnosti, že žalovaný pri vyhotovovaní

odborného posudku o kontrole originality vozidla neporušil žiadnu právnu ani zmluvnú povinnosť,
nakoľko vykonal kontrolu originality vozidla riadne, na to určenými a používanými prístrojmi na
pracovisku kontroly originality. Skutočnosť, ktorá vyplynula zo záverov KEÚ PZ, odbor prírodovedného
skúmania a kriminalistickej identifikácie Slovenská Ľupča, nebolo možné v danom čase zistiť.
Vo vzťahu k argumentácii žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobca žiadal

poskytnúť časový priestor na vypracovanie písomného stanoviska k tejto problematike, ktoré označil
ako návrh na dokazovanie.
Na pojednávaní konanom dňa 22.1.2015 (záp. o poj. č.l. 204 a nasl.) PZ žalobcu žiadal, aby súd vypočul
konateľa žalobcu o skutočnostiach, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnej zmluvy s predávajúcou, že
žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu na základe odborného posudku, ktorý bol pred uzatvorením kúpnej

zmluvyžalobcovipredložený,atedapríčinouškodyniejeuzatvoreniesamotnejkúpnejzmluvyžalobcom
ako kupujúcim s predávajúcou, ale príčinou je práve ten posudok, ktorý garantoval bezvadnosť
kúpnej zmluvy a preto práve tento posudok je príčinou škody, ktorá žalobcovi vznikla a nie samotná
kúpna zmluva, pretože pri uzatvorení kúpnej zmluvy sa žalobca spravoval práve týmto posudkom.
Poukázal, že ani krajský súd vo svojom odôvodnení (majúc na mysli uznesenie, ktorým bol zrušený

rozsudok OS Martin zo dňa 12.9.2013) sa nezaoberal okolnosťou, kto je v tomto posudku uvedený ako
prevádzkovateľ, príp. vodič vozidla. Uviedol, že posudok predložila žalobcovi predávajúca, žalobca v
čase objednávania posudku nebol ani prevádzkovateľom ani vodičom motorového vozidla.
K otázke práva voľby, ktoré má podľa názoru odvolacieho súdu zargumentovať práve žalobca, uviedol
PZ žalobcu na tomto pojednávaní, že zákon, ktorý upravuje prevádzku kontroly originality ,v súvislosti

s právnym postavením žalovaného súvisí len tak, že on na základe rozhodnutia správneho orgánu
získal oprávnenie vykonávať túto kontrolu originality. Nárok na náhradu škody spôsobenú výkonom
činnosti žalovaného sa spravuje OZ a náhradou škody upravenou v OZ. Keby to tak nebolo, musela by
byť náhrada škody upravená v tomto konkrétnom zákone ako lex specialis voči OZ, ktorý je lex generalis
vo vzťahu k OZ. Iná všeobecná úprava náhrady škody je už len v Zákone 514/2003 o zodpovednosti

za škodu pri výkone verejnej moci a zmene a doplnení niektorých zákonov. V tomto zákone neexistuje
ustanovenie, podľa ktorého by bolo možné uplatniť nárok na náhradu škody, avšak pre rozhodnutie
o nároku žalobcu nie je dôležité, ako ho PZ kvalifikuje, nakoľko súd je známy práva a súd má určiť,
či podľa nejakých predpisov, ktoré platia na území SR, je povinný priznať nárok na náhradu škody.
Čiže žalobca nemôže tento spor prehrať, ak nesprávne kvalifikoval nárok na náhradu škody. Poukázal

na to, že žalobca si s predávajúcou v súkromnoprávnom vzťahu vymienil, že vec bude mať nejaké
vlastnosti. Posudok kontroly originality bol predložený skôr ako účastníci zmluvného vzťahu uzavreli
kúpnu zmluvu, z ktorej vzniká nárok na vady alebo právo na náhradu škody podľa § 600 OZ, kde je
možné popri nároku na vady uplatňovať aj nárok na náhradu škody, pričom nárok na náhradu škody je
možné uplatňovať postupne, subsidiárne až po tom, čo sa uplatnili vady. Poukázal na to, že v danom

prípade došlo ku škodovej udalosti skôr a bolo to spôsobené tým, že v momente, keď bol žalobcovi
predložený posudok kontroly originality, žalobca sa ním spravoval a pristúpil k uzavretiu zmluvy, čiže
zmluva bola uzavretá ako následok toho chovania, že zobral žalobca ten posudok a povedal si, že tá vec
je bezvadná. Dokonca tvrdí, že to uplatnenie nárokov z vád v danom prípade by nemalo byť priznané, ak
by neuplatnil nárok na náhradu škody, pretože ak by bol posudok v poriadku a žalobca by kúpnu zmluvu

uzavrel, nemohol uplatňovať vady práve z toho dôvodu, že posudok by bol v poriadku. Skutočná škoda
vznikla tým, že sa spravoval odborným posudkom o kontrole originality. Ak by tento odborný posudok
nebol právne v poriadku, k uzavretiu kúpnej zmluvy by nepristúpil, čím je dokázané, že práve posudok
spôsobil, že ku škode došlo a žalobca zaplatil kúpnu cenu. Poukázal na povinnosť poistenia žalovanéhoako jednu z podmienok na vykonávanie takejto činnosti. Sama skutočnosť, že v Zákone 725/2004 Z.z.
nie je upravený nárok na náhradu škody, neznamená, že žalobcovi tento nárok nepatrí. Ani v OBZ nie
je upravený nárok na náhradu škody a pokiaľ dôjde k vzniku škody, uplatňuje sa podľa § 415 OZ.

PZ žalovaného na tomto pojednávaní trvala na tom, že nároky, ktoré si žalobca uplatňuje v tomto konaní,
vyplývajú z nárokov z vád z titulu uzatvorenej kúpnej zmluvy s predávajúcou. Poukázala na Zákon č.
725/2004 Z.z., podľa ktorého posudok kontroly originality má 15-dňovú administratívnu platnosť a na
časové súvislosti vypracovania tohto posudku v auguste 2012 a uzatvorenie kúpnej zmluvy 21.9.2012,
teda po zániku administratívnej platnosti podľa zákona a na písomné vyjadrenie.

PZ vedľajšieho účastníka na strane žalovaného poukázala na písomné vyjadrenie zo dňa 14.10.2014
so záverom, že nárok žalobcu v tomto konaní voči žalovanému nie je daný.
K návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom žalobcu PZ žalovaného aj PZ vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného uviedli, že tento postup by bol nehospodárny, navrhované dokazovanie by vo veci
nič nové neprinieslo, naviac žalobca sa mohol zúčastniť dnešného pojednávania, PZ jeho neúčasť z
vážnych dôvodov neospravedlnil.

PZ žalobcu na tomto pojednávaní ďalej uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu
škody a pokiaľ žalobca uvádza, že vozidlo malo vady, tak to len v súvislosti s tým, že v dôsledku
tejto vady vznikla žalobcovi škoda. Uviedol: „Takže o vadách sme hovorili len v tej súvislosti, že boli
v príčinnej súvislosti, resp. že tu je ten kauzálny nexus, že tie vady, ktoré vozidlo malo, spôsobili na
strane žalobcu škodu a žalobca sa spravoval dokladom, ktorý tvrdil, že predmet kúpnej zmluvy vady

nemá. To, že neuplatňujeme nároky z vád, je zrejmé aj z označenia žalovaného, predsa by žalobca
neuplatňoval nároky z vád voči pracovisku kontroly originality, ktorý vypracoval posudok originality a
nebol teda účastníkom kúpnej zmluvy“. K zákonnej lehote pre platnosť posudku originality poukázal na
str. 7 uznesenia KS v Žiline, že KS považuje za preukázané, že vozidlo bolo žalobcovi ako kupujúcemu
dodané 31.8.2012 a posudok bol vypracovaný 27.8.2012, potom bol predložený žalobcovi v zákonnej .

Vec mala právne vady už v čase vyhotovenia posudku originality. Ak sú rozpory, či naozaj bola vec,
predmet kúpnej zmluvy, predložená žalobcovi 31.8.2012 a či mala v čase, kedy ju preberal kupujúci od
predávajúceho vady, nech sa vyjadrí žalobca. Poukázal na to, že kúpna zmluva je datovaná 21.9.2012.
Kúpna zmluva je reálny kontrakt, k vzniku vlastníckeho práva k predávanej veci vznikla odovzdaním
predmetu kúpnej zmluvy a teda k reálnemu uzavretiu kúpnej zmluvy došlo už 31.8.2012, keď predávajúci

odovzdal žalobcovi ako kupujúcemu vozidlo. Žalobca sa pri odovzdaní vozidla spravoval skutočnosťami
vyplývajúcimi z posudku originality.

Súd vychádzal z právneho názoru KS v Žiline v uznesení sp. zn. 13Cob/5/2014 zo dňa 19.6.2014 v
súlade s ust. § 226 OSP.

Posudzoval uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody vo výške kúpnej ceny, ktorú vyplatil žalobca
ako kupujúci predávajúcej C. K.Š. z kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej v písomnej forme dňa
21.9.2012 vo výške 31.900,- Eur.
K vyjadreniu PZ žalobcu na pojednávaní dňa 22.1.2015- že pre rozhodnutie súdu o nároku žalobcu
nie je dôležité, ako ho PZ kvalifikuje, nakoľko súd je znalý práva a má určiť, podľa akých predpisov

platných na území SR má priznať žalobcovi nárok na náhradu škody, súd uvádza, že je viazaný návrhom
žalobcu aj pokiaľ ide o vymedzenie skutkových okolností uvedených v návrhu v zmysle § 153 ods. 2
OSP a z opísaných skutkových okolností v návrhu, z písomných podaní a ústnych vyjadrení PZ žalobcu
na pojednávaniach bolo nesporné, že sa žalobca domáha nároku na náhradu škody proti žalovanému,
ktorá mu vznikla vyplatením kúpnej ceny za predmet kúpnej zmluvy predávajúcej C. K. a ako to uviedol

aj odvolací súd v uznesení zo dňa 19.6.2014, sp. zn. 13Cob/5/2014, keď citoval PZ žalobcu, že ...“bolo
na voľbe žalobcu, aký nárok si uplatní. Nepopieram, že mal možnosť si uplatňovať nároky z vád
titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy, žalobca sa však rozhodol uplatňovať si nárok zo zodpovednosti za
škodu, ktorú škodu mu spôsobil žalovaný a ktoré právo mu vyplýva z príslušných ustanovení zákona
č. 725/2004, podľa ktorého žalovaný nesie zodpovednosť a na túto zodpovednosť je aj poistený“. Od

prijatia predmetného rozhodnutia odvolacieho súdu (19.6.2014) nedošlo k zmene skutkových okolností
ohľadne uplatneného nároku žalobcu proti žalovanému.
V zmysle názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k uplatnenému nároku bolo potrebné sa vysporiadať
vzťahom verejno-právnej a súkromno-právnej normy k uplatnenému nároku a k dopadom týchto
právnych úprav na uplatnený nárok. Ak žalobca tvrdil právo voľby, ako uviedol odvolací súd, právo voľby

má cez ust. § 600 OZ, podľa ktorého uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté
právo na náhradu škody. Ust. § 600 OZ je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ust. § 510 OZ, podľa
ktorého uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá
z vady vznikla. Bolo v konaní preukázané, že žalobcovi vznikla škoda na základe súkromno-právnehovzťahu, kúpnej zmluvy, ktorú žalobca ako kupujúci uzatvoril s predávajúcou v zmysle ust. § 588 a nasl.
OZ, nakoľko škoda podľa žalobcu predstavuje práve vyplatenú kúpnu cenu za predmet kúpnej zmluvy.
Pokiaľ PZ žalobcu žiadal na pojednávaní dňa 22.1.2015, aby súd vypočul konateľa žalobcu o

okolnostiach, ktoré viedli žalobcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy - že práve preukázanie odborným
posudkom vydaným žalovaným, že vozidlo nemá právne vady bolo pohnútkou, prečo žalobca uzatvoril
kúpnu zmluvu - súd nevykonal toto navrhované dokazovanie s ohľadom na hospodárnosť a účelnosť
konania majúc za to, že táto okolnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Podstatné bolo vyriešiť otázku,
či škoda, ktorá žalobcovi vznikla na základe súkromno-právneho vzťahu, pri uzatváraní ktorého sa

riadil aj skutočnosťami uvedenými v predmetnom posudku (lebo podľa návrhu aj „...zvýhodnená cena
bola dostatočným dôvodom, že som sa rozhodol toto vozidlo kúpiť...“), ktorý vyhotovil žalovaný, či táto
okolnosť dáva žalobcovi právo voľby uplatniť škodu zo súkromno-právneho vzťahu - kúpnej zmluvy
z verejno-právneho predpisu, Zákona č. 725/2004 Z.z., tj. či je možné nárok zo súkromno-právneho
vzťahu nahrádzať nárokom z verejno-právneho predpisu. Ustanovenie § 600 OZ dáva žalobcovi právo
voľby, keď uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady nevylučuje možnosť uplatnenia práva na náhradu

škody v zmysle ust. § 415 OZ a 420 a nasl. OZ. Je nesporné, že nárok na náhradu škody vzniká aj voči
pracovisku kontroly originality, ak spôsobí škodu pri výkone kontroly originality, čo vyplýva z ust. § 74
ods. 1 písm. e/ Zákona č. 725/2004 Z.z., podľa ktorého okresný úrad udelí žiadateľovi oprávnenie na
vykonávanie kontroly originality, ak má uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúvýkonomkontrolyoriginality, vspojitostisust.§77ods.3písm.b/Zákonač.725/2004,podľa

ktorého okresný úrad zruší oprávnenie na vykonávanie kontroly originality, ak oprávnená osoba kontroly
originality v čase platnosti oprávnenia nespĺňa podmienky uvedené v § 74 ods. 1 písm. b/, c/, e/, aj j/.
Vychádzajúc zo znenia § 83 ods. 4 Zákona č. 725/2004 Z.z., na ktorý poukazuje aj odôvodnenie
odvolacieho súdu v Uznesení 13Cob/5/2014 zo dňa 19.6.2014, kontrola originality sa vykoná na náklady
prevádzkovateľa vozidla a) na jeho žiadosť v prípadoch podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,

alebo b) na základe rozhodnutia okresného úradu v prípadoch ustanovených všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, potom zodpovednosť pracoviska
originality za škodu spôsobenú výkonom kontroly originality je voči subjektu v zmysle ust. § 83 ods.
4 Zákona č. 725/2004 Z.z., t. z., že nárok na náhradu škody voči pracovisku kontroly originality
môže uplatňovať subjekt, ktorému bola kontrola originality vykonaná, teda subjekt, ktorý je uvedený

v odbornom posudku o kontrole originality, ako to vyplýva z ust. § 83 ods. 4 Zákona č. 725/2004
Z.z.., s ktorým subjektom vzniká verejno-právny vzťah, teda nie so žalobcom, ktorý, ako vyplynulo z
dokazovania, nie je osobou v zmysle § 83 ods. 4 Zákona č. 725/2004 Z.z. - nie je ani uvedený na
odbornom posudku o kontrole originality, čo preukazuje odborný posudok (č.l. 12) a čo nebolo sporné
ani medzi účastníkmi. Na základe uvedeného súd prijal záver, že žalobca nemôže nárok, ktorý mu

vznikol zo súkromno-právneho vzťahu, nahrádzať nárokom z verejno-právneho predpisu, keď nie je
osobou, na ktorého náklady sa vykonala kontrola originality (§ 83 ods. 4 Zákona č. 725/2004 Z.z.). Za
danej situácie nebolo možné nárok žalobcu, ktorý mu vznikol so súkromno-právneho vzťahu, kúpnej
zmluvy v zmysle ust. § 588 a nasl. OZ, nahrádzať nárokom z verejno-právneho predpisu, Zákona č.
725/2004 Z.z., preto súd návrh žalobcu proti žalovanému zamietol.

Súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu zisťoval, či sa nevedie konanie voči predávajúcej.
Účastníci takéto konanie netvrdili a Okresný súd Trenčín ako miestne príslušný súd predávajúcej v
zmysle ust. § 84 OSP na výzvu konajúceho súdu oznámil, že na OS Trenčín neprebieha ku dňu
28.10.2014 konanie proti C. K., nar. XX.X.XXXX, bytom P. P., C. XXX/3, ktorý by podal žalobca na
základe skutkových okolností vyplývajúce z podaného návrhu žalobcu v konajúcej veci 18Cb/94/2013

(č.l. 167) ani iných nárokov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a predávajúcou
C. K..
S ohľadom na vyššie uvedené potom je namieste postup v zmysle ust. § 597 OZ pre
nevyhnutné dodržanie postupnosti vyplývajúcej z ust.§ 600 OZ, v tomto konkrétnom prípade však nie
voči žalovanému. Žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil výkonom kontroly originality subjektu,

ktorémubolakontrolaoriginalityvykonaná.Žalovanýnezodpovedápriamožalobcovizaškoduuplatnenú
v tomto konaní, keď zodpovednosť za škodu nemožno robiť závislou na neobmedzenej
kauzalite. Neboli preukázané základné predpoklady zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu
žalobcovi, predovšetkým protiprávne konanie žalovaného priamo vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca, ktorý
poukazoval na protiprávne konanie žalovaného práve v tom, že vystavil odborný posudok o kontrole

originality vozidla, ktorým sa riadil žalobca ako kupujúci pri uzatváraní kúpnej zmluvy a ktorý posudok
sa neskôr preukázal ako nepravdivý, nepreukázal vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi
škodou, ktorá žalobcovi vznikla týmto opísaným konaním žalovaného, a teda „priamosť“ pôsobenia
tejto príčiny na následok - škodu a to práve na základe toho, že sám nebol subjektom, naktoréhožiadosťbolakontrolaoriginalitypredmetnéhovozidlavykonaná.Zuvedenéhodôvodupotomsúd
nevykonal dokazovanie, či došlo skutočne k protiprávnemu konaniu žalovaného v súvislosti s vydaním
predmetného odborného posudku.

Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo, teda
bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho, čo v danom prípade nebolo možné konštatovať.
Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, nestačí ak je iba sprostredkovaný, ako to
bolo v danom prípade - žalobca sa pri vzniku kúpnej zmluvy riadil odborným posudkom o kontrole
originalite, avšak vzťah príčiny (posudok) a následku (škoda) nebol priamy, bezprostredný, posudok

bol iba sprostredkovanou príčinou toho, že žalobcovi vznikla škoda z titulu uzatvorenia kúpnej zmluvy
- vyplatením kúpnej ceny predávajúcemu. Žalobca nie je subjektom v zmysle § 83 ods. 4 Zákona č.
725/2004 Z.z. a preto nevznikol žalobcovi priamy nárok na náhradu škody z verejno-právneho predpisu
proti žalovanému.