Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžr/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201622
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7013201622.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Mesto Košice, Trieda SNP 48/2, Košice,
právne zastúpené: Advokátska kancelária JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., so sídlom Werferova 1, Košice,
proti odporcovi: Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, Južná trieda 82, Košice, za účasti
ďalšieho účastníka: Obec Sokoľany, právne zastúpená Mgr. Karolom Haťapkom, advokátom, so sídlom
Drieňová 34, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 25.10.2013 č. k. OU-

KS-KOl-H-2/97/d-BJ, konajúc o odvolaní obce Sokoľany proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.
k. 2Sp/59/2013-53 zo dňa 25. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/59/2013-53 zo dňa
25. marca 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2
písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu č.
k. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Predmetným
rozhodnutím žalovaný určil priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestskou
časťou Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Y. a M. podľa geometrického plánu č.

16/2007 vyhotoveného spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa
10.05.2007 pod č. 317/07.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že konanie podľa § 52 katastrálneho zákona má reštitučný
charakter a jeho účelom je náprava krívd spôsobených obciam násilným zlučovaním. Pre konanie podľa
tohto ustanovenia zákon stanovoval kumulatívne tri podmienky, a to uplatnenie návrhu do 31.12.1997,

zmena priebehu hranice bola vykonaná v rokoch 1948 - 1989 a zmena sa vykonala bez súhlasu obce
alebo jej obyvateľov.

V preskúmavanom prípade návrh na konanie podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona podala obec
Sokoľany dňa 23.04.1997 (spolu s ďalšími obcami) a tvrdila, že bez súhlasu obce bola jej časť odčlenená
a pripojená do okresu Košice - mesto v súvislosti s úpravou nových hraníc medzi okresom Košice -

mesto a Košice - vidiek. Medzi účastníkmi ostalo sporné, či na územnú zmenu bol daný súhlas obce
alebo jej obyvateľov. V čase rozhodovania o územných zmenách týkajúcich sa okresu Košice - vidiek
a Košice - mesto, obec Sokoľany neexistovala, bola súčasťou obce Hutníky, ktorá vznikla v roku 1960
zlúčením pôvodných obcí Sokoľany a Bočiar a jej katastrálne územie tvorili k. ú. Y. a k. ú. U..

Plenárne zasadnutie MNV Hutníky prerokovalo návrh zmeny hraníc okresu Košice - vidiek a Košice

- mesto č. Vnútr.152/79 a prijalo uznesenie č. 18/1979, podľa ktorého súhlasilo s bodom 4 návrhu
uvedeného pod č. Vnútr.152/79, týkajúceho sa rozšírenia územia Košíc o územie v katastri F. - U. (VSŽ)a začlenením do územia okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády SFR č. 19/1976 o
Smernom územnom pláne HSA Košice. Plenárne zasadanie nesúhlasilo, aby obec Hutníky bola územne
včlenená do okresu Košice - mesto (bod 5 návrhu uvedeného pod č. Vnútr.152/79).

Ďalej konštatoval, že návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek z
19.02.1972 pod č. Vnútr.152/79 obsahoval návrh popisu priebehu okresnej hranice, mapu návrhu a
novej okresnej hranice a prehľadnú tabuľku orientačných plošných údajov. Krajský súd v napadnutom
rozsudku uvádza, že tieto materiály je treba posudzovať komplexne. Súčasťou podkladov návrhu ONV

Košice - okolie bola tabuľka , ktorá sa týkala určenia nových hraníc okresov Košice -mesto a Košice
- vidiek zo dňa 06.08.1979, v ktorej je uvedená obec Hutníky - k. ú. Y., k. ú. U. s prírastkami pre
Košice- mesto zvlášť z k. ú. Y. a z k. ú. U.. Pretože tieto materiály boli súčasťou podkladov návrhu ONV
Košice - vidiek, ktoré boli predmetom rokovania plenárneho zasadania MNV Hutníky, možno dôvodne
podľa krajského súdu usudzovať, že s územnými zmenami zasahujúcimi do k. ú. Y. bolo plenárne
zasadnutie obce Hutníky uzrozumené a súhlasilo s nimi. Prvostupňový súd nepovažoval názor odporcu,

že plenárne zasadnutie MNV Hutníky súhlasilo iba so zmenami týkajúcimi sa k. ú. U. za správny.
Označenie predmetnej lokality Hutníky - Bočiar (VSŽ), ktoré sa uvádzajú v dobových dokumentoch
národných výborov považoval súd iba za nesprávne a nepresné označenie, ktoré neslúžilo pre účely
zápisu do evidencie nehnuteľností. Tento výraz je potrebné podľa názoru krajského súdu vykladať v
súvislosti s účelom územnej zmeny, ktorou bolo okrem iného usporiadanie a organizácia mestského

obvodu vzhľadom na výstavbu VSŽ. Je logické, že časť obce Hutníky, ktorá bola už zastavaná stavbami
VSŽ, eventuálne kde sa plánovala priemyselná výstavba, bola súčasťou tejto územnej zmeny. Svedčí
o tom aj skutočnosť, že časť k. ú. Y. sa stala súčasťou nového k. ú. M.. Záver odporcu, že sa zmeny
hraníc týkali iba katastra U., je preto vzhľadom na okolnosti, za ktorých k územným zmenám došlo,
podľa krajského súdu nesprávny a podľa názoru súdu odporuje logickému mysleniu a uvažovaniu.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že odporca sa nedostatočne alebo nesprávne vysporiadal s jeho
procesnými námietkami, túto prvostupňový súd nepovažuje za dôvodnú. Súd nepovažuje za správny
názor navrhovateľa, že návrh na začatie konania o určení priebehu hranice musí obsahovať náležitosti
uvedené v ustanovení § 53 ods.2 písm. a/ až d/ katastrálneho zákona. Ide totiž o také doklady, ktorých

vyhotovenie nie je výlučne v možnostiach navrhovateľa a ich vyhotovenie nemôže priamo ovplyvniť.
Odporca postupoval správne, keď ďalšieho účastníka (obec Sokoľany) vyzval na odstránenie týchto
nedostatkov. Tým, že odporca nezastavil konanie pre neodstránenie nedostatkov návrhu, hoci na to
obec Sokoľany upozornil, neporušil zákon, pretože do 31.12.2003 taký dôvod zastavenia konania nebol
v zákone o správnom konaní uvedený. Po 01.01.2004 správny poriadok v ustanovení § 19 ods. 3 ukladá

správnemu orgánu v prípade ak podanie nemá predpísané náležitosti pomôcť účastníkovi konania ich
odstrániť, prípadne ho vyzvať, aby v určenej lehote ich odstránil. Súčasne ho poučí, že inak konanie
zastaví. V ustanovení § 30 ods. l písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok),
(ďalej len „správny poriadok“) je uvedený dôvod zastavenia konania v prípade, ak účastník konania
na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti

zastavenia konania poučený. Podmienkou zastavenia konania podľa tohto ustanovenia je skutočnosť,
že účastník správneho konania bol na túto možnosť upozornený. Z pripojeného administratívneho
spisu podľa krajského súdu vyplýva, že odporca v ďalších výzvach a v uznesení o prerušení konania,
neupozornil obec Sokoľany, ktorá v správnom konaní vystupovala ako navrhovateľ, na možnosť
zastavenia konania pre neodstránenie vady návrhu v stanovenej lehote. Preto nie je možné vytýkať

odporcovi, že konanie podľa § 30 ods. l písm. d/ zákona o správnom konaní nezastavil.

K námietke obce Sokoľany, že uznesenie z plenárneho zasadania v Hutníkoch č. 18/1979 treba
považovať za nulitné, vzhľadom na omyl v skutkovej okolnosti, nepovažoval krajský súd za dôvodnú,
pretože podľa názoru prvostupňového súdu plenárne zasadnutie MNV, t. j. poslanci prítomní na schôdzi,

boli oboznámení s komplexným materiálom návrhu územných zmien a hlasovali s vedomím, že tieto
zmeny sa týkajú aj katastrálneho územia (ďalej len „k. ú.“) Y.. Názor obce Sokoľany, že súhlas obce v
zmysle § 52 katastrálneho zákona, mohlo založiť len rozhodnutie o územnej zmene vydané podľa § 39
ods. 2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, pričom plenárne zasadnutie MNV Hutníky
rokovalo iba o návrhu tejto zmeny, krajský súd nepovažoval za dôvodný, pretože súhlas s navrhovanou

zmenou, ktorý bol daný na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky treba podľa platnej judikatúry a súdnej
praxe chápať ako súhlas kompetentného orgánu s územnou zmenou. Vyplýva to aj z ustanovenia §
8 zákona č. 130/1970 Zb., podľa ktorého z dôležitých spoločenských záujmov, najmä na vytvorenielepších predpokladov pre ďalší hospodársky a kultúrny rozvoj obcí, možno vytvoriť, zrušiť alebo zlúčiť
obce alebo vykonať inú zmenu ich územia.

Krajský súd v Košiciach je toho názoru, že odporca po vyhodnotení podkladov, ktoré boli predmetom
rokovania na plenárnom zasadnutí MNV Hutníky dospel k nesprávnemu právnemu záveru, a teda
napadnuté rozhodnutie č. k. OU-KS-KOl-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 zrušil a vec vrátil odporcovi
na ďalšie konanie.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal ďalší účastník konania obec Sokoľany (ďalej aj „obec Sokoľany“
alebo len „Sokoľany“) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „odvolací súd“, prípadne „najvyšší súd“) zrušil rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Sp/59/2013-53 zo dňa 25.03.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Obec Sokoľany má za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa vec
nesprávneprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistil
skutkový stav. Účastník konania dôvodí odvolanie aj tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Obec Sokoľany v odvolaní poukazuje na ustanovenia § 39 ods. 2 písm. e/ a g/ zákona č. 69/1967 Zb.
o národných výboroch s tým, že zásadná právna otázka spočívala podľa jej názoru, práve v aplikácii

§ 39 odsek 2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. na zistený skutkový stav. Podľa obce Sokoľany je
zrejmé, že Krajský súd v Košiciach aplikoval predmetné ustanovenie na daný skutkový stav zmätočne,
v relevantnom čase malo predmetné ustanovenie iné znenie, a to práve v jeho najzásadnejšej časti,
pretože podľa časovo správne aplikovaného ustanovenia bola daná právomoc plenárnemu zasadnutiu
rokovať o návrhoch územných zmien. Krajský súd v Košiciach preto využil pri posúdení právneho stavu

nesprávny právny predpis, čo malo vplyv na rozhodnutie vo veci samej v neprospech odvolateľa.

Vyrovnanie sa Krajského súdu v Košiciach s argumentáciou obce Sokoľany o tom, že plenárne
zasadnutie rokovalo len o návrhu územnej zmeny a nie o samotnej územnej zmene, ktorá sa na
udelenie súhlasu obce s odčlenením územia vyžaduje, je zjavne vágne, nedostatočné a nepresvedčivé,

čím Krajský súd v Košiciach odňal možnosť obci Sokoľany konať pred súdom nakoľko odvolateľ
nemá možnosť náležité argumentovať voči tomuto právnemu názoru Krajského súdu v Košiciach. Obec
Sokoľany poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/139/2011 zo dňa 12.10.2011.

Podľa názoru odvolateľa, napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sa javí voči obci Sokoľany

ako arbitrárne, nerešpektujúce judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ako odvolateľ uvádzal
už skôr vo svojich písomných podaniach, predmetom uznesenia č. 18/1979 bolo len prerokovanie
návrhu územnej zmeny, ktoré nezakladá súhlas obce s odčlenením územia, a nie rozhodnutie o
územnej zmene. Tento názor potvrdil vo svojom skoršom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sžo/91/2008 zo dňa 27.05.2009. Obec Sokoľany poukazuje na Zápisnicu z plenárneho

zasadnutia MNV v Hutníkoch konaného dňa 16.08.1979, na ktorom bolo prijaté predmetné uznesenie
č. 18/1979, pričom zo zápisnice je podľa odvolateľa zrejmé, že predmetom rokovania plenárneho
zasadnutia nebolo rozhodnutie o územnej zmene podľa § 39 ods. 2 písm. e/ zákona č. 69/1967
Zb. o národných výboroch. Prerokovanie návrhu územnej zmeny, ku ktorému bolo prijaté predmetné
uznesenie plenárneho zasadania MNV č. 18/1979 zo dňa 16.08.1979, v súlade s vyššie citovaným

rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, preto nemohlo založiť súhlas obce s odčlenením
územia. Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej smerodajnej judikatúre v skoršom rozhodnutí
vyslovil stanovisko, podľa ktorého len rozhodnutie o územnej zmene môže založiť súhlas s odčlenením,
nie je možné založiť súhlas s odčlenením len prerokovaním návrhu územnej zmeny, tak ako to bolo na
plenárnom zasadanú MNV v Hutníkoch dňa 16.08.1979, ku ktorému bolo prijaté uznesenie č. 18/1979.

Odvolateľ má za to, že Krajský súd v Košiciach sa vôbec nezaoberal predloženou judikatúrou a
poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 564/2012-48 zo dňa 29.05.2013.
Z napadnutého rozhodnutia Krajského súdu Slovenskej republiky vyplynulo, že Krajský súd v Košiciach
má na otázku, či prerokovanie návrhu územnej zmeny môže založiť súhlas obce s odčlenením územiadiametrálne odlišný názor ako Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí. Napriek tomu
tento názor Krajský súd v Košiciach nijako neodôvodnil.

Tvrdenia na strane 14 a 15 napadnutého rozsudku Krajský súd v Košiciach odôvodnil logickým
myslením. Odvolateľ uvádza, že ak použijeme argument logického myslenia, je absolútne logickým
záverom, že v prípade, ak by sa územná zmena mala vzťahovať aj na k. ú. Y. (a v čase prijímania
uznesenia MNV existovali samostatne k. ú Y. a k. ú. U.), bolo by explicitne uvedené v uznesení MNV, že
územná zmena sa vzťahuje na obec Hutníky (celú obec ako takú), príp. na Hutníky - k. ú. Y.. Krajský súd

konštatoval, že označenie „Hutníky - Bočiar“ uvádzané v dobových dokumentoch znamená označenie
celej obce Hutníky vrátane časti Sokoľany (k. ú. Y.). Krajský súd teda vyvodzuje nesprávnosť uvádzania
názvu obce všetkými vtedajšími správnymi orgánmi a po takmer 40 rokoch od prijatia predmetného
uznesenia MNV konštatuje, že poslanci MNV spolu s inými správnymi orgánmi mali v danej dobe pri
uvedení „Hutníky - Bočiar“ na mysli celé územie obce Hutníky. Odvolateľ zdôrazňuje skutočnosť, že na
nesprávnosť označovania obce Hutníky v dobových dokumentoch, ako aj v predmetnom uznesení MNV,

poukázal Krajský súd v Košiciach bez akéhokoľvek dôkazu, ktorý by podporil toto prezentované tvrdenie.
Aj v tomto prípade sa Krajský súd v Košiciach oprel o vágnu, nekonkrétnu a nepodloženú argumentáciu.

Obec Sokoľany ďalej poukázala na skutočnosť, že odporca vo svojom rozhodnutí z 25.10.2013
preskúmal obšírnejšie skutkový stav, ktorý posúdil komplexne a zistil, že v uznesení plenárneho

zasadnutia MNV obce Hutníky zo dňa 16.08.1979 č. 18/1979 sa nenachádza súhlas s odčlenením k.
ú. Y.. Odporca preskúmal podklady, na základe ktorých plenárne zasadnutie MNV obce Hutníky prijalo
predmetné uznesenie č. 18/1979 a zistil, že v uznesení vlády SSR z 21.01.1976 č. 19 o smernom
územnom pláne hospodársko - sídelnej aglomerácie Košice a smerniciach pre jeho realizáciu, na ktoré
sa odvoláva návrh na určenie nových hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek č. Vnútr. 152/1979

z 1.3.1979 je v časti príloha k uzneseniu vlády SSR č. 19/1976 písm. A v bode 2 uvedené:
„Pre vytvorenie optimálnych urbanistických a ekonomických podmienok ďalšieho rozvoja tejto
aglomerácie treba do administratívneho územia okresu Košice - mesto začleniť katastrálne územia obcí
X., S., T. a X., pričleniť územie obvodu VSŽ - U. a územie určené pre výstavbu Východného mesta v
rozsahu potrebnom pre realizáciu smerného územného plánu“. Z citovanej prílohy k uzneseniu vlády

SSR č. 19/1976 je zrejmé, že sa nenavrhuje pričlenenie obce Hutníky, ale pričlenenie obcí Krásna nad
Hornádom, Lorinčík, Šebastovce a Kavečany. Odporca preto správne uviedol vo svojom poslednom
rozhodnutí, že ani v tejto prílohe k uzneseniu vlády SSR č. 19/1976 sa neuvádza návrh odčlenenia
k. ú. Y.. Jediná zmienka o tom, že úprava hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek sa
mala týkať aj katastrálneho územia Y., vyplýva z jediného dokumentu, ktorým je tabuľka orientačných

plošných údajov pre návrh úpravy hraníc, kde je uvedená obec Hutníky a k. ú. Y. s úbytkom 706 ha a
k. ú. U. s úbytkom 248 ha. Ako však uviedol odporca vo svojom rozhodnutí, čo potvrdil aj Krajský súd
v Košiciach v napadnutom rozsudku, táto príloha nebola podkladom na rokovaní MNV obce Hutníky,
kedy bolo prijaté uznesenie č. 18/1979. Samotný Krajský súd v Košiciach v napadnutom rozhodnutí
na strane 15 konštatuje, že tabuľka bola daná len na nahliadnutie na odbore vnútorných vecí ONV

Košice - vidiek, ale MNV obce Hutníky zasielaná nebola. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí
sp. zn. 1Sžr/43/2012 zo dňa 14.03.2013 vychádzal zo skutočnosti, že táto tabuľka bola neoddeliteľnou
súčasťou návrhu prejednávaného plenárnym zasadnutím MNV Hutníky. Ďalším skúmaním skutkového
stavu odporcom však bolo preukázané, že predmetná tabuľka nebola súčasťou návrhu prejednávaného
plenárnym zasadnutím MNV Hutníky, bola len uložená na nahliadnutie na odbore vnútorných vecí ONV

Košice - vidiek.

Krajský súd v Košiciach založil v napadnutom rozhodnutí svoj názor na tom, že vykladá prejav vôle
poslancov MNV Hutníky podľa toho, čo mali skutočne na mysli, avšak nepresne sa vyjadrili, používa
výklad platný v súkromnom práve (výklad právneho úkonu podľa úmyslu alebo vôle konajúcej osoby -

§ 35 Občianskeho zákonníka). Krajský súd skúmal, aký bol úmysel plenárneho zasadania, ktoré prijalo
predmetnéuznesenie.Krajskýsúdvšakpodľanázoruodvolateľanesprávneprávnepostupoval,aksvoje
rozhodnutie založil na použití výkladových pravidiel platných pre súkromné právo. Týmito zásadami
vykladal Krajský súd v Košiciach správny akt, ktorým je Uznesenie č. 18/1979 z plenárneho zasadania
MNV v Hutníkoch. Takúto analógiu legis (použitie § 35 Občianskeho zákonníka) však nie je možné

použiť, pokiaľ to priamo neumožňuje zákon, čo potvrdzuje doterajšia rozhodovacia prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2010, sp. zn. 2 Sžo
251/2009.III.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 17.06.2014 uviedol, že z celého kontextu súdneho konania,

dokazovania, jednotlivých prednesov účastníkov konania na pojednávaniach, ako aj z celého kontextu
odôvodnenia je nepochybné, že všetci účastníci konania vedeli, ktorá právna norma sa aplikuje na
zistený skutkový stav, a teda že sa jedná o § 39 ods. 2 písmeno e) zákona číslo 69/1967 Zb. o
národných výboroch v znení platnom a účinnom dňa 16. augusta 1979. To, že sa v rozhodnutí súdu
nachádza aj citované ustanovenie, ktoré nemá s prejedávanou vecou žiaden súvis, nemôže byť bez

ďalšieho automaticky dôvodom nesprávnosti daného rozhodnutia. Navrhovateľ má za to, že nesprávne
ustanovenie právneho predpisu odcitoval krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia iba omylom,
teda došlo nanajvýš k zrejmej chybe v písaní a počítaní, čo v žiadnom prípade nemôže mať také právne
následky, aké žiada odporca vo svojom odvolaní.

V súvislosti s tvrdením odvolateľa o tom, že rozhodnutie prvostupňového súdu je arbitrárne z dôvodu, že

predmetom uznesenia plenárneho zasadnutia MNV č. 18/1979 bolo len prerokovanie návrhu územnej
zmeny, ktorá nezakladá súhlas obce s odčlenením územia a nie je rozhodnutím o územnej zmene,
navrhovateľ dáva do pozornosti celé znenie Zápisnice napísanej z plenárneho zasadnutia MNV,
konaného dňa 16.08.1979 o 18:00 hod. v zasadačke MNV Hutníky. Z uvedeného doslovného odpisu
zápisnice je zrejmé, že plénum MNV Hutníky ako oprávnený orgán v mene obce Hutníky jasne rozhodlo

a teda vyjadrilo súhlas obce s odčlenením.

Navrhovateľ ďalej uvádza, že v rozhodnom období sa zo strany žiadneho dotknutého subjektu
nespochybňovalo to, či začleniť alebo nezačleniť časť územia obce Hutníky (dnes samostatne obce
Sokoľany a Bočiar) do Okresu Košice - mesto, ale diskusia sa viedla v tom smere, či nezačleniť

celé územie obce Hutníky do Okresu Košice - mesto. Uvedené je zrejmé zo všetkých dostupných
dokumentov, pričom ONV Košice - vidiek napríklad doporučovalo včlenenie celého územia obce Hutníky
do Okresu Košice - mesto (napr. dôvodová správa k Vnútr. 152/1979). Uvedený nesúhlas pléna MNV
Hutníky so začlenením obce Hutníky do Okresu Košice - mesto bol teda v konečnom dôsledku skutočne
rešpektovaný, keď obec Hutníky zostala samostatnou obcou a nebola začlenená do mesta Košice

(okresu Košice mesto). Konštrukcia ďalšieho účastníka, ktorou sa opakovane snaží preukázať absenciu
súhlasu s územnou zmenou je založená iba na absolútne reštriktívnom gramatickom výklade bodu 4.
zápisnice s názvom Prejednanie návrhu na zmenu hraníc okresu Košice vidiek- Košice mesto. Pritom
si navrhovateľ dovolí tvrdiť, čo potvrdzuje prax, že obsahom pojmu prejednanie v oblasti práva je bežne
chápané aj rozhodnutie.

Pokiaľ ide o argument odvolateľa o tom, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s judikatúrou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodol odlišne od predchádzajúcej rozhodovacej praxe,
žalobca poukazuje na zásadu stare decisis, ktorá je základom precedentného práva v systéme práva
common law, a ktorá je postavená na princípe nevyhnutnosti rešpektovať predchádzajúce rozhodnutie,

pokiaľ vo veci vzniknú tie isté otázky a pokiaľ jeho právna veta (ratio decidendi) náležité vyjadrená a
akceptovateľná. Obec Sokoľany je toho názoru, že krajský súd rozhodol absolútne v intenciách právnej
vety Najvyššieho súdu SR vyslovenej vo veci vedenej pod sp.zn. 2Sžo 91/2008, pričom na ňu dokonca
priamo odkazuje, keď uvádza, že súhlas s navrhovanou zmenou, ktorý bol daný na plenárnom zasadnutí
MNV Hutníky (uznesením- poznámka navrhovateľa) treba podľa platnej judikatúry súdnej praxe chápať

ako súhlas kompetentného orgánu s územnou zmenou.

Navrhovateľ dáva do pozornosti bod IV predmetnej zápisnice - Prejednanie návrhu zmeny hraníc
okresov Košice vidiek Košice- mesto, a to v súvislosti s otázkou - s odčlenením akého územia vyslovilo
plenárne zasadnutie MNV Hutníky súhlas. Z obsahu zápisnice je podľa navrhovateľa zrejmé, že

plénum MNV Hutníky prejednávalo iba jeden návrh na odčlenenie územia obce, ktorý nemal žiadne
iné alternatívy, teda keďže s ním plénum vyslovilo súhlas, nie je ďalší priestor na špekulácie, s čím
plénum MNV súhlasilo. Konštrukcia podsúvaná ďalším účastníkom o tom, že by plénum MNV Hutníky
vyjadrilo súhlas s odčlenením katastrálneho územia U., nie však katastrálneho územia Y. nemá podľa
navrhovateľa žiadnu logiku. Pojem Hutníky - Bočiar /VSŽ/ jednoznačne označuje územie určené na

výstavbu hutníckeho kombinátu VSŽ nachádzajúceho sa v obci Hutníky. Pojem Hutníky - Bočiar /VSŽ/
nemohol byť ani názov obce, ani názov katastrálneho územia, nakoľko také, objektívne v rozhodnom
období neexistovali. Bol to pojem pre územie určené na výstavbu VSŽ.Úvahy ďalšieho účastníka o tom, či dokumenty - mapa a priehľadná tabuľka orientačných plošných
údajov pre návrh úpravy hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - okolie boli alebo neboli
priložené k návrhu ONV Košice - vidiek č. 152/1979, sú podľa navrhovateľa irelevantné.

IV.

Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril uvádzajúc, že sa stotožňuje s vyjadreniami obce Sokoľany
v predmetnom odvolaní, hlavne s vyjadrením týkajúcim sa súhlasu s odčlenením časti obce Hutníky -

Bočiar k mestu Košice.

V podaní zo dňa 05.06.2015 odporca ďalej uviedol, že plénum MNV svojím uznesením č. 18/1979 v
bode A súhlasilo s odčlenením časti obce Hutníky - Bočiar (VSŽ) a s pričlenením k mestu Košice a v
bode B nesúhlasilo s pričlenením celej obce Hutníky k mestu Košice. Kým v bode B poslanci použili
výraz Hutníky (bez uvedenia katastrálneho územia), v časti A použili výraz Hutníky - Bočiar (VSŽ). Podľa

názoru odporcu, poslanci veľmi dobre vedeli, že obec Hutníky tvoria dve katastrálne územia (Y. a U.) a je
nepravdepodobné, aby pri označení Hutníky - Bočiar (VSŽ) išlo iba o nesprávne a nepresné označenie,
ako to tvrdí Krajský súd v Košiciach v napadnutom rozsudku na strane 14. Z uvedeného podľa odporcu
jasne vyplýva, že plénum MNV svojím uznesením č. 18/1979 dalo súhlas k odčleneniu len časti obce
v katastrálnom území U..

Podaním zo dňa 24.06.2015 prednosta Okresného úradu Košice - okolie oznámil, že podanie zo
dňa 05.06.2015 má súd považovať za právne bezpredmetné. Uvedené odôvodnil tým, že kontrolou
odoslaných písomností bolo zistené pochybenie vedúcej katastrálneho odboru, nakoľko podľa § 2 ods. 2
zákonač.180/2013Z.z.oorganizáciimiestnejštátnejsprávyaozmeneadoplneníniektorýchzákonova

v súlade s čl. 6 písm. e/ Smernice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 142/2013 z 1. októbra 2013
okresný úrad v súdnych a exekučných konaniach zatupuje prednosta úradu ako jeho štatutár. Vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 05.06.2015 však bolo poskytnuté a podpísané vedúcou katastrálneho odboru.

V.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10
ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.)

Z administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil nasledovný skutkový stav veci: Dňa 23.04.1997
bol žalovanému doručený návrh 14 obcí okresu Košice - okolie (medzi nimi aj obce Sokoľany) na
začatie katastrálneho konania o určenie priebehu hraníc podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona.
Argumentovali, že návrh úpravy nových hraníc medzi okresom Košice - mesto a Košice - vidiek (v
súčasnosti Košice - okolie) sa opieral o „Zásady koncepcie hlavných smerov urbanizácie Slovenska“,

ktoré boli schválené uznesením vlády SR č. 95/71.

Okresný národný výbor Košice - vidiek na 13. riadnom plenárnom zasadnutí dňa 25.09.1979 súhlasil s
odčlenenímcelkom3741haúzemiajednotlivýchobcíokresuKošice-vidiek.RadaVýchodoslovenského
krajského národného výboru (VS KNV) dňa 11.11.1980 uznesením č. 352 súhlasila s územno-správnym

usporiadaním mestských obvodov v okrese Košice - mesto ku dňu 01.01.1981. Dňa 09.12.1980 Rada
VS KNV uznesením č. 382 odsúhlasila odčlenenie časti dotknutých obcí o výmere 3714 ha z okresu
Košice - vidiek s účinnosťou od 01.01.1981.

Uznesením plenárneho zasadnutia VS KNV č. 49 zo dňa 27.01.1981 sa s účinnosťou od 01.01.1981

určila nová hranica medzi okresmi Košice - mesto a Košice - vidiek. Citované uznesenie bolo doplnené
uznesením plenárneho zasadnutia VS KNV č. 52 zo dňa 14.10.1985.

Podľa návrhu ani jedna z dotknutých obcí, prípadne jej obyvatelia, nesúhlasili so zmenou katastrálneho
územia, a preto žiadali, aby sa pôvodná hranica obnovila tak, ako to bolo pred účinnosťou spomínaných

uznesení VS KNV, tak ako bola vymedzená v prílohe č. 1 uznesenia Rady VS KNV č. 382 z 09.12.1980
a zakreslená v mapke 1:50000, v geometrických plánoch a vo výkazoch výmer č. 10, 11, 31, 121/2,
122/12, 13 až 16, 18, 32, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uznesenia.Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor listom zo dňa 20.05.1997 vyzval navrhovateľov v
administratívnom konaní na odstránenie nedostatkov podania, na základe čoho bolo žalovanému dňa
30.12.1997 doručené doplnenie podania z 15.12.1997 o stanoviská dotknutej obce Košice - mesto

a stanoviská mestských častí mesta Košice susediacich s katastrálnym územím dotknutých obcí s
navrhovanou zmenou katastrálnych hraníc. Tieto stanoviská boli vo väčšine prípadov zamietavé.

Dňa 18.01.2002 bolo odporcovi doručené doplnenie návrhu na začatie konania zo dňa 15.12.1997 za
obec Sokoľany, v ktorom obec doplnila pôvodný návrh tak, že žiada uskutočniť konanie vo veci určenia

priebehu hranice obce výlučne pre obec Sokoľany a zároveň žiada, aby sa pôvodná hranica obnovila
tak, ako to bude uvedené v geometrickom pláne podľa stavu platného pred účinnosťou spomínaných
uznesení VS KNV. Geometrický plán na zmenu hranice katastrálneho územia M. a Y.. 70/2003 bol
vyhotovený spoločnosťou Geotop, s.r.o., úradne overený Správou katastra dňa 06.02.2004 pod č.
159/03 a bol odporcovi doručený dňa 27.02.2004.

Rozhodnutím zo dňa 20.10.2004 č. H-2/97/d-BJ odporca návrh obce Sokoľany zamietol z dôvodu, že
podľa § 52 katastrálneho zákona katastrálny úrad na návrh obce alebo obyvateľov obce, v konaní
rozhodne o zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia vtedy, ak sa zmena
priebehu hranice vykonala v rokoch 1948 až 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

MNV v Hutníkoch na základe uznesenia č. 35/1979 súhlasil s rozšírením územia Košíc o územie v
katastri F. - U. (VSŽ) a začlenením do územia okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým uznesenie vlády
SR č. 19/1976 o smernom územnom pláne HSA Košice.

Obec Sokoľany podala voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, na základe ktorého Krajský súd v

Košiciach rozsudkom č. k. 3Sp/8/2005-27 zo dňa 11.04.2006 zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a
vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že jeho úlohou bude dôsledne zistiť, či zmena priebehu hraníc
obce Hutníky, jej časti Sokoľany sa vykonala bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce. Stanovisko -
rozhodnutie Rady MNV v Hutníkoch nepostačovalo, ale skutočne bolo potrebné, aby k tomu dala súhlas
obec alebo jej obyvatelia.

Z obsahu spisov vyplynulo, že plenárne zasadnutie MNV v Hutníkoch dňa 16.08.1979 prejednalo návrh
na určenie nových hraníc okresov Košice - vidiek a Košice - mesto a vydalo k tomu aj svoje stanovisko.
Súhlas bol daný iba na rozšírenie územia Košíc o územie F. - U. (VSŽ), ale keďže obec Hutníky
pozostávala z dvoch katastrálnych území, a to katastrálneho územia U. a katastrálneho územia Y., bolo
potrebné zistiť, či skutočne obec (t. j. plenárne zasadnutie alebo obyvatelia obce) dali súhlas na zmenu

hraníc pôvodného katastrálneho územia F. - Y..

V ďalšom konaní odporca vyžiadal zo Štátneho archívu v Košiciach fotokópiu zápisnice z plenárneho
zasadnutia MNV v Hutníkoch konaného dňa 16.08.1979, na ktorom bol okrem iného prejednaný návrh
zmeny hraníc okresov Košice - vidiek a Košice - mesto.

Dňa 11.05.2007 obec Sokoľany predložila nový geometrický plán č. 16/2007 vyhotovený spoločnosťou
GEOTOP s.r.o., úradne overený Správou katastra Košice.

Na základe vyššie uvedeného odporca dňa 20.06.2007 vydal rozhodnutie č. H-2/97/d-BJ, v ktorom určil

priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestskou časťou Šaca a priebeh hranice
medzi katastrálnymi územiami Y. a M. podľa geometrického plánu č. 16/2007. Proti tomuto rozhodnutiu
podalo odvolanie mesto Košice.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. 6Sp/18/2007-29 zo dňa 22.11.2007 predmetné rozhodnutie

potvrdil. Mesto Košice podalo voči rozsudku odvolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn. 6Sžo/250/2010 zo dňa 28.09.2011 zrušil rozsudok krajského súdu a vec
mu vrátil na nové konanie z dôvodu, že nepreskúmal komplexne navrhovateľove námietky a postupoval
nedôsledne.

Krajský súd v Košiciach následne dňa 12.01.2012 vydal rozsudok č. k. 6Sp/18/2007-178, voči ktorému
podalo odvolanie mesto Košice. Najvyšší súd rozsudkom č. k. 1Sžr/43/2012 zo dňa 14.05.2013 zmenil
rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp/18/2007-178 tak, že rozhodnutie Správy katastra Košice
- okolie č. H-2/97-d-Bj zo dňa 20.06.2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.Odporca následne rozhodnutím č. k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25.10.2013 (ďalej len
„rozhodnutie“) určil priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestskou časťou

Šaca a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami Y. a M. podľa geometrického plánu č.
16/2007, vyhotoveného spoločnosťou GEOTOP s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice dňa
10.05.2007 pod č. 317/07. Uvedené rozhodnutie odporcu, ako aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 2Sp/59/2013-53 zo dňa 25.03.2014 sú predmetom odvolacieho konania na Najvyššom súdu SR
v konaní 4Sžr/75/2014.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení účinnom do 31.12.2001, t. j. v rozhodujúcom období (ďalej
len „katastrálny zákon“) katastrálny úrad na návrh obce alebo obyvateľov obce v konaní rozhodne o
zmene priebehu hranice obce alebo hranice katastrálneho územia (ďalej len „priebeh hranice“) vtedy, ak
sa zmena priebehu hranice vykonala v rokoch 1948 až 1989 bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

Podľa § 55 katastrálneho zákona obec alebo obyvatelia obce môžu podať návrh podľa § 52 do 31.
decembra 1997 a v prípade rozdelenia obce po 1. januári 1998, môže obec alebo obyvatelia obce podať
návrh podľa § 52 do jedného roka po rozdelení obce; inak právo zaniká.

Podľa § 79g katastrálneho zákona, konania o určení priebehu hranice pozemkov začaté do
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže

rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému
správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto
zákona.

Podľa § 221 ods.1 písmeno h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec

posúdil tým, že neporušil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Citované ustanovenie § 52 katastrálneho zákona upravuje postup pri zmene priebehu hranice obce
alebo hranice katastrálneho územia, pričom na vykonane tejto zmeny musia byť kumulatívne splnené
nasledovné podmienky:

- návrh musí byť podaný do 31.12.1997 a v prípade rozdelenia obce po 01.01.1998, musí byť návrh
podaný do jedného roka po rozdelení obce
- o zmene hranice obce resp. hranice katastrálneho územia môže príslušný orgán rozhodnúť len na
návrh obce alebo obyvateľov obce,
- zmena priebehu hranice sa vykonala v rokoch 1948 - 1989

- zmena priebehu hranice sa mala vykonať bez súhlasu obce alebo obyvateľov obce.

Odvolací súd má za preukázané, že návrh na zmenu priebehu hranice bol podaný obyvateľmi obce
Sokoľany dňa 23.04.1997 a posudzovaná zmena priebehu hranice sa vykonala v roku 1981. Spornou v
odvolacom konaní zostala len otázka, či sa zmena priebehu hranice vykonala bez súhlasu obce alebo

obyvateľov obce.

Obec Sokoľany, o ktorej priebehu hranice sa v konaní jedná, nebola v čase, keď sa rozhodovalo o
zmene priebehu hraníc okresov Košice - mesto a Košice - vidiek samostatnou obcou, ale bola začlenená
spolu s obcou Bočiar do obce Hutníky. Obec Hutníky pozostávala z dvoch katastrálnych území, a to z

katastrálneho územia U. a z katastrálneho územia Y..

Senát najvyššieho súdu preskúmal Zápisnicu z plenárneho zasadania MNV Hutníky zo dňa 16.08.1979.
Do programu rokovania bolo zahrnuté prejednanie návrhu zmeny hraníc okresu Košice - vidiek a Košice
- mesto. Plénum MNV uznesením č. 18/1979 súhlasilo s rozšírením územia Košíc - mesto o územie

katastra F. - U. /VSŽ/ a začlenením uvedeného územia do okresu Košice - mesto, rešpektujúc tým
uznesenie vlády SSR č. 19/1976 o Smernom územnom pláne HSA Košice.Najvyšší súd sa nestotožnil so závermi krajského súdu a s poukazom na reštitučný charakter
predmetného konania, považuje závery prvostupňového súdu o tom, že poslanci MNV Hutníky hlasovali
„s vedomím“, že tieto zmeny sa týkajú aj obce Sokoľany, za predčasné.

Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, národné výbory sú
orgánmi socialistickej štátnej moci a správy v krajoch, okresoch a obciach. Vo svojej činnosti upevňujú
pod vedením Komunistickej strany Československa socialistické spoločenské zriadenie, spravujú sa
ústavou, ostatnými zákonmi a právnymi predpismi. Národné výbory ako zastupiteľské zbory pracujúceho

ľudu sú zložené z poslancov, ktorí sú volení na základe všeobecného, rovného a priameho volebného
práva tajným hlasovaním.

Podľa § 39 ods. 1 veta prvá zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch, národný výbor na svojom
plenárnom zasadaní prerokúva základné otázky komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja
svojho územného obvodu, najmä pokiaľ ide o poskytovanie a úroveň všetkých služieb pre obyvateľstvo,

bývanie, bytovú výstavbu a údržbu bytového majetku, životné prostredie a ďalšie záujmy a potreby
obyvateľstva.

Podľa § 39 ods. 2 písm. e/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení účinnom v čase
uskutočnenia plenárneho zasadnutia MNV Hutníky t. j. ku dňu 16. augusta 1979, plenárnemu zasadaniu

národného výboru je vyhradené rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch
územných zmien.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č.69/1967 Zb. o národných výboroch národný výbor môže rozhodnúť, že
niektoré základné otázky života obce alebo mesta alebo činnosti národného výboru predloží pred

svojím rozhodnutím na prerokovanie občanom; urobí tak vždy, ak ide o dlhodobú koncepciu rozvoja
územného obvodu, volebný program Národného frontu, územný plán obce alebo mesta, návrh rozpočtu
národného výboru, závažné územné zmeny (najmä zlúčenie, rozdelenie a zrušenie obce) alebo
vytvoreniejednéhonárodnéhovýborupreviacobcí,návrhvšeobecnezáväznéhonariadeniavýznamnou
mierou upravujúceho oprávnenia a povinnosti občanov a zásadné zmeny v obchodnej sieti a v sieti

služieb. Národný výbor môže rozhodnúť, že niektoré základné otázky života obce alebo mesta predloží
pred svojím rozhodnutím na vyjadrenie organizáciám združeným v Národnom fronte.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch plenárne zasadania národného výboru
sú verejné. Rada upovedomuje občanov o mieste a čase rokovania a o navrhnutom programe.

Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona o národných výboroch má odvolací súd za to,
že pokiaľ sa jednalo o územnú zmenu územia obce, jednoznačne bolo potrebné brať do úvahy
rozhodnutia orgánov obce - plenárneho zasadnutia národného výboru, ktoré bolo v tom čase orgánom,
do kompetencie ktorého rozhodnutie patrilo.

Pokiaľ sa týka procesných námietok vzťahujúcich sa k správnemu konaniu, odvolací súd sa v plnom
rozsahu stotožnil so závermi krajského súdu, že nie je možné vytýkať odporcovi, že reštitučné konanie
nezastavil, a to z dôvodov uvedených v rozsudku krajského súdu.

Najvyšší súd zároveň konštatuje, že krajský súd na strane 13 odôvodnenia rozsudku nepoužil správne a
účinné (v rozhodujúcom čase) ustanovenie zákona č. 69/1967 Zb. Použil a na vec nesprávne aplikoval
ustanovenie § 39 ods. 2 písmeno g/ zákona č. 69/1967 Zb. o národných výboroch (citované ustanovenie
zákona v rozhodujúcom čase znelo: „Plenárnemu zasadnutiu národného výboru je vyhradené zriaďovať
a zrušovať komisie, odbory a iné orgány národného výboru a určovať deľbu práce medzi nimi“). Krajský

súd teda vec nesprávne právne posúdil, keďže na predmetnú vec mal prvostupňový súd aplikovať iné
ustanovenie zákona a to § 39 ods. 2 písmeno e/ zákona č. 69/1967 Zb. a to v znení účinnom ku dňu
16.08.1979.

S poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písmeno h/ O.s.p. odvolaním napadnutý rozsudok krajského

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže prvostupňový súd pri rozhodovaní nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav existujúci v čase vydania
napadnutého rozhodnutia odporcu. Predovšetkým prvostupňový súd sa dôsledne nezaoberal závermi
správneho orgánu o zistenom stave veci; bez bližšieho zdôvodnenia ponechal skutočnosti vyplývajúce znávrhu na určenie hraníc okresov Košice - mesto a Košice- okolie zo dňa 19.02.1979, vrátane dôvodovej
správy k tomuto návrhu, ktoré sú súčasťou pripojeného administratívneho spisu.

Záverom najvyšší súd na záver konštatuje, že krajský súd sa dôsledne neriadil ustanoveniami § 250l
ods. 2 O.s.p. v spojení s §250j ods.4 veta prvá O.s.p., keď neuviedol vo výroku rozsudku ustanovenie,
podľa ktorého zrušil preskúmavané rozhodnutie odporcu.

Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude predovšetkým odstrániť zistené pochybenia v právnom

posúdení veci a na podklade skutkového stavu veci, ktorý správny orgán dostatočne zistil a ustálil, čo
vyplýva z preskúmavaného rozhodnutia odporcu ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu,
po zohľadnení názoru najvyššieho súdu, opakovane vo veci rozhodnúť.

Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p., súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom
odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.