Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/191/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112208069
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112208069.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne: M. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko so sídlom
Svidník, ul. Sov. Hrdinov 163/66 proti žalovanému: CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35787783, so
sídlom Bratislava, Panenská 7, právne zastúpený: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., IČO:
36 862 169 so sídlom Bratislava, Ružinovská 42 v konaní o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/54/2012-111 zo dňa 12.11.2013
v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 15C/54/2012-174 zo dňa 23.03.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 86,98
Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdPrešov(ďalejlen„prvostupňovýsúd“)napadnutýmrozsudkomrozhodoltak, že: „Určuje,že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi účastníkmi konania v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského
úveru dňa 24.09.2009 č. je neplatná“.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 100 % účelne vynaložených trov konani
Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 26. 3. 2015 prvostupňový súd rozhodol tak, že:

„Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Žiadosti/Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru
uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 24.09.2009 v písm. „F“ Dohoda o zrážkach zo mzdy (§ 551
Občianskeho zákonníka v platnom znení) v znení:

„Klientka podľa časti A) Zmluvy a CETELEM SLOVENSKO a.s. sa dohodli na zabezpečení pohľadávok
z úverovej zmluvy uzavretej podľa časti B) a C) takto: Klientka výslovne a neodvolateľne súhlasí,
aby jej v prípade, že sa omešká so splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí aspoň dve
po sebe nasledujúce splátky úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy, a to až
do výšky stanovenej občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia, až do
úplného splatenia čerpaného úveru, vrátane príslušenstva (t.j. vrátane úrokov a zmluvnej pokuty), a aby
zrazenú sumu poukazoval na účet CETELEM SLOVENSKO a.s.. CETELEM SLOVENSKO a.s. s týmto

spôsobom zabezpečenia súhlasí. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy klientky, ako aj
na iné príjmy klientky, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Náklady spojené
s vykonávaním zrážok zo mzdy nesie klientka.“je neprijateľná a neplatná“.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že cit.:

„Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 14.09.2009 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
jednalo sa o účelový úver na kúpu ojazdeného auta do 10 rokov. Výška úveru predstavovala 6.000,- Eur
s povinnosťou žalobkyne bolo zaplatiť úver v 80-tich splátkach vo výške 150,24 Eur splatných k 15-tému
dňu v mesiaci. Celkové náklady predstavovali 3.014,40 Eur, RPMN 18,80 % a priemerná hodnota RPMN

20,33 %. Žalobkyňa uhradila celkom 25 splátok, splatila teda 3.750 Eur z poskytnutého úveru. Súčasťou
Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru okrem iných náležitostí bola Dohoda o zrážkach zo mzdy
uzatvorená podľa § 551 OZ v doslovnom znení „Klient podľa časti A) Zmluvy a CETELEM SLOVENSKO
a.s. sa dohodli na zabezpečení pohľadávok z úverovej zmluvy uzatvorenej podľa časti B) a C) takto:
Klient výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu v prípade, že sa omešká so splácaním úveru dlhšie
ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí aspoň dve po sebe nasledujúce splátky úveru, uskutočňoval platca mzdy

mesačnézrážkyzomzdy,atoaždovýškystanovenejobčianskymsúdnymporiadkomvustanoveniacho
výkone rozhodnutia, až do úplného splatenia čerpaného úveru, vrátane príslušenstva (t.j. vrátane úrokov
a zmluvnej pokuty), a aby zrazenú sumu poukazoval na účet CETELEM SLOVENSKO a.s.. CETELEM
SLOVENSKO a.s. s týmto spôsobom zabezpečenia súhlasí. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich
platcov mzdy klientky, ako aj na iné príjmy klientky, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako

so mzdou. Náklady spojené s vykonávaním zrážok zo mzdy nesie klientka.“

Žalobkyňa bola v konaní vypočutá a vo výpovedi uviedla, že nespochybňuje poskytnutie pôžičky 6.000,-
Eur žalovaným, ktorú splácala v mesačných splátkach po 150,- Eur a po dvojročnom splácaní chcela
uhradiť zvyšok úveru naraz. Pre tento účel žalobkyňa zisťovala výšku dlžnej sumy a bolo jej povedené,

že táto predstavuje cca 4.200,- Eur. Žalovaným oznámená suma sa žalobkyni javila vysoká a keď sa
opätovne informovala na zostatok úveru asi po mesiaci bolo jej povedané, že tento predstavuje 4.180,-
Eur. Žalobkyni bolo veľmi čudné, že z mesačnej splátky 150,- Eur sa dlh znižuje o 20,- alebo 30,- Eur
mesačne. Žalobkyňa samozrejme nespochybňuje poskytnutie peňazí a chce dlh uhradiť, avšak chce
mať prehľad aká je jeho výška.

Žalobkyňa predložila súdu žiadosť žalovaného zasielanú na U. zo dňa 25.01.2012, v ktorej žalovaný
žiadal potvrdiť skutočnosť, či žalobkyňa je zamestnankyňou spoločnosti a či pracovný pomer trvá.
V prípade, ak bol pracovný pomer rozviazaný, požadovali poskytnúť informáciu kedy sa tak stalo. V
prípade, ak pracovný pomer trvá, žiadali o vyplnenie a spätné zaslanie formuláru o možnom uplatnení

zrážok zo mzdy dohodou podľa § 551 OZ, nakoľko si klient neplní záväzky voči spoločnosti. V závere
poukázali na výslovné udelenie súhlasu klientom, aby banky či iné subjekty vrátane zamestnávateľa
tieto informácie mohli poskytnúť.

Naliehavý právny záujem žalobkyne považoval súd za preukázaný, nakoľko žalobkyňa predložila listinné

dôkazy o úmysle žalovaného domáhať sa plnenia titulom dohody o zrážkach zo mzdy, čím by došlo
k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne by mohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohacovaniu sa na jej úkor.

Obsahom dohody bol súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a

súčasne poukazovali veriteľovi.

Zákonné obmedzenie ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať
výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok
presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná

pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1), Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy však
musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a inú výšku dohodnutých zrážok.
Avšakvýškapohľadávkyakovyplynulozovšeobecnýchobchodnýchpodmienok(ktorébolivyhlásenéza
neprijateľné)odkazujenarôzneostatnénákladyaplatby,ktorýchvýška malabyťuvedenávsadzobníku,
ktorý si určuje sám dodávateľ bez akéhokoľvek súhlasu spotrebiteľa.

Naviac žalovaný vopred vnútil (pripravené predtlačené tlačivo) konajúcej osobe - žalobkyni aj iný úkon
než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu a to uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Ako to vyplýva z predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa konajúcaosoba - žalobkyňa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísala aj pod tú
časť, ktorou malo dôjsť k dohode o zrážkach zo mzdy.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nebola osobitne oboznámená
zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch, nakoľko
žalobkyňa so žalovaným komunikovala nie osobne, ale cez počítač on - line. Výsluchom žalobkyne
mal súd zistené, že žalobkyňa o význame a následkoch podpisovania dohody o zrážkach zo mzdy
nebola poučená a podpisovala ju ako súčasť zmluvy, teda nebola schopná posúdiť následky tejto

svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti v tomto prípade. Tak sa dá usudzovať nedostatok vôle
konajúcej osoby - spotrebiteľa - žalobkyne vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným.

Súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobkyne s dohodou o zrážkach
zo mzdy, ktorá v texte odkazuje na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka a na ustanovenia
všeobecných obchodných podmienok, pričom naviac nie je uvedené číslo zákona len „Občianskeho

zákonníka“ naviac ustanovenia všeobecných obchodných podmienok sú poskytované spotrebiteľom v
takej veľkosti písma, že táto už po prvom vzhliadnutí odrádza - znechucuje, či znemožňuje dôslednejšie
preštudovanie, nehovoriac o spotrebiteľoch vo vyššom veku. S poukazom už na uvedené dôvody a
konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Súd v ďalšom má za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody
kvalifikovať aj ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu.“

Poukázalnaustanovenia§52ods.1§52ods.2OZ,§53ods.1,§54ods.1OZOZOZ §551ods.1,2OZ,
bod II.-1.-1. bodu III.-5.-1. V.-3 V.-6 V.-12 V.-13 Všeobecných podmienok poskytovania spotrebiteľského
úveru ,§ 153 ods. 3 zák.č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,§ 153 ods. 4 O.s.p, § 80 písm.
c) O.s.p., , ust. čl. 3 ods. 2, čl. 3 ods. 3, čl. 5, ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993,§ 497 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1

O trovách konania súd rozhodol na základe ust. § 151 ods. 7 O.s.p.

Dopĺňací rozsudok prvostupňový súd odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že súd vyhlásil dohodu o
zrážkach zo mzdy za neplatnú, považuje túto zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dohodnutá

a bola naformulovaná v štandardnej zmluve za podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh žalobkyne sa zamieta a priznal mu náhradu trov odvolacieho

konania.

V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd mu odňal ako účastníkovi možnosť konať pred súdom,
konanie pred súdom má inú vadu, ktorá mohla by mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Súd rozhodol na základe vykonaných dôkazov a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj

rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní namieta, že zistenie
súdu prvého stupňa o tom, že žalobkyňa nebola poučená o následkoch podpisovania dohody o zrážkach
zo mzdy a podpisovala ju ako súčasť zmluvy, nie sú správne, pretože takáto skutočnosť nevyplýva z
dokazovania vykonaného v rámci konania pred súdom prvého stupňa a nie takýto záver možno vyvodiť
ani z výsluchu žalobkyne uskutočneného na pojednávaní dňa 06. 12. 2012. Žalovaný poukázal na

úverovúzmluvuuzatvorenúmedziúčastníkmikonania,zktorejjednoznačnevyplývauzatvoreniedohody
o zrážkach zo mzdy názov, ktorý v časti úverovej zmluvy je zvýraznený hrubým písmom a v ostatnom
i dohoda o zrážkach zo mzdy je napísaná rovnakým písmom ako ostatné časti úverovej zmluvy. Z
výsluchu samotnej žalobkyne vyplýva, že mala dostatok času na oboznámenie sa s ustanoveniami
zmluvy, vrátane dohody o zrážkach zo mzdy.

Odvolateľ má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné a
nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. Pri rozhodovaní súd nevzal do úvahy skutočný
obsah výpovede žalobkyne a listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise nijakým spôsobomsúd nevyhodnotil, nevypočúval navrhovateľku k dohode o zrážkach zo mzdy a tieto zistenia majú za
následok porušenie práva na súdnu ochranu. Prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam zo skutkového stavu daného prípadu a z vykonaného dokazovanie nevyplýva, žeby žalovaný

vočižalobkynipoužil donútenie, nátlakčibezprávnu vyhrážku.Vzhľadom natútoskutočnosť nemožno
hovoriť o tom, že právny úkon dohoda o zrážkach zo mzdy bol zo strany žalobkyne uskutočnený bez
existencie slobodnej vôle. V odvolaní ďalej uviedol, že žalobkyňa bola s dohodou o zrážkach zo mzdy
riadne oboznámená a súhlasila s ňou, bola uzatváraná on- line, a preto mala čas na premyslenie si
svojich úkonov. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením súdu o nanútení žalobkyne k podpisu predmetnej

dohody o zrážkach zo mzdy.

S poukazom na účel poskytovaného spotrebiteľského úveru má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy
bola medzi zmluvnými stranami riadne uzatvorená a predstavovala slobodnú, vážnu a určitú vôľu oboch
zmluvných strán. Nesúhlasí ďalej so záverom súdu, že uvedený postup žalobcu sa dá aj kvalifikovať
ako nekalá praktika, ktorá v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 nemôže požívať

právnu ochranu. Nie je zrejmé z odôvodnenia súdu aký konkrétny postup žalobcu kvalifikoval ako nekalú
praktiku a na základe presne aký zákonných ustanovení. Poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo
mzdy je zabezpečovacím inštitútom súkromnoprávnych vzťahoch a platným právnym úkonom.

Zákon číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov ktorý upravuje

zabezpečovacie inštitúty pri zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vylúčené alebo, ktoré boli akým
spôsobom obmedzené. Poukázal na rozsudok súdneho dvora zo dňa 15. 03. 2012 vo veci C-453/10 v
zmysle ktorého je cieľom sledovaným normotvorcom Únie v rámci tejto smernice nastoliť rovnováhu
zmluvných strán a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktorá obsahuje nekalé podmienky.

Ďalej poukázal na to, že podľa jeho názoru absentuje naliehavý právny záujem na strane žalobkyne na
určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a z tohto dôvodu mal byť návrh zamietnutý.

Žalovaný podal odvolanie aj proti dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 26. 03. 2015. V ktorom uviedol, že
sa pridržiava v celom rozsahu skutkových a právnych dôvodov uvedených v odvolaní zo dňa 03. 12.

2013. Namieta nesprávne právne posúdenie.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok ako
vecnesprávny.Poukazujenato,žezmluvaoúverejeproblematická,neobsahujenáležitostivyžadované
zákonom číslo 129/2010 Z.z a mimosúdnym vymáhaním domnelej pohľadávky mal žalovaný v úmysle

zasiahnuť do jej majetkovej sféry.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201
O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/,b/,d/ a f/ O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke

súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru,
že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho
potvrdenie ako aj dopĺňacieho rozsudku v zmysle § 219 O.s.p.

Odvolateľ napadá rozsudky prvostupňového súdu s dôvodov uvedených v § 219 ods.2 písm.a/,b/, d/,

f/ O.s.p.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za
konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jehohodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až
§135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

Odvolací súd poukazuje na správne skutkové zistenia zo strany súdu prvého stupňa a za správny
považuje aj právny názor o neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru uzavretej dňa 24.9.2009 v celom rozsahu pre rozpor so zákonom. Odvolací súd
si osvojuje tento záver a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

Odvolateľ namieta nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia prvostupňového súdu. Právo na určitú

kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia jej jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné ani sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by poprel zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane

zdôraznil, že nezávislosť rozhodovanie všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a
zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Je povinnosťou súdu presvedčivo a správne
vyhodnotiť všetky dôkazy, ktoré vyšli počas konania najavo. Preskúmaním veci odvolací súd zistil,
že rozhodnutia prvostupňového súdu zodpovedajú týmto zákonným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

výsledky vykonaného dokazovania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, vyvodil svoj
právny záver, citoval právne predpisy ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Uviedol a vysvetlil prečo
považoval zmluvu uzavretú medzi účastníkmi za spotrebiteľskú, posudzovanú podmienku týkajúcu sa
dohody zo zrážkach zo mzdy za neprijateľnú a dohodu za neplatnú.

Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 24.09.2009.
Bola súčasťou Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalovaného podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá

zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný podľa
údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a
žalobkyňa nesledovala použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.

Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou

neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,

Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).

S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných

zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda zabránenie
tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa

stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci
k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis,
C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 41).

V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel čl. 6 Smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal
na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa

odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez

návrhu“(rozsudokSúdnehodvoraEurópskejúniez04.10.2007MaxRampionandMarie-JeanneGodard
C-429/05, bod 61).

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok

Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

„Článok6smerniceRady93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách
samávosvetleefektivityvykladaťvtomzmysle,žebrániuplatňovaniutakejvnútroštátnejprávnejúpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v

zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych

predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia

vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z.z., predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý
obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s
imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§

53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné
(kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a i). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná dohoda vzhľadom
na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného
spotrebiteľa zneužívajúco nedostatočne transparentne a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a

vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného
veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne (U.) o oznámenie, či žalobkyňa je v pracovnom
pomere a ak áno, požiadal o vyplnenie a spätné zaslanie formuláru o možnom uplatnení zrážok zo

mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť. Nariadeným
predbežným opatrením súdu (č.l. 31) bola zamestnávateľovi žalobkyne uložená povinnosť zdržať sa
vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného. Žalovanému sporná dohoda umožňuje
bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka, vymáhať nielen istinu, úroky, ale aj zmluvné
pokuty.

Odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci sa ani nevyžaduje preukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80, písm. c/ O.s.p.).

Zosamotnéhozákonnéhoustanovenia(najmä§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa)

vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej
podmienky a vyslovenia je neplatnosti.

Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v
ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody

môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky
z jej mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti
tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý
právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej
výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaná svojím jednostranným rozhodnutím.

V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaná snaží
touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný
výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať, sám nebude mať potrebu nijako revidovať.
Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý

právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho
súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
(porovnaj(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa18.11.2015,sp.zn.8Cdo/483/2014).

Predmetom odvolacieho konania je aj posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky určenej za

neprijateľnú a neplatnú dopĺňacím rozsudkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s prvostupňovým súdom o neprijateľnosti konštrukcie zmluvnej
podmienky, ktorá umožňuje siahnuť na majetok spotrebiteľa bez súdnej kontroly zmluvných podmienok,
či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Je súčasťou

typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie pripravil sám žalovaný bez toho, aby žalobkyňa ju mala
možnosť samostatne odmietnuť, čím sa dostala do znevýhodnenej pozície oproti žalovanému.Odvolací súd vzhľadom k uvedenému napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku
ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.), vrátane výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa bola plne úspešná v odvolacom konaní a preto jej vzniklo právo na náhradu
trov odvolacieho konania.

Náhradu trov odvolacieho konania si uplatnila žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu z 12.06.2015

vo výške 86,98 Eur prostredníctvom jej právneho zástupcu za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k
odvolaniu vo výške 64,54 Eur, ďalej režijný paušál 8,39 Eur a 20% DPH 14,59 Eur.

Odvolací súd priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vychádzajúc z tarifnej neurčitej hodnoty veci za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 12.06.2015 vo výške 64,53 Eur podľa ust. § 11 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. c)

vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len ,,vyhláška“), režijný paušál za rok 2015 vo výške 8,39 Eur podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky,
spolu 72,93 Eur + 20 % DPH 14,59 Eur podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky, celkovo tak 86,98 Eur.

Náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný uhradiť žalobkyni vo výške 86,98 Eur na účet

jej právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, č. účtu A., SWIFT: A., VS XXXXX vedený v
peňažnom ústave VÚB a.s., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.