Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 10C/232/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115212724
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115212724.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

C. súd B. v konaní pred sudcom Y.. G. P. v právnej veci navrhovateľa: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom

P. S., V. W. č. XXX, občan SR, proti odporcovi: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., W. č. 4, občan SR,
o návrhu na priznanie výživného na manžela, takto

r o z h o d o l :

I. B. sa z a m i e t a.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 24.04.2015 a doplneným dňa 29.05.2015 domáhal určenia
výživného na manžela do rozvodu od svojej manželky. Výživné žiada priznať odo dňa 02.03.2015 z
dôvodu straty zamestnania a evidencie na úrade práce. Výšku výživného navrhol na sumu 198,09

eur mesačne, a to z dôvodu splácania dlhov na spoločnom osobnom účte, platenie inkasa a na
základné potreby, keďže príjem navrhovateľa je vo výške 0,- eur. Manželka navrhovateľa je zamestnaná.
Manželstvo navrhovateľa s odporkyňou bolo uzavreté dňa 05.05.2007.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu a oboznámením
listinných dôkazov a pripojeného spisu Okresného súdu B. sp. zn. XXP/X/XXXX.

Z vyjadrenia navrhovateľa je zrejmé, že pracoval v Nemecku, ale ochorel a v skúšobnej dobe s ním
bol rozviazaný pracovný pomer. Predtým bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Rovnako
tak po prepustení z pracovného pomeru v Nemecku je navrhovateľ na úrade práce a poberá dávku v
hmotnej núdzi vo výške 117,- eur. Navrhovateľ býva v samostatnom dome vedľa svojho otca, náklady
na bývanie nehradí, tieto hradí jeho

otec. Navrhovateľ má štyri vyživovacie povinnosti, dve z prvého manželstva a dve z manželstva s

odporkyňou. Na výživné platí 230,- eur mesačne na všetky štyri deti spolu, z toho na prvé dve 150,- eur a
na druhé dve 80,- eur. Okrem toho platí poistku deťom z druhého manželstva vo výške 20,- eur mesačne.
Na spoločnom účte s odporkyňou je debet vo výške 1200,- eur, ktorí vytvorili spoločne a navrhovateľ
platí ešte úroky 18,- eur mesačne. Návrh na vyporiadanie BSM podaný nie je. Navrhovateľ je tesár, na
živnosť ísť nechcel a bola mu ponúkaná práca len na dohodu na nejaké 2 - 3 dni, čo sa mu nepozdávalo
a nechcel tak pracovať, ale od 25.01.2016 je už vyradený z úradu práce a zriadil si živnosť, na ktorú
by mal od 01.02.2016 mať už prácu. V minulosti navrhovateľ pracoval na živnosť v rokoch 2011 - 2012,

avšak živnosť ukončil z dôvodu dlhov, lebo mu neboli vyplácané faktúry. Navrhovateľ prejavil záujem
vziať návrh na začatie konania späť, ak mu odporkyňa uhradí polovicu dlhu vo výške 600,- eur.Odporkyňa k návrhu navrhovateľa uviedla, že nesúhlasí s návrhom navrhovateľa, pokiaľ ide o dlh na
účte, tento neurobila odporkyňa. Navrhovateľ už v minulosti zarobil málo, okrem toho platí odporkyni
výživné vo výške 80,- eur, ostatné náklady na výživu detí zabezpečuje odporkyňa sama. Mesačný príjem

odporkyne je cca 450,- eur v čistom z platu, 80,- eur z výživného a 47,04 eur z rodinných prídavkov,
býva v podnájme so sestrou, s jej dieťaťom a s jej druhom, platí polovicu nájomného vo výške 300,-
eur mesačne, občas brigádnicky pracuje, no ide o nepravidelný príjem. Výdavky má okrem bývania so
školou na obe maloleté deti, na stravu, ošatenie, životné poistenie, PZP motorového vozidla a na T. v
meste B..

SúdzároveňvykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahomspisuC.súduB.sp.zn.XXC/XXX/XXXX
a v ňom predložených listinných dôkazov: sobášny list z č. l. 8, výpis z osobného účtu navrhovateľa z
č. l. 9, Oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie z č. l. 10, písomností
v nemeckom jazyku z č. l. 19 - 20, z č. l. 22 - 27, Potvrdenie o príjme odporcu z č. l. 21, Potvrdenie
úradu práce z č. l. 31, uznesenie C. súdu B. č. k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 02.12.2015 o ustanovení

prekladateľa, Nájomná zmluva z č. l. 34 - 40, Protokol o odovzdaní a prevzatí nájmu z č. l. 41 - 42,
vyúčtovanie prekladateľa z č. l. 43, preklad písomností z č. l. 44 - 62, uznesenie C. súdu B. č. k. XXC/
XXX/XXXX - 64 zo dňa 18.01.2016 o priznaní odmeny a náhrad za prekladateľský úkon a obsah spisu
Okresného súdu B. sp. zn. XXP/X/XXXX a právoplatný rozsudok Okresného súdu B. č. k. XXP/X/XXXX
- 58 zo dňa 05.08.2015.

Zo spisu Okresného súdu B. sp. zn. XXC/XXX/XXXX bolo zistené, že navrhovateľ sa domáha určenia
výživnéhonamanželaododňa02.03.2015,atovovýške198,09eurmesačne.Manželstvonavrhovateľa
s odporkyňou bolo rozvedené dňa 05.08.2015 a právoplatne rozvedené dňa 18.08.2015. Z uvedeného
dôvodu tak súd posudzoval nárok navrhovateľa na výživné od manžela - odporkyne na čas od

24.04.2015do18.08.2015,t.j.ododňapodanianávrhunazačatiekonaniadoprávoplatnostirozhodnutia
o rozvode manželov.

Zo sobášneho listu Knihy manželstiev matričného úradu vo P. S. zväzok XX ročník XXXX strana XX
poradové č. X súd zistil, že manželia, navrhovateľ a odporkyňa, uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX

vo P. S..

Z oznámenia E. práce, sociálnych vecí a rodiny B. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľ bol dňa
02.03.2015 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zo

správy úradu práce zo dňa 18.11.2015 je zrejmé, že evidencia navrhovateľa aj naďalej trvá. Pri výsluchu
dňa 27.01.2016 navrhovateľ uviedol, že dňom 25.01.2016 jeho evidencia uchádzača o zamestnanie
skončila a otvoril si živnosť.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 04.08.2014 je zrejmé, že odporkyňa uzavrela s osobou Y. T. nájomnú zmluvu,

predmetom ktorej je nájom bytu, pričom mesačné nájomné je vo výške 450,- eur a platby za energie vo
výške 150,- eur mesačne. Na týchto nákladoch sa odporkyňa podieľa v polovičnej výške, t. j. v sume
300,- eur. Druhú polovicu hradí jej sestra.

Z preložených listín z nemeckého jazyka - Pracovná zmluva pre zamestnancov v remeslách maliarov

a lakovníkov zo dňa 12.01.2015, Riadna výpoveď zo dňa 13.02.2015 a Potvrdenie o prevzatí
nasledovných mzdových podkladov zo dňa 27.02.2015 vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný ako
pomocný maliar so začiatkom pracovnej zmluvy dňa 12.01.2015 v T. a s príjmom 12,- eur na hodinu.
Z dôvodu momentálneho stavu zákaziek bola navrhovateľovi daná výpoveď s tým, že pracovný pomer
skončil dňa 21.02.2015 a navrhovateľ bol poučený, že sa má bezodkladne po prijatí výpovede osobne

prihlásiť na pracovnom úrade ako uchádzač o zamestnanie a ďalej je povinný si aktívne hľadať prácu.
Navrhovateľovi boli vydané doklady - potvrdenie o dani zo mzdy 2015, potvrdenie k sociálnemu poisteniu
a mzdové zúčtovanie január/ február 2015.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov ( ďalej len Zákon o rodine ) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak
jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu
povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa
je nedôvodný a tento je potrebné zamietnuť.

Navrhovateľ sa domáhal určenia výživného na manžela z dôvodu straty zamestnania a evidencie na
úrade práce, pričom jeho mesačný príjem je 117,- eur a žiada výživné vo výške

198,09 eur mesačne. Predmetné výživné potrebuje navrhovateľ najmä na úhradu dlhu zo spoločného

účtu s odporkyňou.
Súd v danom prípade musel posúdiť splnenie základnej podmienky pre výživné medzi manželmi, t.
j. existenciu manželstva. Z pripojeného spisu Okresného súdu B. sp. zn. XXP/X/XXXX bolo zistené,
že manželstvo navrhovateľa s odporkyňou bolo dňa 18.08.2015 právoplatne rozvedené, a teda návrh
navrhovateľa bol podaný v čase trvania manželstva. Pokiaľ v priebehu konania dôjde k rozvodu

manželstva, súd posudzuje nárok na výživné a toto môže priznať len do času zániku manželstva. Súd
tak mohol posudzovať nárok navrhovateľa na výživné len do dňa 18.08.2015.
Zároveň v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine nemohol súd priznať
navrhovateľovi nárok na výživne v dobe od 02.03.2015 do dňa podania návrhu na začatie konania
24.04.2015, nakoľko výživné na manžela možno priznať len odo dňa začatia konania.

Za účelom posúdenia životnej úrovne manželov súd vzal do úvahy ich osobné, príjmové, majetkové
pomery, výdavky, osobnú starostlivosť o domácnosť a starostlivosť o spoločné deti ako aj plnenie
vyživovacej povinnosti k spoločným deťom, ale aj schopnosti a možnosti oboch manželov.
Navrhovateľ a odporkyňa ako manželia spolu nehospodária, nežijú v spoločnej domácnosti a spoločné
deti z manželstva sú v osobnej starostlivosti odporkyne. K rozvratu manželstva došlo nemanželským

pomerom odporkyne a s tým spojenej žiarlivosti a agresivity navrhovateľa. Odporkyňa s maloletými
deťmi žije v spoločnej domácnosti so svojou sestrou, s jej dieťaťom a s jej druhom, pričom sa spoločne
podieľajú na nájomnom a energiách, odporkyňa s deťmi v 1 a sestra odporkyne s druhom v 1. Reálne tak
odporkyňa na nájomnom a energiách mesačne uhradí sumu 300,- eur. Príjem odporkyne je cca 450,-
eur mesačne a taktiež jej je poukazované výživné na maloleté deti od navrhovateľa vo výške 80,- eur

mesačne a od štátu dostáva 47,04 eur ako rodinné prídavky. Po odrátaní nákladov na domácnosť jej tak
ostáva suma cca 277,- eur na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb pre seba a obe deti,
poplatkov v školských zariadeniach pre maloleté deti, na poistenie a na cestovné v MHD.
Navrhovateľ bol do dňa 25.01.2016 poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,- eur mesačne,
pričom nemá výdavky na domácnosť, keďže bývanie mu poskytuje otec navrhovateľa. Ďalšie výdavky

má navrhovateľ s platením výživného, keď uhrádza výživné odporkyni na dve spoločné deti vo výške
80,- eur mesačne a okrem toho má ďalšie dve vyživovacie povinnosti na deti z prvého manželstva, kde
platí 150,- eur mesačne. Na obranu navrhovateľa, že návrh na zníženie výživného na deti z prvého
manželstvanepodal,lebosasbývaloumanželkoudohodol,žeztýchpeňazíbudehradiťstravuanáklady
na dcéru J., súd neprihliadol, nakoľko dcéra J. býva s navrhovateľom v spoločnej domácnosti a teda je

zrejmé, že bývalá manželka jej neposkytuje bývanie a ostatné životné potreby. Súd nemal preukázané,
že by navrhovateľ pracoval nelegálne a na takéto príjmy by ani nemohol prihliadnuť, avšak pri posúdení
celkovej majetkovej situácie navrhovateľa súd prihliadol na to, že navrhovateľ nie je v situácii, v ktorejby nemal zabezpečené základné životné potreby - bývanie, stravu, ošatenie. V danom prípade príjmy
navrhovateľa neposkytujú úplný obraz o situácii navrhovateľa.
Jezrejmé,ževýdavkynavrhovateľaďalekopresahujújehodeklarovanépríjmy.Navrhovateľnepreukázal

vierohodným spôsobom, ako zvláda úhradu takých výdavkov. Z jeho výpovede je zrejmé, že mu pomáha
otecasestra,avšakzvykonanéhodokazovaniasúdzistil,žeotecjedôchodcaspriemernýmdôchodkom
a sestra ťažko chorá, pričom ani sám navrhovateľ si nevedel vysvetliť, ako jeho otec dokáže platiť
z takého dôchodku výdavky na dva rodinné domy a ešte aj pomáhať navrhovateľovi s platením jeho
výdavkov a so zabezpečovaním jeho potrieb ako aj potrieb samotného otca.

K zníženiu príjmu navrhovateľa došlo v mesiaci február 2015, kedy navrhovateľ dostal výpoveď. Od
uvedenej doby uplynul už takmer rok, pričom navrhovateľ ani doposiaľ nepracoval a bol do dňa
25.01.2016 ( dva dni pred pojednávaním ) vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Súd v
danom prípade vzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ mal aj občasné príležitosti zamestnať sa
na dohodu v kratšom trvaní, avšak takúto príležitosť nevyužil. Navrhovateľ tak nevyužil všetky svoje
možnosti získať príjem. Súd posudzuje pravidelné aj nepravidelné príjmy a v danom prípade navrhovateľ

nevyužitím všetkých reálnych možností príjem získať, nepreukázal dostatočnú aktivitu smerujúcu k
získaniu zamestnania a následne príjmu z takého zamestnania.
Okrem iného súd posúdil schopnosti navrhovateľa sa zamestnať aj s ohľadom na jeho fyzický stav, vek,
vedomosti, kvalifikáciu, či pracovné skúsenosti. Navrhovateľ je remeselník, tesár, pričom ako vyplýva aj
z pracovnej zmluvy, pracoval aj ako maliar.

Súd ďalej musel vziať do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľ chcel výživným od odporkyne primárne
pokryť svoje dlhy. Vzhľadom na účel výživného, ktorým je zabezpečiť náklady spojené s výživou,
ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so záujmami osoby oprávnenej z
výživného, je zrejmé, že výživné nemá plniť funkciu uhrádzania dlhov oprávnenej osoby. Navrhovateľ má
možnosť domáhať sa vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, toto však nie je možné

riešiť prostredníctvom výživného od manžela, v danom prípade od odporkyne.
Životná úroveň manželov má byť v zásade rovnaká. Pri vymedzení pojmu „v zásade“ zákon nemá
na mysli úplnú rovnosť peňazí, ale je potrebné vziať do úvahy rozdielnosť potrieb a nákladov oboch
manželov, ich možnosti a schopnosti. Súd po uvážení všetkých skutočností má za to, že manželia majú
v zásade rovnakú možnosť zabezpečiť si svoje potreby. Skutočnosť, že navrhovateľ o predchádzajúce

zamestnanie prišiel po tom, ako z necelých piatich týždňov trvajúceho pomeru tri týždne bol PN a neskôr
bez zjavnejšieho dôvodu nemal záujem pracovať na krátkodobejšie práce, nie je dôkazom o tom, že si
navrhovateľ nemá ako zabezpečiť svoj príjem, resp. tento zvýšiť.
V neposlednom rade súd dospel k záveru, že priznanie výživného navrhovateľovi od odporkyne, by bolo
v rozpore s dobrými mravmi, keďže navrhovateľ bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu

zárobkovú činnosť aj napriek objektívnym možnostiam a svojím schopnostiam ( ponúknutú prácu v
kratšom trvaní „ nechce“ ) a svoju situáciu rieši požadovaním výživného, pričom napríklad aj späťvzatie
návrhu podmieňuje zaplatením sumy 600,- eur od odporkyne na úhradu dlhu vzniknutého v minulosti.

S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti tak súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné

podmienky pre priznanie nároku navrhovateľa na výživné od manžela - odporkyne a návrh navrhovateľa
v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebobránenieprávaprotiúčastníkovi,ktorýúspechvovecinemal.Vdanomprípadevšaksúdodporcovi
náhradu trov konania nepriznal, aj keď mal v konaní plný úspech, nakoľko vychádzal z toho, že odporcovi
žiadne trovy v konaní doposiaľ nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané
a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastníknepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa § 205 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku sa v ňom musí tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.